51. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pán minister, ja by som poprosil aj pre pročkovcov, Jožka Pročka a pána Nemca, lebo tí to nechápu, že čo znamená pozastavenie vybudovania vodovodných a kanalizačných prípojok, že nedošlo k tomu. Tak sa vás pýtam, v obciach boli aj na niekoľko mesiacov pozastavené tieto práce. Keď niekoľko mesiacov, štyri-päť mesiacov sa nemôže pokračovať vo vodovode a v kanalizácii, tak ako sa to dá ináč nazvať ako pozastavením? Skúste mi to vysvetliť, lebo ja to nechápem. A na základe doschválenej dotačnej zmluvy boli pripísané peniaze z ministerstva životného prostredia alebo z envirofondu na dané obce, ale dané obce bez súhlasu envirofondu nemôžu s týmito peniazmi nakladať.
To znamená, že vy ste povedal pravdu, že ste im peniaze poslal, len ste zabudol povedať to b, že bez súhlasu eurofondov, to je pod vašou správou, nemôžu tieto obce s týmito peniazmi nakladať niekoľko mesiacov. A pritom tieto obce niektoré, lebo doteraz ste mi nepovedal, koľko ste dal trestných oznámení, niektoré neporušili absolútne žiaden zákon podľa výsledných kontrol, ktorých mali niekoľko.
Takže ešte raz, koľko ste podal tých trestných oznámení, ak to viete a či vôbec nejaké a ak je štyri-päť mesiacov pozastavená činnosť, čo to je iné ako, som povedal, pozastavenie vybudovania vodovodných prípojok? Lebo ak päť mesiacov niečo nerobím, tak ja si myslím, že sa to pozastavilo.
Ale tuto Jožko Pročko s pánom Nemcom, pročkovci tomu nerozumejú, ale ja si myslím, že je to tak. (Reakcie z pléna.) Skúste nám to vysvetliť, vidíte, ako sa chechtajú.

Tak smejú sa, pán poslanec, na tom, že opakujete tie isté otázky (reakcia z pléna) a to už prestane potom byť zábava. Ale mne to neprekáža, na to sme tu, vy si opakujete svoje.
Jednoducho kontrolovali sa tie, niekoľko mesiacov sa kontrolovali verejné obstarávania, v niektorých prípadoch sa naprávali, dopĺňali, zachraňovali, lebo mali ísť všetky dolu vodou. Lebo tak si zvykli títo páni, že načo by oni išli podľa zákona, keď to môžu prihrať kamarátovi.
A vy by ste mali fandiť vláde, ktorá tieto praktiky ukončila. (Reakcia z pléna.) Pretože ľudia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán minister...

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
... v tomto štáte nieže tých zopár, zopár ľudí, ktorí by nemali kričať a radšej byť potichu, sa sťažuje, ale tu stovky slušných starostov čakajú na kanalizáciu, čakajú roky, pretože tu panovali protekčné praktiky, čakajú na nedokončené kanalizácie. Tu na Záhorí, pár kilometrov, neprepojené obce, nejde to do čističky, čakajú na už preplnené čističky milióny ľudí, ktorí žiaden zákon neporušili ani predpisy, čakajú. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, má celý rad nových prínosov, ktorými chceme prispieť, prispieť k rozvoju vodovodov a kanalizácií.
Mimoriadne dôležitým opatrením je tam opatrenie, ktoré uľahčuje pripojiť sa na vodovod a kanalizáciu, pričom časť prostriedkov nepôjde na úkor občanov, ale spoločnosti, ktoré mu zabezpečujú túto službu. Týmto spôsobom sa totiž vyhneme ťažkostiam, že niektorí občania, hoci mali priamo na ulici kanalizáciu, a je takých domov na Slovensku viac než dosť, predsa sa nepripojili a nevyužívajú tú kanalizáciu.
V zákone sa takisto mení zákon 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý zabezpečuje, zjednodušene povedané, aby obce a mestá sa stali vlastníkmi rozvodných sietí, vodovodov a kanalizácií. Dodnes tomu tak nie je, niektoré tie vodovodné a kanalizačné siete držia v rukách súkromné firmy, iné držia mestá a obce a ešte ďalšie drží aj štát.
V článku I vládneho návrhu sa upravuje kompetencia pre okresné úrady v sídle kraja v rámci dohľadu na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií, kde sa dopĺňajú podmienky pre nútenú správu pre toho prevádzkovateľa, ako aj povinnosti pre vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, ak nastane nútená správa.
Doplnili sa tiež nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov a vykonali sa mnohé legislatívno-technické úpravy.
Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa vodovodných prípojok a kanalizačných prípojok vo verejnom priestranstve. Je to ďalšie mimoriadne dôležité opatrenie.
Upresňujú sa tiež práva a povinnosti vlastníkov verejných vodovodov a verejných kanalizácií, ako aj prevádzkovateľov týchto sietí.
Ďalej, mení sa doterajší režim vlastníckeho práva, to som už zmienil, k verejným vodovodom a verejným kanalizáciám a to tak, aby od nadobudnutia účinnosti návrhu zákona vlastníctvo tejto vodárenskej infraštruktúry mohli nadobúdať už iba obce alebo mestá, prípadne ich združenia a právnické osoby, na ktorých podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú obce alebo združenia obcí ako tzv. subjekty verejného práva pôsobiace vo verejnom záujme.
Táto zásadná zmena už natrvalo, verím, že natrvalo stabilizuje túto strategickú infraštruktúru, aby sa nestala predmetom rôzneho vzájomného vydierania alebo nadmerných ziskov.
Dopĺňajú sa ustanovenia súvisiace s povoľovaním pásiem ochrany vo verejnom záujme, ak to je mimo zastavaného územia obce zo zákona.
Dopĺňa sa právna úprava vecných bremien k pásmam ochrany. To je ďalšie mimoriadne dôležité ustanovenie, panie poslankyne a páni poslanci, týkajúce sa aj konkrétnych problémov, ktorými teraz žijeme na Žitnom ostrove v okolí Šamorína, kde je úsilie zastavať územie, pod ktorým je ale strategicky najbohatší zdroj podzemnej vody.
Návrh zákona v čl. II upravuje potom zákon 364/2004 o vodách a tiež zákon Slovenskej národnej rady 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Ide o ten tzv. vodný zákon, ktorý v súvislosti s vymedzením pásiem ochrany a vodovodného potrubia verejného vodovodu a pásiem ochrany potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavané územie obce na základe umiestnenia vodnej stavby podľa podmienok územného rozhodnutia.
V čl. III sa potom dopĺňa rozsah cenovej regulácie vo vodnom hospodárstve o pripojenie na verejnú kanalizáciu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegynky, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1083 z 11. novembra 2021 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 690), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny zákon, návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 393 z 18. novembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením 162 zo 16. novembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj o predmetnom vládnom návrhu dňa 18. novembra 2021 nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor o návrhu spoločnej správy výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 690a), nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona o Národnej rade Slovenskej republiky podľa §... 350/1996 Z. z. o rokovaniach... poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Uznesením výboru č. 155 zo 14. októbra 2021 som bol poverený v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov za spoločného spravodajcu, ktorý predloží predmetnú informáciu a bude predkladať návrh na ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, keďže prioritou vlády je prinášať kvalitné zákony, tak sme si dovolili aj tento zákon o niečo upraviť a pripraviť spolu s kolegami v koalícii kvalitný pozmeňovák, aby sme vychytali všetky chybičky, ktoré tam v úvode boli.
Teraz mi dovoľte predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Šudíka, Anny Zemanovej a Jaromíra Šíbla k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 690).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
I. V čl. I 9. bode § 3 ods. 9 sa vypúšťa slovo "nástrojom".
2. V čl. I sa za bod 10 vkladajú nové body 11 a 12, ktoré znejú:
"11. § 4 ods. 1 posledná veta znie: "Vodovodná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný predpis."
12. V § 4 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: "Opravy a údržbu vodovodnej prípojky zrealizovanej na verejnom priestranstve, 2a), vrátane projektovej činnosti, 2c), zabezpečuje a náklady znáša vlastník verejného vodovodu, na ktorý sa vodovodná prípojka pripája. Náklady na opravu a údržbu vrátane projektovej činnosti sú ekonomicky oprávnený náklad."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 2c znie:
"2c) § 45 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Tieto body nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022.
Uvedená zmena sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
3. V čl. I 16. bode § 4 odsek 8 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
"d) písomne oznámiť vlastníkovi verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie odpojenie odvádzania vôd z povrchového odtoku z jeho pozemku kanalizačnou prípojkou do verejnej kanalizácie a spôsob ich zadržania na pozemku alebo ich využitia producentom."
4. V čl. I sa za bod 29 vkladá nový bod 30, ktorý znie:
"30. V § 15 ods. 1 písm. f) sa za slovo "vodovod" vkladajú slová "a opravy a údržbu vodovodnej prípojky zrealizovanej na verejnom priestranstve vrátane projektovej činnosti"."
Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2022.
Uvedená zmena sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I bod 32 znie:
"32. V § 15 ods. 4 sa slová "1 písm. c) až g), odseku 6 a odseku 7 písm. b) a h)" nahrádzajú slovami "1 písm. a), c) až g), odseku 5, odseku 6 a odseku 7 písm. b), h), k) a l)", slová "§ 4 ods. 3, § 12 ods. 4" sa nahrádzajú slovami "§ 4 ods. 1 a 3, § 12 ods. 3" a vypúšťajú sa slová "§ 27 ods. 3 a 6" a slová "§ 29 ods. 3,"."
6. V čl. I 46. bode § 16a ods. 6 sa na konci pripája táto veta: "Vlastník verejného vodovodu a vlastník verejnej kanalizácie splní povinnosti podľa predchádzajúcej vety prvýkrát do 31. júla 2023 za kalendárny rok 2022."
7. V čl. I 56. bode § 19 odseky 5 a 6 znejú:
"(5) V pásme ochrany okrem výkonu oprávnení správcu vodného toku podľa osobitného predpisu, 11b), je zakázané
a) vykonávať zemné práce, umiestňovať stavby, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia alebo vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo k verejnej kanalizácii alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav,
b) vysádzať trvalé porasty,
c) umiestňovať skládky,
d) vykonávať terénne úpravy.
(6) Pásmo ochrany, ktoré je umiestňované v cestnom telese pozemných komunikácií, sa nevymedzuje."
8. V čl. I 61. bod znie:
"61. V § 20 odsek 4 znie:
"(4) Povinnosti zodpovedajúce oprávneniu podľa odseku 1 na pozemku mimo zastavaného územia obce a povinnosti vlastníka pozemku vyplývajúce z rozhodnutia o určení pásma ochrany sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom pozemku; 12a), ak je vlastník pozemku v dôsledku výkonu týchto oprávnení obmedzený v užívaní pozemku, má vlastník pozemku za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú náhradu. Ak vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie nevyhovie nároku alebo je nečinný, môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť svoje právo na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 12a znie:
"12a) § 151n až 151p Občianskeho zákonníka."
9. V čl. I 62. bode § 20 ods. 5 sa vypúšťajú slová: "a zmluva o zriadení vecného bremena" a za druhú vetu sa vkladá táto veta: "Vykonanie záznamu vecného bremena do katastra nehnuteľností je vlastník stavby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie povinný písomne oznámiť vlastníkovi pozemku do 60 dní od jeho vykonania."
10. V čl. I 62. bode § 20 odseky 7 a 8 znejú:
"(7) Vlastník pozemku má za zriadenie vecného bremena z titulu oprávnenia stavebníka uskutočniť na jeho pozemku mimo zastavaného územia obce stavbu vodovodného potrubia alebo potrubia stokovej siete nárok na primeranú náhradu. Náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia vecného bremena. Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie je povinný písomne vyzvať vlastníka pozemku na uplatnenie si náhrady spolu s oznámením o vykonaní zápisu vecného bremena podľa odseku 5. Náhradu si vlastník pozemku musí uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa doručenia výzvy, najneskôr však do troch rokov odo dňa vzniku vecného bremena, inak právo na náhradu za uplatnenie vecného bremena zanikne. Na základe dohody medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie možno náhradu podľa odseku 4 a náhradu podľa tohto odseku vyplatiť súčasne. Ak sa stavebník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a vlastník pozemku na výške náhrady nedohodnú, v sporoch o náhradu rozhoduje súd.
(8) Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní pozemku v určenom pásme ochrany vodovodného potrubia alebo potrubia stokovej siete v zastavanom území obce, má nárok na primeranú náhradu z titulu vecného bremena v dôsledku určeného núteného obmedzenia užívania tejto časti pozemku. Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie je povinný písomne vyzvať vlastníka pozemku na uplatnenie si náhrady spolu s oznámením o vykonaní zápisu vecného bremena podľa odseku 5. Náhradu si vlastník pozemku musí uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka odo dňa doručenia výzvy, najneskôr však do troch rokov odo dňa vzniku vecného bremena, inak právo na náhradu zanikne. Na základe dohody medzi vlastníkom nehnuteľnosti a vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie možno náhradu podľa odseku 4 a náhradu podľa tohto odseku vyplatiť súčasne. Ak sa vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a vlastník pozemku na výške náhrady nedohodnú, v sporoch o náhradu rozhoduje súd."
11. V čl. I 85. bod nadobúda účinnosť 1. januára 2023.
Uvedená zmena sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
12. V čl. I 91. bode § 39 ods. 1 písm. c) sa slová "§ 16a ods. 1 až 4 a 7" nahrádzajú slovami "§ 16 ods. 1 až 4 a 6".
13. V čl. I sa za bod 91 sa vkladá nový bod 92, ktorý znie:
"92. V § 39 ods. 1 písm. d) sa slová "§ 4 ods. 7, 8 a 10" nahrádzajú slovami "§ 4 ods. 7 až 9"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobudne účinnosť 1. januára 2022.
Uvedená zmena sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
14. V čl. I sa bod 93 vypúšťa.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
15. V čl. I 95. bode sa slová "§ 19 ods. 6, § 19a ods. 4" nahrádzajú slovami "§ 19 ods. 6, § 19a ods. 4, § 20 ods. 5, 7 a 8".
16. V čl. I 101. bode § 40 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: "a d)".
17. V čl. I 107. bode § 41 ods. 1 sa slová "§ 3 ods. 5 a 8" nahrádzajú slovami "§ 3 ods. 6 a 10".
18. V čl. II v 2. bode § 16a ods. 5 sa slová "po dobu 15 dní" nahrádzajú slovami "a súčasne na webovom sídle ministerstva po dobu 30 dní".
19. V čl. II v 2. bode § 16a ods. 7 sa na konci pripájajú tieto slová "a súčasne na webovom sídle ministerstva".
20. V čl. II v 2. bode § 16a ods. 8 sa za slová "na webovom sídle orgánu štátnej vodnej správy" vkladajú slová "alebo na webovom sídle ministerstva".
21. V čl. II v 2. bode § 16a ods. 11 sa slová "zverejní orgán štátnej vodnej správy na svojom webovom sídle po dobu 15 dní" nahrádzajú slovami "trvalo zverejní orgán štátnej vodnej správy na svojom webovom sídle a na webovom sídle ministerstva".
22. V čl. II 6. bod znie:
"6. V § 26 ods. 8 druhá veta znie: "K vodnej stavbe povolenej podľa predchádzajúcej vety sa vymedzuje pásmo ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie podľa osobitného predpisu, 37a), na základe umiestnenia vodnej stavby podľa podmienok územného rozhodnutia." a pripája sa tretia veta, ktorá znie: "Vodná stavba a pásmo ochrany vodnej stavby podľa tohto odseku a povinnosti s nimi súvisiace, 37a), sú vecné bremená spojené s vlastníctvom pozemku."."
23. Článok III nadobúda účinnosť 1. januára 2022.
Uvedená zmena sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
24. V čl. IV sa slová "15. decembra" nahrádzajú slovami "30. decembra".
A zároveň vynímam bod 3 z informácie na osobitné hlasovanie.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za prečítanie tohto dlhého pozmeňovacieho návrhu. Ale myslím si, že naozaj je dobré, keď sa zhodneme a vieme nájsť ešte nejaké vylepšenia zákonov, tak ako je to tu.
Zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách je veľmi dôležité, aby sa upravil, aby naozaj sme dokázali účinnejším spôsobom donútiť sa pripájať na vodovody, ale hlavne na kanalizácie. Tie pravidlá, ktoré boli doteraz, často boli obchádzané, boli neefektívne. Osobitne som rada, že sa nám tam podarilo doplniť aj ustanovenie ohľadom okolností, akým spôsobom sa môže odpojiť dom napríklad od dažďovej kanalizácie, aby sme podnietili najmä bytové domy, ktoré platia vysoké strešné poplatky, a motivovali ich, aby sa odpojili, aby vodu neodvádzali do kanalizácie, ale aby ju zadržiavali v území nejakými technickými opatreniami. A taktiež v pozmeňovacom návrhu sa upravili aj zvýšila transparentnosť pri zverejňovaní, pri udeľovaní výnimiek z § 16a vodného zákona.
Takže som rada, že sa posúvame krok za krokom k tomu, aby sme dosiahli lepší stav našich vôd.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja chcem najskôr oceniť tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách. Chcem len pripomenúť, že aspoň podľa mojich informácií vzhľadom k tomu, že som tiež členom orgánu jednej vodárenskej spoločnosti, a teda sa tejto problematike venujeme, že tento zákon, tento návrh sa pripravoval dlhodobo. Bol predmetom, samozrejme, aj medzirezortného pripomienkového konania. Mohli sa k nemu, mohol sa k nemu vyjadriť Asociácia vodárenských spoločností, ďalšie inštitúcie. Bolo tam kvantum návrhov, pripomienok, ktoré boli čiastočne zapracované alebo väčšinou zapracované. Ten pôvodný návrh, ktorý som si preštudoval, naozaj bol, dalo by sa povedať, dostačujúci.
Som trošku zaskočený teraz týmto pozmeňovacím návrhom, pretože ten návrh zmien zákona má 27 strán, k tomu je 24 pozmeňovacích bodov, to, čo predkladal teraz pán kolega Šudík, a teda nie je možné v krátkej dobe posúdiť vplyv týchto návrhov na konečný, na konečnú podobu zákona. Chcel by som toto trochu vytknúť do budúcnosti a my sme sa aj tu v minulosti stretli s takýmto postupom a potom sa môže stať, že sa ten dobrý zámer, ktorý bol pripravený, môže znehodnotiť.
A tiež by som si ešte dovolil povedať jednu poznámku. My máme v tomto volebnom období na stole, myslím, už tretiu novelizáciu zákona o vodovodoch a kanalizáciách. Keby sa to tak nejako vedelo skoordinovať, že by sa pri takejto veľkej novele aj tie, čo sme doteraz riešili, zmeny návrhu zákona mohli do budúcnosti skonsolidovať.
Ďakujem pekne.

Chcem, pán predsedajúci, oceniť prácu poslancov. Tu sme videli, že naozaj medzi prvým a druhým čítaním ten čas má veľký význam.
Poslanci pripravili dôležité pozmeňujúce návrhy, ktoré zlepšia pozíciu občana. Pripomeniem napríklad, že tým sa umožní, aby občan, podobne ako je to pri elektro, ako je to pri plyne, aby jeho zodpovednosť za infraštruktúru začínala až hranicou jeho pozemku. Žiaľ, doteraz dlhých skoro 20 rokov bol neúnosný stav, kedy občan mal platiť až po napojenia na hlavnú sieť vodovodu a kanalizácie svoje, za svoje peniaze, pritom išlo o investíciu do cudzieho majetku a na cudzom pozemku. Mnohí občania to ani nedocenia, ako teraz poslanci, ktorí tu predniesli ten návrh, vyšli v ústrety ich záujmom.
A pokiaľ ide o vodárenské spoločnosti, ktoré zmienil pán Blcháč, tie, tam sa zdôrazňuje, že ide o oprávnený náklad, kde si to zahrnú do svojich nákladov a v rozsahu tých dlhých rokov, v ktorých používajú túto infraštruktúru, nebudú musieť nejakým vážnejším spôsobom toho jednotlivého občana predsa zaťažovať. Tam ide o obrovskú infraštruktúru a na dlhé desiatky rokov. Čiže toto riešenie bolo veľmi správne a ja ako predkladateľ vodného zákona ho vítam.
Ešte poznámka, že bolo priveľa zásahov. Pripomeniem vám, že prvý bol kvôli konkrétnej situácii v istom meste, kde sa mal práve scudziť majetok v prospech, majetok infraštruktúry v prospech nejakej firmy a už vtedy poslanci mobilizovali proti tomu, aby sa infraštruktúry vodovodov a kanalizácií stávali predmetom špekulatívnych obchodov. Teraz tento zákon to už definitívne stabilizuje.
Druhá zmena bola covidová. A keď si to dobre pamätám, týkala sa naozaj len obsluhy vodárenstva v dobe COVID-u. Čiže nemyslím si, že nadužívame pozornosť Národnej rady, ak prichádzame teraz so stabilným definitívnym vodným zákonom, keď navyše naozaj je doplnený týmto kvalitným pozmeňujúcim návrhom.
Ďakujem ešte raz za porozumenie aj za spoluprácu poslancov.

Ja len veľmi krátko. Hlasovať o tomto návrhu zákona budeme dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na čele so mnou predkladá na rokovanie Národnej rady veľmi krátku novelu Zákonníka práce, § 66, ktorý upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím.
Podľa stavu de lege lata má zamestnávateľ povinnosť okrem prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, ak títo na pracovisku pôsobia, žiadať o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou so zamestnancom, ktorý je zamestnancom so zdravotným postihnutím, aj príslušný úrad práce, ktorý má na rozhodnutie o tom, či dá, alebo nedá súhlas, 30 až 90 dní. A, samozrejme, nemusí súhlas udeliť a v praxi táto povinnosť v podstate spôsobuje skôr prekážku osobám so zdravotným postihnutím k tomu, aby sa dostali do pracovného pomeru... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Vstup predsedajúceho.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Dajte ešte čas pánovi poslancovi, aby mohol z miesta ďalej hovoriť. Ďakujem.

Drdul, Dominik, poslanec NR SR
Skôr predstavuje teda prekážku, nieže nejakú pomoc alebo záruku toho, že budú mať prácu v pracovnom pomere, pretože ak má celý ten pracovný pomer trvať, resp. tá procedúra ukončovania pracovného pomeru, pardon, trvať možno aj pol roka alebo viac, tak jednoducho tomu zamestnávateľovi sa neoplatí takýto pracovný pomer nadviazať. A preto sme teda názoru, že týmto návrhom zákona by bolo dobré skrátiť lehotu, ktorú má úrad práce na rozhodnutie, na sedem dní. Pre prípad, že nerozhodne do siedmich dní, tak nastáva fikcia súhlasu s výpoveďou. A aby sme nevyhodili tých, ktorí sú v súčasnosti zamestnaní na pracovný pomer, tak sme tam dali prechodné ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že táto nová právna úprava sa bude vzťahovať až na pracovné pomery založené po účinnosti zákona.
Sekundu, pardon.
Zámerom zákonodarcov, samozrejme, nie je poškodzovanie osôb so zdravotným postihnutím, práve naopak, vďaka tomu, že, paradoxne, zjednodušíme procedúru skončenia pracovného pomeru, tak zvýšime konkurencieschopnosť týchto zamestnancov, pretože zamestnávateľ nebude mať dôvod, pre ktorý by sa mal báť uzatvoriť pracovný pomer, ktorý by vyplýval priamo zo Zákonníka práce, hej? Tento dôvod proste odpadne, pretože tá administratívna záťaž spojená s týmto ustanovením a s touto povinnosťou sa zníži na minimum.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Návrh zákona nemá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Má pozitívne sociálne vplyvy. Nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana. Má pozitívny vplyv na sociálnu inklúziu.