51. schôdza

Otváram rozpravu, do ktorej som dostal dve písomné prihlášky od pani poslankyne Laššákovej a od pána poslanca Jarjabka.
Takže nech sa páči, najprv pani poslankyňa Ľubica Laššáková.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, opäť v úvode poviem, tak ako aj pri tom predchádzajúcom návrhu zákona, že tento návrh zákona je namieste, pretože skutočne je nutné kráčať s dobou a zákonne upraviť aj mediálny priestor a služby v ňom.
Tu ale treba povedať, že síce píšete, pani ministerka, tento materiál ako iniciatívny materiál ministerstva kultúry, týmto vás ale zaviazala ešte predchádzajúca vláda svojím uznesením v roku 2019, vychádza z európskych smerníc a hovorí sa tam, že do konca tohto roka musíte prijať zákon o mediálnych službách, pretože jeho neprijatím hrozia státisícové pokuty. Je to viac ako 600-tisíc eur, takže dosť veľa peňazí. Takže áno, iniciatívne povinne bolo treba tento zákon pripraviť.
A kto sa prelúskal tými stovkami strán tohto návrhu zákona a jeho dôvodovej správy, si možno všimol niekoľko nezrovnalostí, na ktoré poukážem, a hlavne chcem na ne aj odpovede.
V § 17 o ochrane zdroja informácií a právo na informácie sa v bode 4 píše, citujem: „Osoba zachovávajúca mlčanlivosť má právo odmietnuť súdu, inému orgánu verejnej moci poskytnutie informácie o pôvode informácie, dokonca aj odoprieť vydať veci, z ktorých by mohol byť zistený pôvod alebo obsah takýchto informácií.“ Podobne je to aj v bode 5 tohto istého paragrafu. To sa mi zdá nie celkom korektné.
Ďalej v návrhu zákona sa hovorí o vytvorení tzv. Rady pre mediálne služby alebo regulátora v počte 17 ľudí a sú tam dokonca už stanovené aj tabuľkové platy týchto ľudí, takže mňa len zarazilo, že váš stranícky šéf likviduje jedným zákonom časť štátnej služby a vy ju druhým zákonom posilňujete v podobe vytvorenia nového úradu.
Jedna z dôležitých oblastí, pre ktorú, predpokladám, tento zákon bol prijatý, alebo aj pre ktorú bol tento zákon vytvorený, pardon, bolo aj zabezpečiť plnú dostupnosť a prístup programov pre nepočujúcich, tak ako káže aj Dohovor Organizácie Spojených národov osôb o právach, teda, pardon, o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Vy ste ale s predstaviteľmi Slovenského zväzu posunkujúcich nekomunikovali a dovolím si zacitovať z listu predsedu tohto zväzu Jaroslava Cehlárika, ktorým sa obrátil na výbor pre kultúru a médiá, takže hneď to bude, citujem:
„Zapojili sme sa do medzirezortného pripomienkového konania tohto zákona a získali sme podporu viac ako 500 podpisov v rámci pripomienky k § 228 a 229 a mali sme sa vďaka tejto aktivite dostať na rozporové konanie, kde by sme chceli nájsť spoločne lepšie znenie zákona. Čakali sme na toto rozporové konanie, avšak sme sa dozvedeli, že celé pripomienkové konanie už bolo uzatvorené bez nášho rozporového konania a zákon sa už aj dal na schválenie vláde Slovenskej republiky. Sme nemilo prekvapení,“ píše pán Cehlárik, „pretože takúto cestu zákona sme nečakali a v skutočnosti len verejnoprávny vysielateľ zvyšuje titulky o 5 %, ostatné súkromné televízie v tomto volebnom období zvyšujú o 3 %. Najhorší prípad sú súkromné televízie. Po desiatich rokoch majú iba 22 % pokrytia titulkami s tlmočením do slovenského posunkového jazyka.“
Ešte si vyberiem jeden odsek z listu pána Cehlárika, kde sa pýta: „Prečo my vyjadrujeme nesúhlas, je ten dôvod, že osoby so sluchovým postihnutím doteraz v tak nízkom pokrytí titulkami nemajú možnosť sledovať plnohodnotne televíziu ako počujúca majoritná spoločnosť a zároveň ma toto dopad aj na nepočujúce deti, ktoré by si vďaka titulkovaniu rozšírili slovnú zásobu, rozvíjala by sa im schopnosť používať slovenský jazyk v správnej gramatickej forme. Treba myslieť na budúcnosť našich detí.“ Toľko z listu pána Cehlárika a ja budem pokračovať, ak dovolíte.
Pri čítaní návrhu tohto zákona o mediálnych službách ma zarazil aj fakt, že stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov, ktorá dáva odporúčania, resp. neodporúčania k zákonom pri tomto zákone, vyjadrila nesúhlasné stanovisko, takže asi tiež má na to svoj dôvod. Žiadam vysvetlenie týchto častí zákona, pretože v opačnom prípade mám pochybnosti, či tento návrh zákona a takýto zákon, ak ho prijmeme, má vôbec s týmito nedostatkami opodstatnenie.
Jedným odsekom by som sa vrátila aj k RTVS, pretože sa na nás obrátila v súvislosti s návrhom zákona Rada RTVS. RTVS vznikla a funguje na základe vlastného zákona, takže je nelogické, ak v návrhu tohto zákona požadujete od RTVS povinnosť o uvádzaní údajov o vlastníckej štruktúre a konečnom užívateľovi výhod. Mám za to, že to nemá logiku, pretože týmto ich zaväzuje ich vlastný zákon, ktorý bol prijatý tu v Národnej rade.
V nedávnej minulosti vás, NKÚ vám vytkol finančnú poddimenzovanosť RTVS, tak sa pýtam, ako si vlastne má plniť svoju funkciu a produkovať kvalitu, ktorú od nej, samozrejme, požadujeme, navyše bez zvyšovania koncesionárskych poplatkov, ak nemá požadované zdroje. A vy ešte v tomto návrhu zákona pripravíte RTVS-ku o 21 mil. eur. Pri ich rozpočte, to určite pochopíte, že bude likvidačná záležitosť.
Ja som si verejnoprávnosť tohto média ctila a poskytla som v rámci možností aspoň zdroje na zmluvu so štátom. A urobila som to aj preto, aby sme vyhli zvyšovaniu koncesionárskych poplatkov. A toto vám v zákone úplne vypadlo. Naopak, zdroje im beriete a požadujete uzákoniť niečo, čo máte jasne dané iným zákonom.
Takže vás prosím, pani ministerka, začnite sa týmito nedostatkami vážne zaoberať a potom nám predložte kompletný a kompetentný návrh zákona o mediálnych službách, pretože zákon v takejto podobe určite za kolegov zo strany HLAS - sociálna demokracia nemôžeme podporiť.
Ďakujem pekne.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie.
Nech sa páči, pán poslanec Milan Potocký.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, je úplne prirodzené, že narastie počet zamestnancov, ktorí sa budú venovať regulácii médií, ktoré poskytujú audiovizuálne služby, pretože narastie ich úloha, keď veľmi dobre viete, že tento zákon prináša už kontrolu aj internetových portálov, čo doteraz nebolo. To znamená, že tá kontrola sa musí posiliť. A máte pravdu, ten počet zamestnancov narastie približne o 20, 17 zamestnancov bude spadať pod Radu pre vysielanie a retransmisiu, jeden zamestnanec pod Slovenský filmový ústav a ďalší dvaja pod ministerstvo kultúry.
Tu narážate na to, že narastú, tu si trošku protirečíte. Na jednej strane narážate na to, že RTVS stúpnu náklady, a na druhej strane hovoríte o tom, že by sme mali viac priestoru... vyhla... vyradiť titulkovanie pre ľudí, ktorí sú sluchovo postihnutí. A práve to zvyšuje náklady RTVS, pretože chceme zabezpečiť viac programu pre ľudí, ktorí sú hendikepovaní, a preto RTVS-ke a ďalším televíziám, prirodzene, narastú náklady. Preto tie náklady stúpnu.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Laššáková, s reakciou na faktickú poznámku.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ak ste pozorne počúvali, tak ja som upozornila na to, že tie náklady vzrastú RTVS-ke. A je to fakt. Ja som upozornila na to, že 21 mil. za 5 rokov bude stáť RTVS-ku práve toto titulkovanie a služby s tým spojené.
To znamená, že apelujem, aj keď NKÚ povedalo pri kontrole RTVS, že je poddimenzovaná finančne, veď vy ste sedeli spolu so mnou na tom výbore, to znamená, že skúsme sa týmto smerom obrátiť, a nie ešte jednoducho zaväzovať ich k zákonu, ktorý im zoberie 21 mil., ale žiadnu kompenzáciu nedostanú, takže len na toto som ja chcela poukázať.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi ako písomne prihlásený pán poslanec Dušan Jarjabek.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, dámy a páni, ako krásne sme sa bavili tuná asi pred pol hodinou o istej národnej hrdosti v súvislosti so Štefánikom, v súvislosti so Štúrom, v súvislosti s dejinami Slovenska, o tom, ako musíme podporovať národnú hrdosť aj u tej ďalšej generácie, ako je tá naša. Hovorili sme o tom všetci rovnako. Bola to jedna výborná debata.
Avšak potom prišiel tento návrh zákona a tento návrh zákona, keby som chcel byť veľmi metaforický, hovorí o celospoločenskej infekcii národnej nehrdosti. Takto to vyplýva z tohto návrhu zákona, akým spôsobom ministerstvo kultúry v tejto chvíli s tou národnou hrdosťou manipuluje, akým spôsobom ju týmto zákonom podporuje, a pritom tá smernica, ktorú, samozrejme, musíme dodržovať, tá smernica o ničom takom nehovorí.
Ale o tom sa budeme baviť asi v tom druhom čítaní. Ja by som teraz chcel hovoriť v rámci tohto návrhu zákona o tom, ako vlastne toto celé vzniklo a vznikalo, a nielen v tomto volebnom období.
Dámy a páni, treba si úplne otvorene povedať, pri ministerstve kultúry alebo pred, alebo pod, alebo nad existuje skupinka nesmierne inteligentných ľudí, ľudí, ktorí majú absolútny prehľad o tom, čo sa v tej mediálnej oblasti deje v Európe, na Slovensku. Využívajú všetky možné fondy, využívajú Fond kultúry napríklad preto, lebo - ešte raz - sú to nesmierne vzdelaní a inteligentní ľudia, ktorí sa touto problematikou zaoberajú.
Títo ľudia sa nacucli vždy na akéhokoľvek ministra kultúry, od Chmela, dokonca aj na Maďariča, skutočne sa nacucli na akéhokoľvek ministra kultúry, ktorý od toho roku ’93 v tejto republike toho ministra kultúry robil. Niekto im podľahol viac, niekto im podľahol menej, pre niekoho to bolo veľmi pohodlné preto, lebo oni naozaj majú pripravené všetky tie návrhy zákonov, ktoré v tej mediálnej oblasti sa takýmto spôsobom môžu prezentovať. Robia to legitímne, robia to svojsky, využívajú všetko, čo sa využiť dá - opäť legitímne, a je to proste skupina ľudí, ktorá v tom má jasno.
Táto skupina ľudí pripravila aj tento návrh zákona. Ministerstvo kultúry si osvojilo tento návrh zákona a tento návrh zákona je len produktom ich myslenia a produktom toho, aby oni takýmto spôsobom na tom mohli - ako inak - nuž zarobiť. Legitímne, legitímne, dámy a páni, ale zarobiť presne tak isto, ako to robia v oblasti kultúry.
Nebudem týchto ľudí menovať, lebo niektorí sú dokonca mojimi priateľmi, preto o tomto môžem hovoriť tak, ako o tom hovorím. Záleží len na sile ministerstva kultúry, na sile osobnosti ľudí, ktorí na tom ministerstve kultúry existujú, aby tieto veci vedeli korigovať, lebo často títo ľudia majú veľmi rozumné nápady. Len keď ich bezbreho pustíte, tak z toho vznikne tento návrh zákona, ktorý máme pred sebou. Opäť - legitímny návrh zákona, ktorý musíme akceptovať, lebo je tu, a preto sa o ňom aj budeme baviť.
Iste, je to okolo 400 strán v rámci dôvodovej správy a v rámci paragrafového znenia, 400 proste strán, ktoré vy si musíte prelúskať. Toto môžu robiť len mediálni odborníci, ľudia s právnickou praxou, ľudia, ktorí sa zaoberajú aj autorskou, aj autorskou problematikou, čo títo ľudia, táto skopink... skupinka ľudí, ktorá sa vždy nacucne na akékoľvek ministerstvo kultúry, presne majú. A oni si tam potom, samozrejme, dosadzujú tých ľudí, tých ľudí veľmi priateľsky, veľmi kamarátsky, samozrejme, aj do funkcií na ministerstve kultúry. Všetci o tom vieme, každý vie, kto sa problematikou touto zaoberá, o kom hovorím. A dúfam, že ma teraz veľmi presne počúvajú, aby sme si teda nemysleli, že sme už úplne blbí a nevieme, odkiaľ fúka vietor.
No lenže ako sa to prejavuje? Prejavuje sa to tak, že tento zákon je v podstate likvidáciou verejnoprávneho prostredia. Likvidáciou verejnoprávneho prostredia z toho dôvodu, že robí všetko preto, aby to verejnoprávne prostredie v tomto zmysle zaniklo, tak ako ho poznáme, a teraz bez ohľadu na to, či my ako súhlasíme, alebo nesúhlasíme so súčasným riaditeľom, či tú verejnoprávnosť vidíme tak, alebo onak, či nám to vyhovuje programovo, alebo nevyhovuje, ale proste je to jedna verejnoprávna inštitúcia zo zákona. Táto inštitúcia má svoju neoceniteľnú službu a význam preto, lebo v tom konkurenčnom boji duálneho systému má nejaké svoje miesto, ktoré musí byť akceptované a akceptovateľné aj s tým zlým, aj s tým dobrým, to je úplne jedno, proste je, musí byť iná, ako sú tie súkromné médiá. Toto sa stráca, toto sa stráca. Táto inštitúcia, ako keby ste jej odrezali krídla, jednoducho po prijatí tohto návrhu zákona prestane existovať. A vy potom budete vymieňať riaditeľov a rady a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej, ale zatiaľ tie rady tuná máme, tie rady majú nejakú dôveru, keby ju nemali, už by boli asi odvolané, a tie sa vyjadrili veľmi jednoducho, že tento zákon je neprijateľný.
Ja by som mohol v tejto chvíli dôvodiť tým, čo si o tom myslí vedenie RTVS, ale to by sa spochybňovalo, môže to byť a nemusí byť pravda. Ja zakončím tento môj krátky príhovor len tým, aby teda bolo každému jasné, čo si o tom myslí Rada STV, RTVS teda, ktorá zasadala predvčerom alebo včera, či už neviem kedy, a ktorá k tomu prijala patričné uznesenia, veľmi korektné, veľmi korektné. Budem čítať.
Rada prerokovala návrh, uvedomuje si nevyhnutnosť transpozície smerníc Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Konštatuje, že navrhovaný zákon okrem samotnej transpozície smernice EÚ zásadným spôsobom mení mediálnu legislatívu v neprospech verejnoprávneho vysielateľa, pričom predkladateľ zákona – ministerstvo kultúry – neprizval zástupcov RTVS do pracovnej komisie na prípravu tejto legislatívnej normy, čo považuje za neprístup... neprípustné. Môžeme sa o tom baviť, či áno, alebo nie. Jednoducho toto je uznesenie rady, ktoré ja beriem na vedomie, a podľa toho konám a podľa toho tuná stojím a podľa toho tieto veci zdôvodňujem.
Rada konštatuje, že návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet RTVS, a to podľa prepočtov RTVS v predpokladanej výške 21 mil. eur, to už o tom hovorila pani Laššáková, v najbližších piatich rokoch, čo momentálne, čo pri momentálnej finančnej kondícii RTVS môže byť likvidačné.
Po e) žiada generálneho riaditeľa RTVS, aby bezodkladne inicioval rokovanie s predkladateľom zákona, Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, o negatívnych dopadoch tejto právnej úpravy na činnosť verejnoprávneho vysielateľa a finančnej kompenzácii. To je tých 21 mil. A tak ďalej a tak ďalej.
Možno iný spôsob financovania, ale v každom prípade, dámy a páni, prijatím tohto zákona nemôže prísť de facto k zániku verejnoprávnej inštitúcie. Ešte raz - k zániku verejnoprávnej inštitúcie. A ak sa nič iného neprijme do toho druhého čítania, tak to ten zánik podľa toho, čo nám tuná rada, ktorú všetci rešpektujeme, a aspoň teda by sme mali zo zákona, aspoň teda aby sme vedeli, že k takémuto zániku môže prísť, pokiaľ sa niečo za ten mesiac medzi tým prvým a druhým čítaním nestane.
Samozrejme, my tento návrh zákona, pri všetkej úcte k pani ministerke, nemôžeme podporiť. To sa nedá. Akonáhle by sme ho podporili, hovoríme o zániku verejnoprávneho priestoru a tým pádom narušujeme duálny systém, ktorý niekto tu vymyslel pred tými ix rokmi. Takže toľko z mojej strany a ja dúfam, že v tom druhom čítaní príde k rapídnym zmenám. Keď nie, posúdime ďalšie kroky.
Ďakujem za pozornosť.

Sedem faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca Jarjabka.
Nech sa páči, pán poslanec Róbert Halák.

Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel len spýtať, nechcem nejak do tohto moc vstupovať, len sa ťa chcem, Duško, spýtať, si hovoril, že teda toto, to robili ľudia, ktorí sú pricucnutí, si použil to slovo, pricucnutí už dlhé roky na ministerstvo kultúry a vždy majú tú šancu a možnosť sa tam pricucnúť a teraz vlastne takýto, si to nazval, teraz nechcem, si tu paškvil alebo ako... vytvorili.
Mňa by len zaujímalo, nehovoril si menovite, veď nehovoríme menovite, len by som sa ťa chcel spýtať, či by si mi tie mená potom niekde vzadu nepovedal. Možnože sú to aj moji známi, kamaráti, neviem, teda že... tak ťa poprosím (povedané so smiechom), keby si mi povedal mená, mňa by to dosť zaujímalo.
Ďakujem veľmi pekne.