48. schôdza

Práve teraz vystúpi pán poslanec Kmec.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja zostanem na tomto kontinente, ale trošku sa dotknem aj geopolitiky. A chcel by som to trošku poňať v takom širšom európskom kontexte, pretože dlhodobejšie sa venujem energetickej politike aj z pohľadu európskej a globálnej politiky. A tu si myslím, že Slovensko ťahá za kratší koniec, pretože boli sme svedkami viacerých stretnutí lídrov Európskej únie a príslušných ministrov v Bruseli. Dneska prebehla rada pre energetiku v Luxemburgu. A tu sa mi zdá, ako keby to, čo sa prijíma na európskej úrovni, tá sada odporúčaní na európskom summite je veľmi dobrý základ a veľa dobrá zásobáreň návrhov, ako by slovenská vláda mala riešiť túto energetickú krízu.
Na druhej strane pán minister Sulík nám odprezentoval 15 opatrení, z ktorých som si tak drvivú väčšinu vybral ako snahu o ďalšiu liberalizáciu energetického druhu, na rozdiel od toho, čo v podstate odporúča Európska únia. Chýbajú mi tam v podstate okamžité opatrenia zamerané na tých najzraniteľnejších, menšie podniky, energeticky náročné priemyselné odvetvia. Je tam veľa opatrení, ktoré sa týkajú cenových stropov, dočasných daňových úľav pre zraniteľných spotrebiteľov energií, či poukážky, dotácie pre spotrebiteľov a podniky. Bolo tu veľa podnetov aj z pléna. A ja si myslím, že vláda by sa mala oveľa viac zamerať na tie odporúčania, ktoré prichádzajú z úrovne Európskej únie alebo iných členských krajín. Je tam aj veľa odporúčaní, ktoré navrhujú odkiaľ financovať tieto opatrenia, či už je to z príjmov z aukcií a emisných kvót, pretože cena emisných povoleniek vyskočila výrazne vysoko o 100 % v posledných mesiacoch. Takže je tam veľmi dobrý vankúš, ktorý by sa dal využiť v týchto krízových časoch.
Takisto dajú sa uplatniť rôzne odvody a dane z cien energie alebo z environmentálnych daní. Takže je tam priestor aj na rokovania s európskymi inštitúciami, ktoré vedia niektoré tie schémy v tom strednodobom horizonte otvoriť na rokovania a dajú sa použiť dokonca európske peniaze. Takže tu je veľký, široký zásobník tých iniciatív.
Čo je problém tejto vlády, že medzi sebou nekomunikujete ako ministri. Teraz ste ohlásili, že začínate rokovania s ministrom životného prostredia. Avšak ako vieme, máme tu verejnú komunikáciu medzi vami a ministrom financií, ktorý už v rozhovore ohlásil, že žiadne peniaze ste si od neho nepýtali, žiadne peniaze ste nevyrokovali a žiadne peniaze vlastne ani nemôžete dostať. Takže nie je to zakomponované v štátnom rozpočte. A ja len čakám, čo sa udeje na budúci rok, pretože ak sa pozrieme na tú situáciu na Slovensku, spomínate predovšetkým domácnosti, ktoré sú ošetrené, avšak tam treba povedať, že budú ošetrené tento rok, budú ošetrené budúci rok a budú ošetrené aj v roku 2023. A je to z toho dôvodu, že tieto ceny energií, ktoré sú, samozrejme, regulované na slovenskom trhu, ale sú vypočítavané z dlhodobých kontraktov, ktoré máme s Gazpromom.
Tu už bolo spomenuté, že cesta k stabilizácii cien energií, predovšetkým plynu vedie cez priame rokovania s Ruskom. A tu si dovolím povedať, že keby Slovensko nemalo vynegociované dlhodobé kontrakty s Gazpromom a s Ruskom, sú to vládne dohody od roku 2014, tak tie ceny sú neúmerne vyššie. A mali by sme obdobné problémy, ako má drvivá väčšina krajín Európskej únie, ktoré nakupujú tieto momentálne ceny energií, predovšetkým plynu, na spotových trhoch. Takže tuto sa treba pozrieť trošku aj na to, že tie krajiny, ktoré majú korektné vzťahy s Ruskom, majú dokonca vynegociované aj dodatočné kontrakty, či už je to Rakúsko, Nemecko, sčasti Taliansko. Najnovší konkrétny prípad je Maďarsko, ktoré dokonca vynegociovalo nový dlhodobý kontrakt s Ruskom, od 1. októbra vstúpil do platnosti, kde cena plynu z Ruska do Maďarska, ktorý bude vlastne prúdiť cez Srbsko, cez spoty v Srbsku a v Rakúsku, bude mať cenu 245 eur za 1 000 kubíkov, za 1 000 metrov kubických. Na rozdiel od toho, keď Slovensko uzatváralo kontrakt ešte v dobrých časoch, kde sme vlastne podpisovali, podpisovali tú cenu 270. Takže Maďari vynegociovali skvelý kontrakt, ktorý ich zase, vlastne im vytvára veľmi dobrú východiskovú pozíciu, ako vytvárať veľmi dobrú cenotvorbu, či už pre domácnosti, ale predovšetkým pre malé a stredné podniky a samosprávy.
Tu sa práve dotknem tohto segmentu malého a stredného biznisu a samospráv, ktoré prekvapujúcu v týchto krízových časoch sú odsúdené na to, aby si zháňali kontrakty na spotových trhoch. A ja sa pýtam, prečo slovenská vláda sa nesnaží pomôcť týmto segmentom slovenskej ekonomiky a slovenskej spoločnosti, pretože oproti ostatným krajinám v okolí, ktoré buď zavádzajú opatrenia, alebo dohadujú výhodné ceny s Ruskom, sa dostávame do pozície, že naše malé a stredné podniky nebudú konkurencieschopné, budú krachovať. A samosprávy takisto budú v obrovských problémoch. Ako vieme, samosprávy spravujú školy, majú na starosti osvetlenie, sociálne služby, mnohé kultúrne inštitúcie, takže tam treba kúriť a svietiť. Takže vláda by nemala reagovať na spôsob vykrucovania žiaroviek v domácnostiach alebo vypínania osvetlenia vo večerných hodinách. Takže tu si myslím, že tuto vláda jednoznačne zlyháva.
Z jednej strany je to totálna miskomunikácia medzi ministerstvami a z druhej strany je to, samozrejme, neschopnosť vynegociovať doplňujúce objemy plynu zo strany nášho partnera z Ruska. Tu by som ešte chcel povedať, že tie ceny, ktoré sa momentálne pohybujú v dosť vysokých číslach, ako som už hovoril, Slovensko má vynegociované ceny plynu 270 eur za 1 000 kubíkov. Momentálne na spotových trhoch sa relatívne cena zastabilizovala na 1 200 dolárov na 1 000 kubíkov. V priebehu tohto roka bola dokonca 1 600 až 1 900. Takže stále nevieme predvídať, ako sa tieto ceny energií, predovšetkým plynu, budú vyvíjať.
Tá cena elektriny veľmi skáče, pretože tá predvídateľnosť ceny plynu je nejasná. Takže elektrina, ktorá sa výrazne odvíja od cien plynu, bude stále neustále variovať. Takže nedá sa predpokladať, čo bude v januári, vo februári a tak ďalej.
Takže tu stále vidím priestor na to, pán minister, aby ste vycestovali do Moskvy a dohodli s Ruskom dodatočné kontrakty. Vždy sme mali korektné vzťahy a ja si myslím, že tu je stále priestor, aby sme si dohodli zvýhodnené ceny v prípade, ak budeme mať nedostatok plynu. Pretože stále sa spoliehame na to, že máme vykalkulované stále iba tie lepšie varianty, slabšia zima, lepšie podmienky poveternostné, ktoré by do obnoviteľných zdrojov energie prinášali viac vetra alebo slnka.
Takže summa summarum je veľká nepredvídateľnosť predovšetkým v tých prvých mesiacoch na budúci rok. A myslím si, že vláda by mala konať konkrétnymi opatreniami a viac využívať naše dobré vzťahy predovšetkým s Ruskou federáciou, pretože ako vidíme náš, strategický partner, ktorý nám najprv navrhoval budovanie LNG terminálov v jednotlivých častiach severnej a južnej Európy, nám plyn nedodáva. Ten končí väčšinou na ázijských trhoch za niekoľkonásobne vyššie ceny. Takže strategicky zase sa musíme obracať iba smerom na Východ.
Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Kotleba, nech sa páči.

Pán poslanec Kmec, možno ste v tej svojej rozprave trafili klinček po hlavičke, ako sa hovorí, keď ste spomenuli, že slovenské firmy, slovenské podniky budú vďaka tejto nezodpovednej politike vlády v oblasti energií jednoducho strácať svoju konkurencieschopnosť. A to povedie, samozrejme, k utlmeniu výroby, to povedie k tomu, že postupne ale znova môžu začať strácať svoje dlhodobé trhy, na ktorých sú etablovaní.
Toto sme tu ale už raz zažili. Toto sme tu zažili v čase, keď o hospodárstve Slovenska veľmi výrazne rozhodoval protislovenský fanatik Havel a kedy Slovensko na dlhé desaťročia utrpelo obrovský hospodársky šok a škodu. Bolo by veľmi smutné a veľmi nešťastné, ak by len nezodpovednosťou vlády a nedostatočnou prípravou vlády na možno nejakú energetickú krízu, došlo, aj keď v menšom rozsahu, ale k podobnej situácii.
A ja som presvedčený, že aj táto debata tu v parlamente, aj keď možno nepovedie k odvolaniu podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Sulíka, povedie aspoň k tomu, že sa vláda začne správať konečne ako vláda suverénnej Slovenskej republiky a nie ako vláda jednej z gubernie Európskej únie.

S faktickou poznámkou teraz vystúpi pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, pán poslanec, použili ste naozaj diplomatický, vecný jazyk, vážim si to, v rámci tej rozpravy, ktorá dnes tu odznela, tak je to naozaj niečo, čo je dobre počúvať. Položili ste viacero otázok, ktoré sú na mieste, ale nepočula som, pravdupovediac, ani jeden dôvod, pre ktorý vlastne by ste chceli alebo chcete hlasovať za odvolanie pána ministra Sulíka. Opakovali ste len jednu opakovanú výhradu, a síce že ministra nekomunikujú, tak neviem ako, ministerstva nekomunikujú, neviem teda, na základe čoho toto usudzujete. Faktom je, že ministerstvá určite spolu komunikujú nielen bilaterálne, ale aj na koaličnej rade, aj na vláde. Takže toto naozaj nie je dôvod na to, aby ste odvolávali pána ministra Sulíka, a preto očakávam, že na základe vášho príhovoru vo vašej rozprave, že budete hlasovať proti jeho odvolaniu.

S ďalšou faktickou vystúpi pán poslanec Kočiš.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán kolega Kmec, naozaj s vami musím súhlasiť, že prioritne cena plynu rozhoduje o prioritnej cene elektrickej energie, pretože to, čo dokážeme vyrobiť z plynu, dostatočne konšpiruje alebo kooperuje s výrobou elektrickej energie z jadra, ktorú na Slovensku máme.
Jedna vec je spotová cena, čo je fajn, čo je jednoducho jedna z položiek. Ale druhá vec je priamy nákup cez Ruskú federáciu ako cez priameho exportéra. Čiže tam si naozaj vieme vyrokovať alebo urobiť iné ceny, ako to majú okolité krajiny. Správne ste poznamenal, že akú cenu dokázalo si vyrokovať nielen Maďarsko, ale za takú istú cenu odoberá ten plyn z Ruskej federácie aj Srbsko. Čiže naozaj rozdiel platiť za 1 000 m³ 245 eur, 244 alebo 270. Niekto si povie, že je to rozdiel nejakých 25 euro, no ale keď si to prepočítame na počet odobratých metrov kubických, ktoré naozaj máme a ktoré k nám pritekajú, tak je to značná, obrovská čiastka.
Vo svojej rozprave ste opäť veľmi kultivovane a veľmi zodpovedne oboznámil situáciu s tým, že áno, západná Európa, západné krajiny, časti Európskej únie nám tu pretláčajú tú "tzv. zelenú energiu", ale Slovensko nie je krajina, ktorá by mala dostatočný počet veterných dní, ktoré by dokázali vyrobiť určitý počet elektrickej energie z tých veterných turbín, alebo aby sme mali až taký vysoký počet (rečník si odkašľal), pardon, slnečných dní, aby sme dokázali vyrobiť z tej fotovoltaiky toľko slnečnej, teda toľko tej elektrickej energie, koľko naozaj aspoň sčasti vieme zadistribuovať do prenosovej sústavy. Takže naozaj orientovať sa, nehovorím, že výlučne na Východ, ale je to jedna z veľkých možností, ako dopracovať sa k lepším cenám.

Pán poslanec Ledecký, nech sa páči.

Ďakujem. Častokrát tu počúvam, aké budú mať problémy mestá a obce, že nebudú mať na financovanie energií, keďže prevádzkujú aj materské školy a základné školy a iné subjekty školskej samosprávy. Chcem povedať, že obce sú platené z podielových daní. Tie tvoria dane fyzických osôb. To znamená, že koľko daní zaplatíme ako zamestnanci, toľko sa rozdelí. Čiže je rozhodujúci, aký veľký balík to bude. A potom je rozhodujúci vzorec, podľa ktorého sa to bude rozdeľovať. To znamená, aký koeficient sa dá na školy a škôlky a pokiaľ sa to správne rozdelí, tak tých peňazí by malo byť dosť. A je veľmi dôležité si uvedomiť, lebo sa tu spomínalo, že sa bude vypínať verejné osvetlenie. A viete, keď je obec, ktorá má dvesto ľudí na trvalý pobyt prihlásených, z toho sto ľudí tam len žije, lebo tí ostatní kdesi vonku robia, a starosta je zaplatený na plný úväzok aj s pracovníčkou a väčšiu časť tých peňazí dá na platy, niekedy je to až 90 %, tak sa nečudujme, že tú elektriku musí vypnúť, lebo niekde tie peniaze musia ušetriť. Ale to už nie je problém ministerstva hospodárstva, ale to je problém toho, že reforma verejnej správy sa tu odkladá už dvadsať rokov. Ďakujem.