48. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Baška, naozaj ďakujem za zhodnotenie celého stavu, pretože aj vy ako župan vnímate tieto problémy úplne rovnako a vidím, že tieto obavy sú opodstatnené naozaj od východu na západ Slovenska. Pretože veľmi správna poznámka z vašich úst bola tá, že komunitná nemocnica sa rovná vlastne domov sociálnych služieb, oddelenie dlhodobo chorých, rehabilitačné oddelenie, psychiatrické oddelenie, nejaký Parkinson verzus Alzheimer. Toto bude vlastne komunitná nemocnica, kde nebude mať záujem pracovať žiaden lekár špecialista.
Lekári nám hrozia odchodom z dôvodu vyčerpanosti, z dôvodu nedostatočnej komunikácie ministerstva zdravotníctva, z dôvodu toho, že hlas pracovníka v medicíne, pracovníka v zdravotníctve odspodu sa vôbec nepočúva a neberie sa vôbec do úvahy, ale je stále iba považovaný za hlas niekoho, kto sa iba ponosuje alebo sťažuje.
Detskí pediatri v Bratislavskom samosprávnom kraji chcú napríklad v mesiaci december prerušiť zmluvy, pretože sú vyčerpaní. Ich zdravotné sestry odmietajú pracovať, jednoducho nezvládajú, končia. Tu nám hrozí v takom veľkom meste, ako je Bratislava, kolaps pediatrickej starostlivosti v mesiaci december. Neviem, akým spôsobom sa k tomu ministerstvo chce postaviť.
Vyčerpanosť, ktorá je, z medicínskeho personálu akože srší na kilometre ďaleko. Ja tým ľuďom naozaj rozumiem, pretože v mojej rodine pracuje strašne veľa zdravotníckych pracovníkov a vnímam to a naozaj to veľmi chápem.
A čo sa týka reformy, tak tá naozaj sa musí začať týkať ambulantnej starostlivosti, lekárov špecialistov, pretože bez tohto personálu nám hrozí kolaps. Nielen bez sestier, nielen bez lekárov, ale aj bez nižšieho zdravotníckeho pers... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, vy ste spomínali, že ste odmietli ako SK8 a aj Trenčiansky samosprávny kraj zákon ako celok. Ale keď ste to rozmenili na drobné a nejaké konkrétne veci, ktoré ste povedali, tak ja som postrehla iba to, že vám vadí, že tam sa nerieši ambulantná zdravotná starostlivosť. Rieši sa. Hej? Sú tam aj veci, ktoré sa dotýkajú ambulantnej zdravotnej starostlivosti. A treba vnímať tento zákon ako právny rámec k tomu, aby sa mohli reprofilizovať nemocnice. Tá sieť neni zámerne dopredu, pretože najprv musíte urobiť nejaký základ, na základe toho potom povedať, ktorá nemocnica bude ktorá.
A prosím, nezavádzajte, nie je pravda, že komunitná nemocnica bude len zariadenie sociálnych služieb. To je niečo úplne iné. To bude následná starostlivosť o pacientov, budú tam takisto akútne lôžka a podľa regionálnych potrieb tam môžu byť aj doplnkové služby, ktoré sa vieme dohodnúť. Vieme si to rozdeliť tak, aby každá, každá tá, každý ten región mal to, čo potrebuje. Hej? Čiže je mi ľúto, že aj z vašich úst idú takéto, takéto zavádzania, lebo nie je to pravda.
Hovoríte, že je zlý stav v zdravotníctve, že lekári hrozia výpoveďami. A tento stav je ale dlhodobo, dlhodobo takýto a dostal sa aj vďaka COVID-u do podľa mňa neudržateľnej situácie. Na tejto reforme sa pracuje už oveľa dlhší čas a ja si myslím, že táto pandémia by nás nemala zastaviť pred tým, aby sme robili aj na takýchto vážnych reformách. To, že je stále veľa otázok, možno svedčí aj pritom, že nie je dostatočne odkomunikované to, o čo v tejto reforme ide. Ale ja si myslím, že je veľmi dôležitá a už dávno sa malo prísť s takouto reformou, aby sme aj podporili práve príchod lekárov, aby sa vrátili lekári, ktorí odišli do zahraničia, a aby boli motivovaní pracovať na Slovensku.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Jaro Baška, oceňujem, že ako predstaviteľ žilin... teda Trenčianskeho kraja, ktorá, ktoré, ktorý spravuje tri nemocnice, zriaďuje, si vystúpil a povedal si jasné stanovisko. Ja som, ja teraz budem musieť vystúpiť tak trošku za Žilinský kraj, ktorý tiež spravuje štyri nemocnice, len tieto dva kraje, ako si spomenul, majú zriaďovateľskú pôsobnosť. Aj my sme mali na základe iniciatívy poslancov zastupiteľstvo 25. 10., ktoré prijalo uznesenie, kde žiada zachovať ústavnú zdravotnú starostlivosť na území Žilinského samosprávneho kraja minimálne v tom rozsahu a štruktúre, ako je to doteraz, a zároveň žiada poslancov Žilinského samosprávneho kraja, ktorých je tu niekoľko, len nikto nevystupuje, ale to bude možné pri rozpočte, aby sa do rozpočtu na dofinancovanie zdravotníctva dostalo aspoň 4 % z vymeriavacieho základu. To je uznesenie.
Chcem zároveň povedať, že áno, ten, to manažérske rozhodnutie prišlo niekedy možno ešte v minulom roku, ešte za predchádzajúceho ministra Krajčího, teraz sa to len tak doťahuje. Ja som rád, že pán minister bude, myslím, aj v piatok v Liptovskom Mikuláši, dostal som pozvánku od pani predsedníčky, takže budeme môcť diskutovať tie problémy konkrétnej nemocnice. Nie celkom tomu pomohla pani Iveta Radičová. Dneska som si vypočul jej podcast v Ide o pravdu a tam ona doslova povedala, že už je známa tá štruktúra, koľko bude komunitných, koľko bude regionálnych, koľko bude akých, som bol prekvapený.
A ja by som chcel na koniec len vyjadriť takú žiadosť alebo takú prosbu, aby tí v komunitných, aj keď sa snažíte podsúvať, že to budú plnohodnotné nemocnice, nebudú, aby ich bolo čo najmenej, aby aj tie, ktoré majú byť komunitné teraz, aby sa stali aspoň regionálnymi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, ďakujem, že ste otvorili viacej tém. Ja budem citovať to, čo povedal pán minister na Itape. Najväčšie nádeje vkladá do optimalizácie siete nemocníc, jej prostredníctvom by sa malo zachrániť viacej životov, zastabilizovať, a to aj po finančnej stránke, zdravotnícky personál, zvýšiť počet zdravotníckych pracovníkov. No ja sa pýtam, kde v tejto reforme máme uvedené, o koľko sa zvýši počet lekárov a počet sestier a čím ich táto reforma zastabilizuje.
Ďakujem.

Pán poslanec Baška, ja oceňujem, ako sme u teba zvyknutí, tvoj vecný prístup, že si v podstate vystúpil tak, ako nie sme zvyknutí z vašej strany, možno aj preto to v Trenčianskom samosprávnom kraji funguje celkom na úrovni. Ale chcem trošku pokorigovať niektoré možno vyjadrenia. Vieme, že toto, tento boj proti optimalizácii siete nemocníc je hlavne boj Jožka Božika z Partizánskeho, ktorý, samozrejme, aj sa blížia komunálne voľby, aj, samozrejme, nikto z tých starostov a primátorov, ktorí sú v zastupiteľstve, nechcú kvázi prísť o tú svoju nemocnicu a možno aj vytvárajú strach, aby si možno zvýšili tú svoju, svoje povedomie. Neviem. Ja som sa zdržal alebo som bol proti tomuto.
Povedal si tiež, že chceš, aby sme udržiavali súčasný stav. Ale však veľmi dobre vieš, že súčasný stav v nemocniciach bol katastrofálny po dvanástich rokoch vlády SMER-u. To si nemusíme my tu maľovať medové fúzy.
A už keď si chcel byť tak veľmi nápomocný, tak jedno nákupné stredisko v Prievidzi napríklad ponúkalo možnosť aj vytvoriť očkovacie centrum v jeho priestoroch a pokiaľ viem, spĺňajú všetky podmienky, dokonca bezplatne, stačilo len dať ľudí, spraviť administratívu a mám informácie, že ty si to odmietol, dokonca sa obrátili aj na nás poslancov, že či by sme s tým nevedeli my pomôcť. No dúfam, že po tomto, aj teraz ja tu vyzývam alebo žiadam, aby si bol im nápomocný a pomohol zvýšiť mieru zaočkovanosti aj na Hornej Nitre, v Prievidzi, kde je táto pomerne vysoká, našťastie, sme ešte neni v čiernych číslach, ale aj takýmto spôsobom zvýšiť tú mieru zaočkovanosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Ja tu musím súhlasiť s pánom kolegom, keď hovoril o tej zlej komunikácii. A nalejme si čistého vína, naozaj je to pravda, že takéto vážne rozhodnutie sa, bohužiaľ, robí z Bratislavy a robí sa bez tých, ktorých sa to najviac týka.
Ja som v tých nemocniciach bol v našom Banskobystrickom kraji. Bol som v Rimavskej Sobote, Zvolene, Brezne, Revúcej aj Veľkom Krtíši. A tam ani jeden jediný lekár, ani jeden riaditeľ, ani jeden zamestnanec nebol, ktorý by reformu v takejto forme podporil. A to je problém. Ja viem, že vy ste mnohí nám vyčítali, že my chodíme do tých regiónov, ale to sme nemali robiť my, ani ja, ani Boris Kollár, to malo robiť skôr ministerstvo a jeho zástupcovia, aby tým ľuďom to tam vysvetlili, že je to dobrá vec.
A ak vy hovoríte, že tie nemocnice nezrušíte, ale zruší sa tam povedzme päť-šesť oddelení z ôsmich a zostane tam nejaký doliečovák, tak, samozrejme, je to problém pre ten celý región. A to nehovorím o napríklad pôrodníckych oddeleniach, ktoré vaši ľudia z ministerstva, verejne dokonca povedať, že tam, kde nebude aspoň 900 pôrodov, tak tie oddelenia sa budú rušiť. No tak to je aký nezmysel, keď napríklad len Rooseveltova nemocnica, ktorá je možno druhá, tretia najväčšia na Slovensku, má tých pôrodov 1 200? To čo, ideme rušiť pôrodnice aj v Brezne, aj v Revúcej, aj v Krtíši a budú chodiť ľudia 150 kilometrov, preboha? To asi nie, asi nie je dobré.
A to nehovorím o tom, čo sa s týmto spôsobilo, tým, že unikol od vás nejaký zoznam, ktoré nemocnice sa majú rušiť alebo obmedziť, že tí mladí lekári, ktorí tam mali nastúpiť do tých nemocníc v tých okresných mestách, tak proste nenastúpili, išli do Bratislavy, do Čiech alebo do zahraničia. A tých už nikto naspäť nedá. A toto nie je chyba ich, ale to je chyba, dovolím si povedať, ministerstva.
My nie sme proti reformám. My sme za to, aby sa rekonštruovali nemocnice, aby sme pomohli napríklad aj Rooseveltovej nemocnici s opravou. Vybavme ich technicky, aby to bolo lepšie, ale nie v takejto forme, keď takmer každý, ktorých sa to týka, je proti a je to zle odkomunikované.

Ďakujem veľmi pekne.
Miro, budem reagovať na teba ako prvého. Čo je na tom zlé, keď primátor mesta Partizánskeho chráni nemocnicu, ktorú tam má? Nemocnicu na okraji mesta. Tá nemocnica robí naozaj dobré výkony, slúži tým ľuďom, ktorí sú tam v tom okrese Partizánske a ktorí potrebujú túto zdravotnú starostlivosť. Myslím si, že to je povinnosť každého, nielen jeho, ale aj ďalších, aby tieto nemocnice naozaj, naozaj chránili, aby tieto nemocnice nejakým spôsobom nepadli.
A keď, ja som ešte v rozprave zabudol povedať o kapacitnej priepustnosti nemocníc. Veď aj teraz sa stáva, že si jednotlivé nemocnice aj u nás v kraji prehadzujú tých pacientov. Povedia, že tam tohoto pacienta my vám nezoberieme, zoberte si ho vy, alebo my ho zoberieme na chvíľku, dajte si ho tam. Proste ten pacient koluje, behá, behá krížom-krážom a teraz je už problém proste s tou mapou toho pacienta. A keď vy ešte zrušíte niektoré tieto nemocnice, tak potom bude ešte väčší problém. Proste týmto sa treba zaoberať, kde ten pacient nakoniec pôjde a kde mu bude poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť, a nie teraz ešte rušiť nemocnice.
Miro, neviem, čo si myslel tým, že my sme proti očkovaniu a že neumožňujeme nejaké, nejaké ďalšie miestnosti. Však si z Prievidze. Päť mesiacov tam bolo na zimnom štadióne zriadené veľkokapacitné očkovacie centrum, to sa teraz, to skončilo koncom augusta. To isté v EXPO výstavisku v Trenčíne a máme fungujúcich ďalších jedenásť očkovacích centier v celom Trenčianskom kraji, ich je jedenásť. Aj u vás, aj v Prievidzi, v našej bojnickej nemocnici. Tak keď bude záujem väčší o to, keď to nebude stíhať, tak vtedy môžeme o tom hovoriť. Ale veď normálne fungujú, aj v bojnickej nemocnici funguje aj takéto očkovacie centrum proste neprestajne. Čiže ľudia sa majú kde dať zaočkovať. A veď aj ja som vyzýval ľudí zaočkovať. Ja som sám zaočkovaný aj s mojou celou rodinou. Takže neviem teraz, aké populistické veci, do obchodného centra! Niekto to vymyslel, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja len teda budem reagovať hneď, aby som potom nezabudla, bude to taký freestyle trošku, ale skúsim vám odpovedať na obavy, ktoré som tu započula, a naschvál vystupujem ešte v rozprave, aby ste prípadne mohli reagovať faktickými.
Pán Baška, len pre vysvetlenie, je tam teda tá snaha, že v tom nákupnom centre máme tú skúsenosť aj z Bratislavy. Tí ľudia, ktorí nakupujú, neplánujú ísť teda na očkovanie, tak si povedia: Á, idem sa zaočkovať. A je to pomerne slušný počet ľudí, tak len to myslel ten môj kolega. Nebola to výčitka, bolo to teda, že máte možnosť tam mať aj očkovacie centrum navyše a tým, že sú bezplatné priestory, ale teda naozaj len toľko k tomu chcel povedať, lebo ja som mu to hovorila. Tak teda potrebujem sa ho zastať, aby to nevyznelo zle.
No ale teraz poďme k tomu, čo ste sa tu, páni, obávali. Najprv sa vás chcem opýtať, kto z vás si myslí, že ten zákon nijakým spôsobom negarantuje nemocniciam, ktoré sa budú musieť optimalizovať, že im nedáva žiadnu finančnú garanciu. Kto si to, prosím vás, myslí, dajte ruku hore, že ten zákon nedáva žiadnu finančnú garanciu nemocniciam, ktoré sa budú optimalizovať, meniť, kde sa budú rušiť oddelenia nejaké. Kto si to myslí, ruku hore. (Reakcia z pléna.) Okej. Hej. Akúkoľvek. Akúkoľvek finančnú alebo akúkoľvek inú garanciu. (Reakcia z pléna.) Veď sa vás pýtam, v tom zákone, ktorý ste čítali, že či si myslíte, že je tam napísaná nejaká (zaznievanie gongu) finančná garancia pre tie nemocnice, kde sa budú meniť, rušiť oddelenia. Nazvem... (reakcia z pléna), dobre, čiže vy si myslíte, výborne. Ešte niekto si myslí, že to nie je finančná? Okej. Čiže ostatní ste... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, takýmto spôsobom nemôžete viesť rozpravu, lebo tu budeme...

Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Prosím vás, však ma hádam nechajte, jak si ja budem viesť rozpravu. To kde máte napísané, že to nemôžem, pán kolega, takto robiť? To ukážte mi, podľa akého paragrafu. No tak, prosím vás pekne, ma nechajte, lebo asi niečo tým smerujem, tak láskavo ma nechajte robiť to, jak ja chcem. (Výkriky z pléna.) Ale však dobre, ja vám idem len vysvetliť... (Reakcie z pléna.) Dobre. (Reakcie z pléna.)
Viete, čo vám je nepríjemné, kolegovia? Vám je nepríjemné, že vy ste to nečítali, a to je celý problém. A to som vám sa tu snažila dokázať. (Reakcie z pléna.)
Chcem vám povedať, chcem vám povedať, že stojí to za to si to prečítať, lebo naozaj by ste vedeli, že tam tá garancia je. Je tam totiž taká garancia, že keď zanikne oddelenie, naozaj, veď počúvajte ma, je tam garancia, je to tam napísané. Keď zanikne oddelenie, tak ešte tri roky, ešte tri roky, prepáčte, dva roky, aby som... dva roky musí poisťovňa platiť tú istú sumu tomu oddeleniu, ktoré zaniklo a už nebude vykonávať výkony. To som vám len chcela povedať, dať najavo, že nie je to vôbec také, že vy hovoríte veci, obávate sa vecí, ktoré úplne logicky a pochopiteľne počujete od tých ľudí, že tam majú obavy, ale fakt sa do toho treba pozreť. Sú tam jednoducho veci, ktoré sú inak, ako si myslíte.
Čiže prvá vec, každé oddelenie, ktoré zanikne, má garanciu od poisťovní, všetkých troch, v zákone to je, že ešte dva roky musí byť financovaná tak, ako bola financovaná v roku 2021. A ešte to bude platiť do 2023, ak správne rátam. Čiže toto je veľmi dôležité.
Hovoríte stále o tom, že, a často sa s tým stretávame aj v tých regiónoch a chápem, že to teda počujete, tak to hovoríte, ale hovoríte, že komunitná nemocnica je vlastne doliečovák. S tým sa často stretávame. Tak prosím vás pekne, okrem toho, že teda v komunitnej bude rehabilitačná následná, ako správne hovoríte, môže tam byť ešte, aby som bola dobre zorientovaná, cievna chirurgia, ORL, oftalmologický program, urologický program, gynekologický program, muskuloskeletárny program, chirurgický program a traumaprogram. Okrem týchto vecí v každom jednom, už ani neviem, kam som si to napísala, tak to poviem, jak to je, v každej tejto jednej, v tejto jednej nemocnici môže byť, budú, alebo nieže môže byť, ale budú tam ambulancie, bude tam jednodňová zdravotná starostlivosť, okrem doliečováku bude tam stacionár, môže tam byť psychiatria a malá interná a malá, malý urgent. Dúfam, že som nič nezabudla.
Ja vám týmto chcem povedať, že nie je pravda, že to bude nejaký odložený doliečovák a že sa tam tí lekári neuživia, lebo keď to takto skombinujete, tak vy ako manažér, ako riaditeľ tej nemocnice máte, ja som teraz spomenula šesť-sedem možností, kde teda ten lekár sa vie, samozrejme, nejakým spôsobom realizovať. Iste, asi to nebude na tri zmeny, dvadsaťštvorka ako na oddelení, ale veď aj o to ide, aby sme tam naozaj na oddeleniach, ktoré nie sú až tak vyťažené, tak aby sme naozaj, aby tam zbytočne nesedel lekár, ktorý robí, ja neviem, trinásť operácií za rok nejakých, hej? Tak len o to ide.
Teraz, pán poslanec Kašper, vy ste hovorili o tom chodení do regiónov, že teda mali by sme a že nikto nechodil, a myslím, že aj pán Baška to hovoril, aj vy, pán kolega, že to je taká výhrada, že komunikácia. No tá výhrada je namieste, čo sa týka komunikácie, že nebolo to od prvého dňa komunikované, ako by malo, že viac sa malo chodiť. Ale naozaj už teraz v tomto štádiu nie je fér tvrdiť, že nechodia, lebo pokiaľ ja viem, a teda som veľmi intenzívne v kontakte so súčasným ministerstvom, vedením ministerstva, tak naozaj chodia nielen teda že do krajov, ale robili aj také regionálne akcie, to zrejme aj pán Baška bude vedieť, že s jednotlivými krajmi diskutovali o rôznych možnostiach, ktoré z tých čísel vyplývajú, ktoré vyplývajú z tej geografickej situácie. Dali sme, dali na stôl viacero variant a teda diskutovalo sa o tom, že ktorá to bude, ktorá to nebude. Dokonca jednotlivo komunikovali aj so šéfmi sietí nemocníc. Keď bola potreba, tak ja si nemyslím, že teraz v poslednej dobe, ale už niekoľko mesiacov už, že dostal niekto odmietnutie. Naopak, teraz teda dostávam z regiónov hlásenia, že ministerstvo je tam často a oni často chodia na ministerstvo.
Čiže áno, komunikácia sedí, výčitka namieste, správna, len my nemôžeme stále niečo, čo sa stalo pred rokom, dávať ako dôvod, prečo teraz neprijať niečo, čo je dôležité pre tých ľudí.
No a teraz k tomu, že vlastne prečo je to dôležité pre tých ľudí a že čo sa ide diať. Ale vy to dobre viete, vy ste to počuli ixkrát, ale teda považujem za dôležité to zopakovať. No oproti dnešku my ideme tie nemocnice upratať.
Kolega Baška hovoril o tom, že treba len čakať a vydržať, lebo je to teda celé citlivé. No ale SMER čakal a držal dvanásť rokov a najväčšia reforma bol toaleťák v nemocniciach, aj to v niektorých.
A ja rozumiem, že toto je, rozumiem, že toto je citlivá doba, ale o to viacej sa ukazuje, ako si nemôžme mať dovoliť najhustejšiu sieť nemocníc v rámci Európskej únie, čo možno znie dobre, ale nemať financie na to, na ten personál, ktorý tam absolútne trpí a robí v hrozných podmienkach, to ste dobre povedali viacerí, nemať financie na vybavenie toho, tých oddelení, lebo tam teda neni ani technické vybavenie, potom sa ten človek v tom regióne spolieha, že idem tam za zdravotnou starostlivosťou a nájdem tam nejakú Potemkinovu dedinu a je tam teda papierik, že maľuje sa, lebo teda neni dostatok sestier, neni dostatok personálu. A to sa deje a toto je presne to isté, že ono proste keď nemáme dosť tých zdrojov, tak tie oddelenia zanikajú aj tak, len to nikto neriadi. No tak tu je snaha to riadiť a aj keď to má chyby, tak si myslím, že je to postavené dobre, že je tam teda rozdelené.
My teraz ideme urobiť akýsi podvozok, ideme pomenovať, ako má vyzerať tá kvalita a v podstate ideme povedať poisťovniam, že musia zazmluvniť každú jednu nemocnicu, oddelenie, ktorá splní nejaké podmienky. To dnes nie je. Dnes poisťovne majú nejakú minimálnu sieť zazmluvniť, to je teda, myslím, že nejakých 13 koncových nemocníc a hotovo a vlastne všetky ostatné nemocnice sú na dobrej vôli poisťovní. Teraz sa ide urobiť to, že sa povie, keď toto splní to oddelenie, lebo nebavíme sa o nemocniciach, ale keď splní toto to oddelenie, tak, poisťovňa, musíš zazmluvniť, musíš. A to je tiež vlastne podľa mňa posilnenie tej istoty, ktorú chcete. No a je to dôležité práve preto, aby tí občania dostali bezpečnejšiu zdravotnú starostlivosť.
Ja vám prečítam pár čísel, čo som chcela len povedať, že prečo sa to robí. My teraz tým, že máme vlastne takú hustú sieť, čo môže znieť dobre...
Jáj, ešte dôležitá vec, že prosím vás pekne, my, aj keď som sa rozprávala, kolega, s ľuďmi od vás zo SME RODINA, a aj opäť, je to pochopiteľné, to je to, čo som hneď na začiatku hovorila, že som sa pýtala, že aká je vlastne skutočná obava, tak úplne pochopiteľná obava bola, no čo tí ľudia, keď sa im niečo akútne stane a oni budú teraz potrebovať tú zdravotnú starostlivosť rýchlo a zrazu tam to oddelenie, ktoré oni potrebujú, nebude. Aj teraz kývate, že áno. Jasné, je to úplne pochopiteľná obava, ale nezabúdajte, čo ste čítali v tom zákone, to sa netýka urgentnej alebo akútnej zdravotnej starostlivosti. Pozor, tento zákon sa týka iba plánovanej. A tá urgentná sa vlastne ešte, sa ešte posilňuje. A teraz vysvetlím prečo. Tá plánovaná zdravotná starostlivosť, tam ide človek párkrát za život, je to o týždeň, o dva, o mesiac, o pol roka, a vie si teda povedať, že, a dnes to už aj ľudia úplne, veľmi rozumne to robia. Ja chcem ísť tam, kde sa tých výkonov robí viacej, lebo tam je ten tím vyoperovaný, tak z tohto dôvodu veľa nemocníc alebo oddelení už dnes jednoducho napriek tomu, že poskytuje tie služby, tak tí obyvatelia idú ďalej, pretože tam ďalej sa robia kvalitnejšie.
Čo sa týka urgentnej zdravotnej starostlivosti, tá bude zachovaná. V týchto komunitných, v tých malinkých nemocniciach, ako to hovoríte, tak tam predsa má byť aj urgent, aj interná malá, tam zachytia tie akútne urgentné stavy, len ide o to, že dajú, pomôžu tomu človeku a potom ho prevezú na pracovisko, ktoré je špecializované, kde je tím, ktorý to robí, ktorý jednoducho sa vyzná, robí pravidelne tie operácie a je, v krátkosti, ten človek je viac v bezpečí. Je viac v bezpečí. A to je ten dôvod, prečo to robíme.
Nepoviem nemocnice, konkrétne názvy, aby som nikoho nenahnevala, ale mám to k dispozícii, pokiaľ budete chcieť, tak kľudne sa prídite pozrieť, to je niečo, čo práve na tých stretnutiach v regiónoch sa používa, a poviem vám príklad. Odborné spoločnosti dali zoznam výkonov, ktoré sa majú robiť a že v akom počte, aby to bolo bezpečné pre toho pacienta. Chcem ešte porovnať, že v porovnaní, povedať, že v porovnaní so zahraničím tie počty sú ešte menšie, lebo jednoducho sme, tie odborné spoločnosti boli teda trošku také ohľaduplnejšie.
No a napríklad, hej, jedna z nemocníc, ktoré ste tu spomínali, pozerám že traumaprogram, že malo by sa tam urobiť minimálne 500 operácií za rok, aby bol ten tím dostatočne vyoperovaný, aby to bolo pre toho pacienta bezpečné. Vy ste hovorili o nemocnici, ktorá urobí takýchto operácií 49 za rok. Tak len pre predstavu, že je asi rozdiel, keď hráte aj 49-krát do roka tenis a potom idete na ten Wimbledon, ako keď to hráte teda 500-krát do roka. Takto je to aj s operáciami, že to je, ja sa vám fakt snažím vysvetliť, že to je cieľom tej reformy, hej, že trombolýza má sa robiť minimálne 25-krát, tá nemocnica jedna, ktorú ste spomínali, tak jedenkrát za rok. Jedenkrát za rok na oddelení. Ďalšie, príklad, brušná chirurgia, malo by sa robiť minimálne 800 výkonov, to opakujem, nehovorí ministerstvo, to hovoria odborné spoločnosti, hej, to hovoria samotní tí lekári, ktorí s tým robia, a v jednej z tých nemocníc, ktorú ste spomínali, sa robí 198-krát za rok napríklad konkrétne apendektómia, ktorá sa má robiť minimálne stokrát, aby bola pre človeka bezpečná, za rok sa v tej nemocnici urobí 16-krát za rok. Tak, prosím vás, mi povedzte, keď sa niečo urobí 16-krát za rok, tak fakt akože môže sa stať, že príde situácia, na ktorú ten tím nebude pripravený, lebo to proste nerobí často. A ja vám chcem len povedať, že to preto, to naozaj je pravda, že to nie je o zatváraní nemocníc.
Ministerstvo takýmto spôsobom rozložilo každé oddelenie, každý jeden ten program na výkony, každý jeden výkon pozrelo čísla, pozrelo sa na jednotlivé nemocnice, aké majú odvrátiteľné hospitalizácie, aké majú čísla, akú majú obložnosť. Nemocnice, o ktorých ste hovorili, majú 50-percentnú obložnosť, čiže už teraz sú tam voľné lôžka. A jedna z nich napríklad má odvrátiteľné hospitalizácie skoro 20 %. Odvrátiteľné hospitalizácie máte napríklad, že to vedenie chce ukázať, že tá nemocnica má zmysel, tak ukecá človeka aj s vysokým krvným tlakom, a to vám hovorím úplne vážne, že to sa deje, ukecá človeka s vysokým krvným tlakom, otca rodiny, ktorý musí tú rodinu živiť, tak mu povie, že je to strašne vážne, musíte tu zostať ležať, a on tam, chudák, týždeň leží. S vysokým krvným tlakom! Takéto nemocnice máme a robia to preto, aby ukázali, že aj ony majú miesto na tej mape, aby sa len hlavne nič nemenilo, lebo majú prirodzený strach zo zmeny. Ale kvôli tomu tí ľudia v tomto prípade nie sú ohrození, hej, nejako okrem nozokomiálnych nákaz nemocničných, tak nejako vážne, nerobí sa im nejaký zákrok, ale tí ľudia tam musia reálne ležať, toto sa nám reálne deje a vy keď obhajujete ten stav, tak vy obhajujete toto. A to je na tom to nešťastné.
No a vrátim sa k tomu vysvetleniu, čiže ministerstvo rozdelilo takto výkon po výkone, s odbornými spoločnosťami, s tými lekármi najvyššími, ktorých tu máme, si pomenovali, kedy je aký výkon bezpečný, a pozerá sa na tie čísla a čo sa vlastne, čo chcú, aby sa dialo. A podľa mňa je to správne, je to že okej. Keď tohoto výkonu tu na tomto oddelení sa robí málo, tak presunieme ho na iné, tento výkon, kde sa toho robí viac, dáme to dokopy, ten tím sa bude venovať jednej časti, a toto oddelenie je zas dobré v inom, tak bude robiť iný program. To je dobrý plán a je strašne ťažký. Je ťažké vysvetliť ho ľuďom, je ťažké vysvetliť ho tu, videli ste aj na tom prvom príklade, je ťažké si to zapamätať, aj keď to človek prečíta, aj keď o tom počúva, ono sa to, treba si to opakovane, ja sa o tom môžem baviť týždne, aj tak furt neviem všetko, vždy nájdem, proste vždy nájdem vec, ktorú neviem, je to strašne zložité. Ja viem, že to je zložité.
Oveľa jednoduchšie je povedať, nechajme to tak. Je to citlivé, nechajme to tak, lebo inak tým ľuďom ublížime. No len keď to necháme tak, tak budeme, tak jednoducho ďalej budú tí ľudia zbytočne riskovať, ďalej budeme mať vysokú odvrátiteľnú úmrtnosť, vysoké hospitalizácie. Tí ľudia sa na nás spoliehajú, že chodia do nemocníc, ktoré sú bezpečné, ale ony bezpečné nie sú a nie vlastnou vinou. Ony nie sú bezpečné preto, lebo jednoducho nemáme na nich zdroje. A tie zdroje nepadnú z neba. To sa nedá urobiť, že teraz ich dofinancujeme, len tak akože všetky. Lebo proste to všetci viete, však tie peniaze by chýbali inde.
A preto je dôležité povedať, že práve v optimalizácii, ktorú odmietate v tomto zákone, tak tu je napríklad dofinancovanie ambulancií v regiónoch. V tých, práve v tých regiónoch, kde teraz chýbajú ambulancie, tak tu je dotácia 60-tisíc na ambulanciu, ktorá v tomto regióne vznikne. A nielen na ambulanciu, ale dokonca aj na to, ak tá ambulancia už existuje a je tam starší lekár, lebo máme problém s tým, že tí lekári sú starší, tak keď si nájde nejakého mladého, ktorý bude pokračovať, tak ten mladý dostane takéto peniaze na to, aby mohol odkúpiť tú ambulanciu, aby vlastne tento zákon motivoval tých lekárov ísť aj do tých regiónov, aby nám tam jednoducho pomohli, lebo ich tam potrebujeme.
Ako som už hovorila na začiatku, takisto je tam finančný záväzok pre poisťovne, ktorým, verte mi, vôbec sa im to nepáči, ale je tam finančný záväzok, že dva roky, aj keď to oddelenie skončí a nebude robiť tie operácie, čo robili doteraz, tak ešte dva roky na to budú dostávať peniaze. A to je preto, aby tá nemocnica sa mohla postarať o ten personál, aby mohla urobiť stacionár, ambulanciu, čokoľvek, aby mala proste dva roky nejaké zdroje, plus, samozrejme, sa ráta s tým, toto je to dôležité, že miliarda z plánu obnovy má ísť predsa na nemocnice, ktoré sa reprofilizujú alebo optimalizujú, a to sú práve na tieto veci.
Čiže ja si myslím, že ten zákon... ja viem, že neni dokonalý. Dnes som mala dve hodiny kvôli tomu stretnutie, včera, sú tam veci, ktoré chcem aj ja zmeniť. Ale nie sú to veci, ktoré tu spomínate. Vy spomínate veci, ktoré počujete v tých regiónoch, tie obavy, ja ich počujem tiež, snažím sa ich vysvetľovať, ale naozaj tie obavy nie sú opodstatnené. A rozumiem, že poviete, no tak nebolo s nami komunikované, to sme sa dohodli hneď na začiatku, že tá komunikácia mohla byť lepšia. Ale my keď sa teraz, akože vy keď nám nepomôžete v tomto alebo nepomôžete ministerstvu v tomto, tak výsledok toho celého bude, že ľuďom dáme iba to, čo mali doteraz a ešte horšie. Lebo po tomto nápore tí zdravotníci jednoducho odídu a tie čísla a výsledky slovenského zdravotníctva budú oveľa horšie.
Ministerstvo sa tu teraz pokúša urobiť poriadok. Nerobí nič iné, iba robí poriadok, hovorí, aké kvalitatívne kritériá má spĺňať ktoré zariadenie a keď ho spĺňa, dáva povinnosť poisťovni, aby toto zariadenie financovala. Na tom fakt neni nič zlé. Rozumiem, že sa toho ľudia boja. Treba sa baviť, pán Baška mal aj úplne legitímne požiadavky typu stabilizovať najprv ambulantný sektor, o tomto sa treba baviť, ja si tiež myslím, že by sme mali garantovať jednak teda financie a potom napríklad kraj by mal garantovať to, že keď dostane financie, tak zabezpečí alebo bude sa snažiť zabezpečiť tú ambulanciu spolu s nemocnicou. O tom, toto sú presne veci, o ktorých sa treba baviť. Ale nie je to tak, že zahoďme to a hlavne sa nehýbme, lebo jednoducho na to naozaj tí ľudia doplácajú zdravím a životmi a to sú všetko niekoho rodina.
Takže za mňa takto. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Myslím, že každému zodpovednému človeku je jasné, že pokiaľ nespravíme reformy, tak s týmto štátom to bude vyzerať veľmi bledo. Možno po tom včerajšku si vyslúžim kritiku aj zvnútra, ale ja by som chcel naozaj oceniť každého politika, každého odborníka, ktorý zodpovedne a poctivo informuje o týchto reformách. Ja chápem, že je veľmi ľahké získavať niekedy politické body aj z dezinformácií alebo zo zavádzania. Je veľmi populistické, že Peter Pellegrini, ktorý vlastne pripravoval reformu, ktorá bola oveľa menej dokonalá ako táto, ktorá je momentálne predložená, a strana HLAS je momentálne proti reforme, ale to viac hovorí o nich ako o reforme.
Ja som presvedčený, že ak chceme ako vláda túto krajinu posunúť dopredu, musíme robiť reformy. A je jasné, že budú protitlaky, veď taká reforma, ktorá by sa páčila každému, by asi ani reformou nebola, pretože reforma je zmena a zmena sa nemusí páčiť každému. No COVID naplno ukázal stav nášho zdravotníctva a dnes už je jasné, že takto to ďalej nemôže ísť. A preto verím, že nakoniec zvíťazí zodpovednosť za tento štát, za budúce generácie a tieto reformy nielen zdravotníctva, ale aj súdnictva, vysokých škôl nakoniec prejdú. Pretože politik myslí na budúce voľby, ale štátnik myslí na budúce generácie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegynka, taktiež ďakujem, že ste tu v pléne takto vysvetľovala, o čom sa táto, čoho sa táto reforma týka, o čom sa jedná. Zas mi je ľúto, že veľa ľudí, ktorí túto reformu aj verejne kritizujú, napríklad z HLAS-u, SMER-u, tu vôbec nesedia a nepočúvajú tie výhrady, ktoré ste tu vlastne povedali, a že častokrát možno aj sami sa dostali k nejakým hoaxom, ktoré šíria ďalej a nie sú pravdivé.
Ja som presvedčený o tom, že ide len o prvé čítanie a momentálne každému, komu záleží na zmene v zdravotníctve, pri reforme, tak by mohol zahlasovať za, príde ešte to druhé čítanie, prídu nejaké pozmeňováky, ak niekto tam niečo chce pridať, ale podľa mňa by sme sa mali teraz spoločne spojiť – koalícia, opozícia – a cez to prvé čítanie to minimálne posunúť a ďalej, ďalej o tom konzultovať a vyvracať tie hoaxy.
Samozrejme, každý môže mať nejaké mylné informácie, o čo sa jedná. Ja som si tiež pár regiónov prešiel, rozprával som s kolegami v Snine, vo Vranove, v Humennom, veď bola konferencia, sme o tom rozprávali. A pán minister Lengvarský každému vysvetľoval, že nie je to pravda. Častokrát sú uniknuté vraj nejaké zoznamy nemocníc, ktoré sa idú rušiť. No kedy ministerstvo zdravotníctva zverejnilo zoznam, ktoré nemocnice idú rušiť? No nikde som takýto zoznam nevedel nájsť. Tak, prosím, nechajme tú reformu zatiaľ prejsť aspoň cez prvé čítanie a môžeme spoločne o tom ďalej a ďalej konzultovať, hľadať možnosti. Teraz ak dáme stopku reforme zdravotníctva, tak to bude veľmi smutné. Súčasná situácia COVID ukázala, že zdravotníctvo na Slovensku nefunguje. Máme príležitosť to zmeniť. Tak sa tejto šance môžeme chytiť a to zdravotníctvo zmeniť.
Ďakujem.