48. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega, veľmi dobre viem, že toto je veľmi komplikovaná téma, preto sa budem snažiť vypichnúť len to najpodstatnejšie, čo ja považujem za kardinálny problém. Najviac sa tu skloňuje slovo zonácia, predložený návrh ide na vec ale z opačného konca. My najskôr musíme urobiť zonáciu parkov, a až potom presúvať kompetencie na rezort životného prostredia.
Tento návrh, v ktorom tu máme na stole, proste zonáciu nechce robiť predtým, najmä nie pred prevodom pozemkov. Máme tu nezodpovedané otázky a ja viem, že vlastne tým, že sa neurobí zonácia, poškodí to záujmy slovenských poľnohospodárov.
Preto vás chcem požiadať, aby sme hlasovali za dobré zákony. Dohodnime sa, máme naozaj dostatok času a nič nás netlačí, takže urobme najprv dobrú dohodu, dobrý zákon a nemám problém za ten, za taký zákon zahlasovať.
Ďakujem.

Pán navrhovateľ Šíbl, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem. Na faktickú poznámku pána poslanca Kuffu Filipa ohľadne právnej subjektivity o ochrane prírody, asi ma celkom presne nepochopil, ako som to hovoril. Ide o to, že v súčasnosti Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici ako rezortná oragani... ako rezortná organizácia právnu subjektivitu má. Ale jej podriadená zložka správa národného parku, ktoréhokoľvek národného parku, je len organizačnou zložkou tejto Štátnej ochrany prírody. Čiže priamo samotná správa národného parku v tomto zmysle právnu subjektivitu nemá.
V našej reforme jedna z vecí, ktoré ideme zmeniť, je posilniť postavenie tých správ národných parkov priamo v regiónoch tým vlastne, že sa dostanú na úroveň akú má v súčasnosti to Generálne riaditeľstvo Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici, a budú mať vlastnú právnu subjektivitu. Čiže budeme mať desať organizácií Štátnej ochrany prírody. Bude to deväť správ národných parkov, a to zvyšné územie Slovenska, ktoré je mimo území národných parkov, bude pod správou tej organizácie, čo doteraz, Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o faktickú poznámku pána poslanca Mizíka, platí to isté, čo som hovoril o pánovi poslancovi Linhartovi, kritika od niektorých kolegov poslancov ma teší, lebo hoci nie je založená na reálnych argumentoch, svedčí o tom, že svoju robotu ochranu prírody aj v tomto parlamente si robím v rámci možností najlepšie, ako viem.
Na, na faktickú poznámku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Martin Fecko.
Po ňom sa pripraví pán poslanec Filip Kuffa.

Dobrý deň sa praje. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tejto novele zákona, ktorú tu máme, a myslím si, že oprávnene vzbudila takúto, takýto veľký záujem, a diskutujeme tu už o nej pomerne dlho, ale myslím, že má to zmysel.
Po prvé by som chcel povedať, že stále už táto rokovacia sieň z mojich úst počula, že som za to, aby ak štát chce mať ochranu prírody, tak aby bol aj vlastník tejto pôdy, na ktorej to chce realizovať. Potom to rozvediem aj trošku viacej. Áno, hovoríme o stromoch, hovoríme o lesoch, hovoríme o ich úlohách, o týchto lesoch, aké pre náš život majú, a musím povedať jednu vec, že, a to asi uznáte, že lesy nás nepotrebujú, my potrebujeme lesy, že strom a kríky a vegetácia vie robiť divy. Môžete si to overiť aj v knihe, ktorá sa volá Muž, ktorý sadil stromy, ktorý spravil z jedného územia medzi Francúzskom a Španielskom neobývateľného iba sadením stromov krásnu oázu života pre obyvateľov a ľudí. Takže v takomto duchu verím, že vnímame aj naše stromy, ktoré máme tu na území slovenskej republiky, a zvlášť pokiaľ sa jedná o chránené územia.
Áno, jednoznačne som veľmi rád, že máme už v mnohých chránených územiach, resp. aj vo všetkých prírode blízke hospodárenie, ktoré sme s kolegom Mičovským aj na našom rezorte presadzovali, pretože mal som tú česť byť v viacerých takýchto lokalitách, kde sa týmto spôsobom manažuje les, a musím vám povedať iba jednu vec, že keď som bol vo Veľkom Folkmári, tak v takomto lese by som chcel zomrieť, pretože keď som si pozrel na hranicu, kde bol hospodársky les a prírode blízke hospodárenie, to je proste nebo a dudy. To sa nedá porovnať.
A toto, áno, toto má zmysel, aby sme ďalšie generácie pripravili veľmi dobrú pozíciu na život tu na našej planéte. Áno, v súčasnosti máme rozdelené Slovensko na poľnohospodársku, lesnú a ostanú plochu, takže zhruba máme, hovoríme o 2,5 mil. poľnohospodárskej pôdy, 2 mil. lesnej pôdy a zhruba 0,5 mil. sú zastavané plochy a intravilány a ostatné plochy. Takže to je rozdelenie v takej kocke, že s akým vlastne potenciálom pracujeme.
Musím povedať, že plne zdieľam názor pána kolegu Mičovského, ktorý povedal, aby všetky lesy išli pod správu ministerstva životného prostredia, pretože nemôžeme rozdeľovať stromy na chránených, nechránených, to už bolo kolegom Mičovským tlmočené, tak nebudem sa opakovať.
Áno, všetci majú právo, aby tie svoje funkcie, ktoré majú plniť na zemi, mohli byť aj nami vnímané tak, ako oni ich produkujú. Musím povedať, že Slovensko neni iba Bratislava, a tí ľudia, aj ja som mal tú česť byť či už na Muráni, alebo v Uliči, žiaľ, nemal som dobrý pocit a musím povedať, že aj teda v Stakčíne, tam sme boli asi spolu a musím povedať, že ten hlas ľudu musí byť vypočutý, či sa niekomu páči, alebo nepáči.
Chcel by som sa vyjadriť k tomu, čo mi je blízke, a síce k pozemkom. Nakoľko tu boli v tomto konaní teraz predložené dva pozmeňujúce návrhy a hovorilo sa a hovorí sa v novele, že všetko sa týka iba štátnych pozemkoch, tak v týchto dvoch novelách, ktoré tu boli predložené ako pánom Šíblom, tak aj pánom Karahutom, už vstupujeme aj do pozemkov pri nezistených vlastníkoch. Ja to kategoricky odmietam, pretože toto je precedens, ktorý nemá obdobu, pretože v súčasnosti nezistených, hovorím, nezistených, to ešte vysvetlím, lebo aj text, ktorý tam je, sa mi vôbec nepozdáva a musíme si to raz a navždy ujasniť, hoci nemáme tu viac-menej to plénum, ktoré by to malo všecko počuť, ale aspoň tí, čo ste tu a pozeráte ma cez médiá, tak aby ste mali raz a navždy jasno, tak kategoricky som proti, aby prechádzala aj správa lesov, ktoré sú nezistenými vlastníkmi akože definované na listoch vlastníctva. To znamená Slovenský pozemkový fond, tam je v zátvorke, akože je správca na nezistených vlastníkoch.
Aby bolo jasné, na Slovensku nemáme neznámych vlastníkov, lebo neznámych vlastníkov sme si uvedomili v roku 1990, keď sme boli po revolúcii a sme si povedali, že ideme robiť tzv. registre, obnovené evidencie práv. Predtým to bolo obdobie ešte zjednodušené registre pôvodného stavu, registre vlastníckych práv a podobné iné názvy a momentálne ich zmyslom, kde sme niekoľko miliónov korún vtedy ešte dali na geodetické firmy, ktoré mali spracovať celé územie Slovenska, všetkých 3 559 katastrálnych území mali spracovať z pozemno-knižných vložiek, z pozemnostných hárkov a mali vytvoriť listy vlastníctva. Bol som pri tom, takže viem, o čom hovorím ako pracovník pozemkového úradu, a musím povedať, že týmto počinom sme okrem šiestich katastrálnych území k dnešnému dňu všetky územia vyriešili. Nemáme hluché listy vlastníctva, ako poznáme zo socializmu, kde nebolo ani výmera, ani vlastník, resp. výmera mohla byť, ale nie všade, takže prakticky my neznámych vlastníkov nemáme.
Máme vlastníkov, ktorých nemám, nevieme sa s nimi spojiť, nehovoríme o žijúcich, nežijúcich. To znamená, tento pojem, ktorý ste teraz vy tu zaviedli v ods. 6 pri návrhu kolegu Šíbla, prakticky a identicky aj u pána Karahutu, že hovoríme o nezistenom vlastníkovi, áno, to je ten správny pojem, ktorý by mal byť povedaný, pretože nehovoríme o žijúcom, nežijúcom. My ho vieme, že kto je tam posledný vlastník, len možnože je z roku 1905, ale vieme, že či to je právnická osoba, fyzická, či je to cirkev, alebo obec, alebo niekto iný. Vieme, kto to je, cez tie ROEP-ky, len nemáme dediča, ktorý je následník, ktorý by teraz bol žijúci. To znamená, to je nezistený vlastník.
Takže to by som bol veľmi rád, keby to... tento pojem a táto nejaká definícia sa nejakým spôsobom zadefinovala.
Takže mám veľké výhrady a som proti, aby sme aj takúto správu dali do, pod ministerstvo životného prostredia. Keďže Slovenský pozemkový fond to spravuje, tých nezistených vlastníkov, tak prakticky on má aj definície, čo s tým môže robiť ako správca. A jedno z takýchto kritérií je aj to, že nemôže ho scudziť len tak ako správca, že hocikedy môže predávať alebo nepredávať tieto pozemky. Keď ich scudzil vo verejnom záujme, tak musí odkladať financie na nezistených vlastníkov na príslušný účet, aby sa tie peniaze nespreneverili a nepošli, neviem kde.
No, žiaľ, toto, pokiaľ by sme dopustili, že by išlo do ministerstva životného prostredia, nemáme ďalšiu definíciu, ako s tými nezistenými vlastníkmi, s ich majetkom môže ministerstvo životného prostredia nakladať. Veď to je nonsens. A vyzeralo, že je to asi prvý takýto nejaký, ja hovorím úlet, aby sme dávali nezistených vlastníkov pred iný rezort, ako je teda momentálne správcom Slovenský pozemkový fond, a myslím, že je to správne, lebo tak to má byť, a my ako z rezortu pôdohospodárstva sme pripravili zákon, ktorý momentálne príde aj sem do Národnej rady, kde budeme tých nezistených vlastníkov, identifikovať ich dedičov, lebo o tom by to malo byť, lebo my nemôžme nezistených vlastníkov donekonečna tu len preklápať z jedného volebného do druhého. Takže príde, to je pozmeňujúci, nie, resp. nový zákon, ktorý to bude riešiť.
Ďalej, áno, som za to, aby bola revízia chránených území, lebo revízia musí povedať, že koľko to vlastne máme, nemáme tých výmer. To, že nechceme, resp. ako som sa dočítal, že nemôžme pozemky vykúpiť, lebo nemáme peniaze, tak, vážení, ja navrhujem, a to som už hovoril v sieni zákonnosti minimálne desaťkrát, zámena, ešte raz hovorím, zámena. Viete, koľko má, koľko majú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, v svojej gescii pozemkov? 800-tisíc plus-mínus hektárov. Tak poďme robiť tú zámenu. Tá zámena nemôže byť robená systémom, že hurá, ja veľký úradník z ministerstva a prídem a ti diktujem, tebe vlastníkovi, že zameň. Keď chceme mať, aby chránené územia mali vlastníctvo v štáte, tak aj teraz ten štát musí prísť k tomu vlastníkovi, ktorý má v tom chránenom území, a prísť k nemu a povedať: „Pán vlastník, buďte tak dobrý, ponúkam vám zámenu zo štátnych pozemkov.“ A keďže väčšinou tých lesných pozemkov, hovoríme ich len o lesných, hoci môže byť chránené územia aj na poľnohospodárskych, tak prakticky tam by to malo byť jasné, že tá výmera tu je a dá sa to zamieňať.
Preto hovoríme, keď všetky lesné pozemky z Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, by boli pod správou ministerstva životného prostredia odbúrané, jedna fajfka, lebo máte v jednom rezorte a môžete im prikázať, že a dá štát, dáme tú zámenu. To je jedna vec.
A druhá vec, štátny podnik, že vraj ani, je problém pri zonácii, ako to bolo kolegom Šíblom spomenuté, že má veľký problém s Lesami sa dohodnúť na zonácii, a preto Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, bránia rýchlejšej zonácii. No keby ste ich mali pod sebou, prikážem, vybavené, urobené, super, nemám problém. Dve muchy jednou ranou. Takže, vážení, toto navrhujeme my s kolegom Mičovským.
A musím ešte na záver povedať, že chceme ešte ísť aj ďalej, aby sme do budúcna mali jeden rezort, ktorý sa bude volať rezort prírodných zdrojov, a bude jedno ministerstvo, jedno programové vyhlásenie vlády, štyria štátni tajomníci napríklad, a bude to fungovať.
Takže, žiaľ, viacej už nestihnem, takže naši predkovia nám odkazujú: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.“
Ďakujem veľmi pekne.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Mičovský, ako prvý nech sa páči.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Ďakujem, Martin, za to, že si spomenul prírode blízke hospodárenie v lese. Veľmi často sme o tom hovorili, ale stále je to nedostatočné a myslím si, že v súvislosti s týmto zákonom veľmi dôležité. Je to malý zázrak, ku ktorému dospela lesnícka múdrosť behom stáročí.
Prírode blízke hospodárenie zabezpečuje ekológiu, ekonómiu, ale aj sociálne momenty sú v ňom obsiahnuté, pretože to je veľmi často pri tomto návrhu zákona, o ktorom tak zaujímavo rokujeme, že sa hovorí o poškodzovaní ľudí z regiónov národných parkov. My vieme, že v zákone o ochrane prírody toto hospodárenie prírode blízke už je zakotvené niekoľko rokov, a možno treba zdôrazniť, že treba k nemu pristúpiť s plnou vážnosťou, lebo zákon je jedna vec a realita druhá, že práve prírode blízke hospodárenie vyžaduje vysokú kvalitu aj kvantitu práce živnostníkov a lesníkov, a ak sa zhodneme na tom, že toto hospodárenie je dôležité nielen pre národné parky, ale pre všetky lesy Slovenska, čo je cieľom programového vyhlásenia vlády, historicky prvýkrát sa táto najvyššia lesnícka pilotáž dostala do programového vyhlásenia, tak o to skôr musíme konštatovať, že tento cieľ je hodný našej spoločnej práce a je v ňom obsiahnuté aj veľa odpovedí na to, o čo sa predkladatelia tohto zákona snažia.
A iba by som zdôraznil, že trocha nepresne zaznieva z úrovne ministerstva životného prostredia informácia, že áno, budeme presadzovať toto hospodárenie, hoci zákon už dávno o ňom hovorí, ale zároveň sme si vedomí, že vzniknú tu potom požiadavky na zvýšené financovanie z hľadiska úbytku dane z nehnuteľností, pretože tieto lesy budú súčasťou lesov osobitného určenia. Nie je to tak. Zmena kategórie nie je nutná a nie je tu žiadna obava z tohto titulu stratových peňazí.
Ďakujem.

S faktickou, pán poslanec Filip Kuffa.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Fecko, zase sme sa vlastne touto rozpravou dostali k tomu, že ďalší člen vládnej koalície potvrdil to, že sa to dotýka nielen štátnych organizácií alebo štátnych pozemkov. Dobre ste to uviedli aj rozobrali, tých podielov aj tých neznámych vlastníkov. A to predsa nie je štát, hej? Sa nemôžme tváriť, že to je, a vidíte, na jednej strane tuná predkladateľ bude tvrdiť, hej, čítajte s porozumením, sú to len štátne a tak ďalej a vidíme, že aj teraz cez tie pozmeňujúce návrhy, aj tak sa to dotýka aj tých neštátnych subjektov.

Pán poslanec Kočiš, nech sa páči.