51. schôdza

Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Vďaka za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, ďakujem ti za tvoju rozpravu ohľadne vášho predkladaného návrhu zákona, ktorý určite ako poslanci hnutia REPUBLIKA na sto percent podporíme, pretože nie je nič dôležitejšie a nič lepšie, ako chrániť a ochraňovať tých, ktorí sa sami chrániť nemôžu, respektíve ešte nevedia pred rôznymi škodlivými vplyvmi, ktoré táto, žiaľ, moderná a, žiaľ, nastavená doba prináša. A najsmutnejšie na tom celé je, že tieto ideológie a tieto, by som to až nazval, metamorfózy vstupujú práve do predškolských a do školských zariadení, kde práve na tieto detičky tento ich vplyv môže pôsobiť viac ako deštruktívne a o to smutnejšie je najmä fakt, že priamo pedagógovia alebo vychovávatelia alebo zodpovedné osoby v týchto zariadeniach priamo alebo nepriamo túto ideológiu týmto deťom podsúvajú, čo je viac ako zlé. To, čo sa snaží ochrániť doma rodina, je na druhej strane v týchto zariadeniach, či školských alebo predškolských, nejakým spôsobom dávané na nejaký piedestál alebo nejakým spôsobom podsúvané, že je to úplne v poriadku, je to úplne normálne a je to vlastne iba rozšírenie nejakých obzorov týchto našich detí.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto nie je rozšírenie obzorov, to je úplný úlet od normálnosti a Slovensko ako krásna krajina v strede Európy je takým ešte posledným, by som povedal, ostrovom normálnosti v rámci zdravého vývoja a výchovy detí v zariadeniach, školských alebo predškolských, pretože iba zdravá spoločnosť dokáže naozaj vychovávať zdravé deti a ja pevne verím a pevne dúfam, že slovenská spoločnosť zostane ešte veľmi dlho zdravá a aby tieto deti mohli naozaj byť vychovávané v normálnom prostredí, pretože v dnešnej dobe už to, čo je normálne, sa považuje za nenormálne.

Faktickú poznámku má aj pán poslanec Miroslav Urban, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Obdobný návrh zákona sme predkladali my nedávno. Bohužiaľ, neprešiel, aj keď mnohí koaliční poslanci hlavne z takého kresťanského spektra OĽANO vyjadrili, sa vyjadril aj k tomuto zákonu pozitívne, no, bohužiaľ, kvôli istej takej politike a s tým, že sme prišli prví, tento zákon nepodporili a dúfal som, že prídu koaliční poslanci s obdobným návrhom. No, bohužiaľ, akosi na to pozabudli.
Ja myslím, že tá liberálna ideológia, ktorá sa presadzuje v Európe, svedčí o úpadku európskej civilizácie, európskej kultúry. Naozaj ten liberalizmus ako sa sem tlačí tými nezmyslami, ako je tých 72 pohlaví, čo ste spomínali, to svedčí o tom, že tá naša civilizácia naozaj speje do zániku. Dneska som čítal prognózu vývoja, ako bude vyzerať svet v roku 2050, ak si to pozriete, to je 30 rokov vývoja. Svet sa úplne, úplne zmení. Úplne sa zmení smerovanie jednotlivých štátov. Keď si pozriete, ako narastá populácia v Ázii, v týchto rozvojových krajinách, tak Európa bude čoskoro hrať za 30 rokov druhé, tretie husle. Tým, že populácia nám klesá, takisto nerastie tá ekonomika a celý tento liberálny, liberálny svet západnej Európy myslím si, že nemá veľkú perspektívu. Zatiaľ sa tu máme dobre, ale budúcnosť bude patriť iným krajinám. Krajinám, ktoré podporujú rodinu, krajiny, ktoré stoja na istých konzervatívnych hodnotách, nie tento liberalizmus, kde sa rúti Európa.
Ďakujem.

Pán poslanec, chcete reagovať na faktické poznámky? Nie.
Ďalším rečníkom v rozprave je pán poslanec Štefan Kuffa, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Trochu tak nadviažem nad, na predrečníka, ktorý tu spomenul úpadok európskej kultúry. Tak som sa v tom momente tak zamýšľal, že kde spočíva ten úpadok európskej kultúry? No predovšetkým v úpadku rodiny. Rodina, ktorá posledné desiatky rokov je systematicky torpédovaná, napádaná, no takáto kultúra a takéto štáty nemôžu dopadnúť dobre. Rodina je základnou bunkou spoločnosti alebo každého spoločenského systému a samozrejme aj štátu. Štát má byť ten, ktorý všemožne má rodine pomáhať, má jej byť nápomocný. Úplne vo všetkom. A to nie je len ten ekonomický rozmer, že teraz budeme podporovať ako rodiny. Vytvárať im vhodné podmienky, aby oni mohli formovať svoje deti, de facto pre štát. Štát nezaujímajú tieto názory, čo sa týka LGBTI agendy a podobne. Štát zaujíma to, že rodina ako je schopná pripraviť občana pre štát.
Inštitút pre rodinu to je v podstate, patrí pod rezort ministra, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, tak sa aj k týmto veciam ako vyjadril a hovoril, že v podstate takýto zdravý občan, sebavedomý a prínosný pre našu spoločnosť je práve občan ten, ktorý vyrastá v normálnej rodine. A tá normálna rodina, musím povedať, no dnes to musíme hovoriť, žiaľ, to je muž a žena, otec a mama. A deti vidia tú nerovnakosť a vnímajú ju doma, rovnosť čo do práv, do práva a dôstojnosti, do práva vo všeobecnosti ako takej, do práv, slobôd a dôstojnosti majú tento obraz deti denno-denne ako pred sebou. Ale vidia v matke, vidia ženu a v otcovi vidia muža.
Štát má byť ten, ktorý v prípade, že boli by tu nejaké ideologické snahy torpédovať túto rodinu, tak má túto rodinu chrániť a je to potrebné chrániť aj legislatívou, aj zákonom. Sú tu tendencie také, kde aj v minulosti aj boli, aj stále ako pretrvávajú, tu sme mali pred chvíľou tiež sériu návrhov zákonov, ktorými v podstate my normálne spolužitie muža a ženy, otca a matky rodiny ako celku, ako takej v podstate likvidujeme.
Ak chceme zachovať aj pre tú našu budúcnosť proste, aby sa mal aj kto o nás postarať aj v rámci demografického vývoja, ktorým prechádza aj Slovenská republika, v súčasnosti je, žiaľ, úplne dramatický, veľmi zlý, hej, viac ľudí zomiera, ako sa narodí, čo je veľmi zlá situácia. Príde tu generácia taká, ktorá sa dostane možno do dôchodkového veku, ak dožije, respektíve sa dostane do situácie, kedy bude potrebovať pomoc a nebude mať kto sa postarať o týchto ľudí. Dnes aj v čase pandémie, prepáčte, spomeniem aj to, vidíme, aký máme akútny nedostatok zdravotných sestier a lekárov. Tí sú, samozrejme, aj unavení, vyčerpaní. Ak si myslíme, že tie rôzne opatrenia, ktoré ako prijíma aj vláda, možno aj pán Mikas, že toto je dostatočne účinné. Ja si to nemyslím, že toto by bola vec, kde by bola cesta odtiaľ vonku.
K návrhu zákona nás, keď sa vrátim ako k tomu, inšpirovalo hlavne to, ako pristúpila k ochrane detí a mladistvých Slovenská republika. My to navrhujeme v zákone o školách, školský zákon, kde jednoducho propagácia homosexuality a LGBTI ideológie nebude dovolená. Na základných školách, v škôlkach, v školských zariadeniach. Tie deti nemôže si nikto privlastniť, že sú moje, a vôbec nie už žiadna ideológia. Deti patria predovšetkým rodičom, rodinám a v tom širšom kontexte, keď to povieme, hej, nechcem to tak zase, ale poviem to, hej, tak v podstate ako štátne deti to nie sú, ale štát je ten, ktorý má držať také ochranné ruky a krídla ako nad týmito deťmi, aby v podstate ich morálka nebola systematicky nabúravaná.
Pri tomto návrhu zákona na záver len toľko chcem povedať, že prihováram sa ako kolegom, tí, ktorí ste hodnotovo orientovaní a blízke sú vám v podstate hodnoty rodín, aby ste tento náš návrh zákona podporili, lebo v podstate ide o budúcnosť našej krajiny, tak ako to bolo povedané, to nie je len Európa, kde je ten celkový kultúrny úpadok alebo spoločenský úpadok, ale častokrát je to vidieť aj na Slovensku, že aj naša krajina, naše Slovensko kdesi sa prepadáva. Keď si tak spomeniem na hodnoty a možno to, čo nám rozprávali naši starí rodičia a dnešok, a neni to veľa rokov. Je to len pár desiatok rokov, to je úplne totálny prepad. Ak toto keby počúvali naši rodičia, boli by z toho, a starí rodičia, boli by z toho mimoriadne ako pohoršení. To, čo sa prirodzene žilo ako v tých rodinách, dneska nám treba vzdelávať ako tie deti, treba nás, treba nám chrániť deti pred niečím, čo kedysi nebolo ani, proste ani potrebné, žilo sa tu prirodzene. Ten príklad otca a matky tie deti mali v prirodzenom rodinnom prostrední. Ale keď im budeme predkladať ideologicky to, že to aké výhodné je mať dvoch oteckov alebo dve mamičky, to sú všetko bludy, lebo to jednoducho takto ľudstvo neprežije.
Ďakujem za pozornosť.

Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Martin Čepček, ako prvý.

Áno, ďakujem.
Pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za príspevok. Ja tiež považujem zákon 245/2008 Z. z., takzvaný školský zákon, za veľmi dôležitý zákon. Myslím si, že takáto právna úprava je vhodná, ako si spomenul aj o tom, že nám generácia mladých ľudí vymiera, že o chvíľku nebude mať kto pracovať a jednoducho tlačí sa do školstva všetko možné, len nie vzdelanie, tak treba si pripomenúť, že my sme tá generácia tzv. Husákových detí, ktoré boli podporované, a to nielen školstvom, ale aj inými vecami, aj nájomným bývaním atď. atď. Takže ja si myslím, že tento zákon treba podporiť, ale treba sa sústrediť na rodinu a na podporu rodiny v globále celkovo.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Štefan, vo svojej rozprave si poznamenal, že naozaj musíme rodinu chrániť a tento zákon je o tom, že chráni rodinu prostredníctvom vzdelávacieho systému. Jednoduché ako facka. Žiaľ, mnohí kolegovia tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky majú na tieto hodnoty a na tento konzervatívny pohľad na svet úplne iný názor, ja im ho naozaj neberiem, len sa budem vždy všemožne snažiť vysvetliť alebo skúsiť obhájiť ten môj pohľad na túto problematiku, ktorá je naozaj vypuklá, a ak s týmto problémom nezačneme robiť niečo už v tejto dobe, čo už je aj tak neskoro, tak dopadneme veľmi zle a skončíme ako všetky postliberálne a postmultikultúrne zoskupenia a štáty ďalej na západ. Čiže ak chceme naozaj dopadnúť ako mnohé bašty normálnosti, o ktorých sa ešte v 70. alebo 60. rokoch tak dalo povedať, ako bolo Francúzsko, Nemecko či už Španielsko, tak teraz sa tam skúste pozrieť a skúste si porovnať. To, čo sa deje tam, tak o dvadsať rokov môžeme čakať v strednej Európe alebo aj možno rovno na Slovensku.
Čiže ja naozaj nepotrebujem niekoho urážať za jeho názor alebo tvrdiť, že jeho presvedčenie je zlé, alebo nejakým spôsobom mi ubližuje, ale zároveň ja nedovolím, aby mňa niekto presviedčal, že tieto ideológie, ktoré sú nám tuná podsúvané, či už priamo alebo nepriamo, a je tu pripravovaná takáto živná pôda pre kadejaké veci, ktoré nie sú naozaj na našej slovenskej hrudi nejakým spôsobom ukotvené, aby toto bolo prezentované ako nejaká normálnosť, ako niečo, čo je progresívne, ako niečo, čo je liberálne, ako niečo, čo je potrebné.
Naozaj, chráňme si to, čo je naše a dávajme na to pozor.