51. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Naozaj, pani riaditeľka, žiadna dôvera lekára alebo nedôvera lekára v nejakú liečbu alebo v nejaké liečivo nemôže byť žiadnym spôsobom predsa dávaná do popredia alebo nejakým spôsobom podsúvaná za niečo viac, ako je Hippokratova prísaha, ktorú každý jeden lekár skladá pred výkonom svojej funkcie. S týmto naozaj názorom alebo nejakou domnienkou alebo nejakým polofaktom nemôžem nikdy súhlasiť, pretože lekár by sa nemal v žiadnom prípade riadiť nejakými domnienkami alebo nejakými polofaktami, ktoré sú mu buď podsúvané, alebo je o týchto faktoch presvedčovaný z pozície niekoho svojho nadriadeného. Každý jeden lekár by mal uvažovať samostatne, či sa rozhodne byť nejakým v úvodzovkách, ako sa stále rozpráva "antivaxerom", ale žiaden lekár nie je antivaxerom. Každý jeden lekár pozná svojho pacienta a každý jeden lekár sa snaží svojmu pacientovi po všetkých stránkach vysvetliť buď výhody alebo nevýhody daného očkovania, daného lieku, daného liečiva. To, že niektorí poprední "politici" robia zo všetkých lekárov, zo všetkých odborníkov naozaj odborníkov, ktorí majú na toto celé očkovacie šialenstvo iný názor a nazývajú ich rôznymi pejoratívnymi prívlastkami, neznamená to to, že daný lekár nemá záujem liečiť svojho pacienta. Ak by sme naozaj skvalitnili a zlepšili ambulantnú starostlivosť a starostlivosť u lekárov špecialistov, tak nemusia nám kolabovať nemocnice, nemuseli sme sa vôbec dopracovať k danému stavu a myslím si, že aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by sa mal týmito podnetmi, ktoré viem, že na váš úrad prichádzajú pravidelne a v nejakej, v nejakej postupnosti, zaoberať, aj keď viem, že ten váš úrad je určite personálne poddimenzovaný a nemáte toľko zamestnancov, ktorí by naozaj vedeli kvalitne a kvalitatívne tieto podnety spracovávať. Myslím si, že práve vy ste úrad, ktorý by sa mal nad týmto zaoberať. Ďakujem pekne.

Pani predsedníčka, teraz môžete z miesta v rozsahu dvoch minút reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

Áno, viem určite sľúbiť tuto, som matka troch dcér, takže, že sa pozrieme čo najrýchlejšie na to úmrtie štvorročného chlapca a ak nebol podaný kvalifikovaný podnet, tak ja osobne sa zastavím za, postavím za to, aby bol podaný kvalifikovane, ak sa nerieši, čiže to vám viem sľúbiť. Takisto mám ale potrebu odcitovať, aj keď som teda nie lekár, odcitovať z Hippokratovej prísahy, ktorá už sa skladá niekoľko tisíc rokov. Už na boha Apolóna v Grécku sa začala skladať, kde teda sa v jednej časti hovorí, že, v tej prísahe, svojim synom aj deťom svojho učiteľa, aj žiakom ktorí sa slávnostne zaviazali lekárskou prísahou umožním, aby sa zúčastňovali na výučbe aj na prednáškach, aj na celej vede. Čiže už niekoľko tisíc rokov lekári musia prisahať na to, že budú rešpektovať vedecké poznatky. To je všetko.

Ďakujem. V tejto chvíli vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Chcem sa ešte spýtať pani navrhovateľky, či chce v záverečnom slove zaujať stanovisko k rozprave. Pani navrhovateľka? Nie. Pán spravodajca? Tak isto nie. Ďakujem vám obom a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz bude nasledovať prerokovanie správy o finančnej stabilite, máj 2021, správa je uverejnená ako tlač 605 a správa výboru ako tlač 605a. Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Petra Kažimíra, aby nám správu uviedol.
Nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o správe o finančnej stabilite, tlač 605.)

Ďakujem pán predsedajúci.
Príjemný dobrý deň vám prajem všetkým. Dnes vás spoločne s kolegami z Národnej banky Slovenska prichádzame informovať o aktuálnom stave stability slovenského finančného sektora. Ťažiskovou témou, bohužiaľ, naďalej zostáva pandémia. V ekonomickej oblasti a špeciálne na finančných trhoch platí, že neistota je jedna z najvážnejších diagnóz. Paralyzuje ekonomiku a bráni rozvoju. Napriek tomu, že sa táto miera neistoty s príchodom vakcín a iných liekov postupne znižuje, ostáva stále veľmi citeľná.
Ak hovoríme o vplyve pandémie na banky a poisťovne, čierne scenáre sa nenaplnili a aj tie, čo ostávajú, sa postupne zmierňujú. Táto kríza je značne odlišná od globálnej ekonomickej krízy pred vyše desiatimi rokmi. Na jednej strane sa ekonomika dostala do recesie a o prácu u nás prišlo vyše 60-tisíc ľudí. Na druhej strane nenastal žiadny výraznejší nárast nesplácaných úverov a s výnimkou krátkeho prvotného šoku pokračovalo úverovanie obyvateľov a firiem bez väčšieho zaváhania.
K zvládnutiu krízy výrazne prispeli podporné opatrenia. Prvým veľmi efektívnym záchranným kolesom bola možnosť odkladu splátok. Slovenské domácnosti a podniky využili túto možnosť pomerne masívne. Odklad splátok bol poskytnutý pri 12 % úverov podnikom a pri 10 % úverov domácnostiam. Na začiatku sa mnohí obávali, či to nie je len odsunutie problémov na neskôr. Počas roka 2020 tak visel nad bankami balvan v podobe výraznejšieho zlyhávania úverov po ukončení odkladov. Ale nestalo sa tak, dnes už sú takmer všetky odklady ukončené a výsledok predstihol naše očakávania. Prevažná väčšina klientov sa bez problémov vrátila k splácaniu. Úvery, pri ktorých sa klienti po odkladoch nedokázali vrátiť k splácaniu, tvoria iba 0,4 % všetkých úverov retailu a len tri 0,3 % portfólia podnikových úverov. Na úspešnosti tohto nástroja majú nemalú zásluhu aj samotné banky, ktoré ochotne poskytovali nielen odklady na základe tzv. lex korona, ale aj na dobrovoľnej báze aj ich predĺženie na jar tohto roku, ak bolo ešte potrebné. Podnikom, ktoré čelili prepadu tržieb, pomohli aj štátom garantované úvery. Po počiatočných problémoch s rozbehom tieto úvery pomohli získať financovanie mnohým podnikom v ťažkostiach. V niektorých mesiacoch tvorili úvery s garanciou takmer polovicu poskytnutých úverov, najmä pri menších podnikoch. Celkovo sa poskytlo približne 950 miliónov eur garantovaných úverov.
V kombinácii s ostatnými formami štátnej pomoci a úsporami na prevádzke sa likvidita mnohých firiem dokonca zvýšila. Ukázalo sa tiež, že banky si napriek garancii zo strany štátu zachovali potrebnú obozretnosť. To znamená, že garantované úvery smerovali najmä do podpory životaschopných podnikov. Podiel zlyhaných úverov zostáva pri týchto úveroch nízky, na úrovni 0,6 %.
Podnikom tiež pomohol program Prvá pomoc a jeho ďalšie rozšírenie. Bez tohto programu by bol negatívny vplyv na ziskovosť podnikov asi o polovicu väčší.
Celkovo môžeme povedať, že podporné opatrenia boli účinné a vďaka nim kríza zatiaľ nezanechala na väčšine podnikov výraznejšie jazvy. Prispeli k tomu aj samotné podniky, ktoré dokázali do veľkej miery kompenzovať výpadky tržieb cez zníženie nákladov. Mnohé síce vykázali nižší zisk ako pred krízou, ale počet podnikov v strate vzrástol iba mierne. Je to nárast o 2,2 percentuálneho bodu. Solventnosť podnikov sa výraznejšie nezhoršila a likvidita dokonca vzrástla. To, čo bolo a zostáva zásadným rozdielom v porovnaní s globálnou finančnou krízou, je, že v tejto kríze zohrávajú banky nezastupiteľnú podpornú funkciu a sú vankúšom pri ekonomických pádoch a prepadoch. Ich prístup k tejto kríze bol veľmi zodpovedný. Bez nich by krvný obeh organizmu ekonomiky nefungoval. Vývoj to potvrdzuje. Tok úverov bol dokonca rýchlejší ako pred krízou. Týkalo sa to aj mikropodnikov, kde tempo úverovania počas celej krízy nekleslo pod 8 %. Po skončení druhej vlny bola likvidná situácia podnikov taká dobrá, že časť z nich svoje preventívne načerpané financovanie aj predčasne splatila.
Zodpovednosť bánk sme videli najmä v rovine dividendovej politiky a v rovine tvorby opravných položiek. Banky si v minulom a v tomto roku ponechali väčšinu zisku, čo posilnilo ich kondíciu a odolnosť. Tento zisk nebol teda distribuovaný matkám v zahraničí.
Kapitálová primeranosť bánk vzrástla od konca roka 2019 z 18,2 % na 20,8 %. Banky sú tak pripravené pokračovať vo financovaní. Môžeme potvrdiť, že banky svoj prísľub vyjadrený v Memorande o porozumení z júna minulého roka berú vážne a sú pripravené pokračovať v jeho napĺňaní. Banky rovnako obozretne zúčtovali predpokladané straty z nesplácaných úverov už v minulom roku. Keďže v tomto roku nesplácané úvery pribúdali pomalšie, ako sa očakávalo, súčasné náklady na zlyhané úvery sú dokonca nižšie ako pred krízou. To je hlavný faktor toho, že zisk bankového sektora po minuloročnom prepade, asi o jednu štvrtinu, opäť vzrástol. Ak by sa banky od začiatku krízy nesprávali zodpovedne, dnešný nárast zisku by bol nedosiahnuteľný. Treba však poznamenať, že ziskovosť našich bánk stále zaostáva za mediánom Európskej únie.
Doterajší priebeh pandémie mal skôr priaznivý vplyv aj na hospodárenie slovenských poisťovní. Zisk vzrástol, turbulencie na finančných trhoch sa ukázali dočasné a neživotné poistenie výrazne usporilo najmä na nižšom počte autonehôd. Jediným výrazným negatívnom bol úbytok predpísaného poistného o životnom poistení. Ten sa však už v prvom polroku tohto roku zmiernil, a to zásluhou investičného životného poistenia. Ani obavy o masívne odkupy životných poistiek sa nenaplnili.
Z ostatných sektorov by som vyzdvihol dynamický nárast aktív v dôchodkových aj podielových fondoch. Tento rast je výsledkom rastúcej ceny aktív a rastu miezd, ale aj aktívneho rozhodnutia domácností viac investovať.
Zhrnuté do jednej vety. Finančný sektor u nás zvláda krízu výborne a finančná stabilita nebola narušená. V Národnej banke Slovenska však nehľadíme len dozadu. Miera neistoty sa znížila, a to nám dáva priestor prejsť do krízového manažmentu k stratégii do budúcna. Postupné odznievanie pandémie je vítaným vývojom. Osobne dúfam, že to, čo aktuálne prežívame, je posledná ochromujúca vlna pandémie a vďaka väčšej zaočkovanosti a dostupnosti našich moderných liekov už nebudeme musieť robiť rozhodnutia ako dnes. Ale späť k pohľadu do budúcnosti.
Vidíme tri kľúčové oblasti možných nerovnováh v postcovidovom období. Prvou je téma bývania a jeho financovania. Táto oblasť pre nás nie je nová a pred krízou sme sa aj, sme sa jej venovali už dlhšie. Po ukončení druhej vlny pandémie začal rast hypoték opäť prudko zrýchľovať až na dvojciferné čísla. Hovoríme o medziročnom raste napríklad 10,7 % k septembru tohto roku. Tempá rastu úverov na bývanie aj cien nehnuteľností sú aktuálne medzi najvyššími v Európskej únii. Pri zrýchľujúcich sa cenách nehnuteľností v III. kvartáli medziročný rast, v III. kvartáli tohto roku, medziročný rast cien nehnuteľností dosiahol úroveň 18,4 %. Treba pamätať aj na to, že sa zvyšuje riziko nadhodnotenia. Dostupnosť bývania je pomerne vysoká, sadzby sú extrémne nízke a v ekonomike prevláda optimizmus ohľadne ďalšieho vývoja. Domácnosti majú úspory z krízy a rastúca inflácia môže motivovať ľudí ešte viac investovať do nehnuteľností. Tým sa zvyšuje riziko, že na trhu nehnuteľností prevládnu emócie a príliš optimistické očakávania. Hrozí, že dynamicky rastúci trh nehnuteľností sa včas nepribrzdí a vzrastie riziko korekcie cien.
Za Národnú banku Slovenska tiež považujeme za dôležité pokračovať v diskusii aj o štrukturálnych faktoroch, ktoré, ktoré k tomuto vývoju prispievajú. K tým určite patrí aj nedostatočne rozvinutý trh nájomného bývania, ako aj otázka nízkeho zdanenia nehnuteľností.
Druhým rizikom je zrýchlenie rastu zadlženosti najmä pri refinancovaní úverov s navýšením. Mám hlavne na mysli slovenské domácnosti. Úzko to súvisí so spomínaným rastom hypoték. Pomer dlhu slovenských domácností ako celku k ich príjmom rastie najvýraznejšie v celej Európskej únii. Tieto riziká výrazne zmierňujú limity platné pri poskytovaní úverov, ktoré zaviedla Národná banka Slovenska. Kríza nám opätovne potvrdila, že v súčasnej situácii sú tieto limity dobre nastavené.
Keď sa pozrieme na tento vývoj detailne, vidíme pozitívne aj negatívne stránky. Za pozitívne považujeme najmä to, že priemerná výška hypoték novým klientom rastie rovnako ako príjmy. Na druhej strane riziko vidíme najmä pri domácnostiach, ktoré si svoje úvery opätovne navyšujú, a to na hrane povolených limitov. Práve navyšovanie úverov je v porovnaní s ostatnými úvermi vo viacerých ohľadoch rizikovejšie. Pri týchto domácnostiach rastú dlhy rýchlejšie ako príjmy a aj pomer splátok príjmu je vyšší. Čoraz častejšie ide o navýšenie spojené s predlžovaním splatnosti, a to až do dôchodkového veku.
Pre zaujímavosť, tretina úverov sa bude splácať v dôchodkovom veku. Výnimkou už nie sú ani hypotéky, ktoré budú klienti splácať ešte niekoľko rokov po sedemdesiatke. Je potrebné mať na pamäti, že pri prechode do dôchodku dochádza k poklesu príjmu a je dôležité pripraviť sa na to vopred. A na toto je potrebné aj ľudí upozorniť. Pravidelné sporenie a postupná tvorba finančného vankúša, ktorý bude možné v prípade potreby využiť na dosplácanie úveru, môžu výrazne znížiť možné ťažkosti v budúcnosti. To, čo považujeme u nás za riziko, je, ak dlžníci využívajú priebežný rast príjmov na ďalšie zadlžovanie na hranici povolených limitov. Ak sa situácia bude ďalej zhoršovať, Národná banka Slovenska vidí určitý priestor na stanovenie jasnejších pravidiel, ako posudzovať príjem klienta pri prechode do dôchodkového veku. Pokiaľ by sa tieto riziká ďalej prehlbovali, Národná banka Slovenska je v prípade potreby pripravená reagovať aj ďalšou úpravou nastavenia makropotencionálnej politiky.
Posledná téma, ktorú by som chcel vyzdvihnúť, je, sa týka situácie v podnikovom sektore. Koronakríza ešte neskončila a podniky sú už vystavené novým ťažkostiam. Musia čeliť problémom v podobe výpadkov dodávok komponentov a prudkému rastu cien energií. Schopnosť zvládnuť tieto výzvy bude závisieť najmä od toho, ako dlho a v akej intenzite zostanú prítomné. K aktuálnym výzvam sa pridala aj vysoko aktuálna požiadavka na transformáciu na zelenšiu ekonomiku. Oceňujeme, že sa tejto oblasti venuje zvýšená pozornosť.
A na záver mi dovoľte povedať, že sme všetci spoločne v Národnej banke Slovenska pripravení urobiť maximum pre to, aby zostal vplyv korony na finančný sektor čo, čo najnižší. Budeme aktívne prispievať k novým výzvam a k rizikám, ktoré sa objavujú, a chrániť ľudí a ekonomiku.
Ďakujem. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem, pán guvernér. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľa. Ja teraz dám slovo členovi výboru pre financie a rozpočet predsedovi tohto výboru pánovi poslancovi Mariánovi Viskupičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegynky, kolegovia, dovoľte mi predniesť, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania správy o finančnej stabilite, tlač 605. Správu pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 14. septembra 2021. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet.
Výsledok rokovania vo výbore: uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 212 zo dňa 1. júla 2021. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky tiež vziať na vedomie.
Gestorský výbor schválil uvedenú správu svojím uznesením č. 223 zo dňa 14. septembra 2021. Zároveň ma poveril za spravodajcu výboru.
Výbor ma poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska pán Peter Kažimír správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu. Ja teraz otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci, pán poslanec Martin Beluský a pán poslanec Marián Viskupič.
Pán poslanec Beluský, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán guvernér, v prvom rade by som chcel poďakovať Národnej banke Slovenska za vypracovanie tejto správy, ako aj guvernérovi za jej prednesenie.
Je to správa, ktorá bola vypracovaná k máju 2021 a NBS-ka už zverejnila správu k novembru 2021, takže mi nie je úplne jasné, prečo tie procesy sú také zdĺhavé, ale to nie je teraz na guvernéra, ale skôr na vedenie parlamentu. Už teraz by sme mohli skôr sa teda baviť o tej správe k novembru 2021, by sme mali tie čísla aktualizované.
Ja mám niekoľko takých otázok alebo teda pripomienok, ktoré by som chcel k tomuto bodu povedať.
Prvá vec sa týka odkladu splátok úverov, kde v tej správe v máji 2021 sa predpokladalo, že to zlyhanie sa môže týkať 0,7 % portfólie retailových úverov. Dnes už guvernér hovorí o 0,4 %. Čiže je tam teda ešte zlepšenie tých pred, podľa mňa zlyhaných úverov a pri tých úveroch podnikov z 0,9 % na 0,3 %. Čiže to sú naozaj veľmi dobré správy. Je vidieť, že tie domácnosti aj podniky, aj banky, že tú finančnú stránku zvládli naozaj veľmi dobre.
A otázka tu je, pán guvernér, no možno na vás do budúcnosti, či odporúčate, keďže sa tie, tá ekonomická situácia sa bude zhoršovať, máme tu ďalšiu vlnu pandémie, či odporúčate znovu zaviesť takýto odklad splátok úverov, aby sme teda pomohli tým domácnostiam zase pomôcť s tým hospodárením, keďže tá ekonomika bude na tom trošku horšie. No ale, samozrejme, možno za podobných, možno za trošku lepších podmienok by som si to ja vedel predstaviť, ale je to naozaj legitímna otázka, či by sa vláda podľa vás mohla alebo ako parlament mohol zaoberať tým, či by sme znovu nezaviedli možnosť, možnosť pre domácnosti požiadať o odklad splátok úverov.
Druhá oblasť sa týka štátom garantovaných úverov. Ich záujem už od začiatku roku 2021 výraznejším spôsobom klesal. Vy tam, vy ste spomenuli, že zlyhanie je na úrovni 0,6 %, ale je to spôsobené najmä tým, a to ste tiež povedali, že tá podpora bola hlavne pre tie životaschopné podniky, teda tie podniky, ktoré, kde bol ten predpoklad, že budú schopné tie úvery splácať, že to nie je len nejaká dočasná záchrana. Tu je možno otázka, že do akej miery možno si práve tie menšie podniky nenahradili tie drahšie komerčné úvery práve týmto, týmto programom štátom garantových úverov, ale tiež by som sa chcel spýtať, že aká je vlastne teraz aktuálna situácia, či vôbec nejaké tieto úvery sa z týchto garantovaných programov čerpajú alebo nie.
Tretia vec sa týka, to ste tu spomínali tiež v rozprave. To, že až tretina úverov sa bude splácať po dosiahnutí dôchodkového veku. Spomína sa to aj v správe z mája 2021, aj v tejto aktuálnej. Čo som bol však prekvapený, už som čakal v tejto novembrovej správe, že NBS-ka sa tam vyjadrí k nejakému aktuálnemu možno nejakého zásahu alebo nejakého nástroja, ktorý možno využije k tomu, aby sme tento trend znížili alebo úplne odstránili, pretože aj vy ste sám vyjadrili, že banky by to uvítali, nejakú takúto reguláciu. Tak ma zaujíma, či NBS-ka k tomu plánuje pristúpiť a hlavne kedy, lebo predpokladám, že ten podiel tých úverov, ktoré sa budú splácať po dosiahnutí dôchodkového veku, bude len rásť a najmä po tom, ako aj vláda a parlament pristúpi k nejakej reforme a teda ten dôchodkový vek sa bude pravdepodobne meniť.
A posledná vec, na ktorú by som sa rád spýtal, sú rastúce ceny nehnuteľností. Vy ste spomínali, pán guvernér, že by bolo dobré zaviesť nejaké štrukturálne zmeny, nájomné bývanie a podobne, ale to dobre vieme, že tu tak skoro nebude, ak to vôbec sa stihne aj v tomto volebnom období spraviť. Mám o tom nejaké pochybnosti a samozrejme tá situácia na trhu nehnuteľností sa bude zhoršovať každý mesiac tak, ako to ten trend už naznačuje už dlhšiu dobu. Vy ste pristúpili k sprísneniu pravidiel poskytovania úverov, ide najmä teda o tie ukazovatele DTI a DSTI. A spomínali ste, že ak sa bude situácia zhoršovať, tak NBS-ka pristúpi k ďalšiemu sprísneniu. Ale my vieme, že sa situácia bude zhoršovať, preto by ma zaujímalo, k akým konkrétnym krokom NBS-ka plánuje pristúpiť, teda najmä čo sa týka týchto dvoch ukazovateľov, pretože vieme, že tie ceny budú stále rásť a bolo by naozaj dobré, keby sa to nejakým spôsobom zastabilizovalo.
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. To je všetko.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku.
Nech sa páči, pán poslanec Peter Pellegrini.