48. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem pánu kolegovi, že tak rozšír... rozšírne, by som povedal a myslím si, aj odborne vykladal, akým spôsobom sa ochrana prírody na Slovensku riadi, riadila, a som rád, že tam spomenul aj rangerov, to znamená, že potrebujeme do krajiny aj tých, ktorí budú sprevádzať tých ľudí, resp. dozerať na tú ochranu prírody. A neviem, či vie, vedia moji kolegovia a kolegyne, že aj na Slovensku vychovávame každý rok 30-40 rangerov, ktorí cez Technickú univerzitu Žilina sú absolventmi a môžu, verím, že budú a nájdu pracovné zaradenie aj tu na Slovensku, pretože momentálne veľa z nich viac menej vyštuduje a opúšťa našu krajinu.
Ďalej by som sa chcel vyjadriť k tomu, že kolega Šíbl spomínal a ukazoval ako vzor Šumavu. Áno, že Národný park Šumava, ako tam boli, pozerali, čo tam všecko je, tak sa chcem opýtať, pretože z mne dostupných údajov Národný park Šumava má rozpočet 15 mil. Z toho je 10 mil. z ťažieb a 5 mil. dáva štát. Akým spôsobom my plánujeme v našich parkoch, keď uvidíme, urobíme tú reformu, aký podiel bude štátneho a, by som povedal, iného rozpočtu ktorý bude nejakým spôsobom dorábaný.
A nakoniec ešte sa jedná, by som povedal, súhlasné stanovisko moje k tomu, že keď kolega Šíbl povedal, že odkláňame sa od toho konzervatívneho, by som povedal, že vnímania ochrany prírody, že nejaký, nejaké územie chránené ohradíme, aby tam nikto nemohol chodiť. No to sa nedá, pretože tým pádom ho strácame, a myslím si, že musíme sa poučiť z dejín, takže som veľmi rád, že bude to aktívna ochrana prírody, kde sa bude aj manažovať tak, aby ten druh, ktorý je chránený, tam vydržal.

Ďakujem pekne. Chcem oceniť, pán poslanec Jaroslav Šíbl, tvoj odborný príspevok, ktorým si poukázal na širokú problematiku vo fungovaní a prístupu k národným parkom, na problematiku trvalej udržateľnosti krajiny, takisto si poukázal na ekologické procesy a zákonitosti vo vývoji tejto krajiny z hľadiska fyzicko-geografického a socioekonomického.
Poukázal si aj na vplyv jednotlivých prvkov, biosféry, ako i vplyvu človeka na túto biodiverzitu. Oceňujem tvoju analýzu vrátane botanických a lesných spoločenstiev, ich porastov, ako i druhových zložení. Z nadhľadom si poukázal na tieto procesy vo vývoji krajiny ako takej vrátane štatistických ukazovateľov. Zaujalo ma takisto tvoj prístup, kedy si poukázal i na vzdelávacie možnosti, ako i rezervy, ktoré v tejto oblasti máme s poukázaním na zahraničné poznatky.
Podľa mňa tvoj pohľad na prírodu ako takú skúmaš z hľadiska rozloženia prírodných a spoločenských javov a z hľadiska vzťahov medzi nimi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, veľmi dobre viem, že toto je veľmi komplikovaná téma, preto sa budem snažiť vypichnúť len to najpodstatnejšie, čo ja považujem za kardinálny problém. Najviac sa tu skloňuje slovo zonácia, predložený návrh ide na vec ale z opačného konca. My najskôr musíme urobiť zonáciu parkov, a až potom presúvať kompetencie na rezort životného prostredia.
Tento návrh, v ktorom tu máme na stole, proste zonáciu nechce robiť predtým, najmä nie pred prevodom pozemkov. Máme tu nezodpovedané otázky a ja viem, že vlastne tým, že sa neurobí zonácia, poškodí to záujmy slovenských poľnohospodárov.
Preto vás chcem požiadať, aby sme hlasovali za dobré zákony. Dohodnime sa, máme naozaj dostatok času a nič nás netlačí, takže urobme najprv dobrú dohodu, dobrý zákon a nemám problém za ten, za taký zákon zahlasovať.
Ďakujem.

Ďakujem. Na faktickú poznámku pána poslanca Kuffu Filipa ohľadne právnej subjektivity o ochrane prírody, asi ma celkom presne nepochopil, ako som to hovoril. Ide o to, že v súčasnosti Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici ako rezortná oragani... ako rezortná organizácia právnu subjektivitu má. Ale jej podriadená zložka správa národného parku, ktoréhokoľvek národného parku, je len organizačnou zložkou tejto Štátnej ochrany prírody. Čiže priamo samotná správa národného parku v tomto zmysle právnu subjektivitu nemá.
V našej reforme jedna z vecí, ktoré ideme zmeniť, je posilniť postavenie tých správ národných parkov priamo v regiónoch tým vlastne, že sa dostanú na úroveň akú má v súčasnosti to Generálne riaditeľstvo Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici, a budú mať vlastnú právnu subjektivitu. Čiže budeme mať desať organizácií Štátnej ochrany prírody. Bude to deväť správ národných parkov, a to zvyšné územie Slovenska, ktoré je mimo území národných parkov, bude pod správou tej organizácie, čo doteraz, Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o faktickú poznámku pána poslanca Mizíka, platí to isté, čo som hovoril o pánovi poslancovi Linhartovi, kritika od niektorých kolegov poslancov ma teší, lebo hoci nie je založená na reálnych argumentoch, svedčí o tom, že svoju robotu ochranu prírody aj v tomto parlamente si robím v rámci možností najlepšie, ako viem.
Na, na faktickú poznámku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň sa praje. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tejto novele zákona, ktorú tu máme, a myslím si, že oprávnene vzbudila takúto, takýto veľký záujem, a diskutujeme tu už o nej pomerne dlho, ale myslím, že má to zmysel.
Po prvé by som chcel povedať, že stále už táto rokovacia sieň z mojich úst počula, že som za to, aby ak štát chce mať ochranu prírody, tak aby bol aj vlastník tejto pôdy, na ktorej to chce realizovať. Potom to rozvediem aj trošku viacej. Áno, hovoríme o stromoch, hovoríme o lesoch, hovoríme o ich úlohách, o týchto lesoch, aké pre náš život majú, a musím povedať jednu vec, že, a to asi uznáte, že lesy nás nepotrebujú, my potrebujeme lesy, že strom a kríky a vegetácia vie robiť divy. Môžete si to overiť aj v knihe, ktorá sa volá Muž, ktorý sadil stromy, ktorý spravil z jedného územia medzi Francúzskom a Španielskom neobývateľného iba sadením stromov krásnu oázu života pre obyvateľov a ľudí. Takže v takomto duchu verím, že vnímame aj naše stromy, ktoré máme tu na území slovenskej republiky, a zvlášť pokiaľ sa jedná o chránené územia.
Áno, jednoznačne som veľmi rád, že máme už v mnohých chránených územiach, resp. aj vo všetkých prírode blízke hospodárenie, ktoré sme s kolegom Mičovským aj na našom rezorte presadzovali, pretože mal som tú česť byť v viacerých takýchto lokalitách, kde sa týmto spôsobom manažuje les, a musím vám povedať iba jednu vec, že keď som bol vo Veľkom Folkmári, tak v takomto lese by som chcel zomrieť, pretože keď som si pozrel na hranicu, kde bol hospodársky les a prírode blízke hospodárenie, to je proste nebo a dudy. To sa nedá porovnať.
A toto, áno, toto má zmysel, aby sme ďalšie generácie pripravili veľmi dobrú pozíciu na život tu na našej planéte. Áno, v súčasnosti máme rozdelené Slovensko na poľnohospodársku, lesnú a ostanú plochu, takže zhruba máme, hovoríme o 2,5 mil. poľnohospodárskej pôdy, 2 mil. lesnej pôdy a zhruba 0,5 mil. sú zastavané plochy a intravilány a ostatné plochy. Takže to je rozdelenie v takej kocke, že s akým vlastne potenciálom pracujeme.
Musím povedať, že plne zdieľam názor pána kolegu Mičovského, ktorý povedal, aby všetky lesy išli pod správu ministerstva životného prostredia, pretože nemôžeme rozdeľovať stromy na chránených, nechránených, to už bolo kolegom Mičovským tlmočené, tak nebudem sa opakovať.
Áno, všetci majú právo, aby tie svoje funkcie, ktoré majú plniť na zemi, mohli byť aj nami vnímané tak, ako oni ich produkujú. Musím povedať, že Slovensko neni iba Bratislava, a tí ľudia, aj ja som mal tú česť byť či už na Muráni, alebo v Uliči, žiaľ, nemal som dobrý pocit a musím povedať, že aj teda v Stakčíne, tam sme boli asi spolu a musím povedať, že ten hlas ľudu musí byť vypočutý, či sa niekomu páči, alebo nepáči.
Chcel by som sa vyjadriť k tomu, čo mi je blízke, a síce k pozemkom. Nakoľko tu boli v tomto konaní teraz predložené dva pozmeňujúce návrhy a hovorilo sa a hovorí sa v novele, že všetko sa týka iba štátnych pozemkoch, tak v týchto dvoch novelách, ktoré tu boli predložené ako pánom Šíblom, tak aj pánom Karahutom, už vstupujeme aj do pozemkov pri nezistených vlastníkoch. Ja to kategoricky odmietam, pretože toto je precedens, ktorý nemá obdobu, pretože v súčasnosti nezistených, hovorím, nezistených, to ešte vysvetlím, lebo aj text, ktorý tam je, sa mi vôbec nepozdáva a musíme si to raz a navždy ujasniť, hoci nemáme tu viac-menej to plénum, ktoré by to malo všecko počuť, ale aspoň tí, čo ste tu a pozeráte ma cez médiá, tak aby ste mali raz a navždy jasno, tak kategoricky som proti, aby prechádzala aj správa lesov, ktoré sú nezistenými vlastníkmi akože definované na listoch vlastníctva. To znamená Slovenský pozemkový fond, tam je v zátvorke, akože je správca na nezistených vlastníkoch.
Aby bolo jasné, na Slovensku nemáme neznámych vlastníkov, lebo neznámych vlastníkov sme si uvedomili v roku 1990, keď sme boli po revolúcii a sme si povedali, že ideme robiť tzv. registre, obnovené evidencie práv. Predtým to bolo obdobie ešte zjednodušené registre pôvodného stavu, registre vlastníckych práv a podobné iné názvy a momentálne ich zmyslom, kde sme niekoľko miliónov korún vtedy ešte dali na geodetické firmy, ktoré mali spracovať celé územie Slovenska, všetkých 3 559 katastrálnych území mali spracovať z pozemno-knižných vložiek, z pozemnostných hárkov a mali vytvoriť listy vlastníctva. Bol som pri tom, takže viem, o čom hovorím ako pracovník pozemkového úradu, a musím povedať, že týmto počinom sme okrem šiestich katastrálnych území k dnešnému dňu všetky územia vyriešili. Nemáme hluché listy vlastníctva, ako poznáme zo socializmu, kde nebolo ani výmera, ani vlastník, resp. výmera mohla byť, ale nie všade, takže prakticky my neznámych vlastníkov nemáme.
Máme vlastníkov, ktorých nemám, nevieme sa s nimi spojiť, nehovoríme o žijúcich, nežijúcich. To znamená, tento pojem, ktorý ste teraz vy tu zaviedli v ods. 6 pri návrhu kolegu Šíbla, prakticky a identicky aj u pána Karahutu, že hovoríme o nezistenom vlastníkovi, áno, to je ten správny pojem, ktorý by mal byť povedaný, pretože nehovoríme o žijúcom, nežijúcom. My ho vieme, že kto je tam posledný vlastník, len možnože je z roku 1905, ale vieme, že či to je právnická osoba, fyzická, či je to cirkev, alebo obec, alebo niekto iný. Vieme, kto to je, cez tie ROEP-ky, len nemáme dediča, ktorý je následník, ktorý by teraz bol žijúci. To znamená, to je nezistený vlastník.
Takže to by som bol veľmi rád, keby to... tento pojem a táto nejaká definícia sa nejakým spôsobom zadefinovala.
Takže mám veľké výhrady a som proti, aby sme aj takúto správu dali do, pod ministerstvo životného prostredia. Keďže Slovenský pozemkový fond to spravuje, tých nezistených vlastníkov, tak prakticky on má aj definície, čo s tým môže robiť ako správca. A jedno z takýchto kritérií je aj to, že nemôže ho scudziť len tak ako správca, že hocikedy môže predávať alebo nepredávať tieto pozemky. Keď ich scudzil vo verejnom záujme, tak musí odkladať financie na nezistených vlastníkov na príslušný účet, aby sa tie peniaze nespreneverili a nepošli, neviem kde.
No, žiaľ, toto, pokiaľ by sme dopustili, že by išlo do ministerstva životného prostredia, nemáme ďalšiu definíciu, ako s tými nezistenými vlastníkmi, s ich majetkom môže ministerstvo životného prostredia nakladať. Veď to je nonsens. A vyzeralo, že je to asi prvý takýto nejaký, ja hovorím úlet, aby sme dávali nezistených vlastníkov pred iný rezort, ako je teda momentálne správcom Slovenský pozemkový fond, a myslím, že je to správne, lebo tak to má byť, a my ako z rezortu pôdohospodárstva sme pripravili zákon, ktorý momentálne príde aj sem do Národnej rady, kde budeme tých nezistených vlastníkov, identifikovať ich dedičov, lebo o tom by to malo byť, lebo my nemôžme nezistených vlastníkov donekonečna tu len preklápať z jedného volebného do druhého. Takže príde, to je pozmeňujúci, nie, resp. nový zákon, ktorý to bude riešiť.
Ďalej, áno, som za to, aby bola revízia chránených území, lebo revízia musí povedať, že koľko to vlastne máme, nemáme tých výmer. To, že nechceme, resp. ako som sa dočítal, že nemôžme pozemky vykúpiť, lebo nemáme peniaze, tak, vážení, ja navrhujem, a to som už hovoril v sieni zákonnosti minimálne desaťkrát, zámena, ešte raz hovorím, zámena. Viete, koľko má, koľko majú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, v svojej gescii pozemkov? 800-tisíc plus-mínus hektárov. Tak poďme robiť tú zámenu. Tá zámena nemôže byť robená systémom, že hurá, ja veľký úradník z ministerstva a prídem a ti diktujem, tebe vlastníkovi, že zameň. Keď chceme mať, aby chránené územia mali vlastníctvo v štáte, tak aj teraz ten štát musí prísť k tomu vlastníkovi, ktorý má v tom chránenom území, a prísť k nemu a povedať: „Pán vlastník, buďte tak dobrý, ponúkam vám zámenu zo štátnych pozemkov.“ A keďže väčšinou tých lesných pozemkov, hovoríme ich len o lesných, hoci môže byť chránené územia aj na poľnohospodárskych, tak prakticky tam by to malo byť jasné, že tá výmera tu je a dá sa to zamieňať.
Preto hovoríme, keď všetky lesné pozemky z Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, by boli pod správou ministerstva životného prostredia odbúrané, jedna fajfka, lebo máte v jednom rezorte a môžete im prikázať, že a dá štát, dáme tú zámenu. To je jedna vec.
A druhá vec, štátny podnik, že vraj ani, je problém pri zonácii, ako to bolo kolegom Šíblom spomenuté, že má veľký problém s Lesami sa dohodnúť na zonácii, a preto Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, bránia rýchlejšej zonácii. No keby ste ich mali pod sebou, prikážem, vybavené, urobené, super, nemám problém. Dve muchy jednou ranou. Takže, vážení, toto navrhujeme my s kolegom Mičovským.
A musím ešte na záver povedať, že chceme ešte ísť aj ďalej, aby sme do budúcna mali jeden rezort, ktorý sa bude volať rezort prírodných zdrojov, a bude jedno ministerstvo, jedno programové vyhlásenie vlády, štyria štátni tajomníci napríklad, a bude to fungovať.
Takže, žiaľ, viacej už nestihnem, takže naši predkovia nám odkazujú: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.“
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Ďakujem, Martin, za to, že si spomenul prírode blízke hospodárenie v lese. Veľmi často sme o tom hovorili, ale stále je to nedostatočné a myslím si, že v súvislosti s týmto zákonom veľmi dôležité. Je to malý zázrak, ku ktorému dospela lesnícka múdrosť behom stáročí.
Prírode blízke hospodárenie zabezpečuje ekológiu, ekonómiu, ale aj sociálne momenty sú v ňom obsiahnuté, pretože to je veľmi často pri tomto návrhu zákona, o ktorom tak zaujímavo rokujeme, že sa hovorí o poškodzovaní ľudí z regiónov národných parkov. My vieme, že v zákone o ochrane prírody toto hospodárenie prírode blízke už je zakotvené niekoľko rokov, a možno treba zdôrazniť, že treba k nemu pristúpiť s plnou vážnosťou, lebo zákon je jedna vec a realita druhá, že práve prírode blízke hospodárenie vyžaduje vysokú kvalitu aj kvantitu práce živnostníkov a lesníkov, a ak sa zhodneme na tom, že toto hospodárenie je dôležité nielen pre národné parky, ale pre všetky lesy Slovenska, čo je cieľom programového vyhlásenia vlády, historicky prvýkrát sa táto najvyššia lesnícka pilotáž dostala do programového vyhlásenia, tak o to skôr musíme konštatovať, že tento cieľ je hodný našej spoločnej práce a je v ňom obsiahnuté aj veľa odpovedí na to, o čo sa predkladatelia tohto zákona snažia.
A iba by som zdôraznil, že trocha nepresne zaznieva z úrovne ministerstva životného prostredia informácia, že áno, budeme presadzovať toto hospodárenie, hoci zákon už dávno o ňom hovorí, ale zároveň sme si vedomí, že vzniknú tu potom požiadavky na zvýšené financovanie z hľadiska úbytku dane z nehnuteľností, pretože tieto lesy budú súčasťou lesov osobitného určenia. Nie je to tak. Zmena kategórie nie je nutná a nie je tu žiadna obava z tohto titulu stratových peňazí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Fecko, zase sme sa vlastne touto rozpravou dostali k tomu, že ďalší člen vládnej koalície potvrdil to, že sa to dotýka nielen štátnych organizácií alebo štátnych pozemkov. Dobre ste to uviedli aj rozobrali, tých podielov aj tých neznámych vlastníkov. A to predsa nie je štát, hej? Sa nemôžme tváriť, že to je, a vidíte, na jednej strane tuná predkladateľ bude tvrdiť, hej, čítajte s porozumením, sú to len štátne a tak ďalej a vidíme, že aj teraz cez tie pozmeňujúce návrhy, aj tak sa to dotýka aj tých neštátnych subjektov.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Fecko, naozaj veľká vďaka za vašu odbornú a veľmi dobre sa počúvanú debatu. Naozaj, ako ste veľmi správne poznamenal vo svojej rozprave, pôda neznámych vlastníkov na území Slovenskej republiky neexistuje. Tak ako ste veľmi správne opravil predkladateľa návrhu, existuje iba pôda, kde nevieme sa dopátrať vlastníkov, ale to spätne vieme zistiť, pretože títo ľudia na tejto pôde žili, obhospodarovali ju a jednoducho len tým, že už nie sú medzi nami, tak tá pôda sa eviduje ako takýto nejaký, nejaký prívesok. Ale to vieme všetko dopátrať a tá pôda nezistených vlastníkov nemôže byť týmto spôsobom označovaná ako za nejaký problém.
Veľmi ďalšia správna poznámka, to, že ak sa nevedia, nevie štát nejakým spôsobom dohodnúť s vlastníkmi pôdy, s vlastníkmi lesov, alebo resp. nie je tam nejaký súbeh za nejakú rozumnú odplatu, tak ako ste tiež správne poznamenal, Slovenský pozemkový fond a štát vlastní tisíce hektárov či už ornej pôdy, alebo lesov. Vieme to urobiť v zámene úplne jednoduché, úplne krásne a pragmatické riešenie, a to, čo ste ma naozaj veľmi potešil, aby sme šetrili nielen finančné zdroje, ale aj administratívny aparát, skvelá myšlienka - jedno ministerstvo, naozaj klobúk dole.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán Fecko, zaujala ma jedna vec z vašej rozpravy. Hovorili ste, že sa začne, že sa musí začať zisťovať identita potomkov nezistených vlastníkov. No to ale bude sizyfovská robota. Drvivá väčšina potomkov sa roztratila kde-kade po svete. Pretrhali sa korene rodín, rodov, pomenili sa mená, rody vymreli po meči či praslici, zabudlo sa, zabudli na škvarky zeme, ktoré im ostali po ich predkoch. Už zabudli aj na svojich predkov spred mnohých desaťročí či storočí. Ja som v tomto ohľade skeptik. To dohľadenie bude... to dohľadanie bude naozaj sizyfovská robota.
Bude treba dačo vymyslieť, niečo vymyslieť, čo s tou pôdou, kde sa nezistení vlastníci a ich dedičia nezistia. Ja sám s tým mám skúsenosť. Ja som vlastnil aj vlastním obrovské množstvo podielov ornej pôdy, trvalých trávnatých porastov, mám aj lesnú pôdu a tiež mám ako spoluvlastníkov nezistených vlastníkov. Ja sám som sa snažil dopátrať, pretože som mal snahy odkúpiť aj od ostatných spolupodielnikov, ale jednoducho tých nezistených som sa absolútne, sa mi nepodarilo dohľadať, čo som sa snažil.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Takže pôjdem asi od konca. Ďakujem všeckým kolegom, ktorí na mňa reagovali.
Takže, pán Mizík, áno, máte pravdu, bude to sizyfovská robota, ale hovorím, že 455-tisíc hektárov, ktoré máme na Slovensku, nemôžeme len takto nechávať, takže máme návrh zákona. Aj s kolegom Mičovským sme boli na ministerstve, je pripravený, ale ešte ho treba vyšpecifikovať.
Filozofia je asi taká, že keďže sme to nezvládli pri ROEP-kách, pri registri obnovených evidencie práv, tak pôjdeme na to systémom, že bude to určitý úradník mať v náplni práce a nebudeme musieť hľadať všeckých dedičov. Stačí, keď nájdeme jedného. Tak to bolo pri reštitúciách. Keď ste jednému platili reštitúciu za rodinu, tak celý majetok sa mu od štátu vydal. A toto by som chcel, aby to bolo platené aj v tomto, lebo všeckých nenájdeme, pán Mizík, to asi však máte s tým skúsenosti, jak ste spomínal. To znamená, že nájdeme aspoň jedného, tým pádom príde na úrad a povieme mu: „Počúvajte sem, pán Mizík, máte v Púchove po pradedovi 8 ha, dajte náhradné dedičské konanie.“ Akonáhle dáte náhradné dedičské konanie, tým pádom toto už Slovenský pozemkový fond, nemôže s ním nakladať, a my vieme, štát, že, lebo štát to spôsobil, že ste neznámy, lebo sme v socializme nemohli dediť. Viete ako, hej? Takže tým pádom štát má teraz toto odškodniť, ten socialistický režim. To znamená prakticky, vy akonáhle toto urobíte, že máte náhradné dedičské konanie, samozrejme, na list vlastníctva, keď to prebehne dedičské konanie, hovorím s jedným dedičom iba, nie s 50 alebo 150 po Amerike, po Afrike, neviem, kde všade možno. To znamená, jeden keď tam bude, tak v tom liste vlastníctva bude poznámka, cez jaký zákon to bolo akože nadobudnutý majetok a môže tam dať tie technikále, čo keď sa niekto prihlási. Viete ako, hej? To je iba technikália. Ale nájdeme ten rod, viete ako. Keď sme v reštitúcii vedeli nájsť, nájdeme aj tu.
Takže v takomto duchu takáto filozofia je. Ja viem, že 100 % nevyčistíme, ale keby aspoň 50 % vyčistíme, ja budem spokojný, lebo momentálne z tých nezistených vlastníkov sú aj takí vlastníci, ktorí žijú, len na katastri zabudli z dedičského konania napísať adresu, kde... Viete ako, hej? Aj takýchto máme. Asi 5 % je takto, keď som zisťoval. Takže myslím, že máme riešenia, takže dúfam, že to zvládneme.
Ďakujem veľmi pekne.