48. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Už sme si dnes v rozprave vo faktických poznámkach od koaličných pánov kolegov poslancov naozaj vypočuli všeličo, ale tak ako sme sa nič nedozvedeli k praktickým opatreniam na zmiernenie silných ekonomických dopadov na ľudí od pána ministra Sulíka, tak sme sa teda nedozvedeli nič ani od našich koaličných kolegov.
Som preto veľmi rada, že aspoň rozprava od nejakej pol šiestej, kedy vystúpili väčšinou opoziční poslanci, prináša aspoň aké také ponuky na to, aby sa situácia dala pre ľudí zmierniť. No a tak, ako správne povedala pani poslankyňa Saková, krajiny Európskej únie robia opatrenia, dozvedeli sme sa aj z médií, čo robia Taliani, čo robia Česi, Španieli a tak ďalej. Áno, pracujú na kompenzáciách pre svojich ľudí, ale pán minister najmä doobeda ukazoval grafy a dáva tragikomické rady, ktoré sa pomaly stávajú virálom. Takže som rada, že aspoň pred osemnástou hodinou odznievajú v rozprave z úst opozičných poslancov nejaké náznaky riešenia a verím, že sa nimi bude ministerstvo hospodárstva zaoberať.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, začali ste, že ľudia, obce, mestá, podniky devastujú ceny energie na budúci rok. Ja si myslím, že pána ministra trebalo dobre počúvať a nie je to tak celkom. Tiež ste navrhli, že zníženie sadzby na DPH 5 %. No je to výhoda pre tých bohatých, lebo tí bohatí, samozrejme, odoberajú oveľa viacej energií ako tí chudobní, to znamená, že áno, znížením na DPH na 5 % pomôžeme tým bohatým viacej ako tým chudobným.
Vy jednoducho chcete znižovať dane a potom druhou rukou, sa pýtam, treba povedať, že kde je to DPH, ktoré sa nevyberie, kde bude chýbať? V zdravotníctve, školstve, spravodlivosti alebo kde? Lebo niekde bude chýbať. Treba si uvedomiť, že treba pomáhať tým, čo sú naozaj pod hranicou chudoby a na Slovensku v roku 2020 žilo 600-tisíc ľudí pod hranicou chudoby, ale to bolo o 23-tisíc menej ako rok predtým a v roku 2018 žilo 863-tisíc obyvateľov pod hranicou chudoby. To znamená, že aj tá chudoba sa nám znižuje. Ale kto je najviac ohrozený? Najviac ohrozené sú domácnosti s jedným dieťaťom alebo s viacerými deťmi, kde je jeden rodič. A to je tá cieľová skupina, ktorej treba pomáhať. Samozrejme, hovoríte stále o senioroch, ale 20 % detí je ohrozených tam, kde z tej cieľovej skupiny, ktorú som spomínal, a len 9,5 % seniorov sú ohrozených. Čiže keď chceme pomáhať, tak naozaj mali by sme pomáhať tým, čo to potrebujú, tým najchudobnejším. A netváriť sa, že znížime DPH a pomôžeme všetkým. No tu im znížime a na druhej strane zaplatia na niečom inom. Takže toto určite nie je dobré riešenie.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja zostanem na tomto kontinente, ale trošku sa dotknem aj geopolitiky. A chcel by som to trošku poňať v takom širšom európskom kontexte, pretože dlhodobejšie sa venujem energetickej politike aj z pohľadu európskej a globálnej politiky. A tu si myslím, že Slovensko ťahá za kratší koniec, pretože boli sme svedkami viacerých stretnutí lídrov Európskej únie a príslušných ministrov v Bruseli. Dneska prebehla rada pre energetiku v Luxemburgu. A tu sa mi zdá, ako keby to, čo sa prijíma na európskej úrovni, tá sada odporúčaní na európskom summite je veľmi dobrý základ a veľa dobrá zásobáreň návrhov, ako by slovenská vláda mala riešiť túto energetickú krízu.
Na druhej strane pán minister Sulík nám odprezentoval 15 opatrení, z ktorých som si tak drvivú väčšinu vybral ako snahu o ďalšiu liberalizáciu energetického druhu, na rozdiel od toho, čo v podstate odporúča Európska únia. Chýbajú mi tam v podstate okamžité opatrenia zamerané na tých najzraniteľnejších, menšie podniky, energeticky náročné priemyselné odvetvia. Je tam veľa opatrení, ktoré sa týkajú cenových stropov, dočasných daňových úľav pre zraniteľných spotrebiteľov energií, či poukážky, dotácie pre spotrebiteľov a podniky. Bolo tu veľa podnetov aj z pléna. A ja si myslím, že vláda by sa mala oveľa viac zamerať na tie odporúčania, ktoré prichádzajú z úrovne Európskej únie alebo iných členských krajín. Je tam aj veľa odporúčaní, ktoré navrhujú odkiaľ financovať tieto opatrenia, či už je to z príjmov z aukcií a emisných kvót, pretože cena emisných povoleniek vyskočila výrazne vysoko o 100 % v posledných mesiacoch. Takže je tam veľmi dobrý vankúš, ktorý by sa dal využiť v týchto krízových časoch.
Takisto dajú sa uplatniť rôzne odvody a dane z cien energie alebo z environmentálnych daní. Takže je tam priestor aj na rokovania s európskymi inštitúciami, ktoré vedia niektoré tie schémy v tom strednodobom horizonte otvoriť na rokovania a dajú sa použiť dokonca európske peniaze. Takže tu je veľký, široký zásobník tých iniciatív.
Čo je problém tejto vlády, že medzi sebou nekomunikujete ako ministri. Teraz ste ohlásili, že začínate rokovania s ministrom životného prostredia. Avšak ako vieme, máme tu verejnú komunikáciu medzi vami a ministrom financií, ktorý už v rozhovore ohlásil, že žiadne peniaze ste si od neho nepýtali, žiadne peniaze ste nevyrokovali a žiadne peniaze vlastne ani nemôžete dostať. Takže nie je to zakomponované v štátnom rozpočte. A ja len čakám, čo sa udeje na budúci rok, pretože ak sa pozrieme na tú situáciu na Slovensku, spomínate predovšetkým domácnosti, ktoré sú ošetrené, avšak tam treba povedať, že budú ošetrené tento rok, budú ošetrené budúci rok a budú ošetrené aj v roku 2023. A je to z toho dôvodu, že tieto ceny energií, ktoré sú, samozrejme, regulované na slovenskom trhu, ale sú vypočítavané z dlhodobých kontraktov, ktoré máme s Gazpromom.
Tu už bolo spomenuté, že cesta k stabilizácii cien energií, predovšetkým plynu vedie cez priame rokovania s Ruskom. A tu si dovolím povedať, že keby Slovensko nemalo vynegociované dlhodobé kontrakty s Gazpromom a s Ruskom, sú to vládne dohody od roku 2014, tak tie ceny sú neúmerne vyššie. A mali by sme obdobné problémy, ako má drvivá väčšina krajín Európskej únie, ktoré nakupujú tieto momentálne ceny energií, predovšetkým plynu, na spotových trhoch. Takže tuto sa treba pozrieť trošku aj na to, že tie krajiny, ktoré majú korektné vzťahy s Ruskom, majú dokonca vynegociované aj dodatočné kontrakty, či už je to Rakúsko, Nemecko, sčasti Taliansko. Najnovší konkrétny prípad je Maďarsko, ktoré dokonca vynegociovalo nový dlhodobý kontrakt s Ruskom, od 1. októbra vstúpil do platnosti, kde cena plynu z Ruska do Maďarska, ktorý bude vlastne prúdiť cez Srbsko, cez spoty v Srbsku a v Rakúsku, bude mať cenu 245 eur za 1 000 kubíkov, za 1 000 metrov kubických. Na rozdiel od toho, keď Slovensko uzatváralo kontrakt ešte v dobrých časoch, kde sme vlastne podpisovali, podpisovali tú cenu 270. Takže Maďari vynegociovali skvelý kontrakt, ktorý ich zase, vlastne im vytvára veľmi dobrú východiskovú pozíciu, ako vytvárať veľmi dobrú cenotvorbu, či už pre domácnosti, ale predovšetkým pre malé a stredné podniky a samosprávy.
Tu sa práve dotknem tohto segmentu malého a stredného biznisu a samospráv, ktoré prekvapujúcu v týchto krízových časoch sú odsúdené na to, aby si zháňali kontrakty na spotových trhoch. A ja sa pýtam, prečo slovenská vláda sa nesnaží pomôcť týmto segmentom slovenskej ekonomiky a slovenskej spoločnosti, pretože oproti ostatným krajinám v okolí, ktoré buď zavádzajú opatrenia, alebo dohadujú výhodné ceny s Ruskom, sa dostávame do pozície, že naše malé a stredné podniky nebudú konkurencieschopné, budú krachovať. A samosprávy takisto budú v obrovských problémoch. Ako vieme, samosprávy spravujú školy, majú na starosti osvetlenie, sociálne služby, mnohé kultúrne inštitúcie, takže tam treba kúriť a svietiť. Takže vláda by nemala reagovať na spôsob vykrucovania žiaroviek v domácnostiach alebo vypínania osvetlenia vo večerných hodinách. Takže tu si myslím, že tuto vláda jednoznačne zlyháva.
Z jednej strany je to totálna miskomunikácia medzi ministerstvami a z druhej strany je to, samozrejme, neschopnosť vynegociovať doplňujúce objemy plynu zo strany nášho partnera z Ruska. Tu by som ešte chcel povedať, že tie ceny, ktoré sa momentálne pohybujú v dosť vysokých číslach, ako som už hovoril, Slovensko má vynegociované ceny plynu 270 eur za 1 000 kubíkov. Momentálne na spotových trhoch sa relatívne cena zastabilizovala na 1 200 dolárov na 1 000 kubíkov. V priebehu tohto roka bola dokonca 1 600 až 1 900. Takže stále nevieme predvídať, ako sa tieto ceny energií, predovšetkým plynu, budú vyvíjať.
Tá cena elektriny veľmi skáče, pretože tá predvídateľnosť ceny plynu je nejasná. Takže elektrina, ktorá sa výrazne odvíja od cien plynu, bude stále neustále variovať. Takže nedá sa predpokladať, čo bude v januári, vo februári a tak ďalej.
Takže tu stále vidím priestor na to, pán minister, aby ste vycestovali do Moskvy a dohodli s Ruskom dodatočné kontrakty. Vždy sme mali korektné vzťahy a ja si myslím, že tu je stále priestor, aby sme si dohodli zvýhodnené ceny v prípade, ak budeme mať nedostatok plynu. Pretože stále sa spoliehame na to, že máme vykalkulované stále iba tie lepšie varianty, slabšia zima, lepšie podmienky poveternostné, ktoré by do obnoviteľných zdrojov energie prinášali viac vetra alebo slnka.
Takže summa summarum je veľká nepredvídateľnosť predovšetkým v tých prvých mesiacoch na budúci rok. A myslím si, že vláda by mala konať konkrétnymi opatreniami a viac využívať naše dobré vzťahy predovšetkým s Ruskou federáciou, pretože ako vidíme náš, strategický partner, ktorý nám najprv navrhoval budovanie LNG terminálov v jednotlivých častiach severnej a južnej Európy, nám plyn nedodáva. Ten končí väčšinou na ázijských trhoch za niekoľkonásobne vyššie ceny. Takže strategicky zase sa musíme obracať iba smerom na Východ.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kmec, možno ste v tej svojej rozprave trafili klinček po hlavičke, ako sa hovorí, keď ste spomenuli, že slovenské firmy, slovenské podniky budú vďaka tejto nezodpovednej politike vlády v oblasti energií jednoducho strácať svoju konkurencieschopnosť. A to povedie, samozrejme, k utlmeniu výroby, to povedie k tomu, že postupne ale znova môžu začať strácať svoje dlhodobé trhy, na ktorých sú etablovaní.
Toto sme tu ale už raz zažili. Toto sme tu zažili v čase, keď o hospodárstve Slovenska veľmi výrazne rozhodoval protislovenský fanatik Havel a kedy Slovensko na dlhé desaťročia utrpelo obrovský hospodársky šok a škodu. Bolo by veľmi smutné a veľmi nešťastné, ak by len nezodpovednosťou vlády a nedostatočnou prípravou vlády na možno nejakú energetickú krízu, došlo, aj keď v menšom rozsahu, ale k podobnej situácii.
A ja som presvedčený, že aj táto debata tu v parlamente, aj keď možno nepovedie k odvolaniu podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Sulíka, povedie aspoň k tomu, že sa vláda začne správať konečne ako vláda suverénnej Slovenskej republiky a nie ako vláda jednej z gubernie Európskej únie.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, pán poslanec, použili ste naozaj diplomatický, vecný jazyk, vážim si to, v rámci tej rozpravy, ktorá dnes tu odznela, tak je to naozaj niečo, čo je dobre počúvať. Položili ste viacero otázok, ktoré sú na mieste, ale nepočula som, pravdupovediac, ani jeden dôvod, pre ktorý vlastne by ste chceli alebo chcete hlasovať za odvolanie pána ministra Sulíka. Opakovali ste len jednu opakovanú výhradu, a síce že ministra nekomunikujú, tak neviem ako, ministerstva nekomunikujú, neviem teda, na základe čoho toto usudzujete. Faktom je, že ministerstvá určite spolu komunikujú nielen bilaterálne, ale aj na koaličnej rade, aj na vláde. Takže toto naozaj nie je dôvod na to, aby ste odvolávali pána ministra Sulíka, a preto očakávam, že na základe vášho príhovoru vo vašej rozprave, že budete hlasovať proti jeho odvolaniu.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán kolega Kmec, naozaj s vami musím súhlasiť, že prioritne cena plynu rozhoduje o prioritnej cene elektrickej energie, pretože to, čo dokážeme vyrobiť z plynu, dostatočne konšpiruje alebo kooperuje s výrobou elektrickej energie z jadra, ktorú na Slovensku máme.
Jedna vec je spotová cena, čo je fajn, čo je jednoducho jedna z položiek. Ale druhá vec je priamy nákup cez Ruskú federáciu ako cez priameho exportéra. Čiže tam si naozaj vieme vyrokovať alebo urobiť iné ceny, ako to majú okolité krajiny. Správne ste poznamenal, že akú cenu dokázalo si vyrokovať nielen Maďarsko, ale za takú istú cenu odoberá ten plyn z Ruskej federácie aj Srbsko. Čiže naozaj rozdiel platiť za 1 000 m³ 245 eur, 244 alebo 270. Niekto si povie, že je to rozdiel nejakých 25 euro, no ale keď si to prepočítame na počet odobratých metrov kubických, ktoré naozaj máme a ktoré k nám pritekajú, tak je to značná, obrovská čiastka.
Vo svojej rozprave ste opäť veľmi kultivovane a veľmi zodpovedne oboznámil situáciu s tým, že áno, západná Európa, západné krajiny, časti Európskej únie nám tu pretláčajú tú "tzv. zelenú energiu", ale Slovensko nie je krajina, ktorá by mala dostatočný počet veterných dní, ktoré by dokázali vyrobiť určitý počet elektrickej energie z tých veterných turbín, alebo aby sme mali až taký vysoký počet (rečník si odkašľal), pardon, slnečných dní, aby sme dokázali vyrobiť z tej fotovoltaiky toľko slnečnej, teda toľko tej elektrickej energie, koľko naozaj aspoň sčasti vieme zadistribuovať do prenosovej sústavy. Takže naozaj orientovať sa, nehovorím, že výlučne na Východ, ale je to jedna z veľkých možností, ako dopracovať sa k lepším cenám.

Ďakujem. Častokrát tu počúvam, aké budú mať problémy mestá a obce, že nebudú mať na financovanie energií, keďže prevádzkujú aj materské školy a základné školy a iné subjekty školskej samosprávy. Chcem povedať, že obce sú platené z podielových daní. Tie tvoria dane fyzických osôb. To znamená, že koľko daní zaplatíme ako zamestnanci, toľko sa rozdelí. Čiže je rozhodujúci, aký veľký balík to bude. A potom je rozhodujúci vzorec, podľa ktorého sa to bude rozdeľovať. To znamená, aký koeficient sa dá na školy a škôlky a pokiaľ sa to správne rozdelí, tak tých peňazí by malo byť dosť. A je veľmi dôležité si uvedomiť, lebo sa tu spomínalo, že sa bude vypínať verejné osvetlenie. A viete, keď je obec, ktorá má dvesto ľudí na trvalý pobyt prihlásených, z toho sto ľudí tam len žije, lebo tí ostatní kdesi vonku robia, a starosta je zaplatený na plný úväzok aj s pracovníčkou a väčšiu časť tých peňazí dá na platy, niekedy je to až 90 %, tak sa nečudujme, že tú elektriku musí vypnúť, lebo niekde tie peniaze musia ušetriť. Ale to už nie je problém ministerstva hospodárstva, ale to je problém toho, že reforma verejnej správy sa tu odkladá už dvadsať rokov. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda.
Čo sa týka komentáru pani Zemanovej, odvolávame pána ministra Sulíka za nečinnosť v mnohých oblastiach. Ja som spomenul jednu z tých oblastí, a to je nečinnosť na týchto medzinárodných rokovaniach, pretože, ako som už spomenul, mestá a obce a podniky musia nakupovať túto elektrinu a plyn na spotových trhoch, čo je momentálne štvornásobný nárast cien oproti priemerným cenám v posledných rokoch. A niektoré krajiny to riešili tým, že buď dávajú tieto dotácie, ktoré strana SaS odmieta, alebo potom rokujú s dodávateľmi o dodatočných množstvách za prijateľné ceny.
To sa týka aj komentáru pána poslanca Ledeckého. Tu ide o to, že je veľký rozdiel nakupovať tieto ceny, keď kopírujú cenu povedzme tých 270 za tisíc kubíkov a v porovnaní s cenou za 1 200 dolárov za tisíc kubíkov. Keby ste si prečítali možno v médiách, točia sa také informácie, že napríklad tretie najväčšie slovenské mesto Prešov na budúci rok nemá nakúpenú elektrinu ani plyn. Trenčín má elektrinu zazmluvnenú za dobrú cenu, ale nemá plyn. Verejné súťaže teraz robí aj Banská Bystrica a mnohí ďalší a musia nakupovať na tieto spotové ceny. Takže to budú likvidačné ceny na rozpočty. Budete musieť zvyšovať potom tie dane v týchto jednotlivých mestách a obciach, takže je to veľmi zložitá situácia.
A plne súhlasím s pánom poslancom Kočišom, že tie nákupy treba aj diverzifikovať, ale treba ísť tam, kde ten plyn momentálne je a za výhodnú cenu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán Kmec, my sa osobne nepoznáme, ale takisto chcem oceniť kľudné a kultivované vystúpenie a najmä k téme, že teda tu nemusím hovoriť opäť raz o mojom vysvedčení a pozemku a podobne. No tak chcem reagovať postupne na to, čo ste hovorili.
Tak na rozdiel od pani Sakovej, vy ste si všimli, že som tu prezentoval pätnásť opatrení, to ma veľmi teší. Hovoríte, som si zapísal, že väčšina sú liberalizácia trhu. Môžeme si ich prejsť jedno za druhým, ale napríklad keď novelizujeme atómový zákon, aby sme získali večnú EIA pre budúci zdroj možnože o dvadsať rokov, tak to nie je rozhodne nejaká liberalizácia. Ale zároveň ste teda povedali, že väčšina tých opatrení je liberalizácia trhu a že je to opak toho, čo navrhuje Európska únia. Ale skutočnosť je taká, že už dlhé roky EÚ nás tlačí do liberalizácie trhu.
Zimný balíček, ktorý teraz je v MPK, ktorý ide do Národnej rady, je presne o tom. Tam sme si extra povedali, že berieme takú tú najmenej alebo resp. tú najviac trvácnu alternatívu na to, na tú, na cestu, tú najpomalšiu cestu k tej liberalizácii. Ak máte záujem o viac informácií, tak Karol Galek, ktorý tento zimný balíček pripravoval, k tomu vie hovoriť veľa.
Povedali ste, že mali by sme sa snažiť o európske peniaze. Ale to sa snažíme. Do energetiky. Z plánu obnovy a z partnerskej dohody ide do energetiky cca 1 miliarda eur. Samozrejme, viem vám dodať aj presný rozpis. Chápem, že to neviete, keď to presne nezisťujete, lebo aj mne to chvíľku trvalo vôbec sa k tomu dopátrať, ale verte mi, je to tak a ak bude záujem, ja vám ten presný rozpis dodám.
Hovorili ste o tom, že treba mať dobré, korektné vzťahy s Ruskom. Ja si myslím, že Slovensko ich má. Ako som už spomínal, v auguste som sa stretol v Petrohrade so šéfom Gazpromu. Myslím si, že to bola úplne korektná dohoda. Uistil ma teda o tom, že budeme mať plynu dostatok.
Ale spomínali ste, že Nemecko má korektné vzťahy s Ruskom. No ja si myslím, že momentálne nemá. Nemecko je jedna ako z tých, nieže jedna, Nemecko je hlavná krajina, povedzme, spolu s Francúzskom v Európskej únii. Tieto dve krajiny keby chceli zrušiť sankcie, sankcie sú zrušené, a to rozhodne nie je predsa krok, ktorým budujete vzťahy, keď uvalíte sankcie na Rusko. Ale ešte Nemecko navyše blokuje, doslova blokuje Nord Stream 2, lebo nechcú vydať prevádzkové povolenie, lebo si dali podmienku, že iba 50 % kapacity smie vyvážať Rusko.
V tejto súvislosti chcem spomenúť zdroj, zdroj energie, a konkrétne to Nemecko. Nemecko sa nachádza v úplne že absurdnej situácii. Ja nechápem, ako to mohli dopustiť, ako sa to mohlo stať národu, ktorý je teda že veľmi vzdelaný, veľmi technicky precízny a aj úspešný. Tak v podstate keď chcete získavať energetickú energiu, tak máte takých, povedzme, šesť zdrojov, šesť hlavných zdrojov: jadro - toho sa Nemci dobrovoľne vzdali, uhlie - toho sa vzdať musia, lebo majú fit for fifty-two, vodu - oni nemajú, lebo Nemecko je plochá krajina, tam majú možnože ten Rýn akurát a ten je slabý na to, aby niečo veľké živil, vietor - majú, ale majú ho iba na severe a nemajú vedenia do priemyselných centier, ktoré sú na juhu alebo na stredozápade v Porúrii, a slnko - no tak slnko tak ako my, tisíc hodín do roka z 8 800. Ostáva plyn a ten si sami blokujú tým, že nedajú povolenie na Nord Stream 2. Ja nechápem.
Ja nechápem, jak môže tak vyspelá krajina ako Nemecko postupovať takto krátkozrako. A oni nás preplatia. Nemecko vycuciava, vysáva energeticky svojich partnerov. Sú to české atómky, ktoré pravidelne zachraňujú stabilitu nemeckej elektrickej siete, tak ako slovenské atómky pomáhajú tunák raz za čas Rakúsku.
To s tými žiarovkami, dúfam, že ste pochopili, že to bol len vtip.
Návrhy Európskej únie. Tak ja tu mám tie návrhy, ja tu mám tie návrhy spísané, čo Európska únia dala. To sú návrhy, že môžete míňať. Môžete si spraviť ešte väčšie diery do vašich rozpočtov. Môžeme, dovolia nám veľkoryso znížiť sadzby zdanenia. Môžeme presunúť financovanie systémov podpory OZE mimo účtov za elektrinu. To znamená, kam inam, ako do štátneho rozpočtu. Môžeme poskytovať kompenzačné opatrenia, zaviesť záruky, ktoré zabránia odpojeniu a tak ďalej. To všetko sú nákladové položky v štátnom rozpočte, ktorý dnes už teda je hodne napnutý.
Čo mi medzi tými návrhmi Európskej únie chýba, lebo na to nemajú odvahu, aby zastavili tú hlúposť s tými CO dvojkami alebo aby povedali: dobre, dlho to rástlo, však CO₂ povolenky to nás stálo 5 eur ešte donedávna, možnože dva roky dozadu. Dnes to je drahé. Európska únia by mohla povedať: v poriadku, my garantujeme, že tona CO₂ bude 25 eur. A toľko by vytlačili tých CO₂ povoleniek, až by bolo dostatok, lebo presne takto to robia s našimi peniazmi. Tam ich tlačia do nemoty.
Za posledných desať rokov vytlačili 4- alebo 5-tisíc miliárd eur. My sa tu len potom čudujeme, minule mi to pán Kamenický vyčítal, teda v nedeľu, že 6,5-percentná inflácia bude. No jasné, že bude. Áno, lebo sme vytlačili takú hromadu peňazí. Takú hromadu, čo drvivá väčšina ľudí ani nevie, koľko to má núl, koľko má bilión eur núl. A koľko je to nákladiakov stoeuroviek a podobne.
No tak teraz áno, tá inflácia bude, s tým naša vláda neurobí nič, to jednoducho príde, lebo je peňazí príliš veľa v obehu a my sme v jednej eurozóne. Keď som sa ja tomuto bránil pred desiatimi rokmi, lebo celé to začalo tou podporou pre Grécko, tak bolo tu na mňa zle, dodnes tu počúvam a tak ďalej.
Takže to s tou Európskou úniou je také trošku, by som povedal, pokrytecké. Oni nám vlastne len dovolia míňať vlastné peniaze, ale zároveň nás nútia, naše podniky nútia a naše teplárne platiť 60 eur za tonu CO₂, za teplý vzduch, za nič. A toto EÚ, bohužiaľ, nenavrhla.
Potom ste hovorili, že vláda zlyháva a že by mala doslova, som si zapísal, negociovať dodatočné objemy plynu. My máme plynu dosť. Zásobníky sú naplnené tak, že kebyže oddnes netečie nič, tak sto dní je zásoba, ropa detto, to dokonca musíme robiť kvôli EÚ. Problém nie je množstvo. Nechali sme robiť stres test. Ak bude zima zodpovedajúca priemeru posledných dvadsať rokov, tak je plynu dostatočne aj s rezervou. Ak bude zima najchladnejšia, ako bola za posledných desať rokov, tak niekoľko dní bude na konci februára chýbať. To by sme riešili znížením výroby najväčších odberateľov plynu - menovite Duslo, Slovnaft, Malženice.
Potom ste hovorili, že máme vykalkulované len lepšie varianty v súvislosti s tým stres testom. Nie je to pravda. Máme vykalkulované aj to, že bude najhoršia zima za posledných dvadsať rokov.
Posledná vec. Spomenuli ste už teraz vo vašej faktickej poznámke, že SaS odmieta dotácie. Nie je to pravda. Prednedávnom som podpísal 40 mil. eur dotáciu pre energeticky náročné podniky. To sme zdedili ešte po predošlej vláde a pokračujeme v tom. Potom naďalej uplatňujeme 95-percentnú zľavu na TPS-ku pre energeticky náročné podniky - menovite Slovalco, čiže to je tiež forma dotácie. A potom to, čo sú tie dotácie, tie investičné stimuly, tak tie dávame, ale dávame ich len na východ, lebo chceme konečne znižovať tie regionálne rozdiely.
Čiže chcem vás pekne poprosiť, nehovorte viac, že SaS paušálne odmieta dotácie. Nie je to pravda.
Teraz k pánovi Kotlebovi. Jednu pripomienku iba. Pán Kotleba, povedali ste: "Slovenské podniky budú strácať svoju konkurencieschopnosť." No opatrne s týmto, lebo viete, ceny energií strašne rýchlo rastú. Ale rastú aj ceny produktov. Slovalco je najväčší spotrebiteľ elektrickej energie na Slovensku. Spotrebujú 2,2 TWh, to je, samozrejme, šialené množstvo. To je polovica toho, čo spotrebuje všetkých 2,5 milióna domácností na Slovensku. Teraz tá elektrická energia im vyletela hore, CO₂ povolenky, ktoré, tie tiež vyleteli hore. Dalo by sa zdať, že tragédia. Slovalco bude mať tento rok jeden z najlepších rokov v svojej histórii, ak nie najlepší. A viete prečo? Lebo aj hliník vyletel hore, čo je ich konečný produkt, z 1 500 na 3 000 dolárov na tonu. Pozor na to.
U. S. Steel detto. Tí si tento rok zarobia na zlatý nos. Tá oceľ išla dokonca, sa mi zdá, že takmer na trojnásobok, z nejakých 170 dolárov na tonu na 500. Čiže áno, majú väčšie vstupy, ale aj viacej inkasujú. A to sú takí tí najväčší. To isté Podbrezová. Dokonca tu bol článok, sa mi zdá včera na SME-čku alebo na Denníku N, že tá Podbrezová, to oni zas nebudú mať, ako pán Soták chodí, má to, samozrejme, v náplni práce (smiech) to vyplakávanie, ale alebo teda to požadovanie toho, aby sa niečo dialo, ale oni nebudú v nejakej prudkej strate.
No ďalšia vec je, tak to sú jedni, ktorým teda stúpajú aj tie ich koncové produkty, tie ceny tých koncových produktov. A druhí sú takí, čo si nakúpili energie. Totiž to, čo sa stále pozerá, to sú buď veľmi krátke forwardy, alebo spoty. Spoty je okamžitá energia, okamžitá, to je v tomto momente, keď chcem kúpiť, to je vysoké. Ale napríklad Slovenské elektrárne na spote predajú možnože iba dve alebo tri percentá produkcie. Všetko ostatné predajú rok dopredu za cenu, ktorá bola pred rokom.
Čiže všetky podniky, ktoré boli riadne manažované, kde si dali na to pozor, kde sa nad tým zamysleli, tak oni akože vedia fungovať, napriek tomu bude kopec problémov. Problém budúci rok bude priemysel a tam musíme a budeme konať.
No a na záver chcem povedať pár slov k pani Sakovej. Nie je síce tu, ale možno ma počuje. Tak, pani Saková, teda, že nič som nepredložil, ona sa nič nedozvedela, no tak ja jej to rád ešte raz porozprávam, ale konkrétnych pätnásť opatrení som tu menoval, asi dvadsaťpäť minút to trvalo. Ďalej pani Saková povedala, že ja tvrdím, že domácnosti sa zvýšenie cien nedotkne. Nie je to pravda, nepovedal som, že nedotkne. Nepovedal som, že nič nepocítia. Nie, pocítia nárast v cene, bude nárast v cene, áno, len hovorím, toto nie je dráma na budúci rok. Lebo tie ceny sú regulované, sú zastropované a ten strop sa vyrátal z priemeru prvých šiestich mesiacov tohto roka, kedy boli ceny nízke. Toto je taká logická súvislosť asi ako to, že jedna a jedna je dva a dva je menej ako štyri. To toto je, to sú, to sú fakty, ja už neviem, ako to mám inak povedať a prekvapujeme ma, že to tu a možno, že to pani Saková nezachytila, keď som to hovoril.
Ešte raz, problém budú firmy budúci rok aj teplárne patria medzi ne a domácnosti ten ďalší rok v roku 2023. A áno, tam treba rokovať, treba rokovať aj, asi konkrétne s Gazpromom ste mali na mysli, keď ste hovorili, že s Ruskom. Som s nimi v kontakte, tie rokovania budú ďalej pokračovať, tak aby sme na 2023 rok uchránili domácnosti vrátane nejakej tarify pre tých, ktorí sú naozaj ohrození energetickou chudobou. V roku 2023 budeme musieť robiť vážne opatrenia.
Na záver chcem ešte v jednej veci dať pani Sakovej za pravdu, keď hovorila, že veď to nie sú len tie ceny elektriny, ktorým čelí, teda tie zvýšení ceny energií, ktorým čelia domácnosti, ale aj následne teplo a aj chlieb bude drahší. Áno, je to spojené aj s tou infláciou, o ktorej som už hovoril. Len, prosím vás pekne, nehľadajte teraz spásu vo vláde, že vláda dokáže zabezpečiť všetko. My žijeme v trhovom hospodárstve a niektoré veci jednoducho sa vyvíjajú podľa dopytu a ponuky. Ľudia budú viacej šetriť, budú si, možnože si rozmyslia, budú možnože viac hľadieť na spotrebu. Napríklad to auto, keď si budú kupovať alebo nejaký elektrospotrebič. Jasné, že to nie je príjemná situácia.
Áno, naša vláda má dosť problémov sama so sebou, však sme tam nastúpili všetci úplne noví. Ale okrem toho nás teda postihol najprv ten covid. A keď si s tým už vieme dať rady, tak teraz prišla táto energetická kríza. To je holý fakt. To ako vám to hrá do karát, milá opozícia, a my sa s tým musíme popasovať. Ja tu preto ani nenariekam, ja len teda konštatujem, že takto to je a s týmto sa my aj pasovať budeme. Ja som z ďaleka ešte neskočil, čo sa týka informovania verejnosti, robenia tlačových besied alebo raňajky, raňajok s novinárom, ale nemôžem vám tu, to dúfam že chápete, povedať úplne všetko, čo tu prebieha, čo práve robím, ale hovorím vám, budem včas informovať, keď niektoré veci budú zverejnenia, pripravené na zverejnenia alebo zverejneniahodné.
Ja len chcem, dámy a páni, poďakovať za pozornosť, teraz sa už naozaj s vami rozlúčim. Vypočujem si ešte tri faktické poznámky, budem na ne, ak bude dôvod, reagovať. A naša ctená šéfka klubu mi dúfam odpustí, keď sa rozlúčim. Tak zatiaľ toľkoto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci, a, pán predseda.
Pán minister, ako viete, treba rozlišovať vo vzťahoch medzi Nemeckom a Ruskom, tie politické sankcie, ktoré boli zavedené vo vzťahu k porušeniu územnej celistvosti Ukrajiny a tie problémy po výstavbe Severného prúdu 2, ktoré boli sprevádzané sekundárnymi sankcia USA predovšetkým počas prezidentovania Donalda Trumpa. Momentálne sa ten spor podarilo nejakým spôsobom vyriešiť, keď Nemci zagarantovali nejaké presuny plynu cez Ukrajinu. Takže tam ten posun je. Momentálne prebieha, samozrejme, schvaľovací proces na úrovni národného regulátora, potom by to malo ísť na Európsku komisiu. A myslím si, že Nord Stream 2 bude spustený v najbližších mesiacoch.
Čo sa týka tých povoleniek v rámci CO₂, tam je zase veľmi dôležitá politická otázka, pretože na rozdiel od toho, aby sa vaša vláda venovala v rámci regiónu právnemu štátu v susedných krajinách, skôr by som bojoval za to, aby sme ako Vyšehradská štvorka, aby sme vystupovali jednotne. Tri krajiny v rámci Vyšehradskej štvorky bojujú o to, aby sa prepojila otázka klimatických zmien s touto energetickou krízou a Slovensko je, tak akože stojí, pretože politicky sa bojí pripojiť momentálne k V4, lebo sú tam problémy a nesúhlasíme s politikou Orbána alebo Kačinského. Ako tu by som oddelil zase tú politiku presadzovania nejakej čistej demokracie od toho, aby sme si presadzovali národné záujmy na Európskej únii.
Takže ako samostatná krajina to nevieme presadiť. Západoeurópske krajiny nám v tom nepomôžu, tak musíme ísť v rámci V4.