48. schôdza

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Miloš Svrček, pripraví sa pán poslanec Patrick Linhart.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si pozrieť sa na problematiku zachytenú v návrhu zákona v kontexte práva a vykonateľnosti, respektíve nevykonateľnosti sankcií, ktoré Úrad pre verejné obstarávanie udelil alebo zamýšľa udeliť obciam a mestám.
V rozhodnutiach, s ktorými som sa mal česť aj oboznámiť, a bolo ich niekoľko desiatok, úrad rozhoduje na základe vlastného dohadu a pokuty udeľuje na základe vety, citujem, Úrad má za to, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona, koniec citácie. Nemusím ani zdôrazňovať, že žiadny arbiter nemôže rozhodnúť bez dôkazov, len na základe vlastného dojmu. Žiaľ, presne toto sa na Úrade pre verejné obstarávanie deje a rozhodnutiami, ktoré podľa môjho názoru nie sú ani adekvátne podložené, sú doslova kriminalizáciou inštitútov verejnej správy.
Tu sa dostávam aj k ďalšej dôležitej skutočnosti. Úrad pre verejné obstarávanie v týchto prípadoch nepostihuje nijaké zločinecké organizácie alebo skupiny. Rozhodnutia sú vydávané obciam a mestám, teda inštitúciám, ktoré sú základnými piliermi verejnej správy. Inštitúciám, ktoré dennodenne v praxi vykonávajú aplikáciu zákonov priamo zoči-voči občanom. Úrad týmto inštitúciám nielenže udeľuje pokuty, ktoré sú pre mnohé samosprávy likvidačné a sú jednosmernou letenkou, ako už aj bolo spomínané u mojich predrečníkov, do nútenej správy.
Úradu pre verejné obstarávanie toto nestačí a v mnohých prípadoch navrhol aj navyše zrušenie kúpnych zmlúv na súde. Podotýkam v mnohých, nie všetkých, teda po, a ide o dvojitý meter, pretože úrad podal návrh na súd len v prípadoch, kde to jeho pracovníci stihli; a po b svojím konaním v prípade vyhovenia súdu by sa tisíce nič netušiacich ľudí spokojne obývajúcich nájomné byty ocitli razom takpovediac na ulici, nakoľko zrušenie kúpnych zmlúv znamená vrátenie všetkých plnení zo zmluvy vyplývajúcich, a to od počiatku.
Našťastie môžem aj s potešením konštatovať, že minimálne v niekoľkých prípadoch boli vydané rozsudky súdu, ktorými boli žaloby Úradu pre verejné obstarávanie rezolútne zamietnuté a kde bolo konštatované, že žaloby Úradu pre verejné obstarávanie trpia značnými právnymi vadami. Zároveň sa súd stotožnil s konštatovaním, že Úrad pre verejné obstarávanie sa vo svojich rozhodnutiach, respektíve žalobách opiera o vyextrahované časti rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, ktoré v celkovom znení majú diametrálne odlišný kontext, pričom úradom citované rozsudky sa navyše týkajú prípadov, ktoré nie je možné ani právne komparovať s prípadmi nájomných bytov v Slovenskej republike. Navyše náš právny systém sa riadi zásadou "ne bis in idem", teda nemožnosťou trestať dvakrát v tej istej veci. Pritom Úrad pre verejné obstarávanie by chcel potrestať samosprávy, respektíve občanov dvakrát, jednak pokutou v správnom konaní a jednak zrušením kúpnej zmluvy v súdnom konaní, a to len pre nesúlad štátom produkovanej legislatívy v minulosti. Beriem to ako trestanie nevinného za vlastné chyby. Takýto stav nemožno pripustiť, a preto požadujem alebo považujem aj za dôležité, aby obce a mestá, celkovo ako samospráva, ako zmienené základné piliere verejnej správy boli očistené a aby sa od pokút upustilo.
Dovolím si zhrnúť skutočnosti. V odbore i na verejnosti panuje jednoznačná zhoda, že obce nepochybili, čo potvrdil aj už súd v niekoľkých prípadoch. Preto je nezmyselné vyhadzovať verejné zdroje na právne služby a dlhotrvajúce právne a súdne konania. Navyše takéto pokuty by boli de facto len transferom zdrojov medzi zložkami verejnej správy, pričom zdroje by chýbali tam, kde ich najviac potrebujeme, v regiónoch u ľudí.
Ja sa ani nečudujem, že miestne samosprávy sú nespokojné s pokutami za obchádzanie a porušovanie pravidiel pri obstarávaní nájomných bytov. Udelené sankcie im zhoršujú jednoznačne ich finančnú situáciu, pričom to nepodporuje ich záujem o aktívnejšiu výstavbu nájomného bývania pre svojich obyvateľov. Mestá, obce tiež poukazujú na to, že ide o byty, na ktoré na základe splnených požiadaviek už získali dokonca aj dotácie od ministerstva dopravy a výstavby či zvýhodnené úvery od Štátneho fondu rozvoja bývania. Jedným z problémov pri obstarávaní bytov sú aj nevysporiadané vzťahy s pozemkom, ktoré... alebo s pozemkami, ktoré sťažujú samosprávam výstavbu alebo kúpu bytov.
Zaregistroval som aj vyjadrenie Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sa bráni tým, že jednou z jeho hlavných povinností je dohľad nad dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní. To je v poriadku. Platí to aj pre mestá a obce pri používaní verejných peňazí vrátane zabezpečenia nájomného bývania. No na vyjadrenie Úradu pre verejné obstarávanie asi len toľko, že aj samospráva je štát. Už by sme si konečne mali zvyknúť a pochopiť, že štátna správa a samospráva tvoria jeden celok, a to verejnú správu. Preto je dôležité, aby v tomto prípade centrálne orgány pomohli samospráve. Legislatíva pri kúpe, respektíve obstarávaní bytov je nešťastne nastavená. Pokuty sú pre samosprávy likvidačné a radšej by sa mala otvoriť aj diskusia a upriamiť pozornosť na zmenu k lepšej a efektívnejšej legislatíve v tejto oblasti. Samozrejme, zákonnosť postupuje základným pilierom celého procesu. Na druhej strane samospráva konala v dobrej viere zlepšiť podmienky bývania pre svojich vlastných obyvateľov, občanov. Áno, boli tu aj zmienené niektoré mestá, ktoré dostali dokonca ocenenie za výstavbu v tejto oblasti, v tomto segmente. A ocenením z druhej strany od niektorých úradov bola pokuta. Pokuta, ktorá ich môže zlikvidovať.
Veľmi kvitujem a starostovia dotknutých obcí to musia aj potvrdiť, že Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky aktívne prispelo aj k príprave návrhu, ktorý bol v minulosti tiež predložený našim koaličným partnerom, ale nenašiel podporu. Samosprávy túto skutočnosť, tieto problémy, s ktorými sa potýkajú pri udeľovaní týchto pokút, oznámili aj prezidentke Zuzane Čaputovej, ktorá sa mala tejto oblasti venovať. Takýmto konaním sa totiž dostávajú obce nielen do finančnej nestability, ale súčasne môže nastať aj právna neistota pre obce, pre dokonca Štátny fond rozvoja bývania, pre samotné Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. V neposlednom rade pocítia výrazný dopad dobromyseľní užívatelia týchto nájomných bytov.
Úrad pre verejné obstarávanie udelil pokuty pre nájomné byty niekoľkým desiatkam miest a obcí v celkovom objeme viac ako 1,5 milióna eur. Je preto potrebné zabrániť represívnym opatreniam Úradu pre verejné obstarávanie a namiesto nich prijať preventívne. O čom sa ideme baviť? Čo je dôležitejšie? Represia alebo prevencia? Myslím si, že každý v tejto sieni si zodpovedá túto otázku.
Samosprávy žiadali konkrétne opatrenia, ako majú postupovať. Naším spoločným cieľom by malo byť v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré tu dokonca aj zo strany pána navrhovateľa bolo citované, podporovať obce a mestá pri zabezpečovaní nájomných bytov pre občanov, k čomu rozhodovacia činnosť, bohužiaľ, a to sa musím pridržiavať faktov, rozhodovacia činnosť Úradu pre verejné obstarávanie určite neprispieva.
Načrtajú sa nám však aj viaceré otázky, napríklad: Čo si možno myslieť o tom, že samosprávy sa sťažujú na pokuty od Úradu pre verejné obstarávanie za porušovanie pravidiel verejného obstarávania pri výstavbe bytov? Tu chcem podotknúť, a to som sa bavil aj s viacerými predstaviteľmi miest a obcí, primátormi a starostami, že Úrad pre verejné obstarávanie neinicioval v minulosti nikdy diskusiu, kde by včas upozornil na nesúlad legislatívy, kde by upozornil tých predstaviteľov samosprávy a kde by táto schéma bola vopred upravená a nastavená tak, aby spĺňala všetky súvisiace legislatívne normy. Je potrebné povedať, že ÚVO taktiež svoje rozhodnutia podporuje rozhodnutiami z iných krajín Európy, ktoré sú však neporovnateľné z hľadiska samotnej podstaty veci i z hľadiska lokálnej legislatívy. ÚVO ako ústredný orgán štátnej správy vôbec nebral do úvahy následky svojich postupov, nakoľko okrem vyrubených pokút podal na súd návrhy na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, čo môže prispieť k existenčným problémom terajších užívateľov nájomných bytov nadobudnutých mestami a obcami.
Ja som aj viackrát deklaroval, že v tomto prípade stojím za našimi obcami a mestami, teda za našimi občanmi, a musíme podniknúť kroky potrebné k náprave. Otázka je aj, nakoľko je však vhodné navrhovať odpustenie pokút. Je to legitímna otázka. Je potrebné zdôrazniť, že tu nejde o akéhosi osamelého jazdca, ktorý objavil nejakú dieru v zákone a chcel ho obísť. Desiatky obcí a miest postupovali v zmysle pokynov štátu, štátne orgány vypracovali vzory zmlúv a na základe týchto vlastných zmlúv štátne orgány uvoľňovali financie na zabezpečenie bývania pre občanov v jednotlivých regiónoch.
Návrh zákona, ktorý by mal byť predostrený alebo ktorý by mal riešiť túto situáciu, musí mať jediný cieľ, a to odstrániť nesúlad legislatívy z minulosti a zamedziť katastrofálnym dôsledkom takéhoto nesúladu. Treba si však uvedomiť aj zásadnú skutočnosť a to, že likvidačné pokuty v konečnom dôsledku zaplatia nič netušiaci občania, nakoľko ide o verejné zdroje, ktoré sa vyrubenými pokutami len presunú z regiónov do štátneho rozpočtu a budú nakoniec, v konečnom dôsledku, na konci dňa chýbať samotným samosprávam, to znamená obciam a mestám.
Legitímnou otázkou je taktiež aj to, či nebude dôsledkom toho len ďalšie obchádzanie pravidiel pri obstarávaní nájomných bytov. Ďalšia legitímna otázka. Samozrejme, je potrebné pracovať na takých legislatívnych zmenách, ktoré zabezpečia transparentnosť a tiež priehľadnosť a jednoduchosť v aplikačnej praxi. Samosprávy musia mať istotu, že keď raz postupujú podľa postupov nastavených zo strany štátu, nemôže ich následne za tento postup sankcionovať ten istý štát. Toto je absolútne iracionálne.
Mestá a obce sú vzhľadom na vzniknutú situáciu v súčasnosti veľmi opatrné a váhajú, či vôbec nadobúdať nájomné byty, keď vidia, čo im hrozí zo strany Úradu pre verejné obstarávanie. Sám chodím po tých regiónoch, sám mám ix rokovaní s primátormi, so starostami a drvivá väčšina z nich mi hovorí: Vieme, že čo sa deje, vieme, aké sú pokuty od Úradu pre verejné obstarávanie, aj keď máte dobrý úmysel, jednoducho môžeme skončiť v nútenej správe. Ako chcete presvedčiť týchto predstaviteľov samosprávy, aby išli do intenzívnejšej a aktívnejšej práce v tejto oblasti? No asi ťažko. Pritom aj je faktom, že množstvá žiadostí o pridelenie nájomných bytov v mestách a obciach vysoko prevyšujú schopnosť ich uspokojiť.
Ja by som ešte aj zdôraznil takú otázku, tu sa určite natíska ďalšia, že či by nemali samosprávy sa zamerať skôr na dodržiavanie pravidiel pri obstarávaní bytov ako na ich obchádzanie a protesty proti pokutám. Lebo som zaznamenal v rámci diskusií na sociálnych sieťach alebo v médiách takéto výčitky voči samosprávam. Podľa môjho názoru tu treba určite urobiť hrubú deliacu čiaru, veľmi rýchlo napraviť legislatívu a nastaviť efektívnu spoluprácu medzi zložkami verejnej správy, to znamená medzi jednak na jednej strane štátom a na druhej strane územnou samosprávou.
Samospráva v našom legislatívnom prostredí veľmi často korčuľuje na tenkom ľade. Veď sú tu v poslaneckej sieni aj poslanci, ktorí sú predstaviteľmi samosprávy, čiže určite na vlastnej koži vedia, že ako ťažko musia v tejto oblasti lavírovať. Musí získať pre svojich občanov samospráva aj dotáciu, musí splniť všetky podmienky a následne ustáť často nezmyselné kontroly a korekcie niečoho, čo už bolo dávno schválené a skontrolovateľné.
Mestá a obce nie sú tými, ktorí protestujú a plačú. Samospráva má vyše štyritisíc kompetencií, čiže úloh, ktoré musí občanom zabezpečiť. Zoberme si len plošné testovanie. Keby nebolo samospráv, bohvie, ako by to dopadlo. (Zaznievanie gongu.)
Čo sa týka týchto kompetencií, čiže úloh, má ich, ako som spomínal, tisícky, ktoré musí dennodenne zabezpečovať, aby občania mali ten pocit, že tento štát funguje.
Čo sa týka záveru, tak asi by som len podotkol toľko, že určite je potrebné túto situáciu riešiť. Nevieme o tejto situácii týždeň. Vieme o tejto situácii už dlhé obdobie, že sa to musí otvoriť a musí sa to konečne doriešiť a netlačiť tento balvan pred sebou, aby nám neskončili niektoré mestá v nútenej správe.
Starostovia, primátori, samospráva, určite stojíme za vami a veľmi dobre si uvedomujeme, že kto drží tento štát pokope. Že ste to vy a že aplikovanie zákonov nemá byť stále len o čírom formalizme a drakonických pokutách, ale aj o pomoci tým obciam, aby sa to už nikdy neopakovalo a aby ste mali legitímny cieľ, a to pomôcť svojim občanom, svojim obyvateľom, ale hlavne aby vám nešiel štát po krku, ale aby ste mali možnosť pomáhať tak, ako vám to aj zákon stanovuje.
Ďakujem pekne.

Sedem faktických poznámok na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Informácia pre ostatných kolegov, že o jedenástej budeme mať jedno hlasovanie, aby ste prípadne dali vedieť svojim kolegom.
Takže, nech sa páči, ako prvý s faktickou poznámkou pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Svrček, tak ako si veľmi správne vo svojej rozprave poznamenal, Úrad pre verejné obstarávanie rozhoduje dohadom. Rozhaduje, rozhoduje dohadom, a to slovami, že úrad má za to, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona. Toto je taká krásna explicitná veta, ktorá nemá naozaj logiku. Úrad má za to, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona. Ničím nepodložené, ničím nešpecifikované, ale úrad má za to, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona.
Ja sa pýtam, akým právom má štát to explicitné právo, že chce trestať štát a ako štát, v tomto prípade obce a mestá, ktoré iba suplujú bytovú politiku štátu, ktorá je celé roky, celé desaťročia dlhodobo zanedbávaná a bez iniciatívy a bez priamej úmery týchto miest a obcí by táto bytová politika bola už úplne na kolenách. Čiže mne to naozaj rozum neberie a môžem sa na to pozerať z akéhokoľvek pohľadu, tak ako štát by som mal byť vďačný obciam a mestám, že sa pustili do tejto komplikovanej legislatívy, do tejto komplikovanej bytovej politiky, bytovej výstavby, ale ja ešte ako z pozície štátu, orgánu budem trestať obce a mestá preto, že chcú riešiť bytovú situáciu mladých rodín, občanov Slovenskej republiky, ľudí žijúcich v regiónoch. Proste nonsens, niečo nemysliteľné, niečo, niečo jednoducho obludné.
Čo sa stane s týmito ľuďmi, ktorí bývajú v týchto nájomných bytoch, ak budú uplatňované pokuty štátu voči mestám a obciam a následne mesto a obec voči zhotoviteľovi stavby? No jednoducho sa to dotkne toho posledného v tomto rade. Čiže títo nájomníci skončia na ulici. Prídu o peniaze, ktoré vložili do týchto bytov, a jednoducho sa z nich stanú bezdomovci. Ak toto naozaj štát chce, tak je to veľmi zlé.

Pani poslankyňa Zemanová.

Myslím si, že nikto tu nie je nad zákon, a tak to isté platí aj pre samosprávy, pre obce a mestá, ktoré sú povinné dodržiavať zákon, musia sa ním riadiť a takisto aj všetky ostatné inštitúcie. Ak bol zákon porušený a niekto to spochybňuje, o tom musí rozhodnúť jedine súd.
Čo sa týka, pán kolega Svrček, som veľmi sklamaná s tým, že tu vlastne robíte auru toho, že môžu byť ohrození nájomcovia, ktorí bývajú teraz v tých nájomných bytoch. Viete sám veľmi dobre, že to tak nie je, pretože tí nájomcovia majú zmluvu bez ohľadu na to, kto je vlastník. A tuná i rozhodne prichádzajú do úvahy aj iné právne nástroje na to, aby nájomné, aby tí obyvatelia nájomných bytov boli chránení. Ale okej, ak je potrebné toto posilniť v zákone, poďme touto cestou.
Čo sa týka nejakých pokút a že obce budú do štátneho rozpočtu odvádzať pokuty. Áno, budú a nech sa páči, vláda môže cez ministerstvo financií osobitným grantom tieto peniaze obciam dať naspäť, ak teda usúdi, že bola tam nejaká krivda alebo nespravodlivosť, tak aby tá obec sa nebodaj nedostala do nútenej správy.
Treba mať ale aj iný pohľad v prípade, že naozaj sa preukáže, že nadobudli obce a mestá neoprávnene tieto byty, tak môže ísť aj o neoprávnené obohatenie sa. Tuná nikto nie je nad zákon a neexistuje v tomto prípade ako nejaký akože vyšší princíp, ktorý by umožňoval alebo dal právo niekomu porušovať zákon. Úrad verejného obstarávania je tu na to, aby aplikoval zákon a aby aj aplikoval smernicu Európskej únie. A tie pravidlá, ktoré sú v súčasnosti v zákone, a tak ako boli tie porušenia zistené, sú totálne, úplne, sú totožné so smernicou Európskej únie.

Pani poslankyňa Zita Pleštinská.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolega Miloš Svrček, spolu sme sa stretli na mnohých stretnutiach s predstaviteľmi dotknutých samospráv, ktorým boli vyrubené pokuty v oblasti nájomného bývania. Je neprípustné, aby obce a mestá boli šikanované Úradom pre verejné obstarávanie za to, že postupovali v zmysle platnej legislatívy a podľa pokynov iných štátnych orgánov, lebo inak by nedostali dotáciu na nájomné byty zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Je pre mňa nepochopiteľné, keď sa inštitúcie verejnej správy stretávajú ako protistrany na súdoch, platia si právne zastúpenie a výsledkom má byť pokuta, ktorá bude mať dopad len a len na občanov obcí a vrhne obce aj do nútenej správy.
Očakávala by som, že po mnohých stretnutiach, ktoré sme absolvovali s predstaviteľmi dotknutých samospráv a tiež aj so zástupcami Úradu pre verejné obstarávanie, že s odpustením pokút, prípadne s iným riešením príde samotný úrad. Keďže sa tak nestalo, je potrebné takéto konanie napraviť z pozície parlamentu, je potrebné zabezpečiť súlad postupov pre získanie dotácie. Verím, že spolu nájdeme spôsob, ako dotknutým samosprávam pomôcť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Peter Cmorej.

Ja ti chcem, Miloš, v prvom rade poďakovať za to, že aj keď teda pre mňa nepochopiteľne súhlasíš s týmto právnym paškvilom, tak napriek tomu budeš rešpektovať koaličnú zmluvu a slovo svojho predsedu, že za toto nezahlasujete. A taktiež ti ďakujem, že chceš pomôcť samosprávam, a preto dúfam, a teda chcel by som ťa poprosiť, aby si vplýval na svojho kolegu Štefana Holého, na pána podpredsedu vlády, aby si mu pripomenul, nech dá pánovi Roháľovi trošku viacej času, aby už mohol dokončiť návrh o REIT-och, čo je presne nástroj, ktorý pomôže samosprávam, aby sa viacej nedostávali do takýchto problémov, lebo potom budú môcť spraviť spoločný podnik s investorom, ktorý bude chcieť postaviť tie nájomné byty, a všetkým týmto problémom sa vyhneme.
Takže áno, pracujeme na riešeniach a prosím ťa, aby si trošku viacej vplýval, lebo vy to máte v rukách, vy SME RODINA, vy tam máte tých legislatívcov na Úrade vlády u pána podpredsedu Štefana Holého.
My sme spolu absolvovali už teda niekoľko rokovaní na túto tému, keďže ste to chceli pôvodne sami predložiť, boli tam aj zástupcovia ÚVO, ktorí vám veľmi jasne vysvetlili, že, a teda boli tam aj zástupcovia z ministerstva dopravy, kde sa ukázalo, že neboli žiadne pokyny štátu, že majú takto samosprávy postupovať a že niektoré obce boli že opakovane vyzývané, aby takto nepostupovali. Niektoré tie pokuty sú už aj právoplatne rozhodnuté už aj druhostupňovým súdom a naozaj je dosť komické, keď teraz tuná poslanec, ktorý taktiež dostal pokutu od ÚVO, tu dáva zákon, že všetky pokuty od ÚVO sa odpúšťajú. A ešte sa aj v rozprave prizná, že to robí vlastne preto, aby tak mohol postupovať aj naďalej, a teda porušovať zákon a už žiadne pokuty aby nedostával.
A predpokladám, že sa nám v rozprave ozvú ďalší poslanci, ktorí sú presne v tej istej situácii, že oni boli pokutovaní a oni si te... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)