51. schôdza

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Skôr ako dám slovo pánovi navrhovateľovi, ešte sa opýtam, či má niekto záujem prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nikto.
Takže jediný, kto ústne vystúpi v rozprave, je pán poslanec Stanislav Mizík, nech sa páči.

Vážené kolegyne a kolegovia, ako som už uviedol, cieľom legislatívneho návrhu je ochrániť ústavné právo občanov Slovenskej republiky na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky.
Medzi základné ľudské práva a slobody Ústava Slovenskej republiky zaraďuje aj právo občanov Slovenskej republiky na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Toto právo je garantované v článku 23 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky. Napriek tomu sa však v praxi vyskytujú, najmä v súčasnej situácii, stavy, keď je toto právo občanov odopierané, a to s poukazom na opatrenia v súvislosti s ochorením COVID-19. Hoci žiaden, žiaden, naozaj žiaden v súčasnosti platný a účinný zákon neoprávňuje príslušníkov policajného zboru ani iné osoby požadovať ako podmienku vstupu na územie Slovenskej republiky akýkoľvek doklad súvisiaci s týmto ochorením, množia sa prípady, keď na štátnych hraniciach Slovenskej republiky príslušníci policajného zboru požadovali od občanov potvrdenie o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19. Zažil som to aj na vlastné oči na hraničnom priechode s Maďarskom pred určitým časom.
Tým sa z občanov, ktorí sa týmto potvrdením nevedeli preukázať, následne protiprávne a dokonca protiústavne odopreli vstup na územie Slovenskej republiky. V budúcnosti navyše nie je vylúčené, že rovnako protiprávne budú od občanov požadovať aj potvrdenie o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19 a týmto spôsobom tak budú diskriminovať neočkovaných občanov a vynucovať si ich zaočkovanie.
Uvedené závažné a mimoriadne nebezpečné porušovanie Ústavy Slovenskej republiky je síce možné riešiť súdnou cestou vo forme ústavnej sťažnosti podanej na Ústavný súd Slovenskej republiky, no ale vieme, ako to na súdoch chodí. Čiže vzhľadom na zdĺhavosť tohto súdneho konania, predovšetkým vzhľadom na závažnosť tohto činu zastávame názor, že musí byť riešené a postihované aj v trestnoprávnej rovine, lebo len v súdnej rovine to je trošku zdĺhavé a povedal by som aj neefektívne. Zároveň platí, že na postihovanie takéhoto protiprávneho konania nestačí existujúca právna úprava trestného zákona, nakoľko v prípade už existujúceho trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa sa vyžaduje poukazovanie úmyslu, ešte raz podotýkam, požadovanie úmyslu spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, čo je v praxi veľmi, preveľmi zložité. Navyše pri tomto protiprávnom konaní nie je dôležité, aby bol úmysel páchateľa, ale postačuje samotné páchanie tohto činu.
Sme presvedčení, že v čase všeobecného stupňovania a porušovania Ústavy Slovenskej republiky a zákonnosti na Slovensku, najmä v súvislosti pod zámienkou ochorenia COVID-19, je mimoriadne dôležité brániť všetky ústavné práva občanov Slovenskej republiky, osobitne práva občanov na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky, a to aj trestnoprávnou cestou, tak ako navrhujeme v našej novele Trestného zákona.
Čo vlastne tento nový návrh zákona zavádza? No zavádza sa nový trestný čin - odopretie vstupu na územie Slovenskej republiky, ktorého sa dopustí každý, kto občanovi Slovenskej republiky, ktorý sa preukáže občianskym preukazom, bráni vo vstupe na územie Slovenskej republiky. Prísnejšou trestnou sadzbou budú potrestaní tí páchatelia tohto trestného činu, ktorí tento trestný čin spáchajú závažnejším spôsobom konania z osobitného motívu alebo ako verejní činitelia. Navrhuje sa účinnosť zákona 15. dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov.
Aby som ešte objasnil jednu vec, tento návrh je prevencia. Prečo? Na jednoduchých príkladoch to vysvetlím.
V Slovenskej republike sa od vzniku covidového šialenstva stali mnohé veci, jedno z toho bolo, že mali občania problémy pri vstupe do republiky a vysvetlím to na takýchto jednoduchých príkladoch, ako to začalo a všetko sa zmenilo. Čiže aj toto môže byť skôr reálnou skutočnosťou. Tak najprv sa tvrdilo, že testovanie bude dobrovoľné. Lož. Najprv tvrdili, že vakcína je sloboda. Lož. Potom, myslím, že minister Naď tvrdil, že COVID-pasy sú konšpirácia a že sa, že nikdy nič také nebude. Opäť lož! Potom, že vakcína znamená koniec pandémie. Opäť lož! Potom, že očkovanie bude jednoznačne dobrovoľné. A už sa podľa nových vyjadrení pani Kolíkovej ukazuje, že to bude opäť lož a opäť lož! Alebo iný príklad: najprv, že sú to len rúška, sú to len respirátory, sú to len dve dávky, je to len tretia posilňovacia. No jednoducho dosť tomu!
Ďakujem za slovo.

Ospravedlňujem sa (predsedajúci po krátkej pauze zaujal svoje miesto). Jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Schlosár.

Ja by som chcel len upriamiť pozornosť na jednu myšlienku, ktorá tu mnohým uniká, a to je síce to, že tí, čo majú najviac rečí o demokracii, o ľudských právach, o slobode, tak tí, ako hovorili už aj pred nami mnohí národní velikáni, tak to sú tí najväčší tyrani. Lebo zoberme si napríklad, že za minulého režimu, za komunistov, komunisti v mnohých veciach obmedzovali ľudí, čo sa týka slobodného cestovania, ale dnes je to ešte v mnohých ohľadoch horšie, pretože dnes jednak ľudia síce môžu formálne vycestovať zo Slovenskej republiky, ale nemajú na to peniaze, ale to je sociálna stránka veci, ale čo je ešte horšie, v praxi sa realizuje to, že dnes sa na územie Slovenskej republiky nemôžu ľudia ani len vrátiť, nieže vycestovať nemôžu, že sa nemôžu na vlastné územie mnohí Slováci ani len vrátiť, ako sme to videli v praxi na hraniciach, keď ako bolo spomínané, policajti bránia ľuďom, ktorí sa nepreukážu nejakými testami alebo nejakými ďalšími vecami, aj bránia tomu, aby sa vôbec dostali na svoje vlastné územie, hoci sú to občania Slovenskej republiky. Toto je ešte, to je ešte diabolskejšie, ešte horšie, ako to bolo za minulého režimu.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. No nemôžem už nič povedať, keď obsahovo aj formálne povie niekto absolútne pravdu, ako si povedal teraz ty, Rasťo. Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať záverečné slovo pán navrhovateľ? Nie? Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Marka Kotlebu a Stanislava Mizíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. antidiskriminačný zákon. Návrh zákona má parlamentnú tlač 770, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 801.
Dávam slovo poslancovi pánovi Stanislavovi Mizíkovi, aby návrh zákona uviedol.

[Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Mareka Kotlebu a Stanislava Mizíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov(antidiskriminačný zákon), tlač 770.]

Vážené kolegyne a kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, antidiskriminačný zákon, predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, a to Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Marek Kotleba a Stanislav Mizík.
Cieľom legislatívneho návrhu je zabrániť diskriminácii osôb, ktoré sa nepodrobili očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 alebo takéto očkovanie odmietajú a tým ochrániť
základné ľudské práva a slobody občanov Slovenskej republiky.
Ostatné poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, pani poslankyni Kataríne Hatrákovej.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona pod tlačou 770. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby zákon, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.