48. schôdza

Vďaka, pán predsedajúci. Odpoviem faktickou poznámkou, lebo tá odpoveď nie je komplikovaná a hoci mi to kolegovia možno nebudú veriť, toto nie je myslené ani ako reklama, ani to nebolo dohodnuté s pánom poslancom Kazdom, ale nedá mi odpovedať inak ako takto, ako odpoviem.
Jediný muž zapojený v príprave tohto zákona bol poštár, to som bol ja. Tento zákon vzišiel z veľmi dobrej a silnej odbornej skupiny pre práva a potreby žien, ktorú Progresívne Slovensko má. Táto skupina navrhla abo pomenovala problém a si pomenovala dopyt po takejto forme zákona, ktorý následne iná žena, ktorú máme ako legislatívku, ozaj pretavila do formy zákona. Takže doslova jediný muž, ktorý bol zapojený do prípravy tohto zákona, aj to viac-menej v úlohe poštára a vysvetľovateľa, som bol ja ako jediný poslanec a člen strany Progres... člen hnutia Progresívne Slovensko v parlamente, ale tento zákon, samozrejme, vzišiel z odbornej skupiny pre ženské práva a z odbornej skupiny žien v rámci nášho hnutia.
Dodám tiež, že súhlasím, viem si živo predstaviť situáciu, že nie všetky ženy tú, tú možnosť využijú z príčin, ktoré ste pomenovali, ale zároveň platí, ako som už povedal, tento zákon priamo odpovedá na dopyt a tá iniciatíva vzišla nie odo mňa, nie od mužov v Progresívnom Slovensku, ale od odbornej skupiny, ktorú máme pre práva a potreby žien.
Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne. Chcete reagovať, pán poslanec? Nie. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Kolegyne, kolegovia, pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Tomáša Valáška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 728. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 758.
Opäť dávam slovo pánovi poslancovi Tomášovi Valáškovi, aby nám návrh zákona uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Valáška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 728.)

Vďaka, pán predsedajúci, a ospravedlňujem sa, ak moje ďalšie slová vyznejú ako trochu déja vu, tak trochu omylom sme sa už do tejto rozpravy pustili pred pár minútami, za čo som čiastočne zodpovedný aj ja. Ospravedlňujem sa.
Ale dovoľte mi predložiť, ako už spomenul pán predsedajúci, návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a dopĺňa a mení zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného zákona je zrušiť znevýhodnenie žien matiek, ktoré porodia druhé, resp. ďalšie dieťa skôr, ako to staršie dieťa dosiahne vek troch rokov, a zároveň počas čerpania rodičovskej dovolenky majú príjem z kratšieho pracovného úväzku u svojho zamestnávateľa.
A teraz už skúsim vysvetliť ľudsky a normálne, ako som začal omylom pred pár minútami.
Je úplne bežné, že žena, takto, začnem momentom otehotnenia. Pokiaľ žena, ktorá má plný pracovný úväzok, otehotnie a rozhodne sa odísť, samozrejme, tým pádom využiť výhody materskej dovolenky, výška materského je odvodená od tej poslednej mzdy, tej, ktorú dostávala pred nastúpením na materskú.
Ak sa počas tehotenstva rozhodne alebo už počas materskej rozhodne, že chce robiť na čiastočný úväzok či pre toho istého zamestnávateľa, pre ktorého robila predtým, alebo pre iného zamestnávateľa, lebo nechce stratiť kontakt s tým zamestnaním alebo s tým zamestnávateľom, zamestnávateľ ju logicky chce, inak by nemala šancu nadviazať s ním nejaký čiastočný pracovný úväzok, tak sa veľmi často žena dohodne na nejakom menšom pracovnom úväzku.
Ak následne otehotnie, ešte pre tým, než dočerpá materskú dovolenku, tak sa jej ďalšia materská odvedie nie od toho pôvodného vysokého platu, ktorý mala pred tým, než nastúpila na prvú materskú, ale výška toho materského sa vlastne odvedie potom v tomto prípade od tej brigády, od toho čiastočného úväzku, ktorý mala dohodnutý počas prvého tehotenstva alebo počas prvého materského.
V praxi to znamená, že výmenou za to, že tá žena sa, aj chcela pomôcť tomu zamestnávateľovi, aj chcela mať nejaký menší príjem ešte počas prvého tehotenstva, vlastne príde pri druhom tehotenstve o veľkú časť svojho materského, lebo opäť nebude už odvedené (odvodené, pozn. red.) od toho pôvodného platu, ktorý mala pred prvým tehotenstvom, ale bude odvodené od to oveľa nižšieho čiastočného pracovného úväzku, ktorý má alebo na ktorom sa dohodla počas, počas tehotenstva či počas materskej dovolenky.
Myslíme si, že je to zákon, ktorý neslúži doslova nikomu. V praxi sa stáva to, že kopa žien, opäť ktoré majú záujem ostať nejakým spôsobom v kontakte s tým zamestnávateľom, aby proste nestratili kontakt s tou meniacou sa povahou tej práce, zamestnávatelia ich chcú, tieto ženy sa často rozhodnú neurobiť tak, pretože tá daň, čo za to zaplatia, de facto je, že pri ďalšom tehotenstve prídu o veľkú časť materského, potrestajú samy seba za to, že boli ochotné pracovať, a potrestajú de facto zamestnávateľa tým, že sa rozhodnú radšej sa celej tejto šarapaty vyhnúť a do toho pracovného, čiastočného pracovného záväzku, alebo úväzku, pardon, vôbec nejdú.
Myslím si, že ako krajina, ktorej by malo záležať, už len keď nič iného, tak z fiškálnych príčin, na čo najväčšej zamestnanosti, obzvlášť medzi ženami.
A teraz poviem aj ako možno progresívec a liberál, ako krajina, ktorej by malo záležať na tom, aby aj ženy nestratili kontakt s tým zamestnaním, aby neboli znevýhodnené za to, že iba ony môžu byť matky, aby sme aj ich udržali v tom pracovnom cykle čo najaktívnejšie, čo môžme, tak myslím si, že ako krajina s týmito prioritami, s týmito princípami na mysli by sme mali zmeniť tento nešťastný princíp reťazových materských. Mali by sme prestať trestať ženy za to, že nechcú nič viac, nič menej, len počas tej materskej čiastočne pracovať, pomáhať tomu zamestnávateľovi, nestratiť úplne kontakt s tým svojím zamestnaním. A, samozrejme, zhodneme sa tu, myslím, či ľavé krídlo, či pravé krídlo, na tom, že chcem dať ženám dôvod mať viac detí a nie ich trestať, samozrejme, finančne za to, že popri tehotenstve sa snažia aj nejakým spôsobom naďalej ostať v tom pracovnom cykle.
To, čo robí náš návrh zákona, tým aj končím, je to veľmi jednoduché. V podstate by v praxi znamenal, zmenil to, že by sa výška každého ďalšieho materského, aj keď by bola, aj keby bolo viacero po sebe, vlastne odvíjala od toho predošlého, čiže by sa začalo v konečnom dôsledku tým prvým, čiže tým plným úväzkom, ktorý tá žena mala pred nástupom na prvú materskú.
Podotýkam, nemáme presne kvantifikované, koľko žien by takýmto spôsobom bolo, teda koľko žien by sa to týkalo. Podotýkam, že nie je vôbec nezvyčajné, že žena sa rozhodne ešte počas prvej materskej, počas tých troch rokov, ktoré plynú, mať ďalšie dieťa. Je úplne normálne, dokonca by som povedal, že, dokonca by som povedal, že, že je dnes štandard viac ako nie, že sa snažia mať tie deti už v rozpätí troch rokov, čiže nejde vôbec o nejaké nezvyčajné okrajové prípady, bavíme sa o relatívne bežnom štandardnom prípade.
Toľko všetko za mňa, pán predsedajúci, na ďalšie otázky odpoviem v prípade záujmu.

Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Ja teraz dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Jánovi Kerekrétimu, aby nás informoval o tom... O tom, o tom. (Zasmiatie sa predsedajúceho.)

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyňa, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 728. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 758 zo 4. októbra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Ja teraz otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Predpokladám, že keď rozprava neprebehla, tak ani pán navrhovateľ, ani pán spravodajca sa nebudú k rozprave vyjadrovať, a preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem vám obom.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Miroslava Urbana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona má tlač 733. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 763.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Miroslavovi Urbanovi, aby nám návrh zákona uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Urbana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 733.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a páni poslanci, do Národnej rady Slovenskej republiky predkladám upravený pozmenený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady SR o sociálnoprávnej ochrane detí, sociálnej kuratele, zákon o výchove a vzdelávaní, zákon o sociálnej práci, o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.
Tento návrh zákona je zameraný na ochranu psychického, fyzického, morálneho a sociálneho vývinu maloletých, teda na ochranu detí a neplnoletých osôb pred neprimeranou LGBTI agendou. Návrhom zákona sa snažíme zabrániť šíreniu LGBTI agendy vo výchovno-vzdelávacom procese v slovenských školách. Myslíme si, že vo vzdelávaní, ale i médiách na Slovensku nie je potrebné neplnoletým osobám zdôrazňovať rôzne minoritné sexuálne orientácie, ktoré sú propagované rôznymi mimovládnymi organizáciami a občianskymi združeniami. Sexuálna výchova má zostať len súčasťou štandardnej výuky biológie a má byť zameraná k výchove skôr k manželstvu, k rodičovstvu a zodpovednému sexuálnemu správaniu.
Každý, kto sa podieľa na výchove dieťaťa, je povinný okrem iného chrániť i práva dieťaťa na vlastnú rodovú identitu určenú pri narodení.
Prečo sa v školách vo väčšej miere nevenujeme manželstvu, ale práve LGBTI problematike? Štatistika z USA tzv. Institut for American Velnuc si položila otázku, aký faktor má najvyššiu koreláciu s tým, že dieťa bude v dospelosti viesť spokojný, šťastný, produktívny život a bude sa vyhýbať spoločenským patológiám, ako je zločinnosť, kriminalita, závislosť od návykových látok, nezamestnanosť. Odpoveď tohto prieskumu bola jednoznačná: úplná stabilná rodina s otcom a matkou majú najvyšší vplyv na dobrý a kvalitný život našich detí, nie rasa, nie bohatstvo, nie náboženstvo. Ak majú americké deti toto šťastie, teda ak majú úplnú stabilnú rodinu, vyhrali v lotérii života. Myslím si, že to neplatí len v Spojených štátoch, ale je to všeobecne platné i v Európe a na Slovensku.
To by malo byť východisko pre štátnu a verejnú politiku, nie propagácia sexuálnych menšín, ale propagácia manželstva. Odklon od rodiny v našej spoločnosti úzko súvisí s problémom chudoby, kriminality, narastajúcej ekonomickej či sociálnej nerovnosti.
To bola len taká vsuvka pre našich liberálnych kolegov, ktorí to manželstvo berú už tak na ľahkú váhu a skôr propagujú tú LGBTI agendu.
Návrhom zákona teda chceme chrániť neplnoletých i pred nevhodným masmediálnym obsahom, ktorý obsahuje pornografiu, sexuálnu deviáciu, zmenu pohlavia, homosexualitu či hrubé, neodôvodnené násilie.
Navrhujeme i zákaz reklamy a inej formy prezentácie uvedeného nevhodného obsahu pred neplnoletými. Poskytovateľ audiovizuálnej služby je teda povinný zabezpečiť nedostupnosť spomínaného obsahu neplnoletým.
Ďalším bodom návrhu je i ochrana detí pred potenciálnym rizikom ohrozenia detí osobami, ktoré boli odsúdené za úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu, za úmyselný trestný čin proti rodine, mládeži, trestný čin proti slobode, dôstojnosti, či úmyselný čin proti iným právam a slobodám, a to aj vtedy, ak bolo toto odsúdenie zahladené. Súčasťou teda uvedeného návrhu je tak i ochrana detí pred ľuďmi odsúdenými za pedofíliu.
Zamestnávateľ, ktorý vzdeláva, dohliada, ošetruje alebo iným spôsobom je v priamom kontakte s osobou, ktorá je mladšia ako osemnásť rokov, musí mať možnosť pred uzavretím pracovnoprávneho zväzku s inou osobou vyžiadať si odpis z registra trestov, čím sa vlastne eliminuje možnosť zamestnať osobu, ktorá bola právoplatne odsúdená, ako som spomínal, za trestné činy proti životu, zdraviu, rodine, mládeži atď.
Prečo predkladáme vôbec takýto návrh zákona? Určite uznáte, že deti si zaslúžia ochranu pred veľkým množstvom zbytočných, nebezpečných či nezrozumiteľných informácií, ktoré môžu mať negatívny vplyv na psychický vývoj dieťaťa. Myslím si, že školák nepotrebuje vedieť, že existujú queer ľudia, v preklade divní, alebo nejakí iní, ktorí sa nevedia napríklad identifikovať s rodom, či sú muž, alebo žena. Takíto ľudia potrebujú odbornú pomoc a nie prezentáciu pred nechápavými malými deťmi. Chlapci sa nepotrebujú naozaj prezliekať do dievčenských šiat, aby sa cítili ako transvestiti. Nepoznám taký zážitok a jednoducho tomu nerozumiem, ak sa niekto takto prezlieka, môže to robiť, mne to nevadí, ale aby takto chodil pred školu ako istý poslanec, príde mi to ako nevhodné.
Možno budete namietať, že problematika LGBTI na školách je okrajová záležitosť, že to vôbec nie je podstatné. Pedofíliu snáď nikto z nás neschvaľuje, nie je tu Veinstein ani nejaký exposlanec H, ale ak nezastavíme túto agendu už teraz, čo teda je v tých školách, tak sa nám to raz, tak nám to prerastie cez hlavu a nebude sa to dať už zastaviť.
Ja spomeniem príklad, ako to je, ako to skončila táto propaganda LGBTI a tie inklúzie a podobne v Spojených štátoch. Od roku 2024 môže byť nominovaný na amerického Oscara len film, ktorý spĺňa inkluzívne štandardy, ktoré sa mi zdajú dosť nepochopiteľné. Sú to štandardy pred kamerou i za kamerou, teda týka sa i režisérov, ale i hercov. V tých štandardoch, ktoré odporúčajú Američania, je napríklad, že 30 % hercov vo vedľajších úlohách musí byť z kategórie ženy LGBTI, musia tam byť predstavitelia málo zastúpeného etnika, čiže dokonca fyzicky a psychicky postihnutí herci. Eventuálne jeden z tých hercov musí v hlavnej úlohe, musí byť Aziat, Hispánec alebo černoch. Ľudia sa tak budú vyberať nie na základe vlastností či schopností, ale na základe príslušnosti napríklad k tej komunite LGBTI, farbe pokožky či podľa psychického alebo fyzického postihnutia. Až takto ďaleko to zašlo v tých Spojených štátoch.
A ja sa pýtam, že či je toto budúcnosť západného umenia, budúcnosť moderného západu, ktorú vlastne preberáme aj my na Slovensku? A tak sa možnože stane, že na Slovensku o pár rokov natočíme film o Veľkej Morave, v ktorom budú účinkovať dvaja černosi, Hispánec, jeden transgender a ešte nejakí dvaja s psychickou poruchou. A pre takéto povedzme normalizačné neomarxistické filmy potrebujeme mentálne nastaviť deti? Mne to tak vychádza, že áno. Myslím, že nie.
Neopakujme tieto nezmysly, nepropagujme LGBTI, neochraňujme pedofilov ako Vatikán, snažme sa zachovať zdravý, racionálny prístup k tejto problematike, uchovajme si vlastnú kultúru, identitu, ktorá vychádza z našej histórie.
Viem, že spoločnosť sa rýchlo vyvíja, že dnešné deti sú už úplne iné ako my, sú vyspelejšie, ovládajú technológie, dokážu sa uplatniť všade vo svete, ale sú to stále deti, nie sú to malí dospelí ľudia. Ony potrebujú našu ochranu už od tej školy, škôlky, ony potrebujú vzory, príklady, aby vyrástli na múdrych, čestných a tolerantných ľudí.
Dúfam, že vnímate význam môjho návrhu zákona pre budúcnosť našich detí a podporíte ho.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Ja teraz dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pánovi poslancovi Jánovi Kerekrétimu, nech sa páči.