48. schôdza

Pán poslanec Vladimír Zajačik s faktickou poznámkou.

Janka, ja ti veľmi pekne ďakujem za ten príspevok, ktorý naozaj pripomenul, že také isté ťažkosti, ako sú dnes, v podstate vznikali aj v minulosti pri zakladaní parkov, kde sa tiež rôzne skupiny snažili nejak sabotovať vzniknuté parky. Báli sa o to, čo si všetko pomenovala.
A toto presne ukazuje na to, že aj dnes sa tu stretla v podstate minulosť s budúcnosťou. A je to tam, budúcnosť je podľa mňa úplne jasne zreteľná práve z príkladu minulosti. A tí zástupcovia minulosti, bez ohľadu na vek, už by mali byť poučení práve tou minulosťou, že budúcnosť vždy zvíťazí. Nikdy nezvíťazí minulosť. A budem rád a som pevne presvedčený, že tento zákon o reforme národných parkov bude schválený a naši potomkovia budú žiť omnoho zdravší život, ako žijeme my, aj vďaka reforme národných parkov.
Ešte raz ti ďakujem, Janka.

Pán poslanec Róbert Halák, nech sa páči s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Janka, chcem sa ti veľmi pekne poďakovať za tvoje vystúpenie. Rád by som zopakoval tvoje, teda to, čo si tu povedala, že bavíme sa tu o 6,48 % územia, teda tvoria to, tvorí to tie národné parky; 6,48 %. A bavíme sa o tom, ako keby sa tu na Slovensku išlo zobrať ľuďom celý svet. Tu je taká obrovská diskusia o tom, a teda toľko hejtu potom, že sa tu naozaj vytvára ten dojem, že tu sa hádam ide ukradnúť celý svet.
Povedal si peknú vetu, že príroda nás nepotrebuje. Skutočne nás nepotrebuje. Tuto kým sa ľudstvo stvorilo, tak tá naša planéta fungovala úplne, úplne bez problémov. Ale my potrebujeme prírodu. Presne tak. A preto si ju musíme chrániť a musíme si dávať na to pozor.
Ďakujem, Janka, ešte raz za tvoje vystúpenie.

Poslednú faktickú poznámku k príspevku pani Garstkovej má pán poslanec Jaromír Šíbl.
Nech sa páči.

Ďakujem. Ja by som len chcel upresniť jednu informáciu, ktorá odznela v príspevku pani poslankyne, a to, že predchádzajúci zákonodarcovia, exekutíva nevenovali tejto problematike dostatočnú pozornosť. V skutočnosti takáto iniciatíva alebo táto iniciatíva nie je prvým pokusom o reformu národných parkov v tomto zmysle, ako to predkladáme. Jeden z pokusov nedávnych uskutočnila aj predchádzajúca vláda ku koncu volebného obdobia, minulého, kde predložila návrh novely zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, súčasťou ktorého bol aj prevod štátnych pozemkov v národných parkoch z rezortu pôdohospodárstva do rezortu životného prostredia a tak isto právna subjektivita, zavedenie právnej subjektivity správ v národných parkoch. Viaceré, viaceré body z tejto navrhovanej novely vtedy prešli a bol zákon o ochrane prírody a krajiny novelizovaný. Tento bod z nejakých dôvodov, ktoré pre krátkosť času tu teraz nebudem bližšie špecifikovať, neprešiel, čiže nedostal sa do tej výslednej novelizácie, ale každopádne takýto pokus už tu bol, bol tu pomerne nedávno a ku koncu minulého volebného obdobia. Ďakujem.

Na faktické poznámky chce teraz reagovať pani poslankyňa Jana Majorová Garstková.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať všetkým kolegom aj z koalície, aj z opozície, za príspevky, ktoré tu tieto dva dni sme počúvali. Mnohé boli vecné.
Čo sa týka pána Kuffu, chcem mu povedať, že správy národných parkov fungujú už teraz, akurát sú bez právnej subjektivity. Ja osobne pochádzam z okresu Kežmarok, v ktorom sa nachádza Pieninský národný park a susedí s ním Tatranský národný park. Čiže ráno, keď otvorím okno, tak vidím celú panorámu Tatier. V minulosti som absolvovala množstvo služobných ciest do Poľska, keďže som pracovala v cezhraničnom združení a skutočne mi bolo veľmi ľúto, keď som videla tie desiatky, stovky kamiónov, ktoré vyvážajú naše drevo do Poľska aj z národných parkov. Takže ja osobne dúfam, že sa to do budúcnosti zmení.
Ďakujem.

V zmysle § 28 ods. 1 požiadal o možnosť vystúpiť v rozprave pán minister životného prostredia Ján Budaj.
Pán minister, nech sa páči, rečnícky pult je na dvadsať minút váš.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Určite nechcem ho zaberať príliš dlho. Predovšetkým som prišiel preto, aby som poďakoval, poďakoval predkladateľom, celému plénu, ktoré venuje tejto téme významnú pozornosť. No a mimoriadne ďakujem tým, ktorí vystupujú a vysvetľujú tento zápas, naozaj zápas, ktorý trvá desiatky rokov a ktorý, ja verím, že bude prelomovým. Slovensko je totiž pred obrovskými inovačnými a modernizačnými výzvami. Európou, v Európe národy a štáty nasadajú do troch veľkých revolúcií doslova ako do vlakov, ktoré mieria do budúcnosti, digitálna revolúcia, bezpečnostná a ekologická. Tri veľké revolúcie, ktorým sa všetky štáty naplno venujú.
My sa venujeme otázke, ktorá mala byť vyriešená už po založení Tatranského národného parku, čiže pred 73 rokmi. Predsa ale, aj keď to vyzerá takto zúfalo, že dobiehame takto na nástupišti vlak, ktorý dávno mal byť vyriešený, predsa som optimista. Pred rokom ´89 tiež vyzeralo Slovensko zaspaté a za dva roky od Sviečkovej po Nežnú revolúciu ten svoj demokratický a opozičný deficit dobehlo a postavilo sa rovnocenne s ostatnými národmi proti boľševickému komunizmu a proti totalitarizmu. Vďaka tomu aj, aj vďaka tomu, že sme toho boli schopní, dobehnúť to zaostávanie, nikto nepochyboval, že má aj Slovensko nárok na demokratické zriadenie a potom dokonca aj na samostatnú štátnosť.
Dovolím si spomínať, pretože na rozdiel od vás, čo ste tu, ja som za posledné dva dni prechádzal medzi tým vonkajším svetom a aj tým, že pracujem na ministerstve a aj tým, že prišiel november, a to každý rok človek spomína na kontexty, pozývajú ho do nejakých debát a je nútený aj keby nechcel, spomínať, tak spomínať. A samozrejme si pamätám na tú sálu, do ktorej som vstúpil prvýkrát, bol som prvý človek z Novembra ´89, ktorý zabúchal na dvere vtedajšej SNR a takto som pristúpil k pultu, sem som položil budajku a predo mnou boli vystrašené tváre ľudí minulosti.
Dnes tí ľudia neprišli, a to ma mrzí, lebo rád by som im to pripomenul. Niektorí tam ešte by sedeli na tejto strane, čo si tie okamihy veľmi dobre pamätajú. Vtedy vedeli, že tá minulosť končí, aj s tým v podstate zväčša súhlasili. Žiaľ, veci sa nevyvíjali jednoducho, lebo sloboda priniesla aj možnosť brániť sa tej minulosti, organizovať sa, preľstiť tých ľudí budúcnosti, ktorí boli často menej skúsení a menej rafinovaní, menej zákerní. A tak sa mi stalo, že som znovu sa vrátil do parlamentu v ´98. Už v sále nesedeli len samí bývalí, samí komunisti, už to boli bývalí komunisti. Niektorí medzitým sa prefarbili, že sú vraj národniari a mečiarovci. Druhá polovica už chcela Slovensko dostať do Európy a vďaka tej druhej polovici a veľkej podpore verejnosti sa to podarilo.
Dneska sme európsky štát, máme európsku menu, máme voľné hranice a mali by sme mať aj to európske sebavedomie a vízie. Ak by sme ho ale mali, nebolo by treba voľby 2020. Voľby 2020, v ktorých som sa opäť ocitol pred dvomi svetmi, pred svetom minulosti a svetom budúcnosti, ako to výborne spomenul aj poslanec Zajačik, znovu pripomenuli, že minulosť sa vie veľmi dobre organizovať. Majú desiatky rokov zažité techniky a gény, ktoré vyvierajú z toho, že Slovensko je jedinou krajinou Európy, ktorej totality trvali pol storočie. Žiadna iná krajina nemá vo svojom DNA takúto ťažkú ťarchu, takúto neistotu. Ľudia zrazu sú schopní nechať si nahovoriť, že možno sloboda je nebezpečná, že možno demokracia je nanič, poďme hľadať nejakého diktátora. A možno dokonca lieky sú škodlivé a injekcia nám dáva čipy do hlavy. Málo krajín v Európe preukázalo v tejto covidovej kríze takúto slabinu, akú sme zistili my na Slovensku. Obrovskú slabinu pred lžou, nepravdou. Málo ľudí je schopných postaviť sa voči luhárom a povedať, veď vy ste idioti. Stovky lekárov a výskumníkov odporúčajú očkovanie a vy ženiete národ do zomierania?
Pri týchto lesoch, priatelia, je to veľká analógia, nie náhodou tí demonštranti proti transformácii národných parkov sú často tí istí, čo sú antivaxeri. Aj politicky tí istí. Nie je to náhoda, lebo vychádzajú z tej istej zvrátenej obrany minulosti, obrany niečoho, o čom sami vedia, že už sa nevráti, minulosť už bola, tá nepríde naspäť.
Chcem, chcem povedať, že vaše prejavy, v ktorých ste z rôznych pohľadov vysvetľovali transformáciu národných parkov, ale niekedy aj obhajovali túto ich politickú a civilizačnú legitimitu, lebo to je podstatné, táto legitimita, lebo to je, v zásade je to hodnotový boj. Nejde len o to, že nám vyvážajú metráky dreva a že drevožrúti a zlodeji proste si zvykli, že za lacné peniaze ten megapodnik, štátny, ktorý je obrovský, sa vždy dá niekde štipnúť. To je jedna stránka. Poslaním poslanca je aj to, samozrejme, aby strážil štát pred jeho rozkrádaním, ale tá hodnotová stránka je ďaleko-ďaleko dôležitejšia.
Priatelia, veď tento náš rozhovor, aj to zaseknutie, ktoré vzniklo v koalícii, prebieha v dňoch, kedy v Anglicku je historický summit v Glasgowe, ktorý COP26 diskutuje o zastavení odlesňovania. Naša prezidentka tam hovorí v domnienke, a ja verím, že v správnej, že je prezidentkou štátu, kde v tomto majú jasno. Práve v tie dni ale, keď vrcholí summit o zabránení odlesňovania a o význame biodiverzity. To treba takisto zdôrazniť. Tam budú uznesenia aj o biodiverzite, a to už sa priamo týka transformácie národných parkov na Slovensku, aj podania na Európsky súdny dvor, ktorému čelíme práve pre ľahostajnosť k tejto biodiverzite, tak práve v týchto dňoch tu vzniká pochybnosť, zámienky sa hľadajú, falošné informácie sa vymýšľajú, koľko miliónov ľuďom to zmarí. Čo zmarí, že prvýkrát majú prísť peniaze na vidiek? Postavte sa pred ľudí a povedzte im pravdu, že ideme vás o tie peniaze obrať, že ideme zmariť plán obnovy, lebo o to ide opozícii, zmariť plán obnovy, aby po štyroch rokov sme stáli s holými rukami, že ešte aj tie peniaze z Európskej únie sme neboli schopní ľuďom doručiť a pomôcť im zlepšiť život.
Dámy a páni, pred Národnou radou vraj bol aj džentlmen, ktorý plieskal bičom. Iný sa zaháňa palicou. Hľa, vedecké fórum s bičom a palicou hovorí, že transformácia parkov je nanič. Lenže tú transformáciu podporujú vedci, naslovovzatí odborníci, Technická univerzita Zvolen, celé vedenie Slovenskej akadémie vied, 92 vedeckých autorít krížom cez všetky dotknuté fakulty a ústavy SAV. Z 50-tisíc signatárov petície a 105-tisíc fyzických podpisov, čo sem došli za ešte silnejšiu ochranu slovenskej prírody. Tých 105-tisíc, dúfam, že sa tu bude prejednávať a že vedenie parlamentu neporuší zákon, lebo tí občania zbierali tie podpisy preto, aby mali nárok otvoriť rozpravu, tú maličkosť, čo kdekto z nás môže iniciovať, otvoriť tu za týmto pultom rozpravu. Kvôli tomu celé mesiace zbierali podpisy. Tak ja dúfam, že vedenie parlamentu to nemieni nechať pod kobercom. Lebo kedy mala byť tá diskusia? Prečo nie je teraz? Prečo nie?
Politici z poľovníckej chaty, odborníci s bičom a s palicou na jednej strane a na druhej strane vedecká obec, skúsenosti z celej Európy, summit, domáci experti a skúsenosti každého, kto v národných parkoch v zahraničí bol. Žiaden národný park v Európe nie je v rukách drevospracujúcich firiem, kupcov a kupčíkov, tak ako naše. Žiaden. Tu dokonca tieto kádre viedli ministerstvo životného prostredia a zároveň mali firmu na najväčší vývoz dreva z územia Slovenska. To mi povedzte, že kde by toto mohlo štyri roky fungovať, v ktorom kúte sveta?
Zobral som si za tento pult aj Encykliku Svätého Otca Františka Laudáto Si, pretože sú tu chrapúni, ktorí si myslia, že sú kresťania za to, že hlásajú nenávisť, zášť, negativizmus, podozrenia. Smejú sa teraz zo Svätého Františka. (Reakcie z pléna. Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prosím, ukľudnite sa v sále, páni poslanci. (Reakcie z pléna.)

Budaj, Ján, minister, životného prostredia SR
Chrapúni, ktorí sa smejú zo všetkého, čo je sväté. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kuffa, kľud.

Budaj, Ján, minister, životného prostredia SR
To je obraz totalít, ktoré mali tak hlboké korene, že ani 32 rokov po novembri sme sa ich nezbavili. Našťastie mladá generácia sa s týmto chrapúnstvom už naozaj vyrovná, pretože násilie, povzbudzovanie k zášti, k rozoštvaniu spoločnosti, to nesmie byť politický program. Slovensko obstojí a ja si dovolím povedať, že som ho zakladal. Iba keď sa tohto totalitného smradu zbaví a zbaví sa ho len vtedy, keď mu takto pozrie do očí a povie jeho pravé meno - fašizmus, komunistický boľševizmus, neznášanlivosť, ideológia nenávisti. Hľadáte, koho by ste nenávideli a na toho nahuckať ľudí. Hanbite sa!
Nebudem čítať zo Svätého Otca, citáty. Všetky, plná kniha je vlastne programom pre 21. storočie. Odporúčam každému, Laudato Si sa to volá. Dá sa to nájsť na stránke Konferencie biskupov Slovenska, kde to je digitalizované. Je to vynikajúca zbierka, kde ide, kde ide Svätý Otec jednu kapitolu za druhou, voda, biodiverzita, lesy. Kradnutie dreva. Veľmi dobre vie, aj v iných kútoch sveta. Preto sa odlesňuje, lebo víťazí chamtivosť.
Dámy a páni, váš zápas je úctyhodný. Ministerstvo životného prostredia sa pokúsi zozbierať a aspoň elektronicky vydať diskusiu, ktorá tu už tak dlho prebieha. Aj celý príbeh, kto sa ako v ňom choval. Ten príbeh trvá dlhé roky. Zaslúžia si aj tí aktivisti, ktorí stoja na stráži ochrany našej prírody, aj tí poctiví dobrí lesníci, aj tí slušní ľudia, ktorí dajme tomu polemizujú. Zaslúžia si, aby sme dali dohromady celý obraz, ako sme debatovali o našich národných parkoch a ja verím, že na konci bude bodka a ako sme ich transformovali na moderné národné parky 21. storočia.
Ďakujem vám veľmi pekne a na záver ešte, pán predsedajúci, aj ostatným musím sa ospravedlniť, že nebudem tu počúvať. Budem ich, ja si ich vypočujem, vaše príspevky, a zareagujem na tie, ktoré budú, ktoré mi niečo budú klásť, nejaké otázky, pretože musím ísť s ministrom vnútra dnes do Strážskeho. Začíname odstraňovanie PCB látok. O pár hodín tam začne prvý výkop. Pán minister ma pozval, aby sme, keď sme sa už toľko napočúvali, aby sme boli, boli pri tom. Neni to, samozrejme, koniec práce, je to začiatok. Práca ešte chvíľu potrvá, ale v tomto volebnom období, dámy a páni, PCB látky zo Strážskeho zmiznú.
Ešte raz ďakujem. (Potlesk.)