48. schôdza

Ten finančný argument bol jeden spomedzi viacerých argumentov, ale ako hovorím, aj tým, že teraz momentálne prebiehajú, ale naozaj veľmi pravidelné stretnutia medzi zúčastnenými, to znamená ministerstvo kultúry, Múzeum SNP, ministerstvo obrany, a riešia sa veci súvisiace so všetkou inventarizáciou. Naozaj to, to, nie je to jednoduchá agenda, je to niečo, čo nám, ako sme tu aj pred chvíľou hovorili, možno vynorí veci, ktoré my sme pripravení zabezpečiť, lebo my sme vlastne už aj odovzdali tú informáciu o tom, aké sú nesplnené záväzky Múzea SNP teraz v tomto období.
A ja som presvedčená o tom, že minister obrany je zodpovedný a vie, že záväzok, ktorý dal, a slovo, ktoré dal, bude platiť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som tu možno trošku upresnila tú informáciu, ktorá odznela aj v tej otázke, lebo ktoré, je to zamerané priame priamo na to, ako keby sme vždy hovorili iba informáciu o tom, že ministerstvo kultúry bude mať navýšený, bude mať navýšené prostriedky zo štátneho rozpočtu.
My sme hovorili vždy, že tie možnosti sú ponúkané z viacerých zdrojov, v rámci tej odpovede na tuším druhú otázku sme sa rozprávali o novom programovom období, kde tie sumy a tie účely boli povedané, a téma štátneho rozpočtu je vlastne ešte stále otvorenou témou. Takže byť tu nejakým sudcom, ako to v tejto chvíli vyzerá a ako to v budúcnosti dopadne, asi ešte nie je celkom vhodné to komentovať.
Aj keď chcela by som povedať jednu dôležitú vec, my sme tých foriem pomoci, ale nielen cez naše ministerstvo do kultúry a kreatívneho priemyslu za ten posledný pandemický rok - aj vlastne súčasne prebieha - dali v niekoľkých desiatkach miliónov. Iba samotné ministerstvo kultúry administrovalo 30 mil. určené pre živú kultúru. To boli naše výzvy pre neziskové organizácie, pre fyzické osoby a momentálne vlastne ešte stále prebiehajúca výzva pre jednoosobové eseročky a tieto peniaze boli do rozpočtu ministerstva aj minulý rok vlastne dané až počas prebiehajúceho roka.
To znamená, budeme aj my reflektovať na pandemickú situáciu. Budeme aj my ešte stále rokovať o našich požiadavkách a v tejto chvíli ešte nič nepovažujem za uzatvorené.

Vďaka, pán predsedajúci. Rozumiem tomu, veď my sme, samozrejme, rozpočet ešte neschválili, avšak nejaký návrh na stole je, nejaké deklarácie k tomu, ktorým smerom sa možno vyvinie, odzneli a nie je tam najmenší náznak, že ministerstvo kultúry ide dostať viac.
Čiže tá moja otázka je úplne legitímna, pretože netreba to nejak komplikovať. Keď prebiehali diskusie o Pláne obnovy, zaznela tu jasná požiadavka z kultúrnej obce z... v časti politického spektra vrátane nás, aby sa nezabudlo aj na kultúrnu obec, ktorá mimoriadne akútne trpela tými následkami pandémie. Odpoveďou nám bolo, viete čo, no z tohto Plánu obnovy nevyjde, ale však toto nie je jediný nástroj, z ktorého môže ministerstvo kultúry čerpať. Môže si navýšiť aj z národných rozpo... z národného rozpočtu alebo z tradičných eurofondov.
No a len potom, samozrejme, prišiel návrh rozpočtu národného a tam to, rozpočet ministerstva kultúry tam nenarastá vôbec, takže otázka je, čo sa s tým sľubom stalo, kde sa ten sľub nejakého navýšenia, a keď to teda nebude z eurofondov, bude to inak, kde sa ten sľub stratil.
A teraz je to ako čisto ľudská otázka, fakt to nemyslím nejak, že rýpajúc, ale vychádzam tu z toho, že každá ministerka, každý minister chce mať čo najviac pre svoj rezort. Vychádzam z toho, že vy rovnako ako my, ja dúfam, že vy rovnako ako my počujete hlasy tej kultúrnej obce o tom zúfalom stave tých, tých nových malých jedno-párosobových eseročiek, ktoré proste vďaka tej pandemickej situácie sú fakt v existenčnom ohrození.
Dúfam, že sa zhodneme, že, že je to časť nášho ekonomického spoločenského života, ktorá si zaslúži väčšiu pozornosť. A teraz, keď toto všetko, dúfam, že sa na tomto všetci zhodneme. Necítite sa trošku tak aj podvedená, že po tých sľuboch, že, O. K., malo vyjsť z fondu obnovy, ale nepôjde z fondu obnovy, ale pôjde z rozpočtu, lebo tam vlastne nejde ani z národného rozpočtu, že vlastne vám správkyni tohto rezortu nebolo sľúbené to, čo sa tomu rezortu malo dať?

Ja by som to ešte trošku obrátila, lebo vy ste dúfali v mnohých veciach, ale tu je potrebné povedať, že nám ešte stále určitá a veľká čiastka peňazí beží. Zazmluvnili sa kultúrno-kreatívne centrá vo výške 85 mil. eur. To nám stále beží. Vyhlásili sme výzvu na REACT. Je to výzva, ktorá má smerovať k regiónom, VÚC-čkam na kultúrne inštitúcie. To znamená kultúrne domy, knižnice, múzeá, galérie. Je to niečo, čo sa do regionálnej kultúry v takejto veľkej forme už dlhé roky nestalo. Tam je výška 15 mil., prognóza je, môže ich byť aj viac.

To znamená, my tu nehovorme o tom, že by sme do tej kultúry neinvestovali, lebo my sme minulý rok, odhliadnuc od týchto eurofondových peňazí, aj ktoré tam teraz vlastne stále bežia, sme dali ešte 30 mil. navyše do živej kultúry.

A ja momentálne neregistrujem hlasy nespokojnosti o tom, že tí ľudia, ktorých sa to bytostne týka, že by boli nespokojní s tými prostriedkami, ktoré sme im mohli vďaka týmto finančným prostriedkom dať k dispozícii.

Áno.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne pani poslankyni, že pani Pleštinská na pôdu tohoto slovenského parlamentu túto otázku priniesla. Je mesiac, kedy budeme mať štátny sviatok, pri ktorom si sami pripomenieme už viac než 30 rokov od okamihov, kedy sme my sami nadobudli slobodu. Mali by sme nielen svoju slobodu si užívať, ale dopriať ju aj každému inému národu.
Pán minister zahraničných vecí napísal odpoveď, ktorú si dovolím prečítať, ale cítil som povinnosť uviesť ju týmto svojím osobným poďakovaním. Je našou morálnou povinnosťou hovoriť o neslobode iných, dopriať im všetko, všetko právo na to, aby sa domáhali zmeny, aby sa domáhali svojej slobody, a dvíhať, dvíhať svoj hlas proti násiliu, ak sa použije proti bojovníkom za slobodu.
A teraz reakciu pána ministra Korčoka, ak dovolíte:
„Slovenská republika pozorne sleduje vývoj na Kube a vyjadruje podporu právu všetkých kubánskych občanov vyjadrovať svoje názory, pokojne sa zhromažďovať, aby názory mohli prezentovať aj verejne.
V línii Európskej únie apelujeme na kubánsku vládu, aby dodržiavala ľudské práva a občianske slobody zakotvené v medzinárodných dohovoroch o ľudských právach. Sme znepokojení zatýkaním protestujúcich, a to vrátane novinárov, najmä po demonštráciách, ktoré sa konali 11. júla v celej krajine za účasti tisícov kubánskych občanov. Slovenská republika zásadne odmieta násilie voči občanom domáhajúcich sa slobody, zasadzuje sa za pokojné a mierové riešenie všetkých vnútropolitických sporov.
Slovenská republika podporuje pripravenosť Európskej únie pomôcť Kube pri zlepšovaní životných podmienok obyvateľstva v kontexte partnerstva ustanoveného na základe Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a Kubou.“
Toľko náš minister zahraničných vecí, ktorý je tiež známy tým, že naozaj ako prvý minister po dlhých rokoch dvíha svoj hlas v mene Slovenskej republiky na obhajobu tých, ktorí sú nespravodlivo prenasledovaní pri svojom boji za slobodu.
Ďakujem.

Vážený pán minister, ďakujem vám za odpoveď na moju otázku. Je priam symbolické, pán minister životného prostredia Ján Budaj, že mi v mene pána ministra Ivana Korčoka odpovedáte práve vy, tribún Nežnej revolúcie.
Mojím cieľom bolo touto otázkou upriamiť pozornosť na rast občianskeho hnutia na Kube a poukázať na jeho predpokladanú dôležitú úlohu v možnom procese demokratizácie. Hnutie je momentálne v stave, v ktorom môže ohroziť vládnuci režim, aj keď neustála represia a porušovanie základných ľudských práv oslabujú jeho vplyv a možnosti ďalšieho rozvoja. Okrem represie tu ešte existujú rôzne výzvy, ktorým musia kubánski disidenti a občianske hnutia čeliť, ak chce prerásť do širšieho masového hnutia, či už je to apatia mladej generácie, zapojenie marginalizovaných skupín obyvateľstva exilu alebo strach širšej verejnosti z možnej represie a straty ekonomickej základne pre prežitie.
Budem teraz adresovať prostredníctvom vás, pán minister, moju doplňujúcu otázku na pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka:
„Bolo by možné, pán minister, stretnúť sa s pánom Victorom Manuelom Perez Lopezom, predsedom občianskeho združenia Kubánci vo svete za demokraciu a slobodu, na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a prediskutovať s ním formu pomoci kubánskym disidentom?“
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Určite sa pán minister zahraničných vecí k vašej otázke vyjadrí.
A ja si dovolím poznamenať, že je obvyklým v Európskej únii, ak sa aj poslanecké zbory zastanú slobody občanov, bol by som veľmi hrdý na to, ak by Národná rada Slovenskej republiky dokázala nájsť zhodu aspoň v tom, aj keď viem, že sú tu ešte obdivovatelia bývalého režimu, ba dokonca viacerých totalitných režimov z minulosti Slovenska, predsa len by nás mala spojiť solidarita s ľuďmi, ktorí s holými rukami, bez zbraní zápasia za svoju šancu na slobodu. Ak by také stanovisko slovenský parlament prijal, určite by to títo ľudia, ktorí za slobodu trpia, považovali za veľkú pomoc.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Aj napriek tomu, že nie je naplnený § 130 ods. 7 rokovacieho poriadku, že by tu mala byť tretina členov vlády, tak prečítam nasledujúce svoje vyjadrenie v rozprave.
Kolegyne a kolegovia, v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady som interpeloval ministra zdravotníctva Slovenskej republiky s viacerými otázkami. V celkovom zozname je uvedené pod číslom 3, aby ste vedeli o koknrét... o ktorú konkrétnu ide, a predovšetkým to, že či rezort zdravotníctva uskutočnil nejaké kroky v potenciálnej zákonnej možnosti na získanie nepretržitého alebo dočasného platného potvrdenia o získaní imunity osoby, ktorá prekonala COVID-19 aj po dobe dlhšej ako 180 dní po prerokovaní COVID-u.
Nepozdáva sa mi, že ľudia s vytvorenými protilátkami nemajú rovnakú pozíciu ako tí zaočkovaní. Podľa mnohých aj svetových imunológov je hromadné očkovanie proti koronavírusu bez náležitého merania protilátok neefektívne. Imúnni ľudia, ktorí prekonali uvedené ochorenie a následne pristúpili na očkovanie, ho zrejme podstúpili aj zbytočne. Je potrebné uviesť, že záujem Slovákov o zistenie prítomnosti protilátok na COVID-19 v organizme od decembra 2020 dokonca vzrástol až trojnásobne. Vedci o víruse COVID-19 zistili už za tento rok, čo je s nami a zistili určite aj veľa podstatných informácií aj na vedeckej báze.
Vieme, že sa pacientom, ktorí vírus prekonali, imunita tvorí, ktorá je komplexná a dostatočná. Informácie priniesla okrem mnohých aj rakúska štúdia Lekárskej univerzity v Innsbrucku, tam som aj uviedol v rámci interpelácie vedecký odkaz na celkovú túto štádiu. Vírus prestupuje už dlhé mesiace populáciou a imunita väčšiny ľudí narastá s opätovným stretnutím sa s ním, reinfekciou, ktorá je miernejšia, alebo aj s očkovaním. Vakcína je evidentne prospešná predovšetkým u ľudí bez imunitnej odpovede. Hoci vyšetrenie protilátok pred očkovaním sa u nás nevyžaduje, nič nikomu nebráni, aby tak urobil sám. Stále nie je zistené, ako dlho imunita po prekonaní COVID-u alebo po zaočkovaní vydrží. Časom môže evidentne slabnúť. Aj zaočkovaní sa môžu znovu nakaziť. Situácia s COVID-om sa však bude evidentne každý rok opakovať rovnako ako pri podobných infekciách. Nebude však prebiehať tak závažne s každou ďalšou reinfekciou.
Cieľom postupu v rámci získavania informácií, či majú protilátky, alebo nie, by malo byť zistenie imunitnej odpovede organizmu na prítomnosť alebo kontakt s vírusom COVID-19, rovnako aj protilátky po očkovaní. Tento údaj by mal zaujímať každého zaočkovaného. Líšia sa totiž od človeka k človeku. Výsledok ukáže prítomnosť protilátok a či testovaný človek v minulosti koronavírus prekonal, aj to, či je aktuálne nositeľom vírusu, aj keď nemá žiadne príznaky. Nie je možné zabúdať, že každý, kto prekonal ochorenie má v krvi špecifické protilátky voči patogénu, ktorému bol vystavený. Imunitný systém totiž vždy a za každých okolností produkuje protilátky ako súčasť boja proti infekcii. Tie ostávajú v krvi aj naďalej po prekonaní ochorenia a zdravotníci ich vedia merať. Ich množstvo určuje ochranu jedinca.
Na Slovensku však, mám pocit, že v danej oblasti sa zo strany rezortu zdravotníctva neriešia žiadne konkrétne kroky, keďže imúnni ľudia, ktorí prekonali uvedené ochorenie, nemajú rovnako postavenie ako tí, ktorí podstúpili očkovanie. Vyšetrením sa zabráni možnému šíreniu ochorenia, ale aj šikane okolia. Ak budú protilátky dostatočné, podľa môjho názoru, by dotknutý jedinec mal s očkovaním počkať a ponechať ho tým, ktorý ho potrebujú viac. Práve z uvedeného dôvodu by ľudia, ktorí prekonali nový koronavírus, mali získať nepretržité platné potvrdenie o získaní imunity, ako je to aj v prípade zaočkovaných jedincov, pričom by išlo o neobmedzený certifikát pre ľudí, ktorí prekonali COVID-19 a majú vytvorenú svoju vlastnú prirodzenú imunitu. Nie je podľa môjho názoru doriešené, že ľudia s vytvorenými protilátkami nemajú rovnakú pozíciu ako tí zaočkovaní. Kolektívna imunita sa ľahko dosiahne tak, že sa spočítajú tí, ktorí protilátky majú, a tí, ktorí už zaočkovaní sú. Tak ako som spomínal, protilátky sa dajú veľmi ľahko zistiť jednoduchým vyšetrením.
A v nadväznosti aj na tento obsah, ktorý som tuto povedal, som adresoval na ministerstvo zdravotníctva viaceré otázky, pričom som dostal nasledovné odpovede. Konkrétne pri prvej otázke, aké konkrétne kroky uskutočnil v období pokojných letných mesiacov jún až august 2021 rezort zdravotníctva k možnej zákonnej možnosti získania nepretržitého alebo dočasne platného potvrdenia o získaní imunity, ministerstvo zdravotníctva odpovedalo nasledovne: „Ministerstvo zdravotníctva zaviedlo vydávanie digitálnych COVID-19 preukazov Európskej únie. Stanovenie právnej normy, ktorá by určila požadovanú úroveň protilátok pri súčasnom stave poznatkov nie je reálne, najmä s prihliadnutím na možný vznik“ mutova... „mutantných vírusov.“
No tak k tejto odpovedi musím uviesť len nasledovné, že takže na to, aby bola prijatá právna norma, ktorá by určila požadovanú úroveň protilátok, pri súčasnom stave poznatkov nie je reálne najmä s prihliadnutím možný vznik týchto mutantných vírusov. Myslím si, že ako trošku sa mali viac popasovať s odpoveďou zo strany rezortu zdravotníctva, pretože aj viaceré štúdie ukázali, a boli aj verejne prístupné a sú aj verejne prístupné aj v mienkotvorných médiách, ukázali, že protilátke po... protilátky po vakcíne môžu začať po čase klesať, tak toto je podľa rezortu zdravotníctva asi v poriadku. No a myslím si, že v pohode to určite nie je.
Napríklad uvediem českú analýzu, ktorá aj potvrdila pokles protilátok u seniorov po štyroch mesiacoch od úplného očkovania. Až 60 % dôchodcov buď nemalo, alebo malo len malé protilátky. Rozdiely zaznamenali aj v rámci jednotlivých vakcín. Napríklad štúdiá Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, ktorá bola predložená izraelskej vláde, naznačuje pokles v účinnosti aj v prevencii proti vážnemu priebehu. To uviedol aj Times of Israel. Údaje zverejnené ministerstvom zdravotníctva naznačujú, že ľudia očkovaní v januári majú teraz iba 16-percentnú ochranu pred infekciou, zatiaľ čo u osôb očkovaných v apríli je účinnosť 75-percentná. Tu vidíme, ako to klesá. Účinnosť vakcíny pri prevencii závažných chorôb klesla na 80 % v porovnaní s viac ako 90-percentným, s 90-percentnou účinnosťou pred variantom delta.
Ja som tam kládol aj viaceré otázky, či rezort zdravotníctva napr. uvažoval nad možnosťou zavedenia tohto spomínaného potvrdenia o získaní imunity, ktoré by, samozrejme, bolo aj podložené lekárskym vyšetrením, na základe ktorého môžme určiť, či organizmus prešiel v minulosti do kontaktu s vírusom SARS-CoV-2. V prípade, ak rezort zdravotníctva nad tým aj uvažoval, tak som chcel vedieť odpoveď, že v akom časovom horizonte rezort zdravotníctva aj mienil konať.
A odpoveď mi prišla, že potvrdenie o tom, že pacient prišiel do kontaktu s vírusom spôsobujúcim COVID-19, môže na základe vyšetrenia protilátok vydať prakticky každý lekár, ktorý pacienta vyšetrí. Áno, s tým súhlasím, veď to je samozrejmé. Jedná sa o osobu, ktorá mala pozitívny PCR test, a od potvrdenia neprešlo viac ako 180 dní. Prečo však dávame na bok osoby, ktoré prekonali COVID, majú vysoké protilátky a potvrdený COVID mali pred viac ako 180 dňami, ale už nemajú to potvrdenie? Musia sa teda očkovať, musia sa testovať, keďže potvrdenie o prekonaní nemajú. Neviem, chýba mi tu trošku taká logika.
Nebudem sa vyjadrovať k ďalším odpovediam, lebo myslím si, že ani to nestojí za to. Trošku by som tak povedal, že keď ma chceli z rezortu zdravotníctva odbiť, tak nech to nabudúce spravia aj trošku inteligentnejším spôsobom a nech si aj odcitujú nejaké vedecké štúdie, pretože toto, čo mi odpovedali, tak to nestojí ani za odpoveď z mojej strany.
Minimálne chcem tuto v nadväznosti na vyjadrenie z rezortu zdravotníctva povedať, že aj v zmysle § 130 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku sa interpelujúci má aj vyjadriť, či považuje odpoveď za uspokojivú. No s tým, aké boli odpovede predložené zo strany rezortu zdravotníctva, som absolútne nespokojný. Predložiť na jasné položené otázky ničnehovoriace odpovede je len potvrdením toho, že akým spôsobom sa rezort zdravotníctva mieni o tejto otázke baviť, a v zmysle citovaného ustanovenia rokovacieho poriadku preto aj považujem tieto odpovede za neuspokojivé.
Chcem však upozorniť na jeden závažný fakt. Aby som tu nehovoril len svoje dojmy, ale jednoducho poviem aj niektoré fakty zo zahraničia, z nám blízkej Českej republiky. Napríklad český Najvyšší správny súd sa pred dvoma mesiacmi opäť priklonil na stranu ľudí, ktorí sa chcú preukazovať potvrdením o prítomnosti protilátok voči koronavírusu SARS-CoV-2 v tele. České ministerstvo zdravotníctva totiž podľa súdu nedokázalo vysvetliť, prečo oproti nim zvýhodňuje ľudí, ktorí majú potvrdenie o prekonaní choroby COVID-19. Jedná sa o ľudí, ktorí majú protilátky a nemajú potvrdenie o prekonaní. Podľa rozsudku ministerstvo na jednej strane automaticky predpokladalo, že ľudia po COVID-e sú voči nákaze dostatočne chránení, aj keď sa im nemerajú protilátky. Keď sa však človek preukáže vysokými protilátkami, tak to štát nepovažuje za dostatočné, to dodáva súd. Súd už v minulosti diskrimináciu ľudí s protilátkami ministerstvu vyčítal. Tento najnovší verdikt však znamená, že ministerstvo neuspelo ani s novou argumentáciou, prečo protilátky neuznávať.
Tentoraz súd posudzoval ustanovenie z júna, ktoré platilo do konca júla. Išlo o časť mimoriadneho opatrenia, ktorým ministerstvo zdravotníctva povoľovalo vstup do verejných priestorov a na hromadné akcie iba ľuďom s testom, dokončeným očkovaním alebo s potvrdením o prekonaní ochorenia. Právnici z ministerstva zdravotníctva sa snažili presvedčiť, pre vašu informáciu, súd tým, že podľa vedcov majú ľudia po prekonaní COVID-u dostatočnú imunitu len 180 dní po prvom pozitívnom teste. U ľudí, ktorí sa preukážu nameranými protilátkami, avšak nevedia, kedy boli nakazení vírusom, sa podľa ministerstva nedalo určiť ten presný okamih, odkedy sú proti ďalšej infekcii chránení.
Nepanuje tiež zhoda o tom, aká hladina protilátok je dostačujúca, a podľa súdu práve na základe aj tejto argumentácie zo strany ministerstva, českého ministerstva zdravotníctva si samotné ministerstvo protirečilo, keďže pôvodne tvrdilo, že základným kritériom má byť predpoklad dostatočnej hladiny protilátok. Ministerstvo podľa súdu nedokázalo zdôvodniť, prečo osoby s nameranými protilátkami nemajú mať porovnateľné postavenie ako tí, ktorí majú potvrdenie o prekonanom COVID-e. K uznávaniu prítomnosti protilátok na preukázanie bezinfekčnosti sa v poslednom čase priklonil dokonca aj samotný premiér Andrej Babiš, ako aj parlamentná opozícia.
Čiže vidíme úplne diametrálne iný postoj a iné stanovisko v Českej republike ako tuto u nás na Slovensku, kde sa tvárime, že títo ľudia, ktorí majú vysoké protilátky, majú viac ako 180 dní od pozitívneho PCR testu, tak u nich sa tvárime, že sú roznášači COVID-u. Naše ministerstvo zahraničných, zdravotníctva Slovenskej republiky podľa môjho názoru pri tejto otázke spí ako šípková Ruženka a na otázku z mojej strany ma odbije, bohužiaľ, s ironickým, s ironickými odpoveďami.
Tu chcem uviesť, že štúdie aj naznačujú, že u starších osôb, ktoré boli očkované pred piatimi, možno šiestimi mesiacmi, dochádza k významnému poklesu hladiny protilátok. Tak, ako som už spomínal, ako to už hovorila aj izraelská štúdia, aj mnohé ďalšie, rakúske, americké štúdie, ktoré keby som tu mal citovať, tak som tu asi do rána. A zase seniori, ktorí COVID-19 prekonali, majú hladinu protilátok v úplne inej rovine, ako sú tí, ktorí sú očkovaní. Podľa českého premiéra, ak sa rozhodlo o uznávaní protilátok, niektorí by mohli získať motiváciu nechať sa očkovať, keď by zistili, že tých protilátok majú podstatne menej.
Ako som spomínal, vyšla štúdia aj v Izraeli, ktorá jednoznačne hovorila, že získaná, prirodzená imunita po prekonaní COVID-u je oveľa účinnejšia ako očkovanie. Česi sú podľa českého premiéra Babiša na milión obyvateľov najpremorenejší národ na svete, 1, 677 mil. Čechov na 10 mil., pričom z toho je asi 900-tisíc zaočkovaných. Zbytok nie je zaočkovaných. A dôležité je, samozrejme, aj úroveň výšky protilátok.
Len pred pár týždňami vyšla informácia aj v ďalších štúdiách, že prekonanie COVID-u vytvára silnejšiu ochranu ako vakcína. „Prirodzená imunita vytvorená po prekonaní COVID-u“ - citujem - „poskytuje dlhšiu a silnejšiu ochranu ako dve dávky vakcíny od spoločnosti Pfizer BioNTech proti symptomatickému priebehu ochorenia a hospitalizácii na COVID spôsobenú delta variantom nového koronavírusu.“
Uvedený citát pochádza z rozsiahlej izraelskej štúdie, ktorú minule zverejnili aj v databáze MEDRIX. Ide dosial o najväčšiu štúdiu svojho druhu. Izraelskí vedci zaradili do výskumu tisíce ľudí a porovnali ich imunitnú odpoveď po prekonaní ochorenia a zaočkovaní. Pre význam zistení o nej ešte pred vydaním vo vedeckom časopise dokonca písali viaceré svetové médiá vrátane The Guardian alebo Bloomberg. Obsiahly článok venoval štúdii aj top vedecký časopis The Science. Autori novej izraelskej štúdie zistili, že osoby, ktoré neprekonali COVID a zaočkovali sa v januári a februári 2021, mali v júni, v júli a v prvej polovici augusta 6- až 13-krát väčšiu pravdepodobnosť, že sa infikujú, v porovnaní s nezaočkovanými osobami, ktoré sa pred tým nakazili. Čiže mali prirodzenú imunitu, prirodzenú výšku protilátok.
Podľa jednej z analýz štúdie, ktorú vykonali na 32-tisíc ľuďoch bolo riziko symptomatického COVID-u medzi zaočkovanými osobami 27-krát väčšie a riziko hospitalizácie 8-krát väčšie ako u osôb, ktoré ochorenie prekonali. To znamená, že mali prirodzené protilátky. Preto požadujem, aby potvrdenie po prekonaní COVID-19 platilo nepretržite, nielen 180 dní. Ľudia, ktorí prekonali koronavírus, by mali získať nepretržite platné potvrdenie o získaní imunity, ako je to v prípade zaočkovaných jedincov. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky by malo o zmene vážne uvažovať, keďže sa dotýka stoviek tisícok obyvateľov, ktorí už prekonali COVID.
Určite budem ďalej bojovať a otvárať túto otázku, aby mali ľudia možnosť neobmedzeného certifikátu pre tých, ktorí prekonali COVID-19 a majú aj overenú imunitu, samozrejme, krvným testom, aby sa vedeli krvným testom preukázať, že majú požadovanú výšku protilátok. Doklad o prekonaní, ako určite viete, momentálne platí maximálne 180 dní a vôbec sa mi nepozdáva a určite je to aj mimo logiky, aby ľudia s vytvorenými protilátkami nemali rovnakú pozíciu ako tí, ktorí sú zaočkovaní, a dokonca majú v mnohých prípadoch menšiu mieru a úroveň tých protilátok ako tí, ktorí prekonali prirodzene COVID. Kolektívna imunita sa ľahko dosiahne tak, že sa spočítajú tí, ktorí protilátky majú, a tí, ktorí sú zaočkovaní. Protilátky sa dajú veľmi ľahko zistiť jednoduchým vyšetrením. A na to sa v dnešnej dobe zabúda, a vôbec inštitúcie či úrady na to neprihliadajú.
Ale tak, ako sa obrátili aj v Českej republike určité subjekty na český Najvyšší správny súd, myslím si, že aj tu sa určite nájdu subjekty, ktoré sa budú touto otázkou zaoberať, a minimálne aj ja uvažujem nad tým, aby som sa obrátil na najvyššie právne inštitúcie, aby sa začali zaoberať touto otázkou.
V nadväznosti na to, čo som povedal, preto žiadam aj v zmysle rokovacieho poriadku o hlasovanie o mojej nespokojnosti s odpoveďami zo strany ministra zdravotníctva na interpeláciu č. 3 (tlač 675).
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Reagujem na zaujímavé a dlhé vystúpenie kolegu Jara Šíbla s tým, že v prvom rade chcem oceniť to, že dokázal oceniť veľmi objektívne a pravdivo prácu lesníkov, ktorí vždy vo svojej histórii, tak ako to on povedal, aj keď to nebudem citovať, konali v duchu svojich povinnosti, svojho poslania a v duchu svedomia lesníka. Takže naozaj vážim si zaznelo práve táto informácia v tejto zaujímavej a dlhej diskusii.
Už menej môžem súhlasiť s tým tvrdením keď povedal, že lesníci teda pri svojich povinnostiach vždy maximalizovali množstvo vyťaženého dreva a minimalizovali náklady na túto prácu. Nie je to tak. A veľmi jasnú odpoveď o poslaní lesníkov vlastne už v 18. storočí dal Jozef Dekret Matejovie, už sme ho tu spomínali, ktorý povedal, že tá veta je naozaj tesaná do kameňa navždy: „Zachovajme lesy potomkom, lebo oni sú predpokladom zachovania života na našej zemi.“ V tejto vete je vkľúčené základné lesnícke poslanie.
No ale dovolím si ešte zareagovať aj na tú časť Jarovho príhovoru, ktorú nevyslovil paradoxne. A to je otázka využitia možnosti tento zákon vylepšiť, tento návrh, a to zásadným spôsobom tak, ako sme o tom už neraz rozprávali aj s ním, aj na klube, aby boli presunuté nielen národné parky, ale všetky lesy Slovenska pod rezort životného prostredia.
Toto riešenie je veľmi účinné, elegantné, pretože zachováva všetky zámery predkladateľov zákona, odstraňuje všetky jeho veľmi závažné nedostatky, ktoré hraničia s nevykonateľnosťou, no ale najmä - a to podstatné - umožňujú vytvoriť účinnú bariéru proti klimatickým zmenám, ktoré sú jedným z najvážnejších ohrození našej doby.
Ďakujem.