51. schôdza

Áno, ďakujem pekne. Naozaj len veľmi kratučko, pretože, zdá sa, že tí, čo reagovali, tak všimli si v podstate to isté. Áno, všimli sme si to financovanie cez tie obce, aby to nedopadlo tak, ako Národný cintorín v Martine, že niekedy majú peniaze, a ak mesto nie je v kondícii, tak peniaze nemajú, takže verím, že toto sa dotiahne, pani ministerka.
Pán poslanec Fecko, no áno, sú to technikálie, ktoré predpokladám, keď Jurkovič začal navrhovať a pripravovať a stavať túto mohylu, tak nikto nerátal s tým, že bude ju treba aj ošetrovať a bude možno s tým problém, takže toto už ale, bohužiaľ, my tu nevyriešime, takže tiež asi otázka na ministerku kultúry.
No a tam, pán poslanec Mičovský, ja si myslím, že to je záležitosť jednej diplomatickej debaty s naším zastupiteľstvom v Ríme. Z mojich skúseností viem, že oni boli mimoriadne vždy ústretoví, takže verím, že aj toto sa podarí, a urobiť ten slovenský preklad, samozrejme, bude to chcieť novú tabuľu, ale nepredpokladám, že by to boli nejaké horibilné sumy, takže myslím si, že všetko je riešiteľné.
Ďakujem.

V tejto chvíli vyhlasujem rozpravu za skončenú. Želá si záverečné slovo pani navrhovateľka?
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi vyjadriť absolútne úprimné potešenie z toho všetkého, čo som tu mala možnosť počuť, lebo ja dávno hovorím, že milý Štúr, milý Štefánik, takí, akými ste boli vy, dávno nebol nik.
Naozaj tieto dve osobnosti patria neoddeliteľne k histórii nášho národa a to, čo som si vypočula vlastne aj na adresu toho, ako by sme mali pristúpiť k tomu, aby sme Ľudovíta Štúra začali vnímať nielen ako ten nedosiahnuteľný idol a hrdinu a... a toho, čo... toho významného dejateľa, o ktorom sa všetky deti v školách musia povinne učiť, a presne musia vedieť dátum, kedy tá spisovná slovenčina bola kodifikovaná. Ale problém je v tom, že tým deťom už v základe sa nedostávajú tie informácie o týchto významných ľuďoch aj ako o ľuďoch v prvom rade, lebo to je to, čo možno pre ten svet, a pre to vnímanie a budovanie tej hrdosti k tým osobnostiam je základom. A to je to, čo my už vlastne v školstve zanedbávame. Ale to je, samozrejme, vec na úplne inú diskusiu.
Ja len v skratke zareagujem na Ľudovíta Štúra, to miesto, ktoré tu bolo niekoľkokrát skloňované, som sama navštívila. Ja stále hovorím, že nepotrebujem na to pomazanie byť ministerkou, aby som sa o kultúru a históriu zaujímala, keďže mám vyštudovaný slovenský jazyk a históriu. Sú to naozaj moje srdcové záležitosti, a bolo v ubiedenom stave. Musím povedať, že bol to veľmi skľučujúci pohľad. Patrí to do správy mesta Modra.
Takže pani poslankyňa Kozelová otvorila tú otázku toho, že vlastne ako sa majú spravovať či už pietne miesta, vojnové miesta alebo nejaké spomienkové miesta. Tú starostlivosť o vojnové pamätníky má do veľkej miery v správe obec v spolupráci s ministerstvom vnútra. Slavín, napríklad keď si povedzme, mesto Bratislava, ale aj vnútro prispelo teraz na rekonštrukciu tohto monumentálneho pamätníka, takže nie všetko spočíva iba na pleciach ministerstva kultúry.
Čo sa týka tohto samotného nášho návrhu zákona a ja to opäť poviem úplne otvorene a povedala som to aj na začiatku, že vlastne nadviazali sme na dve významné výročia, ktoré boli spojené s osobnosťou Milana Rastislava Štefánika, to bývajú tie príležitosti, kedy sa ako keby pripomínajú významné činy, život, dielo ľudí, ktorí dosahujú to výročie, a vtedy aj vláda pristupuje k špeciálnym investíciám, ktoré dovtedy bežne pri týchto osobnostiach sa nerozdeľujú.
Áno, rozdelilo sa pomerne veľké množstvo finančných prostriedkov, myslím, že už vtedy sa aj pripravoval tento návrh zákona, ale nebol dotiahnutý do konca, takže tu musím povedať, že je fajn, že tá... že sa nadviazalo vlastne na myšlienku, ktorá vznikla už predtým, a bolo to veľmi príjemné na ňu nadviazať, ale treba si aj povedať, že podľa mojich informácií, lebo rovnako kým som nebola ministerkou, tak som bola aj v rodnom dome Milana Rastislava Štefánika, poznáte možno ten priestor, ktorý je absolútne úžasný, pretože na veľmi malom priestore, čo sa týka metrov štvorcových, je tak nádherne zhustený ten jeho život, tá emócia, čo z neho vychádzala, že každý človek, ktorý tadiaľ prejde, hoci v krátkom... krátko krokmi, ale naozaj dlho ostane v úvahách o ňom. A čo bolo pre mňa vtedy veľmi prekvapujúce zistenie, ja som sa pýtala toho vedenia toho múzea, že či vtedy vlastne štát prispel na toto múzeum. A odpoveďou mi bolo, že milión investoval súkromný investor. Bavíme sa o minulosti, pani poslankyňa, áno, pri výročí okrúhlom, samozrejme, investícia prišla, ale tu sa naozaj treba zamyslieť nad tým, aj čo tu niekoľkokrát odznelo.
My si nemôžeme spomínať na osobnosti našich dejín iba v deň ich výročí. My by sme ich mali mať implementovaných v našich mysliach, v našich dušiach a v našich srdciach. To by bol ten úplne najideálnejší prípad. Kým sa k tomu dostaneme, kým tú národnú hrdosť nebudeme musieť budovať nejakým spôsobom umelo a dodatočne, ale bude absolútne úprimná, zo srdca, vtedy aj my ako národ sa dostaneme niekam ďalej, než sme teraz.
Čo sa týka toho samotného príspevku, veľmi správne, ten model vychádza vlastne z dotácie pre cintorín v Martine, takže je to veľmi podobný princíp, ak si to zoberieme v tomto prípade, tri mestá, každé by dalo po 20-tisíc, dohromady je to suma 60-tisíc, ministerstvo kultúry prispeje najviac vo výške 60-tisícov, ale áno, bude mať vplyv na tú čiastku to, v akej kondícii sa nachádza to-ktoré mesto alebo obec, takže nie je, žiaľ, tá suma fixne daná taká, že 60-tisíc to bude každý rok, ani verejné financie nie sú každý rok v takom stave, ž by sa z nich mohlo odčerpávať nad rámec, zase musíme sa zamýšľať aj nad tým, čo tu chceme zanechať pre budúce generácie, čo sa týka štátnej kasy.
Takže toto, toto, žiaľ, nie je zadefinované úplne presne nejakou jednotnou hranicou, ale my sme veľmi radi, že dochádza k tomuto kroku, ktorý bude aspoň do nejakej miery prinášať systém, ktorý tu do teraz nebol. Nejaký systém, nejakú istotu, budú vedieť dobre, toľkoto sme schopní dať my ako obec alebo ako samospráva a budeme vedieť, že tú garanciu z ministerstva máme v tejto výške.
Ďakujem veľmi pekne.

Želá si záverečné slovo pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem aj schôdzu Národnej rady.
Budeme pokračovať o 14.00 hod. vládnym návrhom zákona o mediálnych službách.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Kolegyne, kolegovia, poprosím vás ešte o strpenie.
Pani poslankyňa, viem, že ste na rade s vystúpením v rozprave, ale momentálne sa práve hlasuje na rokovaní vlády, takže ešte ma poprosili o prestávku, kým sa skončí hlasovanie a prídu členovia vlády do Národnej rady.
Takže zatiaľ prerušujem schôdzu do 14.20 hod.

(Prestávka.)

Panie poslankyne, páni poslanci, ďakujeme za porozumenie.
Budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 762, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 794.
Nech sa páči, pani ministerka kultúry, prosím, uveďte tento vládny návrh zákona.

[Rokovanie o vládnom návrhu zákona o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách), tlač 762.]

Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa jedna, páni poslanci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si vám dovoľujem predložiť media... zákon o mediálnych službách, v skratke nazvaný. Je to zákon, ktorý od nás vyžaduje transponovať európsku smernicu v tejto oblasti. Máme v nej už nejaké to meškanie, takže som veľmi rada, že môže byť predložený tu a teraz.
Hlavne ide o reakciu na mediálny priestor a aj mediálne zákony, ktoré roky neboli doslova prekopávané. My sme si zobrali za svoje to veľké sústo toho mediálneho priestoru zmeniť v tom duchu 21. storočia aj dostať ho, povýšiť ho na európsku úroveň. To znamená, budeme prinášať teraz v najbližšom období balíky, ktoré nám pôvodné zákony menia. Prvým z nich je zákon o mediálnych službách, ktorý sa týka, alebo teda bude nahrádzať zákon o vysielaní a retransmisii a o digitálnom vysielaní. Najdôležitejšie je asi povedať, že doteraz tá naša legislatíva zahŕňala periodickú tlač, vysielanie, rozhlas, ale nepokrývala online priestor. A dnes je práve tento priestor veľmi vypuklý a je potrebné reflektovať na požiadavky doby, ktoré tu sú a na ktoré budeme musieť ako ľudstvo do veľkej miery pružne reagovať.
Čo chceme zaviesť v rámci tej našej mediálnej legislatívy? Vymenujem zopár takých tých ako keby hlavných tém, ktoré tento zákon obsahuje, pretože ide rozsiahly zákon, ktorý má okolo 240 paragrafov, je to naozaj hmotné dielo. Chceme väčšiu ochranu maloletých, najmä z hľadiska podnecovania k nenávisti či k násiliu. Chceme, aby vysielatelia viac percent svojho vysielacieho času venovali zrakovo a sluchovo znevýhodneným, rovnako ako navyšujeme vlastne percentuálny podiel vysielania pre národnostné menšiny.
Ďalej zavádzame register médií. Znamená to, že médiá by po novom mali byť registrované v rámci novovytvoreného registra, tak ako to už dnes funguje pri firmách, ktoré fungujú alebo obchodujú so štátom. Tento register médií by mal slúžiť na stransparentnenie vlastníckych vzťahov médií, aby sme vedeli, kto je koncovým užívateľom výhod. Zároveň jednáme aj o financovaní médií, to znamená, že tá naša hranica, o ktorej môže byť ešte, samozrejme, diskusia na to, aby sa zverejňovali tí darcovia, je 1 200 eur.
Ten zákon je niečo, čo už tu malo byť skôr. Prichádza teraz, myslím si, že v správnom načasovaní a zároveň je aj napĺňaním programového vyhlásenia vlády, kde doslova uvádzame, že v nadväznosti na aktuálny vývoj práva Európskej únie a v danej oblasti vláda Slovenskej republiky predloží legislatívnu úpravu nového regulačného rámca pre audiovizuálne mediálne služby a elektronické médiá, zahŕňajúc aj úpravu transparentnosti vlastníckych vzťahov v médiách, mechanizmov pre mediálnu pluralitu ako regulácie prostredníctvom samoregulačných vzťahov a procesov v rámci ochrany maloletých a ochrany spotrebiteľa.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujeme, pani ministerka.
Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Milanovi Potockému.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.