48. schôdza

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi alebo reagovať bude pán poslanec, pán podpredseda Blanár.

Ďakujem všetkým za faktické poznámky.
Pán poslanec Šefčík, len pre vaše vysvetlenie, vždy v rokovacom poriadku aj pred novelou, aj po novele, bolo toto ustanovenie, že je potrebné prečítať ten procedurálny návrh aj za pultom, len sa niečo upravilo, že sa dal čas na jeho prečítanie mimo limit vášho vystúpenia. To je jediné. Čiže, pán Šefčík, ja viem, že máte snahu vždy všetko zvaľovať na tých predchádzajúcich, ale toto sa vám opäť nepodarilo. Ale som rád, že sme sa minimálne zhodli v tom, čo ste hovorili v súvislosti s tým, ako pán spravodajca vystúpil voči pani navrhovateľke.
No a, pani kolegyňa Cigániková, viete, ja mám rád, keď každý formuluje svoje stanovisko a rešpektujem, aj keď s ním nesúhlasím. A tak by to malo byť. A vy sa prezentujete ako obhajkyňa práv žien a tak ďalej, a preto som očakával, že ako prvé, čo poviete, tak poprosíte vášho kolegu, aby sa ospravedlnil pani Záborskej za to, ako to urobil. To som prvé očakával, že urobíte, lebo to by bolo autentické, že naozaj to myslíte vážne, lebo takto to vyzerá tak, že nie sú ženy ako ženy, lebo keď pani Záborská má iný názor, tak už k nej pristupujete trošku ináč.
No a ten záver, ktorý ste teda urobili, lebo ten úvod beriem a myslím si, že na tom sa zhodneme, ale to je tak úbohé. To vy neviete ináč skončiť, len pri zlodejinách? To hádam nemyslíte vážne. Máte na mysli zlodejiny 24 mil. pána Krajniaka alebo niekoľko desiatok, sto miliónov nákup antigénových testov firme blízkej vášmu predsedovi Sulíkovi? A mám pokračovať ďalej? Pani Cigániková, veď vám to už nikto neverí. Chcete zakrývať tie vaše prešľapy neustálym odvolávaním sa na nás. To vám nikto neverí.

Teraz sa do rozpravy prihlásil spravodajca, nech sa páči.

Tak ja by som rád vysvetlil, čo sa tu vlastne stalo.
Pán Podmanický, keď ste tu neboli, tak ja som vystúpil v rozprave, v písomnej, a upozornil som nielen pani navrhovateľku, pani Záborskú, ale aj Janku, že došlo pri čítaní pozmeňovákov ku chybe, to aj pre vás, pán Blanár, neviem, či ste tu vtedy boli alebo neboli. (Reakcia z pléna.) Keby som, keby som si všimol tú chybu v tom, v tom, v tej šestke, ktorú hovoríte, že tam bola, tak pokojne upozorním aj na to, tú som si nevšimol. A upozornil som na to, že minimálne prvé dva pozmeňováky boli prečítané nesprávne.
V paragrafe, ktorý to rieši, máme napísané, že pozmeňovacie návrhy musia byť prečítané doslovne. Doslovne. Neboli prečítané doslovne. Toto isté ste urobili vy z opozičného košiara pánovi poslancovi Šíblovi a on to tu potom čítal tri hodiny, chudák. Ale keď ja niečo takéto poviem pri interrupciách, tak som tu zrazu hejtovaný, že čo som si to dovolil voči pani Záborskej, voči pani navrhovateľke.
Vy ste náhodou išli okolo a počuli ste, ako som vystúpil, keď sa hlásilo do ústnej, možno som to povedal tónom, ktorý sa vám nepáčil, ale ja som nepoužil žiadnu nadávku, ja som pani navrhovateľku žiadnym spôsobom neurazil na rozdiel od vás a na rozdiel od vášho kolegu z kultúry, pán Jarjabek. Ja som nikoho neurážal.
Ak sa vás môj tón, pani navrhovateľka, dotkol, tak sa ospravedlňujem, ale podozrieval som teda, a teda neviem, že či príde k napraveniu, že jednoducho to chceli navrhovatelia odignorovať, to, že nesprávne prečítali prvé dva pozmeňujúce návrhy, a to je nespochybniteľné, lebo neboli prečítané v súlade s rokovacím poriadkom. Takže predpokladám, že toto si, toto si vyjasníme potom na tom grémiu zajtra.
No takže ja som sa teda, ja sa vám teda ospravedlňujem, pani navrhovateľka, pokiaľ som sa vás nejako dotkol, a teda očakávam, že vy, pán Podmanický, keďže pán Jarjabek tu neni, sa ospravedlníte mne v tej faktickej, ktorú, dúfam, máte.

Na pána poslanca Cmoreja evidujem tri faktické poznámky, štyri.
Pán podpredseda Blanár, nech sa páči, máte slovo.

Pán spravodajca, beriem ospravedlnenie. Myslím si, že tak to patrí. Každý môže pochybiť, ale nebol som to len ja. Ja som bol tu, v tejto rokovacej sále, pán spravodajca. Ja som len tak neprechádzal okolo. A ten váš spôsob komunikácie, neverbálna nástojčivosť, akú ste prejavili, pozrite si to v zázname, bola evidentne úplne kdesi inde, ako ste to mysleli. Ešte aj to zdôraznenie ináč: "Keď to neprečítate, tak nedám o tom hlasovať." To sa dá povedať aj iným spôsobom. Ale beriem predovšetkým to ospravedlnenie.
A to, čo ste povedali na úvod, ja s vami súhlasím. Ja nie som tiež za to, aby sme tu propagovali nejaké robotické čítanie. A tobôž keď tu máte napísané tisíc zákonov, teraz to preháňam, ktoré je potrebné prečítať, veď sú predsa napísané. Tu by sme sa mali zhodnúť, že jednoducho tie sa ani nebudú čítať, pretože čo tam ako môžete urobiť chybu, no tak sú napísané. A to vôbec nie je potrebné aj z hľadiska dnešného rokovacieho poriadku podľa môjho názoru takto čítať. Preto si myslím, že je dobré to, ako som vyzval pána predsedu a on to potvrdil, sadnime si na grémiu a povedzme si, aké sú mantinely a nezneužívajme to. Lebo ja súhlasím aj pri pánovi poslancovi Šíblovi, ak tam bola naozaj len maličkosť, nie je dôvod, aby to čítal. To znamená, ešte raz platí to, pán navrhovateľ, čo som povedal, to znamená, ak budete chcieť, aby pani Záborská prečítala tie dva pozmeňujúce návrhy, dávam procedurálny návrh, ktorý, teda pripomínam procedurálny návrh, ktorý som dal aj počas môjho vystúpenia, rovnako žiadam, aby šiesty pozmeňujúci návrh pani Bittó Cigánikovej bol opätovne takisto prečítaný. Len kvôli tomuto princípu, ináč s tým nesúhlasím.

S ďalšou faktickou pán poslanec Beluský. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Cmorej, ja síce to nerobím úplne rád, ale vzhľadom na to, že patríme do inej názorovej skupiny, ale ja si vás musím zastať, pretože mali by sme naozaj dodržiavať zákon o rokovacom poriadku a ten jasne hovorí, že poslanec prednesie svoje návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním bez odôvodnenia. Tiež sa snažím na tieto veci dávať pozor, ale už asi dva alebo trikrát som na to v minulosti upozornil a musel teda ten predkladateľ znovu tie návrhy prečítať. Je to proste zákon o rokovacom poriadku, je to nešťastne formulované a tiež v rámci tej nejakej diskusie o novele tohto zákona, ktorú teda má pod sebou pán poslanec Vetrák, sme navrhovali, aby sa tiež toto ustanovenie zmenilo, pretože tiež si myslíme, že je nezmyselné, ale momentálne ho tam máme, takže treba na to proste dávať pozor.
A ďalšia vec, ktorú treba povedať, je, si myslím, že bolo od vás správne, že ste na to upozornili, že ste, nemuseli ste nič povedať a potom pri prednášaní hlasovania povedať, že to nebolo v súlade s rokovacím poriadkom, nemuseli ste dať o tom hlasovať, takže ten postup podľa mňa bol korektný, tú formu ja nehodnotím, ale ten obsah, si myslím, že bol správny.
Ďakujem.

S ďalšou faktickou poznámkou pani poslankyňa Bittó Cigániková.

Ďakujem pekne. Tak ja, samozrejme, prečítam, keď bude treba, ten pozmeňovák, vôbec s tým nemám problém. Len chcem povedať toľko, že ja som teda nepočula, čo si povedal, ja som sa tam hore bavila s Borisom, a teda som to nezapočula, preto ak naozaj si akokoľvek urazil verbálne pani predkladateľku, tak to ospravedlnenie je na mieste.
Len ja teda som opatrná, a to teda vysvetľujem pánovi Blanárovi preto, lebo väčšinou je to tak, že kolegovia zo seba robia niekedy trošku obete. Že pani Záborská hneď prvé vystúpila, že sme vrahovia, komunisti a že sme si kúpili prieskum a potom naozaj prvé vaše vystúpenie, pani Záborská, včera, pozrite si to, o tom bolo vaše vystúpenie, že vlastne ako to je a s tými vašimi oponentami a potom sa kolegovi, teda kolegovia pýtali u teba na slušnosť, keď si teda prečítal nejaký komentár človeka zvonku a povedal si, že ty s tým nesúhlasíš. Takže ja, mňa celkom akože tieto tanečky, že kto je obeť, no, nemyslím, že to je úplne tak, že je to iba jedna strana, a preto by sme možno mohli vynechať tieto vyplakávania ako v škôlke a skúsiť ísť k podstate veci, a to je obmedzovanie práv žien.
Ďakujem pekne.