51. schôdza

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o sídle medzi vládou Slovenskej republiky a Európskym orgánom práce.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 776 z 20. októbra 2021 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, súčasne určil lehoty na prerokovanie výboru vo výboroch a v gestorskom výbore.
Oba určené výbory zhodne odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s medzinárodnou zmluvou a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, a táto má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou o sídle medzi vládou Slovenskej republiky a Európskym orgánom práce a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.
Správa výborov o prerokovaní tohto návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 152 z 23. novembra 2021. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru a predložila návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu správy.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja len veľmi krátko. Ja sa chcem poďakovať pánovi ministrovi za úvodné slovo, že sem vniesol kúsok normálneho, korektného vzduchu. Nestáva sa to často, aby ministri medzi sebou, hlavne ten, ten nový a ten starý si takýmto spôsobom vymieňali dobré skúsenosti a vedeli si, sa, seba, sa, aby som sa slovensky vyjadril (povedané so smiechom), navzájom vážiť.
Čiže ešte raz veľmi pekne ďakujem, pán minister. Všetko.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162 o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
V skratke, ide o... o zákon, ktorý má zrýchliť povoľovacie procesy pred a počas výstavby vybraných rýchlostných ciest a diaľnic, a v návrhu zákona je možnosť odňať odkladný účinok odvolania v prípade získavania stavebného povolenia a možnosť odňať odkladný účinok odvolania v prípade konania, tzv., tzv. zmeny stavby pred dokončením. Je tam ešte množstvo ďalších, ďalších legislatívnych úprach... úprav, ktorým jednoznačným cieľom je urýchliť proces povoľovania a tým aj výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som vás veľmi pekne požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, tlač je to 745. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z opatrení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Ja len, že hlasovanie bude dnes o 11.00 hod.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, nebolo to tak dávno, čo jedna z najvýznamnejších osobností našej krajiny a rovnako aj Československa oslavovala okrúhle výročie svojho narodenia, rovnako aj storočnicu od tragického úmrtia v roku 1919.
Milana Rastislava Štefánika asi netreba špeciálne predstavovať. Tak ako som už spomenula, je zaraďovaný medzi najvýznamnejších dejateľov, akých kedy Slovensko malo, či už v oblasti politickej, alebo diplomatickej, aj filozofickej, ale aj astronomickej. Je to osobnosť, ktorých sa rodí ako šafranu, a nám náleží, aby sme mu prikladali aj patričnú úctu.
Náš návrh zákona, jeho cieľom je zabezpečiť financovanie starostlivosti o mohylu na Bradle. Táto mohyla je unikátnym, veľmi unikátnym a vrcholným štandardom európskej monumentálnej architektonickej tvorby a zároveň memoriálnej tvorby. Spájajú sa v nej obraz krajiny, prostredie, v ktorom sa nachádza. Rozkladá sa na území troch katastrálnych území a svojím kompozičným, hmotovým, priestorovým a materiálovým vnímaním predstavuje vrcholné dielo svojho autora Dušana Jurkoviča.
Základným cieľom nášho návrha je, nášho návrhu je vytvoriť mechanizmus trvalého spolufinancovania základnej ochrany a rozvoja aj samotného areálu mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Pre účely tohto zákona ho tvoria národná kultúrna pamiatka pamätník, národná kultúrna pamiatka strážnica, prístupová cestná komunikácia, pozemné spevnené plochy, trávnaté plochy a lesné pozemky. Zámerom je trvalo udržať a rozvíjať areál tak, aby bol plne využitý jeho potenciál ako miesta pamäti národa, miesta rozvíjania potrebného vlastenectva, uvedomenia si samých seba, miesta predstavujúceho hodnoty štátnosti. Vytvorenie mechanizmu na zabezpečenie jeho trvalej udržateľnosti je v národnoštátnom záujme Slovenskej republiky.
Tento navrhovaný finančný mechanizmus predstavuje účelovú dotáciu územným samosprávam, na katastrálnom území ktorých sa areál nachádza. To znamená, ide o mesto Brezová pod Bradlom, Košariská a obec Priepasné. Ministerstvo kultúry poskytne účelovú dotáciu zo svojej rozpočtovej kapitoly v rámci schváleného limitu výdavkov na príslušný rozpočtový rok a výška toho finančného príspevku bude najviac vo výške finančných príspevkov jednotlivých obcí schválených na tento účel v iných, v ich rozpočte na daný rozpočtový rok.
Aj teraz by mohli samosprávy žiadať o dotáciu v rámci nášho dotačného programu Obnovme si svoj dom, ale má to jeden háčik. Na túto dotáciu neexistuje právny nárok. To znamená, aj keby obce a mesto požiadali o dotáciu, nemajú garanciu, že tie finančné prostriedky aj dostanú. Nakoľko je návrh zákona predkladaný za účelom zabezpečenia permanentných finančných zdrojov určených na údržbu areálu mohyly na Bradle, navrhuje sa jasne vymedziť jeho územie. V prílohe návrhu zákona sa vlastne nachádzajú všetky parcely, ktorých by sa tento návrh zákona mal týkať. To je pre túto chvíľu z mojej strany všetko.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavný právny výbo... Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, ctená snemovňa, prišli ste s návrhom zákona, ktorým si máme uctiť odkaz Štefánika, ako ste uviedli, ktorý je významná osobnosť nielen v slovenských, ale v československých dejinách.
Myslím si, že takýchto osobností máme v našich dejinách veľa a mohyla na Bradle nie je jediná, ktorá potrebuje reparáciu, ktorá potrebuje nejaké oživenie, a z tohto dôvodu by som bol rád, keby teda ste sa aj napríklad vyjadrili, že čo plánujeme robiť s odkazmi tých ostatných dejateľov.
Osobne pochádzam z Modry a bol som cez víkend sa pozrieť, ako vyzerá miesto, na ktorom sa postrelil Ľudovít Štúr, tak myslím si, že niečo tak hanebné a tak úbohé ťažko niekde nájsť pri dejateľovi, ktorému by sme mali všetci prejaviť veľkú vďaku za to, akú obetu priniesol. Myslím si, že úcta k tým dejateľom nespočíva len v tom, že budeme opravovať ich pamiatky. Samozrejme, že to absolútne patrí k tomu, ale musíme... (Ruch v sále.) Asi potrebujete pero, hej? (Rečník sa obrátil k spravodajcovi.) Nemôžete pero? (Rečník sa obrátil k navrhovateľke.) Nemáte. (Poslanec z pléna priniesol pero.) Jasné.
Myslím si, myslím si, že je to veľmi dobrý trend v tomto duchu, že prichádzate s iniciatívou, ktorá naozaj poukáže na to, že áno, sú tu ľudia, ktorí si v tomto celom našom zápase za nejakú slovenskú identitu zaslúžia osobitné miesto, ale nedá sa potom povedať, že iba jeden je to, a preto ak rokujeme o tomto zákone, tak je potrebné povedať, že čo s tými ostatnými. Na druhej strane rovnako si myslím, že existujú inštitúcie, ktoré vzhľadom na svoju historickú identitu a spôsob, akým vznikli, aký boj viedli a podobne na tej ceste k slovenskej štátnosti, by nejakým spôsobom mali mať aj, aj oprávnenie, alebo by sa to tak očakávalo, dať im takú náplň, že by sa o istý typ pamiatok mohli starať. Nemusí to byť zákonite ministerstvo kultúry, na konci dňa ste povedali teraz vo vašom vlastnom návrhu zákona, že predpokladáte aj aktivitu obcí a proste širších, širších komunít.
No a ja si z tohto pohľadu myslím aj bez ohľadu na to, že ten váš začiatok ministrovania s tými výrokmi na adresu Matice slovenskej nebol šťastný, ale veď verím, že sa to postupom času dá do normálu.
Ja si myslím, že by bolo dobré, keby napríklad, čo sa týka tých štúrovských dejateľov a celej, celej tej generácie pred rokom 1918, osobitnú nejakú pozíciu pri, pri podpore tej identity niesla napríklad Matica slovenská. Úplne si viem predstaviť, že tak ako sú rôzne inštitúcie tohoto druhu v Maďarsku alebo, alebo vo Francúzsku, ktoré majú v náplni činnosti starostlivosť o určitý typ kultúrnych pamiatok, ktoré sú primárne spojené s nejakou inštitúciou, tak myslím, dávam to teraz tak ako ten návrh, že, že napríklad čo sa týka tej generácie štúrovcov, bola by úplne, úplne zhodná proste, myslím si, naprieč politickým spektrom iniciatíva, keby sa vyčlenila Matici slovenskej vzhľadom nato, že sú vydavatelia Slovenských národných novín, a to je bytostne spojené sú Štúrom, proste tá, ten spôsob, ako tie noviny boli založené, to, ako, ako sa v podstate v Turčianskej župe podpisovali petície, ktoré predchádzali tomu, aby dostal vlastne Štúr licenciu na vydávanie týchto novín, a vzhľadom na to, akým spôsobom sa zberali ťažkým spôsobom peniaze na to, aby to vôbec vedelo vtedy fungovať, a na konci dňa to, že Štúr sa rozhodol opustiť český jazyk a začal... a začal, vybral si teda skôr to liptovské nárečie slovenčiny, aby sa rozhodol, že bude na území Slovenska, aj keď bol evanjelik, presadzovať teda spisovnú slovenčinu, upustil od tej bernolákovskej slovenčiny. To znamená, on urobil veľké obety, ktoré aj jeho stáli finančne dosť veľa, pretože mal veľkú aj podporu českých spolkov a podobne, a tie samotné, keď uvideli, že Štúr sa vybral cestou podpory slovenčiny, tak prichádzal aj o tento skromný, by som povedal, spôsob podpory.
A toto všetko jednoducho je zhmotnené v niektorých tých inštitúciách a myslím si, že, že aj teraz, keď prebieha ten audit v Matici slovenskej, že stálo by za to jednoducho posilniť tú inštitúciu, aby to nebolo tak ako pri Bradle iba o tom, že poďme niekde dať nový mramor a vysaďme niekde topole, ale... alebo zlepšime parkovanie a cesty a podobne, ale to je na konci dňa o tom duchu.
No a ten duch primárne by mal byť aj o tom, že sa budú vydávať nejaké povedzme knihy primárne, to znamená, podľa mňa aj pri tom Štefánikovi by som navrhoval, aby teda do tohoto nejakého zákona sa obsiahlo aj to, že tu bude nejaká, nejaká vydavateľská povinná činnosť k jeho osobe, pretože ten problém je, že dnes, si myslím, že, žiaľ, priemerne fungujúci Slovák a najmä z mladšej generácie okrem toho, že, že bol vojak a že padol v lietadle a niečo to má s 1. svetovou vojnou a s Československom, až tak veľa už o ňom ani nevie. No a to ani si netrúfnem povedať, ako to vyzerá pri Štúrovi. To znamená, myslím si, že v záujme všetkých by malo byť, aby sme vybrali tieto osobnosti na konci dňa sú to aj ostatné, ako Andrej Hlinka a podobne, aby sme systémovo začali budovať ten ich odkaz, ktorý tu bol.
Treba pochopiť aj dobe, v ktorej pôsobili, pretože nedá sa s prizmou dnešných názorov a poznatkov a všetkého hodnotiť to, ako sa títo ľudia museli aj vyjadrovať, aj v ktorom prostredí proste pôsobili, to všetko treba v komplexe hodnotiť, a preto ten zákon teda má význam, čo ste predložili, ale za predpokladu, že teda to neskončíme pri tomto, ale budeme nejak systémovo s tým robiť, aby sme budovali tú slovenskú identitu aj napriek tomu, že sme teda členom Európskej únie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, úplne súhlasím so všetkým, čo tu bolo povedané, ja som bol zdesený pred nejakým časom, keď som navštívil pamätník Ľudovíta Štúra.
To miesto, ktoré tu bolo spomínané, v lese, kde z toho pamätníka ostali asi dva kamene, a priznám sa, ja som v tej oblasti kedysi žil (povedané so smiechom) a my sme s deťmi išli pozrieť, ako vyzerá pamätník Ľudovíta Štúra, kde sa postrelil (povedané so smiechom), a z toho pamätníka fakt nič neostalo. Tam nie je tabuľa pamätná, tam, tam sú dva kamene, ktoré si ani nevšimnete, keď po ceste idete, zarastené, špina, odpadky, smetie.
Ako to, že je to jeden z najväčších dejateľov slovenskej histórie, ktorý si zaslúži, aby sa o ňom písalo, hovorilo, aby, aby teda deti vedeli, kto to bol, čo to bol, kde sa to stalo, tak ja si myslím, že tak ako pán poslanec povedal, mali by sme to zobrať z celého toho hľadiska a zamerať sa na všetky tie osobnosti, ktorí si nejakým spôsobom zaslúžia, aby sa na nich v histórii spomínalo.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja plne súhlasím s tým, čo si povedal, pán poslanec, len aby sme si uvedomili, nehovoríme o pamätníku v Modre, nehovoríme o pamätníku na cintoríne, hovoríme o pamätnom mieste, kde sa Štúr postrelil, to je ten bývalý potôčik, to je to miesto, ktoré si ani z tej cesty nevšimnete, to je tá jedna drevená šípka, to je tá jedna, jedna smutná tabuľka, ktorá je na tomto mieste.
Ale najskôr sa treba v dobrom spýtať pani ministerky, či na tomto mieste bola, aby sme teda nehovorili o... o veciach takto umelo, a teda sama pochopí, že toto miesto je, ak ho teda videla v tej - v úvodzovkách - plnej kráse, v ktorom ono je, sama pochopí, že malo by to miesto byť niečím významným a význačným a hlavne vyznačeným. Hej, čiže ja plne súhlasím, naozaj nechce to veľa, chce to aspoň pokosiť, alebo teda niekomu povedať, aby, prosím vás pekne, buďte taký dobrý, pokoste to miesto, aby sme sa tam nebrodili v tráve a nehľadali ten potok a aby sme si vedeli úplne jasne naznačiť, že áno, tuná sa stalo to nešťastie, o ktorých sa v tých dejinách bavíme tak často, a pritom vlastne vôbec o tom nevieme.
Čiže aj pre ďalšie generácie treba toto pamätné miesto postrelenia Ľudovíta Štúra nejakým spôsobom zvýrazniť, ale hovorím, v tejto chvíli o tom hovoríme akosi navyše, preto, lebo máme sa baviť o Štefánikovi.