48. schôdza

S ďalšou faktickou poznámkou pôjde pán poslanec Ďurica.
Potom vás poprosím, pán poslanec, keď sa napijete, aby ste si riadne nasadili rúško.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Karahuta, ja nepochybujem o tom, že tieto naše reakcie na váš príspevok vám nepomôžu a že zase sa tu bude generalizovať a zovšeobecňovať, že vás chvália takí, onakí, makoví z ľavého spektra alebo z ľavej časti sály atď., ale, vážení kolegovia aj z vládnej koalície, vy si uvedomte, akú formu, akú výpovednú hodnotu má to, čo hovorí pán Karahuta, ako je to zrozumiteľné, ako je to jasné, ako je to argumentačne silné v porovnaní s tým, čo tu počúvame celé dni a hodiny od predkladateľa alebo od ďalších, ktorí sa v rozprave prihlásili a ktorí, tak ako tu bolo povedané, sa za celý čas, za celý rok neprihlásili ani do faktickej a zrazu tu idú rozprávať a predkladať a obhajovať návrh zákona, ktorý budí takéto vášne.
Takisto tu odznelo, a chcem sa pri tom pozastaviť, odznelo tu od našej kolegyne poslankyni Zemanovej, aj keď nejdem reagovať na ňu, ale reagujem teda na to, čo povedal pán Karahuta a chcem vyzdvihnúť ten jeho príspevok do tejto diskusie, že tento návrh zákona prinesie nové príležitosti práve pre ľudí na vidieku.
Vážení kolegovia, a vy ako chcete tým ľuďom dať istotou, že tento návrh zákona im prinesie príležitosti a že vláda a navrhovatelia, predkladatelia myslia na nich, keď sem prídu priamo pred Národnú radu a vy nemáte ani toľko odvahy, aby ste sa pred nich postavili, aby ste ich upokojili, aby ste im vysvetlili to, čo ich znepokojuje, aby ste im dali garanciu a záruku, že to, čo idete spraviť, je pre nich v poriadku? To, že tu vy v dvoch vetách poviete, že tí ľudia dostanú týmto návrhom zákona aj na vidieku novú príležitosť na to, aby sa mali lepšie, aby sa uplatnili, aby mohli pracovať, tak z toho sa oni nenajedia. A keď sem prídu fyzicky z celého Slovenska, tak sa bojíte pred nich aj postaviť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Štefan Kuffa s faktickou.

Pán Karahuta, ak niekto spolitizoval tento návrh zákona, tak to bol minister životného prostredia pán Budaj, a to ste videli tú politickú prednášku, ktorá tu bola.
Správne si to povedal, že nikto nehovorí proti ochrane prírody, lebo to nikto ani nehovoril, ale samotný návrh zákona koná inak. Je proti ochrane prírody, veď bezzásahové územie v rozsahu 75 %, veď my tie národné parky zlikvidujeme, prosím vás pekne. A s tými národnými parkmi, samozrejme, aj človeka z vidieku vyženieme. Čo tí ľudia všetci pôjdu do Bratislavy tuná? Ja som sa tu aj niektorých pýtal, ako je Bratislava pripravená na ľudí z vidieka, kde pôjdu bývať? Prosím vás pekne, nikto síce nehovorí, to sú také sladké rečičky, ale predložený samotný návrh zákona likviduje našu prírodu. Likviduje naše národné parky, bezzásahovosť v rozsahu 75 %, prosím vás pekne, to je po našich lesoch, po našich národných parkoch, čo to tu budú, čo tu budú predkladať to.
Chcem tuná ešte sa vrátiť ako späť k samotnému návrhu zákona. Samotný návrh zákona je na dvoch stranách napísaný, ale tuná pozmeňovák, ktorý tu bol predložený, resp. dva pozmeňováky v rozsahu 14 strán, to je aký dobrý návrh zákona? Pán Budaj aj včera aj v televíznej relácii, ten sa nehanbil priznať k tomu, že v podstate tým predkladateľom je on sám, životné prostredie, ale tuná použije nejakých osemnástich poslancov Národnej rady, ktorí nerozumejú tejto problematike, aby zneužil túto vec a jednoducho nastavil systém tak, aby vytunelovali jeden a pol miliardy rafinovaným inštitucionalizovaným spôsobom cez mimovládky, tak ako to doposiaľ robili. Na takého sysľa 5,3 milióna! Na dve nejaké korytnačky, ktoré sledujú v dvoch obciach, v rozsahu 651-tisíc! Veď si to pozrite, aké sú to rozkrádačky a doposiaľ, aké ste robili! Chcete v tom pokračovať.

Pán poslanec Šíbl s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K vystúpeniu pána poslanca, predsedu výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána Karahutu.
Zaujalo ma, pán poslanec, v tvojom príspevku jedno tvrdenie, dúfam, že som ho zachytil korektne, a to, že zonácia povie, kde bude bezzásah, nie politici. Ja si myslím, že toto tvrdenie by bolo vhodné trochu upresniť, a to v tom zmysle, že naozaj stopercentne súhlasím s tým, že zonáciu by mali robiť odborníci, ale, samozrejme, ten výsledný produkt, návrh zonácie nakoniec predsa len viac alebo menej v našom systéme, aký tu máme dnes na Slovensku, skôr viac, je predmetom nejakej politickej dohody. Čiže nakoniec ten návrh zonácie bude schválený vládou a bude uvedený do platnosti nariadením vlády. A je vysoko pravdepodobné, že v tých podmienkach, v akých sa dnes nachádzame v tejto problematike na Slovensku, že tie návrhy zonácií pre jednotlivé národné parky nebudú robené v jednej verzii, ale budú robené vo viacerých, možno dvoch, troch alternatívach, možno vo viacerých alternatívach. Videl som to veľmi dobre pri stále prebiehajúcom už vyše, myslím, že druhý rok prebieha proces zonácie Národného parku Muránska planina. A nakoniec o tých alternatívach, ktoré budú na stole, budú rozhodovať predsa len politici nejakou dohodou. Čiže áno, sú tam odborníci, ale aj politici.

Pán poslanec Marcel Mihalik.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolega Karahuta, presne, ako si povedal, nikto nie je proti ochrane prírody, na tom sa určite zhodneme. Škoda, že táto téma sa spolitizovala a nie v tej odbornej rovine, ale osobne si myslím, že presne tak, ako to schválime, tak ten obyčajný človek niekde pod Roháčmi alebo pod Tatrami sa bude musieť s tým zmieriť a bude to musieť akceptovať. V tomto parlamente je určite odborníkov, ktorí by vedeli dať zmysluplný plán obnovy národných parkov. Nikdy nebude schválený zákon, ktorý by vyhovoval všetkým ľuďom, hej, to určite vieme. Preto je určitý kompromis v týchto veciach.
Takže osobne si myslím, že tento návrh, ktorý je, súčasný návrh, je dobrý a pokiaľ ho schválime, bude to vždy lepšie, ako súčasný stav.
Ďakujem.

Pán poslanec Mičovský.
A poprosím ešte raz všetkých poslancov, skôr ako to začnem robiť v zmysle zákona o rokovacom poriadku, aby si nasadili rúška.

Ďakujem. Ďakujem aj za túto poznámku. Pridávam sa k nej. A ďakujem aj pánovi poslancovi a predsedovi Karahutovi za tú analógiu o tom dome a postupnosti jeho budovania.
V tejto súvislosti chcem upozorniť, že my to máme síce nie takto analogicky a vzletne, ale veľmi vecne napísané vo vládnom programe, presne tento dom, ako máme stavať. Hovorí sa tam veľmi jasne o zásadnej revízii chránených území. O tom, že následne všetky spory, ktoré pri takejto revízii môžu vzniknúť a vznikajú, sa budú riešiť spoločne s lesníkmi, ochranármi, ekológmi, ekonómami a krajinármi, a že je potrebný takisto aj spoločný zákon o ochrane prírody a lesa. A vlastne to evokuje a vedie k tomu, čo tu stále opakujem a opakujem to viac, ako trvá doterajšie volebné obdobie, že máme tu jasné riešenie. Riešenie, ktoré pozerá dopredu a ktoré treba personifikovať, kto je dneska kde a treba sa pozerať na krajinu a jej potreby.
Spoločné spravovanie všetkých lesov na Slovensku, chránených aj nechránených, štátnych aj neštátnych pod rezortom životného prostredia má absolútnu logiku. Keď sme povedali, že hodnota lesov je 50 miliárd v dreve a 500 miliárd v ich ekologických funkciách, tak to je povinná vstupenka lesnej krajiny do rezortu životného prostredia. Nie kvôli tomuto zápasu, ale kvôli tomu, že práve takéto spoločné spravovanie bude mať za dôsledok to, že budeme schopní veľmi jasne tieto problémy riešiť. Už to nebude súboj, ale bude to symbióza. Symbióza pre človeka, ktorý žije v krajine a ktorý keď bude robiť prírode blízkym spôsobom v lesoch, čo je alfa a omega 21. storočia pre lesníctvo, tak verte tomu, že to prinesie prosperitu jeho krajine, bezpečnosť jeho vidieckej krajine a príspevok veľmi výrazný k jeho zárobkovým možnostiam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)