48. schôdza

Pán poslanec, môžete položiť doplňujúcu otázku.

Vďaka, pán predsedajúci. Rozumiem tomu, veď my sme, samozrejme, rozpočet ešte neschválili, avšak nejaký návrh na stole je, nejaké deklarácie k tomu, ktorým smerom sa možno vyvinie, odzneli a nie je tam najmenší náznak, že ministerstvo kultúry ide dostať viac.
Čiže tá moja otázka je úplne legitímna, pretože netreba to nejak komplikovať. Keď prebiehali diskusie o Pláne obnovy, zaznela tu jasná požiadavka z kultúrnej obce z... v časti politického spektra vrátane nás, aby sa nezabudlo aj na kultúrnu obec, ktorá mimoriadne akútne trpela tými následkami pandémie. Odpoveďou nám bolo, viete čo, no z tohto Plánu obnovy nevyjde, ale však toto nie je jediný nástroj, z ktorého môže ministerstvo kultúry čerpať. Môže si navýšiť aj z národných rozpo... z národného rozpočtu alebo z tradičných eurofondov.
No a len potom, samozrejme, prišiel návrh rozpočtu národného a tam to, rozpočet ministerstva kultúry tam nenarastá vôbec, takže otázka je, čo sa s tým sľubom stalo, kde sa ten sľub nejakého navýšenia, a keď to teda nebude z eurofondov, bude to inak, kde sa ten sľub stratil.
A teraz je to ako čisto ľudská otázka, fakt to nemyslím nejak, že rýpajúc, ale vychádzam tu z toho, že každá ministerka, každý minister chce mať čo najviac pre svoj rezort. Vychádzam z toho, že vy rovnako ako my, ja dúfam, že vy rovnako ako my počujete hlasy tej kultúrnej obce o tom zúfalom stave tých, tých nových malých jedno-párosobových eseročiek, ktoré proste vďaka tej pandemickej situácie sú fakt v existenčnom ohrození.
Dúfam, že sa zhodneme, že, že je to časť nášho ekonomického spoločenského života, ktorá si zaslúži väčšiu pozornosť. A teraz, keď toto všetko, dúfam, že sa na tomto všetci zhodneme. Necítite sa trošku tak aj podvedená, že po tých sľuboch, že, O. K., malo vyjsť z fondu obnovy, ale nepôjde z fondu obnovy, ale pôjde z rozpočtu, lebo tam vlastne nejde ani z národného rozpočtu, že vlastne vám správkyni tohto rezortu nebolo sľúbené to, čo sa tomu rezortu malo dať?

Ja by som to ešte trošku obrátila, lebo vy ste dúfali v mnohých veciach, ale tu je potrebné povedať, že nám ešte stále určitá a veľká čiastka peňazí beží. Zazmluvnili sa kultúrno-kreatívne centrá vo výške 85 mil. eur. To nám stále beží. Vyhlásili sme výzvu na REACT. Je to výzva, ktorá má smerovať k regiónom, VÚC-čkam na kultúrne inštitúcie. To znamená kultúrne domy, knižnice, múzeá, galérie. Je to niečo, čo sa do regionálnej kultúry v takejto veľkej forme už dlhé roky nestalo. Tam je výška 15 mil., prognóza je, môže ich byť aj viac.

To znamená, my tu nehovorme o tom, že by sme do tej kultúry neinvestovali, lebo my sme minulý rok, odhliadnuc od týchto eurofondových peňazí, aj ktoré tam teraz vlastne stále bežia, sme dali ešte 30 mil. navyše do živej kultúry.

A ja momentálne neregistrujem hlasy nespokojnosti o tom, že tí ľudia, ktorých sa to bytostne týka, že by boli nespokojní s tými prostriedkami, ktoré sme im mohli vďaka týmto finančným prostriedkom dať k dispozícii.

Všetko, pani ministerka?

Áno.

Ďakujem, pristúpime k siedmej otázke, ktorú položila pani poslankyňa Zita Pleštinská ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ivanovi Korčokovi:
„Čo robí a môže urobiť Slovenská republiky pre podporu kubánskym vlastencom v zápase o ľudské práva, demokraciu a slobodu?
Kubánci vo svete za demokraciu a slobodu upozorňujú na násilie silových zložiek diktátorského režimu páchané na aktivistoch Patriotic Union of Cuba, držiacim protestnú hladovku. Upozorňujú na zatknutie a týranie členov hnutia San Isidro, štvavé kampane proti domácim disidentom, novinárom, umelcom a občianskym aktivistom v ich zápase proti vládnej tyranii.“
Odpovedať za pána ministra Korčoka bude v zastúpení pán minister životného prostredia Budaj, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne pani poslankyni, že pani Pleštinská na pôdu tohoto slovenského parlamentu túto otázku priniesla. Je mesiac, kedy budeme mať štátny sviatok, pri ktorom si sami pripomenieme už viac než 30 rokov od okamihov, kedy sme my sami nadobudli slobodu. Mali by sme nielen svoju slobodu si užívať, ale dopriať ju aj každému inému národu.
Pán minister zahraničných vecí napísal odpoveď, ktorú si dovolím prečítať, ale cítil som povinnosť uviesť ju týmto svojím osobným poďakovaním. Je našou morálnou povinnosťou hovoriť o neslobode iných, dopriať im všetko, všetko právo na to, aby sa domáhali zmeny, aby sa domáhali svojej slobody, a dvíhať, dvíhať svoj hlas proti násiliu, ak sa použije proti bojovníkom za slobodu.
A teraz reakciu pána ministra Korčoka, ak dovolíte:
„Slovenská republika pozorne sleduje vývoj na Kube a vyjadruje podporu právu všetkých kubánskych občanov vyjadrovať svoje názory, pokojne sa zhromažďovať, aby názory mohli prezentovať aj verejne.
V línii Európskej únie apelujeme na kubánsku vládu, aby dodržiavala ľudské práva a občianske slobody zakotvené v medzinárodných dohovoroch o ľudských právach. Sme znepokojení zatýkaním protestujúcich, a to vrátane novinárov, najmä po demonštráciách, ktoré sa konali 11. júla v celej krajine za účasti tisícov kubánskych občanov. Slovenská republika zásadne odmieta násilie voči občanom domáhajúcich sa slobody, zasadzuje sa za pokojné a mierové riešenie všetkých vnútropolitických sporov.
Slovenská republika podporuje pripravenosť Európskej únie pomôcť Kube pri zlepšovaní životných podmienok obyvateľstva v kontexte partnerstva ustanoveného na základe Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a Kubou.“
Toľko náš minister zahraničných vecí, ktorý je tiež známy tým, že naozaj ako prvý minister po dlhých rokoch dvíha svoj hlas v mene Slovenskej republiky na obhajobu tých, ktorí sú nespravodlivo prenasledovaní pri svojom boji za slobodu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister.
Pani poslankyňa, môžete položiť doplňujúcu otázku.

Vážený pán minister, ďakujem vám za odpoveď na moju otázku. Je priam symbolické, pán minister životného prostredia Ján Budaj, že mi v mene pána ministra Ivana Korčoka odpovedáte práve vy, tribún Nežnej revolúcie.
Mojím cieľom bolo touto otázkou upriamiť pozornosť na rast občianskeho hnutia na Kube a poukázať na jeho predpokladanú dôležitú úlohu v možnom procese demokratizácie. Hnutie je momentálne v stave, v ktorom môže ohroziť vládnuci režim, aj keď neustála represia a porušovanie základných ľudských práv oslabujú jeho vplyv a možnosti ďalšieho rozvoja. Okrem represie tu ešte existujú rôzne výzvy, ktorým musia kubánski disidenti a občianske hnutia čeliť, ak chce prerásť do širšieho masového hnutia, či už je to apatia mladej generácie, zapojenie marginalizovaných skupín obyvateľstva exilu alebo strach širšej verejnosti z možnej represie a straty ekonomickej základne pre prežitie.
Budem teraz adresovať prostredníctvom vás, pán minister, moju doplňujúcu otázku na pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka:
„Bolo by možné, pán minister, stretnúť sa s pánom Victorom Manuelom Perez Lopezom, predsedom občianskeho združenia Kubánci vo svete za demokraciu a slobodu, na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a prediskutovať s ním formu pomoci kubánskym disidentom?“
Ďakujem.

Pán minister, nech sa páči.