48. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Čiže ako som uviedol vo svojom úvodnom slove, dovoľujeme si plénu Národnej rady Slovenskej republiky predložiť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eduarda Kočiša na vydanie a zmenu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
V čl. 15 odsek 1 znie: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Rodová identita človeka je nemenná a je určená jeho pohlavím už pri narodení.“
V čl. 41 ods. 1 sa uvádza, že: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou a Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Rodičia sú otec – muž a matka – žena. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.“ A „Zaručuje sa im osobitná ochrana detí a mladistvých.“
Tak ako sa hovorí v Ústave Slovenskej republiky, tak týmto naším návrhom zákona chceme docieliť legislatívny návrh, ktorého cieľom je ústavné zadefinovanie rodičov výlučne ako páru ľudí opačného pohlavia, teda ženy – matky a otca – muža. Cieľom nášho legislatívneho návrhu je taktiež zavedenie nemennosti pohlavia určeného pri narodení.
Častokrát sme konfrontovaní s rôznymi polemikami, že práve prečo teraz v týchto relatívne ťažkých a pohnutých časoch prichádzame s ďalším hodnotovým zákonom, ktorý podľa mnohých poslancov, ale aj podľa inak hodnotovo orientovaných a nastavených ľudí neprislúcha terajšej dobe a jednoducho s takýmito hodnotnými názormi alebo hodnotnými témami, hodnotovými témami máme počkať, pokiaľ sa situácia nezlepší alebo nejakým spôsobom nevykryštalizuje tak, že spoločnosť nebude týmito názormi polarizovaná.
Ja však tento názor naozaj nemôžem zdieľať a nemôžem s ním súhlasiť, pretože ja ako konzervatívne nastavený človek, vôbec nie ako poslanec, ale ako človek, otec, manžel a syn mám v týchto hodnotových veciach úplne jasno a ochrana života, ochrana manželstva, ochrana rodiny má pre mňa úplne tú najzásadnejšiu a najhlbšiu prioritu.
Čiže aj týmto naším návrhom zákona chceme docieliť, aby ústava jednoznačne zadefinovala, kto môže byť otcom a kto môže byť matkou.
Značná časť liberálne orientovanej populácie alebo inak nastavenej populácie môže stále tvrdiť, že otcom môže byť aj žena, matkou môže byť aj muž. V žiadnom prípade s tým nemôžem súhlasiť, pretože ani z ideologického, ani z biologického hľadiska tento názor nesmiem zdieľať, pretože je v rozpore s tým, čomu verím a o čom som bol presvedčený a ako som bol vychovávaný.
Čiže tieto hodnotové témy, ktoré predkladáme, resp. ktoré predkladám, budú mať vždy jednoduchý rámec. Chrániť otca, chrániť matku, chrániť dieťa, chrániť rodinu. Slovensko je stále konzervatívnou krajinou, ktorá je výlučne orientovaná na ochranu rodiny, a ak sú v spoločnosti iné skupiny populácie obyvateľstva, ktoré jednoducho vyznávajú iné hodnoty, možno troška menej tradičné, nikdy ich nebudem odsudzovať, nikdy nebudem tvrdiť, že ich názor nie je správny, ale zároveň nikdy nemôžem dovoliť tvrdiť to, že ten môj názor je zlý alebo že nemám naňho právo.
Takže aj v tomto je tento náš ústavný zákon, by som povedal, ubezpečením, že chceme chrániť tradičnú rodinu, chceme chrániť tradičné hodnoty a jedinou tradičnou hodnotou je zakotvenie do ústavy štatút a rolu otca – muža a ženy – matky. Pokiaľ títo dvaja ľudia opačného pohlavia dokážu splodiť dieťa, dokážu to dieťa aj vychovávať a v žiadnom prípade nemôžem zdieľať názor niektorých iných kolegov, ktorí tvrdia, že aj dve osoby rovnakého pohlavia môžu byť úžasnými rodičmi a dokážu dieťa vychovávať s rovnakou láskou. Je to na veľkú polemiku. Dokážu určite dieťa vychovávať s nejakou láskou, ale v žiadnom prípade nemôžem akceptovať tento názor, že dokážu byť rodičmi. Rodičom môže byť len človek, ktorý dieťa dokáže buď vynosiť, porodiť alebo splodiť.
Takže aj v týchto jednoduchých veciach by sme mali mať v spoločnosti jasno. Viem, že tu vždy budú a navždy tu budú dve polemiky, ktorá je správna a ktorá je iná. Ale podsúvanie týchto teórií alebo podsúvanie týchto nejakých poloprávd alebo polofaktov nemôže byť založené na racionálnom základe. Preto navrhujeme doplniť nasledovné veci.
V čl. I k bodu 1 ustanovuje sa nemennosť rodovej identity človeka určenej jeho pohlavím pri narodení. V zmysle ústavy tak bude meniť, možné meniť pohlavie človeka, nebude možné meniť pohlavie človeka z právneho ani medicínskeho hľadiska.
K bodu 2. Ústavne sa zakotvuje princíp, že rodičia sú len otec – muž a matka – žena, tým sa úplne vylučuje možnosť priznania akejkoľvek (akéhokoľvek, pozn. red.) rodičovského práva homosexuálnym párom, vrátane adopcie detí týmito pármi.
V čl. II sa navrhuje účinnosť zákona 15. dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov.
Predkladaný návrh zákona bude mať veľmi pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ktorá je základnou bunkou spoločnosti a túto základnú bunku spoločnosti my ako konzervatívni poslanci a občania Slovenskej republiky musíme nadovšetko chrániť a brániť a zastávať ju tak, ako to len bude možné.
Veľmi pekne ďakujem.

Pán poslanec, ja to začnem od konca. Vy ste povedal, že rodič môže byť len ten, kto dokáže splodiť to dieťa. Poznáme prípady, kedy napríklad matka ostane sama s dieťaťom a vychováva to dieťa spolu so svojou starou mamou. Ja neviem o tom, že by tieto dve ženy dokázali splodiť toto dieťa, ale to dieťa ich považuje za svojich rodičov a môže sa stať, že napríklad otec zomrie alebo matka zomrie a vychováva to dieťa otec so svojím starým otcom, resp. otcom.
Takže nerozumiem vašej hystérii. Taktiež nevidím v súčasnosti, že by sa húfne adoptovali deti akýmikoľvek pármi, nielen homosexuálnymi, ale vieme, že ten proces adopcie trvá dosť dlho, a vidím, že vy preferujete, aby tieto deti skončili v detských domovoch a v osemnástich rokoch boli vykopnuté na ulicu len s nejakým základným príjmom.
Taktiež nevidím, že by sa diali manželstvá párov rovnakého pohlavia. My dokonca nemáme schválené ani registrované partnerstvá pre páry aj rôzneho pohlavia, teda vy idete vykopovať otvorené dvere. Keby Monty Phyton ešte robili produkciu, tak si myslím, že vy by ste bol veľmi dobrý námet na ich rytiera bojovníka. Neviem, či ste videl túto, túto časť Zmysel života, tak vy by ste bol krásnym exemplárnym prípadom.
Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci. Pán poslanec, neprekvapím vás, nezhodneme sa v tejto veci, vaše názory sú dlhodobo známe, moje tiež, neplánoval som pôvodne vystúpiť, ale nedalo mi k dvom bodom.
Prvý už spomenul kolega Žiak, neviem, či ste si uvedomili, ale vlastne tým, že ste povedali priamo v rozprave, že rodičom môže byť len ten, kto biologicky priviedol to dieťa na svet, tak ste po prvé nielen všetky tie staré mamy a starých otcov či samotné matky, ktoré vychovávajú dieťa, ale ste vlastne popreli, že by mohli byť dobrými rodičmi aj adoptívni rodičia, ktorí sú našťastie po celom Slovensku státisíce a chvalabohu za nich. Lebo je to, samozrejme, oveľa vítanejšia alternatíva tomu, že by tie deti mali vyrastať v detských domovoch či nebodaj na ulici. Takže už len tento fakt a dnešná prax popiera to, čo ste naznačili, že dobrými rodičmi môžu byť len biologickí rodičia.
Chcel som sčasti už aj k druhému bodu, povedali ste, že sme spoločnosť výlučne orientovaná na ochranu rodiny. Tak to nesedí ani fakticky, pretože sú tu dokázateľne fyzicky desaťtisíce párov, ktoré žijú, párov rovnakého pohlavia, ktoré žijú spoločne v domácnosti a často v milujúcom partnerstve, či sa vám to páči, alebo nie. Fakticky je, proste táto spoločnosť je už dnes iná, nie je určite výlučne orientovaná. Rozumiem tomu, že ak budú zákony nastavené, to sa v konečnom dôsledku rozhodne nejakým takým že meraním síl v parlamente, toto je to správne fórum, kde si tieto otázky máme vyriešiť, ale už zďaleka to nemáme len jeden hlas. A zďaleka nie sme len výlučne konzervatívnou spoločnosťou, čo ma veľmi teší.

Pán poslanec, podporujem túto aktivitu, myslím si, že ústavným zákonom treba zmeniť to nastavenie, ktoré tam je momentálne, a ja osobne budem hlasovať za tento zákon a dúfam, že toto plénum sa uznesenie na tom a zákon schváli. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem rovnako kolegovi Kočišovi za jeho príspevok a za objasnenie tohto návrhu zákona.
Samozrejme, nie je, nie je cieľom tohto návrhu zákona niekoho diskriminovať, to bolo povedané v úvode. Bavíme sa tu o tom, že je naozaj v dnešnej dobe pri rôznych trendoch, ktoré prichádzajú zo západnej Európy a ktorých sme svedkami, v tom balíku tej ochrany rodiny, tej ochrany tradičných hodnôt – a dovolím si povedať v tomto pléne – aj ochrany normálnosti jednoducho nastaviť tie pravidlá, nastaviť procesy tak, aby toto bolo jasne definované, aby pojem rodina nebol nejakým spôsobom ani zľahčovaný, ani prekrúcaný a to je práve cieľom tohto návrhu zákona.
Takže ja si myslím, že nie je priestor na to, aby sa tu vypichovali určité veci z kontextu, aby sa tu niektoré veci komentovali rôznymi posmeškami, to vôbec nie je obsahom tohto návrhu zákona. Jeho cieľom je skutočne len prihlásiť sa k tradičným modelom, prihlásiť sa k normálnosti a jednoznačne odmietnuť rôzne tie trendy, pri ktorých človeku ostáva rozum stáť a ktoré dnes sú v západnej Európe absolútne bežné a ktoré, ktoré prichádzajú síce pomaly, prichádzajú veľmi nenápadne, často veľmi sofistikovane, ale to je úlohou štátu, aby, aby toto presne vedel identifikovať a vedel proti tomu nastaviť obranný mechanizmus v zmysle ochrany tradičnej rodiny.
Ďakujem pekne.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegom za faktické poznámky.
Čo sa týka pánov Žiaka a pána Valáška, ja som vôbec nerozprával o spôsobe výchovy, nakoľko ak vychováva matka, ktorá ostane slobodnou matkou alebo vdovou a pri výchove daného dieťaťa jej pomáha starý rodič alebo ktokoľvek iný z rodiny, je to všetko fajn, je to super, je to úžasné, ale v živote to dieťa nemôže brať tieto dve matky ako za svojich rodičov, či už matku svoju biologickú, alebo matku starú matku ako za svojho rodiča. Nikdy to tak nie je, pretože každé jedno dieťa vie, že rodina je vždy tvorená mužom a ženou, matka a otec, to sú dva na sebe naviazané segmenty a táto rodina je naozaj tradične naviazaná, tradične prezentovaná.
A aj keby nejakí dvaja spoluobčania rovnakého pohlavia chceli vychovávať nejaké dieťa, že nejakým spôsobom to dieťatko už jeden z týchto partnerov mal a nejakým spôsobom spolu žijú a vychovávajú to dieťa, to už je jednoducho spôsob taký, že určitý jeden člen tohto páru má nejaké rodičovské práva voči tomu dieťaťu. Voči tomu sa vôbec nebránim ani ti nedehonestujem, ani to nebudem jednoducho nejakým spôsobom popierať.
Ja sa len snažím ochrániť naozaj tradičnú rodinu, ktorá je podľa mňa vždy, pardon, tvorená mužom a ženou, pretože iba títo dvaja ľudia dokážu splodiť dieťa.
Čo sa týka párov, ktorí nemôžu splodiť deti, ale žijú v takomto zväzku heterosexuálnom, tak tí, keď si adoptujú dieťa, ja to naozaj len chválim, pretože nie je nič horšie, ako keď dieťa vyrastá v detskom domove, a nie je nič lepšie, ako keď dieťa vyrastá v rodine, ale zároveň budem chrániť normálnu rodinu, čiže ak aj pár, ktorý nemôže splodiť deti, vychováva dieťa, tak je to viac ako dobré.
Čiže naozaj nejdeme útočiť na páry rovnakého pohlavia, ktoré spolu žijú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem rozprávať v skutočnosti krátko. Odznelo tu veľa od predkladateľov a chcel by som niektoré veci nejak možno uviesť na právu mieru alebo nejak si vysvetliť a popýtať sa predkladateľov.
Častokrát sa oháňajú slovom tradičná rodina alebo normálna rodina, alebo tradičný model, normálnosť. Ja sa chcem spýtať, keď teda máme takú tradičnú rodinu niekde na dedine, na vidieku, chlap príde večer z krčmy domov, každý večer opitý, zbije manželku, zbije dieťa, či je to podľa vás taký model tradičnej rodiny. Lebo vieme o takýchto prípadoch, nie sú ojedinelé, stavajú sa veľmi často a myslím si, že to je taká tradičná rodina v tom vašom ponímaní. Nerozumiem tomu, prečo tuto útočíte na iné spôsoby vychovania detí.
Rozprávali ste o tom splodení, vy, pán predkladateľ, vy ste jednoznačne povedal, že rodič je len ten, ktorý dokáže splodiť, no tá babka nedokáže splodiť už to dieťa. Taktiež tu neviem, neviem o tom, že by boli akékoľvek manželstvá v ústave ani zákonom nemáme dané, že by boli manželstvá párov rovnakého pohlavia.
Chceli by sme, lebo radi by sme presadili, aby mali aspoň právo z registrovaného partnerstva, keď umrú, môcť nahliadať do tých svojich zdravotných dokumentácií alebo budú môcť svoje dediť, po prípade nejakom, nejakej katastrofe alebo nejakom úmrtí. Nikto nikdy nehovoril o tom, že bude, budú mať adopcie, že budú manželstvá.
Vy idete v čase pandémie a končiacej pandémie otvárať takúto zbytočnú tému. Dávať do ústavy nebodaj ešte takéto zbytočnosti, ktoré iba polarizujú našu spoločnosť, nerozumiem tomuto vášmu účelu, teda resp. ho rozumiem, asi ho rozum... chápu tomu všetci naokolo.
A ja mám len taký tiež trend, rozprávate, že ľudia si idú meniť pohlavie. Ja tiež o tom neviem, že by sa na Slovensku menili húfne pohlavia. A keby aj, keď ten človek to tak cíti, necíti sa vo svojom tele správne a ide si zmeniť pohlavie, tak prečo ho idete odsudzovať? Ja viem, že je to vaše DNA odsudzovať, ničiť, haniť, ale keď sa raz niekto necíti dobre ako muž a má možno tie hormóny inak nastavené v tom tele a necíti sa správne, tak prečo mu nechcete dovoliť, skrátka, zmeniť pohlavie? Ja neviem, či vás nejako ohrozuje takýto človek, alebo vašich blízkych.
K tomuto panuje takýto bradatý vtip alebo také bradaté porekadlo, že kto sa boji homosexuálnych, alebo teda homosexuálnych, kto sa bojí, že tá homosexualita ohrozuje jeho tradičnú rodinu, tak asi sám bude mať problém so svojou orientáciou.
Pretože ja vítam takýchto ľudí, čím viac takýchto ľudí bude, tak bude tá spoločnosť pestrejšia, majú predsa aj iný pohľad na svet, neviem o tom, že by niekto z týchto ľudí, homosexuálnych párov akokoľvek, alebo homosexuálov, ohrozoval mňa alebo mojich blízkych. Dokonca mám veľmi veľa priateľov inak orientovaných, bohužiaľ, naša spoločnosť ich odsudzuje a majú problém s tým coming outom, priznať sa za svoje pohlavie.
A by som bol rád, keby takí ľudia ako vy nehecovali ostatnú spoločnosť, zvyšnú spoločnosť na Slovensku k tej nenávisti, a bol by som rád, keby sme tu dokázali žiť ako jedno veľké Slovensko, kde máme rôzne názory, ale neznevažujeme tých druhých za svoj prejavený názor, resp. orientáciu, hlavne orientáciu. Lebo to, čo sa v poslednej dobe deje na sociálnych sieťach, nie je nič iné ako lynč všetkých iných.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem za slovo. Nerozumiem, pán Žiak, že stále prezentujete tradičnú slovenskú rodinu ako nejakých alkoholikov, muža, ktorý bije stále ženu, to neni tradičná rodina. (Rečník sa zasmial.) Neviem, odkiaľ to máte.
Ani ten návrh, formulácia toho zákona aj tých ostatných, čo máme pripravených, oni nie sú proti ľuďom, ktorí majú odlišnú sexuálnu orientáciu, teda proti nejakým homosexuálom. To vôbec nie. Ani proti transgender. Veď my to úplne akceptujeme, takí ľudia tu boli, sú aj budú, ako to nemusíme vôbec riešiť.
Ale skôr tie naše zákony sú postavené na takom istom tradicionalizme. Robili sa rôzne výskumy ohľadom detí a ich dospievania. Ktoré deti vedú kvalitný, šťastný, produktívny život. Ktorý faktor na to najviac prispieva. A tie štúdie vyšli tak, že sú to deti, ktoré vyrastali v úplnej, kompletnej rodine, kde bol otec a matka. A takéto deti naozaj sa vedia uplatniť v spoločnosti, nevravím, že to je ako stopercentné, samozrejme, že aj dnes z neúplných rodín môžu vyrásť deti úplne excelentné, ktoré sa uplatnia v spoločnosti. Ale takto jednoducho vychádza, keď je dieťa z tej rodiny kompletnej, tak má väčšiu šancu sa, na dobré vzdelanie, na dobré zamestnanie, je tam nižšia kriminalita, nezamestnanosť, závislosť od návykových látok a podobne. Čiže tá rodina tradičná – muž, žena, to má zmysel, určite.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Žiak, tak ako povedal doktor Urban, ja naozaj nepovažujem za tradičnú rodinu niečo také chrapúnske, keď nejaký primitívny človek príde domov a udrie svoju manželku, udrie svoje dieťa, pretože nevie, čo zo sebou, toto nie je tradičná rodina. To je jednoducho zväzok, ktorý je buď trpený, alebo k tomuto manželstvu došlo z nejakého iného dôvodu.
Tradičná rodina je taká, kde má, manžel a manželka a deti žijú naozaj v kultivovanom a láskyplnom zväzku a tá rodina plní ten svoj účel, ktorý naozaj rodina aj podľa zákona o rodine, aj podľa tradičných hodnôt plniť má. To znamená, že všetci sa starajú o každého a každý sa stará o všetkých.
Ja naozaj neviem, prečo stále vykresľujte všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí chcú naozaj len predkladať hodnotové, nám blízke hodnotové zákony ako niečo, čo je nepodstatné, niečo, čo je nepotrebné, niečo, čo je zbytočné. Práve naopak. Ja tiež som o tom presvedčený, že vás nesplodil homosexuálny pár alebo že vás nevychovával homosexuálny pár, pretože inač by ste tu asi nebol.
Takže môj názor je úplne jasný. Táto problematika nie je zbytočná, táto problematika je veľmi nutná, pretože zo skazenej západnej Európy k nám prechádzajú každý rok zvrátené a choré ideológie, ktoré sa naozaj pretláčajú nielen v školách, ale už aj v škôlkach a toto je veľkým problémom spoločnosti.
Neni problémom to, že tradičnú rodinu chcem chrániť, ale problémom je to, že určité skupiny obyvateľstva chcú tradičnú rodinu rozvrátiť. Nikdy som neútočil na osoby rovnakého pohlavia, ktoré spolu žijú alebo jedna z nich už mala nejaké rodičovské právo a vychováva svoje dieťa. Kľudne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega Žiak, musím reagovať v skratke, pretože vy sa snažíte ten návrh zákona nejakým spôsobom zosmiešniť a vkladáte nám do úst to, čo sme nikdy nepovedali, a de facto nás staviate do pozície, že my návrhom tohto zákona razíme líniu, že tradičná rodina je rodina, kde naozaj muž pod vplyvom alkoholu príde domov a zbije svoju manželku a, nedajbože, ešte deti.
Tak ja chcem, aby tu zaznelo celkom otvorene a jasne nahlas, že to tak nie je, že to nie je pre nás model normálnosti, model tradičnej rodiny, tak ako o ňom hovoríme, a nie je to nikde napísané ani v tom zákone. Nie je nikde napísané ani v tom zákone, ani v tom teda predkladanom návrhu, že tu na niekoho útočíme alebo že nám leží v žalúdku nejaká iná forma spolunažívania alebo, alebo ľudia proste, ktorí majú na vec iný názor.
Ja si myslím, že je úplne legitímne a normálne, keď poslanci Národnej rady, ktorí majú v tejto otázke určitý názor, predkladajú takýto návrh zákona bez ohľadu na to, kto si z opozičných kolegov, alebo v tomto prípade teda vás ako koaličného poslanca, čo si o tom myslíte, ako vy ste nastavený hodnotovo, to nie je, to nie je obsahom toho predkladaného návrhu zákona. Takže mňa mrzí, že to takýmto spôsobom zosmiešňujete a že to staviate do pozície, ako keby my, ktorí tento návrh zákona predkladáme, sme, sme vnímali tradičnú rodinu a tieto hodnotové otázky v takomto extréme, v akom, v akom to vy vo svojej poznámke alebo vo svojej rozprave predstavujete.