48. schôdza

Pani poslankyňa Mária Šofranko.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Zemanová, súhlasím s tebou, že spolupráca je dôležitá. Názorové rozdiely medzi týmito dvoma komunitami boli, sú a budú, ale mali by zostať vo vecnej rovine a zohľadňovať klimatickú krízu a krízu biodiverzity. Lebo kým sa tu vedú lesnícko-ochranárske zákopové vojny, tak hrozia Slovensku zo strany Európskej komisie sankcie. Navyše sa v niektorých kruhoch začína spochybňovať samotný zmysel národných parkov a vznikajú iniciatívy za zníženie kategórie a spochybnenie veľkoplošnej ochrany územia. Rastie napätie, ktoré vnímame na všetkých úrovniach riadenia, alebo sa šíria nenávistné výzvy a petície.
Máme za sebou neštandardný pandemický rok, no ten nás nemôže ospravedlniť, aby sme plnili programové vyhlásenie tejto vlády vo sfére ochrany prírody a krajiny.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Zemanová.

Mária, ďakujem ti veľmi pekne za vecné uzavretie tejto, faktických pripomienok. Veľmi stručne.
Predkupné právo nie je súčasťou tejto novely. To už je v platnom zákone, ako aj, ako aj nakladanie s majetkom štátu. Ani slovom som nehovorila o dotáciách. Ani slovom som nehovorila o peniazoch, tak prosím pekne, nevkladajte mne slová, ktoré som nepovedala, je nekorektné, ak vy, aj pán poslanec Karahuta, aj Kuffa stále hovoríte o takýchto veciach. Asi máte také chúťky vy.
Ale treba povedať ešte ďalšie, hospodárenie na pôde. Áno, hospodárenie na pôde je kľúčové a práve mladí ľudia majú záujem hospodáriť v národných parkoch, majú záujem hospodáriť ako ekologické hospodárenie, majú záujem o agroturizmus. Práve týmto sa vytvára veľká šanca na to, aby mladí ľudia prišli a realizovali program manažmentu. Národný park je tuná cez Dunaj, hneď kúsoček, takmer na bicykli tam môžte prísť do rakúskeho Donau-Auen. Tento zákon nie je o peniazoch, ale je o pozemkoch. Áno, je. Je to o prístupe, o zjednotení štátnych pozemkov ako prostriedku na vytvorenie zonácie. Toto si treba uvedomiť.
Pán kolega Mičovský, spoločná správa, áno, ale je to v súčasnosti utópia. Mohol si to predložiť, keď si bol ministrom, SaS to má v programe, my by sme to určite podporili, ale, žiaľ, do programového vyhlásenia sa tento zámer nepremietol.
Pán poslanec Faič, ja sa nehnevám na búrlivú diskusiu, je to oprávnené, každá reforma takéto emócie vyvoláva. Len prosím, aj prosím aj teba, Janko Mičovský, si povedal, ako prvý krok, prosím ťa, podpor túto reformu a ber to ako prvý krok k zodpovednej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Zemanová bola posledná ústne prihlásená do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko v záverečnom slove pán navrhovateľ? (Reakcia navrhovateľa.) Áno.
Nech sa páči, pán poslanec. (Reakcie z pléna. Reakcia navrhovateľa: "Zvážim ešte.".)
Poprosím vás o pokoj v sále.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, väčšina argumentov už v rozprave k návrhu novely zákona 543/2002, týkajúce sa prevodu štátnych pozemkov v národných parkoch, väčšina týchto argumentov už v rozprave odznela. Niektoré sa dokonca viackrát opakovali, niektoré síce ešte nezazneli, ale v tejto chvíli mám pocit, že táto rozprava v tejto chvíli už do značnej miery splnila svoj cieľ.
Niektoré argumenty neodzneli a je mi to veľmi ľúto, ale vnímam to tak, že nie je toto jediná reforma, ktorá je pred nami, a jediný návrh zákona, takže stručne by som len zmienil zopár podnetov možno do ďalších diskusií a je mi ľúto, že tu nesedia tí kolegovia najmä zo strany opozície, ktorým boli tieto pripomienky určené. A chcel by som rehabilitovať možno niektoré témy a niektoré, niektoré druhy, takže určite, určite by si podstatnú, podstatne viacej pozornosti zaslúžila téma vzťahu lykožrúta a iného podkôrneho hmyzu v smrečinách, či už v národných parkoch alebo mimo národných parkov. Odporúčam teda kolegom v tejto oblasti preštudovať si viaceré odborné publikácie, ktoré sú publikované, čiže kto má záujem, môže sa o tom dozvedieť, niečo z toho zaznelo aj v rozprave.
Osobitne mi tu je ľúto, že tu nie je prítomný pán poslanec Suja, mal som preňho pripravený pomerne rozsiahly príspevok, aj pre ďalších, samozrejme, o význame niektorých na prvý pohľad menej významných alebo menej známych druhov živočíchov. Viem, že pán Suja je veľký priaznivec tých periodických mokradí, ktoré stále nejako ťažko, ťažko vníma ich význam, tak som mu chcel niečo pripomenúť o pijavici lekárskej hirudo medicinalis, ktoré, ktorá okrem iných biotopov sa vyskytuje najmä v takýchto prechodne vysychajúcich mokradiach. Ide o druh európskeho významu s enormným významom z hľadiska jeho medicínskeho využitia, čiže pre lekárske využitie je to druh naozaj nenahraditeľný.
Kolegom, ktorí tu kritizovali tie rôzne projekty na hraboše, nie sú to, upozorňujem, hraboše bežné, čiže hraboš poľný, ale ide o extrémne ohrozený druh hraboša, ktorý je kriticky ohrozený na území celej Európskej únie, čiže netreba si to zamieňať.
Tak isto tu boli pripomienky voči projektom na ochranu či skôr záchranu sysľa. To by som možno trošku podrobnejšie zmienil, lebo naozaj syseľ pasienkový spermophilus citellus je jedným zo súčasných symbolov slovenskej prírody a jej ochrany, a to práve v poľnohospodárskej krajine. Čiže v krajine vlastne vytvorenej človekom a tento druh si naozaj vyžaduje ten aktívny manažment, po ktorom viacerí tuná volali, ale, samozrejme, nielen syseľ je kriticky ohrozený v súčasnosti, a to nielen na Slovensku, ale aj vo viacerých okolitých krajinách v dôsledku zmien vo využívaní poľnohospodárskej krajiny, ku ktorým došlo najmä v období po druhej svetovej vojne z príčin všeobecne známych. Ale aj ten syseľ je vlastne len jednou zo zložiek ekosystému a potravného reťazca a je strategicky významnou potravou alebo korisťou pre ďalšie ešte oveľa vzácnejšie druhy, vrátane viacerých druhov dravcov, ako je napríklad orol kráľovský, ďalšie druhy orlov, sokol rároh a ďalšie dravce. Ten sokol rároh je na území Slovenska už prakticky vyhynutý a tak isto aj tieto druhy, ktoré sú bytostne závislé, okrem iného, okrem iných faktorov aj od dostatočne silných populácií tých druhov, ktorými sa živia, a to je najmä syseľ. Tak koniec koncov aj ten orol, tie orly, viaceré druhy a sokoly sú symbolom slovenskej prírody.
Nie nadarmo sa do zlatého fondu slovenskej literárnej tvorby dostala aj báseň Orol vták od Janka Kráľa, no a keby tu kolegom, žiaľ, stále neprítomným, ani to nestačilo, tak ja som si len tak narýchlo našiel vo Wikipédii, že aj v nacistickej symbolike, ktorá by možno mohla byť trochu bližšia, orlica na vrchole svastiky je jedným z takých významných symbolov tejto symboliky, čo v žiadnom prípade nehovorím, že ju chcem propagovať, to sa nepatrí a myslím, že to aj zákon zakazuje, len som chcel upozorniť vecne, že keby ich neoslovili tie predchádzajúce argumenty, tak možno aspoň toto by mohlo byť pre niektorých z nich dôvodom, že aspoň toho sysľa ako zdroj potravy pre toho orla či orlicu by mohli rehabilitovať, keď už tie ostatné druhy im ležia v žalúdku.
Takže verím, že k týmto témam bude ešte príležitosť sa v budúcnosti vrátiť či už na pôde výborov k tomu určených, alebo aj tu v pléne pri vhodnej príležitosti a v tejto chvíli si naozaj myslím, že každý, kto mal záujem sa dozvedieť základné informácie o reforme národných parkov, ktorú predkladáme, mal v tejto rozprave šancu.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválime.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec. Želá si záverečné slovo pán spravodajca?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Budem úprimný, nechcel som vystúpiť v záverečnom slove, pretože tej diskusie bolo dosť, ale, bohužiaľ, musím reagovať. Dve veci ma tu mrzia, tri veci, pardon.
Prvá vec, najpodstatnejšia, nebavili sme sa o ochrane prírody. Nerozprávali sme o tom, ako les zvyšuje vodozádržnú funkciu, nerozprávali sme sa o tom, ako zvyšuje úroveň fotosyntézy, aby sme zachytávali viac CO₂, viac emitovali kyslíka, regulovali pomer CO₂, kyslíka a dusíka v ovzduší.
Čo je základom klimatickej zmeny? Základom klimatickej zmeny nie je vlastníctvo, ale kvalita ovzdušia. To je tá klimatická zmena. Niekoľkí ľudia sa tu oháňali prezidentkou a Glasgowom a o znížení, aby sa neznižovala lesnatosť. Prečo sa nemá znižovať lesnatosť? Kvôli, kvôli krajinotvorbe? Povedzme, že áno. Ale hlavne kvôli klimatickým zmenám. O tom sme sa tento, v tieto hodiny a dni nebavili. Nebavili sme sa o vodozádržnej funkcii lesa, však načo. Nikto, nikto nepovedal, ako vlastne plní ten les tú funkciu z hľadiska vodozádržnosti, ako, ako vplýva zdravý strom na kvalitu pôdy, na mikrobiálny život, lebo toto je tá vodozádržná funkcia lesa. Nerozprávali sme sa o hospodárskych škodách, ktoré sú spôsobené na poľnohospodárskej pôde, pretože blízko lesa sú polia, a to sú ťažké miliónové hodnoty, ktoré štát nedokázal za 30 rokov kompenzovať, resp. nastaviť systém prostredníctvom poistného plnenia na odstraňovanie týchto škôd. Pretože toto je, to sú dôvody, prečo naše poľnohospodárstvo, naše regióny upadajú.
Ja súhlasím s tým a plne sa podpisujem pod to, čo bolo povedané, že treba zvýšiť zamestnanosť, že treba zvýšiť cestovný ruch, o tom absolútne, ja si myslím, ale to ani nebolo nikde v pléne spomenuté, že niekto bol voči tomu, to nie. Nebavili sme sa o zvýšení kvality a úrovne ochrany prírody. Bavili sme sa o majetkoch. Niekoľko dní sme sa bavili o majetkoch. A nakoniec pani poslankyňa Zemanová to v poslednom svojom vystúpení aj potvrdila.
Ale čo ma mrzí, na záver, je to, že ja som verejne vyzval predkladateľa, aby odpovedal na otázku, prečo nie zonácia? Pani poslankyňa Zemanová povedala, že zonácia nie je teraz cieľom, cieľom zákona o ochrane prírody. Aby sme sa bavili o zákone o ochrane prírody? Na čo robíme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy ku iným zákonom, keď ideme odstrániť jednu vec a na tú sa nalepí desať pozmeňovákov, lebo je otvorený zákon? Či tento zákon o ochrane a prírody a slovenská príroda si nezaslúži nič, len presuny pozemkov?
Pýtal som sa otvorene predkladateľa, čo s ochrannými pásmami? Už keď sa nepodarilo zobrať tých 660-tisíc poľnohospodárskej pôdy, čo bolo v pôvodnom návrhu, a už sa to zúžilo len na tých 180-tisíc, v tom sú aj pôda 30-tisíc neidentifikovaných vlastníkov, správne som povedal, lebo to nie sú neznámi vlastníci. Neznámy vlastník neexistuje, presne to vysvetlil odborne pán poslanec Fecko. Prečo ideme brať túto pôdu? Pretože ročná dotácia na 30-tisíc ha pôdy v týchto národných parkoch viete, koľko je 20 miliónov? To je, to je oficiálna ročná dotácia, priame platby ANC-čko a plus kompenzácie a za stratu hospodárskej činnosti je 20 miliónov. Prečo ideme brať túto pôdu? Prečo nenecháme ju tam tým, komu to patrí? Veď spravuje ju Slovenský pozemkový fond a prečo nehľadáme tých vlastníkov, veď tí vlastníci sa postupne hlásia a predeďujú sa pozemky a tak tie pozemky patria im.
Čo bude s ochrannými pásmami? Ja neviem, ja som sa stále nedozvedel, čo bude s 280-tisíc, alebo takto nejako, s 250 000 ha ochranných pásiem. V prvom návrhu to boli aj ochranné pásma. Teraz nejako sa z toho vytratili, ja už z toho pozmeňováku neviem vyjsť. Budú predmetom presunu? Bude tam nejako štát zasahovať? Ale nie vyhláseniami, deklaráciami, že bude diaľnica do roku 2010, 2020, 2030, to sme počúvali tridsať rokov. Nič sa nezmenilo, tridsať rokov zase len vyhlásenia, deklarácie, čo urobíme! Kurník, tak to dajme na papier, podpíšme sa pod to! Prečo len prázdne slová?! Prečo sa bojíme riešiť predkupné právo? Prečo to nezrušíme, predkupné právo? Na jednej strane rozprávame o kravičkách pod hotelmi v Alpách a na druhej strane nedovolíme tým ľuďom, aby v rodine rozvíjali svoje podnikanie, aké kravičky pod tými, pod tými hotelmi tam mali. Nebudú ich mať.
Takže poprosím, už rozprava k tomu je skončená. Aspoň písomnou formou informovať poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, informovať aj členov výboru, ja sa na to na výbore budem pýtať, prečo nie zonácia, čo bude s ochrannými pásmami a prečo sa nerieši predkupné právo, lebo toto je to, čo sa malo tu riešiť, keď sme sa bavili o majetkoch. O odbornej stránke už nehovorím, tá, bolo povedané, že ochrana prírody nie je predmetom novely tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujeme, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme (reakcia z pléna), aha, áno, termín hlasovania, nech sa páči.

Ešte, ešte, pardon, som, termín hlasovania bude v utorok o jedenástej hodine. (Reakcie z pléna.)