51. schôdza

Vďaka, pán predsedajúci. Ona to nebude krátka diskusia a takže snáď za tú hodinu, či koľko nám ostáva, už toľkokrát vysvetlíme rozdiel medzi legalizáciou a dekriminalizáciou, že sa možno ujme aj v hlavách opozície. Takže opäť opakujem, pán poslanec Taraba, povedal som tu už asi dvakrát, ale poviem to aj tretí, kľudne aj štvrtý, piaty, šiesty. Návrh neponúka legalizáciu marihuany, ponúka dekriminalizáciu, a to je veľký rozdiel. Súvisí to s tým posledným, čo ste povedali. Dekriminalizácia neznamená, že sa môžu otvoriť obchody, preto celá tá vaša, celá tá diskusia o tom, ako zdaňovať či nezdaňovať príjmy z obchodovania s marihuanou, je úplne scestná, pretože nič takého v návrhu zákona nenájdete a nemá význam to komentovať.
Vďaka.

Ďakujem, pán podpredseda.
Pán kolega Taraba, ja som neočakával, že tie reakcie na tvoj príhovor alebo na obsah toho, čo si povedal, budú, budú pozitívne. Samozrejme, tu celkom jasne určitá politická strana a jej predstavitelia naháňajú voliča, to je prvá vec. Tu sa bojuje o voliča a tu sa mladému voličovi a možno prvovoličovi vysiela jasný signál, že toto je, toto je proste strana, ktorá vám dá všetky slobody, dá vám všetky možnosti. V princípe, keď to veľmi zjednoduším, nebudete nič musieť a všetko budete môcť, pretože presne toto je už roky rokúce aj v histórii návod, ako získať obrovský priestor v podobe mladých ľudí, ktorí sú ľahko manipulovateľní, ľahko, ľahko ovládateľní.
Ja som to povedal minulý týždeň, keď sme končili rozpravu ohľadne tejto témy, že videl som niekoľko dokumentov a niekoľko článkov som si prečítal, kde narkomani vysvetľovali ten krok k tej závislosti, či už to boli nejaké osobné príbehy, životné tragédie, alebo to bolo z nudy.
V drvivej väčšine, vážené kolegyne a kolegovia, bola práve marihuana tým odrazovým mostíkom k tej naozaj veľkej a zničujúcej závislosti. Takže vyslať teraz do spoločnosti signál, že tu priamo v Národnej rade Slovenskej republiky sa tento pojem a tento problém zľahčuje a že sa to považuje za niečo normálne, či už sa to nazve dekriminalizácia alebo akokoľvek, ja som si istý, že ten signál pre ľudí je veľmi nebezpečný.

Ďakujem za slovo. Legalizácia a dekriminalizácia drog, to je presne to zakrádanie sa v tom pojmosloví. Rovnako je to obdobne aj s tou legalizáciou. Tak ako to bolo povedané, aj brat mi veľmi často rozprával, tí užívatelia tvrdých drog presne začínali mariškou. To bolo získať ho ako závislého, potom mu to nestačí a prechádza k tej tvrdej droge. Tomáš, to, že na teba reagovali negatívne ako kolegovia mnohí, to je len odpoveď toho, že si dobre hovoril, dobre, lebo si sa zastával spravodlivej a dobrej veci. Veď nám ide o naše deti, o naše rodiny. Všetko budeme robiť pre to, aby čosi také nikdy tuná Slovenská republika neprijala a nech sa to volá dekriminalizácia, legalizácia, alebo akokoľvek.
A tie drakonické tresty, to som aj ja spomínal, sú neprimerané na Slovensku. Predstavte si, že v našom Trestnom poriadku, keď je, obyčajne je to MDŽ, alebo keď, ja neviem, okolo veľkonočných sviatkov, u nás na severovýchode Slovenska, na jar, Rómky zbierajú snežienky, ktoré voľne ako rastú. Tri roky basy dostanete za to, že ste odtrhli snežienku, prosím vás pekne, tak to je aký trest? Aký trest pre takú ženu, ktorá vôbec ani nevie, že čo to je? Chlieb, ktorý ukradne človek v núdzi v čase lockdownu, ktorý tuná máme, tak pôjde do basy a tri roky dostane basy, päť rokov basy? Koľko dostane? To sú tie neprimerané tresty. A keď sa chceme o tom baviť, tak nech je to uvoľnené vo všeobecnosti.
Lekárov a zdravotné sestry, tak ako si to spomínal, to sme čo vytvorili? Otrokársku spoločnosť? Veď preto tí lekári odchádzajú a utekajú zdravotné sestry zo Slovenska. Pretože toto, už túto skúsenosť majú z prvej, z druhej vlny a oni už majú plné zuby toho, ale systém v zdravotníctve celý je veľmi, veľmi zle nastavený. Tu je problém.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak ako povedali moji predrečníci aj keď pán kolega Valášek hovorí stále dookola to isté, ja ho úplne chápem, obhajuje tuná dekriminalizáciu, ale ja stále budem hovoriť, možno stále dookola to isté. Od dekriminalizácie je k legalizácii už len naozaj malý, maličký krôčik. Všetci drogovo závislí ľudia, nie sú ich desiatky, nie sú ich stovky, sú ich tisíce, a tie ich príbehy sú naozaj veľmi živé na všetkých sociálnych sieťach, mnohí napísali autobiografické knihy o tom, prečo sa to všetko v ich živote stalo a udialo. Naozaj spomínajú úplný začiatok, žiaden tam nespomína to, že ako študent alebo ako nie príliš rozumne uvažujúci mladý človek začal fajčiť alebo začal užívať nejaké alkoholické nápoje. Práve naopak, všetci spomínajú to, začínal som s mäkkými drogami, a tou bola marihuana. Toto je takou alfou a omegou, toto je takým začínajúcim vždy článkom v týchto ťažkých, zložitých a naozaj smutných príbehoch.
Ja zároveň chápem, že liberálne subjekty, ako je SaS alebo Progresívne Slovensko, naozaj chcú vytvárať taký podprahový tlak alebo také podprahové vnímanie sveta na všetkých mladých ľudí, ktorí si myslia, že ten život je naozaj len taký gombík, ktorým stačí otočiť do každej svetovej strany, či už na ľavú, alebo napravo, a v podstate tieto liberálne zoskupenia im tento gombík ponúkajú a v podprahovom takom podsúvaní alebo myslení im nepriamo rozprávajú, točte s tým gombíkom, my vám to v podstate umožníme, len nám dajte svoj hlas. Tu ide naozaj týmto zákonom iba o to, aby títo mladí neskúsení ľudia podľahli tejto propagande a uverili, že takéto skupiny, politické, im naozaj chcú len dobre.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia a kolegyne, aj predrečník, viacerí ste tu hovorili a dávali ste za príklad chlapca, ktorý dostal desať rokov za marihuanu, ale zabudli ste povedať jednu vec, tento chlapec bol dvakrát predtým odsúdený za ten istý trestný čin a tretíkrát, keď dostal tých desať rokov, pokračoval v tej istej trestnej činnosti a dostal tento trest v podmienke. V podmienke. To znamená, že trikrát bol chytený, ako predáva marihuanu alebo má pri sebe marihuanu a tretíkrát v podmienke. A vôbec sa nechcel polepšiť. Takže toto dávať ako za príklad, to ako, trošku si vyberte trošku lepší príklad.
Šesťdesiat dávok mesačne, ste sa tu rozprávali, ja si neviem predstaviť, vážení kolegovia a kolegyne, že vaša dcéra alebo váš syn si legálne môže dať šesťdesiat dávok marišky mesačne! Však to bude mať ten mozog vymletý úplne! Tak ako keby bol niekto tridsať dní nonstop nadrbaný v liehu! Pardon za výraz.
Viete si to predstaviť, kolegovia, kolegyne, že o čom sa tu vlastne teraz bavíme, čo chceme zlegalizovať, alebo proste dekriminalizovať? Ja som bol s rodinou z Hriňovej, kde boli obidvaja rodičia závislí feťáci. Aby sa dostali k drogám, tak ženská predávala svoje telo, to mala ľahšie. Chlap spával po šachtách, výťahových, a kradol z pivníc, aby mal nejaké peniaze, aby si mohol kúpiť tieto drogy. A obidvaja teraz sú už vyliečení, mi hovorili, že začínali s marihuanou! Začínali s mäkkou drogou "mariškou"! Tak sa netvárme, že to nič nie je, vážení kolegovia a kolegyne.
A keď tu viacerí hovoríte, ako doktor Baránik, čo má prax v taxíku, viete, kde je alkohol na zozname psychotropných látok, keď uvádzal alkohol? Ja som ho tam nikde nevidel. Ale marihuanu tam vidím.
My chceme, aby sme uľahčili prístup našim deťom k drogám, kolegovia a kolegyne?!

Ďakujem za slovo. Zákon o dekriminalizácii a následnej legalizácii marihuany na Slovensku zmierňovať netreba. Dnes platí aj u nás, že kto je prichytený pri malom množstve marihuany, dostane primeraný trest v dolnej sadzbe. Väčšinou buď podmienku, trest povinnej práce, alebo trest v dolnej hranici a určite za nejakú jednu dávku marihuany nedostane troj, päť alebo desaťročný trest, to je nezmysel. Ja s legalizáciou marihuany súhlasiť určite nebudem v žiadnom prípade. Je to časovaná bomba, keby užívatelia marihuany a drog by uvoľnenie a zmiernenie zneužívali a priekupníci by si prišli na svoje a marišku by si voľnejšie predávali a rozširovali počty feťákov na Slovensku. Oklamať sa nedám a verím, že ani väčšina poslancov tohto pléna a neschválime legalizáciu marihuany, takzvanú legalizáciu marihuany. Žiadne drogy do slušnej spoločnosti nepatria. Verím, že Slovensko zostane krajinou naďalej, kde sa marihuana a nejaké drogy budú používať iba na lekárske účely a nijak inak.
Pán poslanec Valášek, vy tu v poslednej dobe predkladáte zákon za zákonom. Ja vás chcem poprosiť, predložiť už konečne nejaký normálny zákon, ktorý bude slúžiť a pomáhať ľuďom a nie samé také nejaké zvrátené zákony, ktoré nikomu nepomôžu, iba uškodia.
Ďakujem.

Pán Valášek, vy ste skonštatovali, že nechcete teda, aby štát mal na starosti distribúciu marihuany. To znamená, že vlastne ste potvrdili, že chcete, aby to robil naďalej čierny trh. Pretože ak to buď iba dekriminalizujete, to znamená, že vy len potvrdíte, že nech sa páči, obchodujte s tým ešte vo väčšom meradle, zoberte si ešte väčšie zisky, zoberte si ešte väčšie marže, pretože, a ak to chcete urobiť čisto Bé, že to bude regulovať štát a že štát v tom bude mať akýkoľvek podiel, no tak z toho potom robíte, že štát púšťate do absolútne nieže sivej zóny, ale štát preberá na seba činnosť, ktorá vždy patrila na okraj spoločnosti.
To znamená, že z toho štátu sa stáva kriminálny štát, pretože štát, ktorý bude propagovať konzumáciu drog, ten štát má nulovú budúcnosť. Pretože užívanie drog je samozničujúci proces. Samozničujúci proces. Pre niekoho je to frajerina, pre niekoho je to spoločenský status, že si môže tie drogy dovoliť, pre niekoho je to možno nejaká noblesa, ale pre, na konci dňa, ak sa z toho ten človek nedostane, tak skončí tak, ako to povedal kolega Miro Suja, na prípade absolútnych ľudských trosiek. To znamenám, ak chcete, aby štát bol v tomto aktívny, nerozumiem, akú vy vidíte budúcnosť pre Slovensko, ale my túto budúcnosť takúto odmietame. A to, že si to robia v Nemecku, to, že si to robia v iných štátoch, no nech si to robia, nech si to robia. Kadečo sa deje na svete a nemusíme to kopírovať a práve preto sme tu na to, aby takéto, takéto veci my kopírovať sme nekopírovali.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, máme tu tému dekriminalizácie marihuany. Tu sa to skrýva za také že drakonické tresty, mastičky z konope a neviem, čo ešte čo iné, nie je to nič iné, len legalizácia marihuany.
V rozprave už bolo jasne povedané, už dneska existujú niektoré liečivá na tejto báze, ktoré sú normálne legálne a pacienti ich môžu užívať. Tak isto dneska, keď idete do lekárne, kúpite si tam konopné mazanie, kúpite si tam, ja neviem, ešte aké výrobky. Tak isto pestovanie marihuany je dneska aj na Slovensku legálne. Však predsa existuje špeciálna rastlinná výroba, keď sa ten poľnohospodár zaregistruje, tak vie ju pestovať a vie ju užívať na jednej strane na technické účely a vie ju používať aj na lekárske účely. Každý, kto ju troška sleduje, túto problematiku, tak mu to je jasné.
Teraz tá otázka, čo tu znela, veľmi dobre to povedal kolega Ondrej Ďurica, on sa odkázal na štúdie, že v podstate marihuana je takou cestou k tým tvrdým drogám a sú to v postate zmapované výpovede účastníkov, účastníkov, teda užívateľov tvrdých drog. Takisto tí ľudia aj na Slovensku, ktorí robia s takýmito ľuďmi, závislými na či už ľahkých alebo tvrdých drogách, vám to povedia, že marihuana je bránou k užívaniu tvrdých drog.
Koľko ľudí takých poznáte, pán kolega Valášek, ktorí berú marihuanu a ktorí majú reálne problémy a ktorí sú vlastne, ktorým tá marihuana otvorila bránu k tým tvrdým drogám? Ja som roky s takýmito ľuďmi pracoval a nikto z nich vám nebude ospevovať tú marihuanu. A ja vás pozývam, príďte sa pozrieť do Žakoviec k farárovi Kuffovi na tých ľudí. A nielen pozrieť, že tam budete sponad plota nazerať, že hm, jak do zoologickej záhrady, alebo jak do väznice nazriete cez mreže, že aha, desať rokov toto. Skúste s nimi robiť, s tými, čo užívali marihuanu! Skúste s nimi pracovať mesiac! Čo potom budete hovoriť? Či tu budete legalizovať marihuanu alebo nie. Vyskúšajte si to, choďte do väzníc!
A keď hovoríte o drakonických trestoch, koľkokrát ste boli vo väznici, koľkokrát ste boli v najprísnejšom stupni stráženia? Ja som tam bol, videl som tých ľudí. Nesedia tam za drogy, ani za vraždy. Sedia tam za hocijaké iné veci. Sedia tam za ekonomické podvody a dvadsať, dvadsaťpäť rokov neni drakonický trest pre takého človeka? Čo vyjde po dvadsiatich, dvadsiatich piatich rokoch, kde on je? Však on je úplne mimo. Jaká náprava? Jaké odsedenie trestu? Však on sa vráti do života a nevie, kde je sever. Keď chcete meniť tresty, mali ste otvoriť celý ten zákon a pozrieť sa na celú tú škálu tých trestov a nie tu vypichnúť. Vypichnete tu marišu, poviete, máte vysoké tresty, lebo desať rokov dakto musí odsedieť. No ale pozrite sa aj na iné. Jak tých ľudí naprávame v tých väzniciach? Jak to funguje? Však my sme to, konzervatívni poslanci sme povedali, nesúhlasíme s tým, aby boli takéto drakonické tresty, ale nie teraz, že my to stiahneme na marihuanu a teraz sa tu tvárime: "A vy ste zlí, lebo vy chcete na desať rokov, aby ľudia sedeli!". No nechceme, aby tam desať rokov sedeli, my to nechceme.
Takže viete, keď sa tu tak bavíme s tými slovíčkami - legalizácia a dekriminalizácia. Na kolegu Tarabu ste tu reagovali a potom vy mu ešte poviete, že ja som, samozrejme, otvorený ďalšej diskusii a môžeme si pri tejto otázke posedieť pri káve a spoločne podebatiť. No ale vy zákon predkladáte teraz! Tak sa postavte do rozpravy a skúste si to obhajovať. Nie. Vy prednesiete zákon, teraz nás tu bolo päť poslancov, asi piaty je pán kolega Pčolinský, vy ani nevystúpite, ledva sem-tam nejakú faktickú poznámku dáte, potom v záverečnom slove tu zase vytiahnete dáke štatistiky, neviem skade, a budete tuná mudrovať o tom všetkom. A keby ste to mali tak dobre naštudované, tak predsa nemáte zábrany vystúpiť v rozprave a všetko toto v podstate vyvracať, všetky tieto fakty z reálneho života.
To je síce pekné, že sa pod rúškom usmievate a prikyvujete, ale ja vám ešte raz hovorím, nech sa páči, poďte k týmto ľuďom, pozrite sa do väzníc, pozrite sa do tých zariadení, kde s týmito ľuďmi robia, a skúste s nimi pracovať a skúste tam ospevovať užívanie marihuany. Dobre vám tu povedal kolega, mesačne, hej, tých 60 dávok, on to prepočítal, že každý deň sa môžete dvakrát zhúliť. No ďakujem pekne za takýto návrh zákona.
A čo vám povedal pán kolega Kuriak (povedané so smiechom), naozaj by ste mohli prísť s nejakým normálnym zákonom, nie, čo tu vy stále pletiete, raz drogy, raz dáke úchyláctva, vždy jedno piate cez deviate.
Ďakujem.

Filip, ďakujem. Úplne si to perfektne zhrnul, tak ako to je, pretože dávať niekomu možnosť, aby bral za normálne, že začať deň s marihuanou a vlastne skončiť ho, teda dve dávky denne je úplne v pohode na fungovanie, tak to môže napadnúť len niekoho, kto asi chce totálne závislú spoločnosť. Len ja si myslím, že krása v mladosti je to, aby ľudia závislí neboli a vtedy majú svoj život pred sebou.
A tie návrhy, ktoré, áno, pán Valášek sem prináša, tak sú presne také, prečo Progresívne Slovensko proste neuspelo v tých voľbách, pretože otravovali už predtým s týmto. Truban si na tom chcel postaviť nejakú svoju kampaň, že on je nový líder, ľudia mu to nezjedli, tak teraz chápem, že asi ten Valášek chce byť po pani Bihariovej, ju vymeniť časom, tak potrebuje osloviť tento, tento typ voliča, aby videli, že aj on vie otvárať tento druh tém, ktoré na Slovensku v tejto podobe nezaujímajú nikoho.
Ak sa ideme baviť o drakonických trestoch, s tým úplne súhlasím, naprieč ale celým spektrom, pretože za neskutočné hlúposti sedia ľudia na veľmi dlhé roky. A to, čo je najhoršie, že o tom, čo vieme o fungovaní justície za dlhé, dlhé roky, tak veľmi amorálni ľudia majú v rukách veľkú moc nad rozhodovaním o osudoch týchto mladých ľudí.

Filip Kuffa, presne si to povedal, ako aj to zaznelo aj niekoľkokrát už aj v rámci rozpravy. Drogovo závislí ľudia tou mariškou začínajú a končia pri tvrdých drogách. A pán kolega Valášek tieto skúsenosti nemá, nepredpokladám, že droguje. Ale my ich máme sprostredkovane. My roky rokúce pracujeme s takýmito drogovými, pán Valášik, Valášek, s takýmito závislými ľuďmi. Príďte sa pozrieť do tých Žakoviec, uvidíte, že koľko tam je závislých ľudí. Keď s tými ľuďmi človek pracuje, oni pri tej práci sa vám otvoria, vtedy voľne ako rozprávajú. Začínal som mariškou, ale potom už, pri morfíne už som nevedel, že čo robím. Sú to abstinujúci teraz momentálne ako ľudia, vymotali sa z toho.
Nedá mi, aby som nespomenul tu jeden taký prípad mladého človeka, tiež to bol mladý človek abstinujúci v tom čase, a tiež keď sme takto spolu ako pracovali, tak sme rozprávali sa tak voľne. Bol z Oravy. Hovoril, že sedel s kamarátom v krčme a odrazu prišli policajti, policajná razia, kukláči, a prišli ku jeho stolu a s tým kolegom, to je, s priateľom sedel pri stole, priložil tak jeden z tých policajtov, údajných policajtov, aby som povedal, priložil pištoľ a zastrelil ho. Hovorí, že: "Štefan, keby si ty videl, jak ja som sa triasol, ja som čakal, kedy prídu po mňa, kedy mňa zastrelia.". Pýtal som sa ho, však to nemohli byť policajti. Hovorí, že: "Však dobre, ale my sme to nevedeli. Boli označení ako polícia." A hovorí: "To bol drogovo závislý človek, ktorý príležitostne bol dílerom.". A nevedel a nemal tú istotu, že či neprídu si vyrovnať účty aj s ním. To sú ľudské osudy, to nieže drakonické tresty, dajakých desať rokov. Pre tých dílerov ja by som dával prísne tresty, oveľa prísnejšie, jak pre tých samotných užívateľov. Ale ani jedno, ani druhé nie je dobré. A presne, tie drakonické tresty v tom Trestnom poriadku sú šialené, lebo za ukradnutý chlieb dostane človek päť rokov basy, čo je neprimerané a nespravodlivé.