51. schôdza

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Schlosár.

Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky.
Pánovi poslancovi Mizíkovi, naozaj, či tu boli vlády modré, či tu boli vlády červené, akékoľvek, všetky ponovembrové vlády, bohužiaľ, od toho novembra ´89, od toho prevratu všetky podporovali naše členstvo v Európskej únii aj napriek tomu, že už vtedy bolo jasné, kam Európska únia smeruje, že tá Slovenská republika, ktorá vznikla 1. januára ´93, tak o tú svoju suverenitu pri tom, ako je nastavená Európska únia, jednoducho časom príde úplne. A naozaj v tomto sa nijakým spôsobom od seba neodlišovali, v tomto sa všetky správali ako vlády zradcov a zapredancov.
A neodlišujú sa v podstate ani doteraz, lebo keby sme sa dneska pozreli, samozrejme, ja veľmi by som rád bol, keby aj niektorí poslanci, či už z vládnej koalície, alebo štandardnej opozície, podporili tento náš návrh novely ústavy, ale nerobím si o tom žiadne ilúzie. Myslím si, že tak štandardná opozícia, ako aj vládna koalícia jednohlasne v tomto sa zhodne, zahlasuje proti tomu práve preto, lebo títo poslanci si jednoducho neprajú, aby sme sa nejakým spôsobom oslobodili, aby sme boli suverénnym štátom, vyhovuje im toto postavenie, aké má Slovenská republika, toto postavenie kolónie, ktoré spomínala kolegynka Sulanová, lebo naozaj Slovenská republika od vstupu do Európskej únie má postavenie ako keby kolónie. Naše vlastné trhy celkom ovládli západné štáty, kde, ktorí v podstate len využívajú buď našu lacnú pracovnú silu alebo našich ľudí na, aby, aby tu mohli zaplavovať náš trh svojimi takzvanými rôznymi lacnými výrobkami, ale v skutočnosti odpadom. Jednoducho takto sa k nám správa Európska únia a tomu musíme zabrániť.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Stanislav Mizík.

Vážené kolegyne a kolegovia, je Slovenská republika zvrchovaný demokratický a právny štát? No uvažujme. Je Slovenská republika demokratický a právny štát? Ešte raz uvažujme. Tak je to totiž uvedené v prvom článku, v prvom odseku a v prvej vete ústavy. Pýtam sa. Je to naozaj tak? Pýtam sa ešte raz. Je to naozaj tak? Naozaj, naozaj tak? Pretože čl. VII ods. 2 popiera aj zvrchovanosť, aj demokraciu, aj právny štát. Popiera všetky tieto tri základne postuláty uvedené v prvom článku, v prvom odseku a v prvej vete! Vysvetlenie je naozaj div divúci veľmi a veľmi jednoduché.
Po prvé. Aká je to zvrchovanosť, keď právo EÚ, dokonca v našej ústave to je určené, je nadradené pred slovenskými zákonmi? Aká je to zvrchovanosť?! Aká je to demokracia, keď predpisy Európskej únie, ak sú vydané formou nariadenia, majú automatickú platnosť na území Slovenskej republiky? No aká je to demokracia?! Pre občanov Slovenskej republiky aká je to demokracia?! To kto, kedy a kde na Slovensku demokraticky rozhodol?! Demokraticky rozhodol hlasovaním v parlamente či v referende alebo ináč o takýchto veciach? Hovorím vám, že nik. Je to automatická platnosť nariadenia. A týchto paškvilov, ktoré nám tu vsúva Európska únia a Európska komisia a Európsky parlament.
Aký je to, po tretie, aký je to právny štát, keď tu rozhoduje cudzie právo?! A dokonca v prípade nerešpektovania cudzieho práva nám hrozia paušálne pokuty 886 000 eur a úžernícke, dovolím si povedať pravým menom, výpalné za každý deň omeškania zaradenie EÚ predpisov do nášho prostredia.
Zaujímavosťou je ale, že toto nebolo medzi podmienkami prijatia do Európskej únie. Toto nebolo potrebné tam dávať. Niekto urobil dôležitú nadprácu. Bolo povedané, tak by som to nazval, bol pápežskejší ako sám pápež a bol lepší cisár ako cisár Nero, Caligula, alebo aj Augustus. Asi mu veľmi záležalo, aby sme boli de facto aj de iure závislí na niekom inom a nie sami na sebe! Vieme, kto to bol.
Samozrejme, bol to pelotón vedený jedným cyklistom. Tento cyklista, cyklista a naozaj aj cyklista, cyklista, ale aj s veľkým C, pretože taká bola jeho prezývka, neblahý Dzurinda pán, naše mužstvo nechal v pelotóne klesnúť na spodné priečky. Tento pelotón vedie a riadi niekto iný. Tento cyklista prijal pravidlo, ktoré mu určuje ostať vzadu a byť riadený inými. Tento takzvaný dispečer bombardovania Juhoslávie docielil to, že sme sa týmto článkom stali obyčajnou kolóniou silnejších hráčov. Tento článok môže naordinovať hocijaký nezmysel odporujúci vôli väčšiny občanov tejto republiky, Slovenskej republiky, bez ich demokratického rozhodnutia, bez ich súhlasu presadiť skutočnosti, ktoré nám nevyhovujú, ktoré nám škodia, sú proti nášmu presvedčeniu, viere, tradíciám a zvykom.
Neraz, naozaj neraz som tu v parlamente poukazoval na škodlivosť tohto článku ústavy, ktorý dehonestuje právo na Slovensku. Dehonestuje celý náš štát - Slovenskú republiku, dehonestuje ho na podradnú kolóniu! Dehonestuje naše práva, našu hrdosť!
Na záver by som povedal, že čo je zlé a pochádza od zlého, je potrebné zrušiť. Od zlého je potrebné zrušiť. Toto si myslím o čl. VII ods. 2. A prečo je to zlé od zlého? Máme tento článok odsek 2, ktorý ja nazývam zlý od zlého. Týmto článkom sme podriadení tomuto čertovmu spolku zvanému Európska únia. A teraz prečo od zlého? Tu je presne vysvetlenie. Pôjdeme a načrieme trošku do histórie.
Celý projekt zjednotenej Európy vznikol dávno pred vojnou. Tí, ktorí to nevedia, im to objasňujem. Niektorým som to už povedal. Jeho tvorcom bol Walter Hallstein, prominentný nacistický právnik, šéf nacistických právnikov. Podieľal sa na riešení mnohých nacistických zámerov a riešenia ich riešení. A preto je to zlé a korene sú od zlého.
Ďakujem.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Rastislav Schlosár, nech sa páči.

Kolega Mizík, správne si povedal, že ten článok VII ods. 2, ktorý chceme vypustiť z ústavy, tam vôbec nemusel byť, nebola to naša povinnosť ani podľa nejakého primárneho práva Európskej únie, ani podľa sekundárneho práva Európskej únie. Skutočnosť je taká, že mnohé štáty, mnohé členské štáty Európskej únie nemajú vôbec takúto vec upravenú vo svojej ústave. Uvediem príklad: či je to Maďarsko, Holandsko, Slovinsko, Belgicko, Chorvátsko alebo Španielsko a dokonca sú aj také členské štáty Európskej únie, ktoré nemajú upravené vo svojej ústave ani prednosť, dokonca prednosť medzinárodných zmlúv pred vnútroštátnymi predpismi, ako napríklad Rakúsko, Poľsko alebo Luxembursko. Čiže naozaj nešlo tu o nič iné ako zbytočnú nadprácu.
Podobne ako je to napríklad aj v prípade prijatia spoločnej meny, eura, ktorú síce, tam síce tá povinnosť bola vyjadrená v práve Európskej únie, že musíme prijať euro, ale zase na druhej starne nebolo tam, nebola tam žiadna lehota a Európska únia to viac-menej nevynucuje, aj preto dodnes napríklad Česko, naši susedia Česko, Maďarsko a Poľsko nemajú prijatú, prijaté euro, ale zasa mali sme vo vláde ich, ako to hovoria Česi, eurohujerov, ktorí sa hrnuli do toho, aby sme čím viac sa integrovali, aby sme boli čím viacej v tom jadre Európskej únie a tu máme teraz výsledok a ten výsledok sa ešte bude prehlbovať a dostaví sa, keď uvidíme, ako nám Európska únia týmito všetkými svojimi nezmyselnými opatreniami a rôznymi hlavne byrokratickými nezmyslami veľmi škodí.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Áno. Mnoho štátov to nemá, takéto usnadonenie. Neboli až takí ponížení a nepýtali si: "bi nás, pane, ešte viac nám daj".
Ale zaujímavosťou je, že jednu vec, takú veľmi dôležitú sme ale zabudli dať do našej ústavy a to je ochrana pôdy, ktorú majú ďalšie štáty zakotvenú, že pôda je národné bohatstvo a nemôže sa predávať. Čiže jedno ustanovenie takéto ponížené máme, ale toto, čo si máme chrániť, našu zem, toto tam nemáme! A toto majú zas iné štáty Európskej únie.
Ďakujem.

V rozprave ešte vystúpi pán poslanec Martin Beluský.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja takisto ako moji kolegovia patrím k tým, ktorí nechcú, aby Slovenská republika bola členom Európskej únie, máme k tomu svoje dôvody, svoje argumenty a v prípade, že by sa konalo referendum, v ktorom by bola otázka nastavená tak, aby sme sa vyjadrili, či teda súhlasíme s tým, aby Slovenská republika vystúpila z Európskej únie, tak by som, samozrejme, išiel do takéhoto referenda, hlasoval by som za.
Avšak chápem, že každý má svoje argumenty, sú zástancovia členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, tí zase majú na to svoje argumenty, no a diskusie o tom, či to členstvo je správne, nie je správne, by naozaj bola veľmi dlhá a asi aj pri tomto bode zbytočná, pretože to, čo sa snažíme dosiahnuť návrhom tohto ústavného zákona, v podstate to ani nie je návrh, ktorý by bol o tom, že teraz ideme vyjadriť to, že vystupujeme z Európskej únie alebo ideme teda vyjadriť, že Slovenská republika je proti členstvu v Európskej únii, že sme tam proti svojej vôli alebo niečo podobné. Práve naopak je, ja si myslím, že tento ústavný zákon by mohol kľudne podporiť aj každý poslanec, ktorý je za to, aby Slovenská republika naďalej bola členom Európskej únie, pretože ako tu aj spomenuli moji kolegovia, iné, mnohé iné členské štáty Európskej únie nemajú v ústave zakotvenú tú nadradenosť, to znamená, nadradenosť práva Európskej únie nad zákonmi Slovenskej republiky. Je to tam zbytočné, nemusí to tam byť.
Ale čo je podľa môjho názoru ešte dôležitejšie, je taký teoretický alternatívny scenár, ktorý by mohol nastať v budúcnosti, a to nejaká prípadná snaha občanov Slovenskej republiky vystúpiť z Európskej únie pomocou referenda, tak ako sa to stalo napríklad vo Veľkej Británii.
Pretože predstavme si takú alternatívu, že vyzbiera sa 350 000 podpisov, to znamená, bude vyhlásené referendum, ľudia sa toho referenda zúčastnia, bude ich tam dostatočný počet, viac ako 50 % oprávnených voličov, bude referendum platné a občania sa rozhodnú vystúpiť z Európskej únie. No to by de facto znamenalo to, že na jednej strane by sme tu mali výsledok referenda, ktorý hovorí o tom, že Slovenská republika má vystúpiť z Európskej únie, musel by byť aktivovaný ten článok, tak ako to bolo pri, pri Veľkej Británii, a v podstate by sme museli prejsť nejakým podobným procesom vystúpenia, avšak stále by sme mali článok v našej ústave, ktorý by hovoril o tom, že máme tu stále práva Európskej únie nadradené nad našimi zákonmi a na to, aby sme mohli novelizovať Ústavu Slovenskej republiky, tak potrebujeme viac ako 90 poslancov v parlamente a to rozpoloženie politické, ktoré by aktuálne mohlo byť, by napríklad nemuselo takúto zmenu prijať.
To znamená, že dostali by sme sa do takého vlastného zvláštneho paradoxu, ktorý by reálne mohol nastať. To znamená, na jednej strane by občania v referende požiadali o vystúpenie z Európskej únie, aj by sa tie procesy rozbehli a dajme tomu, že by tie procesy boli aj dokončené, to znamená, že by reálne Slovenská republika vystúpila z Európskej únie podobne ako Veľká Británia, ale momentálne politické nastavenie parlamentu by nenašlo vôľu na to, aby článok, ktorý hovorí o nadradenosti práv Európskej únie nad zákonmi Slovenskej republiky, odstránili, to znamená, že by sme stále museli byť v zmysle našej ústavy, tak ako to tam je aj teraz napísané, museli byť tomuto právu podriadení, čo je podľa nášho názoru absolútny nezmysel a preto navrhujeme, aby sa tento článok alebo toto ustanovenie, ktoré o tomto hovorí, aby sa dalo odtiaľ preč, pretože je to tam nadbytočné, je to tam zbytočné, nie je to tam potrebné mať, nikto to od nás nevyžaduje a naozaj to bola len nejaká nadpráca politických predstaviteľov, ktorí v tom čase boli vo vláde, keď Slovenská republika vstupovala do Európskej únie.
Voľakedy ten článok VII odsek 2 znel: "Slovenská republika môže medzinárodnú zmluvu alebo na jej základe preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu, ktorej je členom, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, aj takáto medzinárodná organizácia vydáva právne záväzné akty, sú tieto právne záväzné a majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.".
S tým niekto môže, niekto nemusí súhlasiť, ale takéto ustanovenie, tak ako to tam bolo voľakedy naformulované, to dávalo zmysel, pretože, pretože nebolo, nebola tam spomenutá žiadna konkrétna organizácia ako dnes Európska únia. Bolo tam napísané, že ak sme členom nejakej organizácie, ktorá má nejaké právne záväzné akty, tak dobre, tie sú nadradené. Ale teraz, keď tu máme priamo spomenuté právo Európskej únie, tak podľa mňa je to úplne v rozpore aj so zvrchovanosťou Slovenskej republiky, ale aj podľa mňa s úplnou takou právnou logikou.
My teda navrhujeme, aby sa tá veta o podradenosti voči Európskej únie z našej ústavy odstránila a tým sa navrátila aspoň taká vážnosť Slovenskej republiky. A ešte raz zopakujem, nemá to nič spoločné s tým, že teraz chceme alebo nechceme vystúpiť z Európskej únie. Čiže tí poslanci, ktorí sú za zachovanie členstva, môžu kľudne zahlasovať za tento návrh, ako som vysvetlil. Z môjho pohľadu prečo by to tam nemalo byť a dúfam, že, dúfam, že sa nájde porozumenie a že predložíme tento návrh zákona aj v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.