51. schôdza

Vďaka za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, ďakujem ti za tvoju rozpravu ohľadne vášho predkladaného návrhu zákona, ktorý určite ako poslanci hnutia REPUBLIKA na sto percent podporíme, pretože nie je nič dôležitejšie a nič lepšie, ako chrániť a ochraňovať tých, ktorí sa sami chrániť nemôžu, respektíve ešte nevedia pred rôznymi škodlivými vplyvmi, ktoré táto, žiaľ, moderná a, žiaľ, nastavená doba prináša. A najsmutnejšie na tom celé je, že tieto ideológie a tieto, by som to až nazval, metamorfózy vstupujú práve do predškolských a do školských zariadení, kde práve na tieto detičky tento ich vplyv môže pôsobiť viac ako deštruktívne a o to smutnejšie je najmä fakt, že priamo pedagógovia alebo vychovávatelia alebo zodpovedné osoby v týchto zariadeniach priamo alebo nepriamo túto ideológiu týmto deťom podsúvajú, čo je viac ako zlé. To, čo sa snaží ochrániť doma rodina, je na druhej strane v týchto zariadeniach, či školských alebo predškolských, nejakým spôsobom dávané na nejaký piedestál alebo nejakým spôsobom podsúvané, že je to úplne v poriadku, je to úplne normálne a je to vlastne iba rozšírenie nejakých obzorov týchto našich detí.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto nie je rozšírenie obzorov, to je úplný úlet od normálnosti a Slovensko ako krásna krajina v strede Európy je takým ešte posledným, by som povedal, ostrovom normálnosti v rámci zdravého vývoja a výchovy detí v zariadeniach, školských alebo predškolských, pretože iba zdravá spoločnosť dokáže naozaj vychovávať zdravé deti a ja pevne verím a pevne dúfam, že slovenská spoločnosť zostane ešte veľmi dlho zdravá a aby tieto deti mohli naozaj byť vychovávané v normálnom prostredí, pretože v dnešnej dobe už to, čo je normálne, sa považuje za nenormálne.

Ďakujem za slovo. Obdobný návrh zákona sme predkladali my nedávno. Bohužiaľ, neprešiel, aj keď mnohí koaliční poslanci hlavne z takého kresťanského spektra OĽANO vyjadrili, sa vyjadril aj k tomuto zákonu pozitívne, no, bohužiaľ, kvôli istej takej politike a s tým, že sme prišli prví, tento zákon nepodporili a dúfal som, že prídu koaliční poslanci s obdobným návrhom. No, bohužiaľ, akosi na to pozabudli.
Ja myslím, že tá liberálna ideológia, ktorá sa presadzuje v Európe, svedčí o úpadku európskej civilizácie, európskej kultúry. Naozaj ten liberalizmus ako sa sem tlačí tými nezmyslami, ako je tých 72 pohlaví, čo ste spomínali, to svedčí o tom, že tá naša civilizácia naozaj speje do zániku. Dneska som čítal prognózu vývoja, ako bude vyzerať svet v roku 2050, ak si to pozriete, to je 30 rokov vývoja. Svet sa úplne, úplne zmení. Úplne sa zmení smerovanie jednotlivých štátov. Keď si pozriete, ako narastá populácia v Ázii, v týchto rozvojových krajinách, tak Európa bude čoskoro hrať za 30 rokov druhé, tretie husle. Tým, že populácia nám klesá, takisto nerastie tá ekonomika a celý tento liberálny, liberálny svet západnej Európy myslím si, že nemá veľkú perspektívu. Zatiaľ sa tu máme dobre, ale budúcnosť bude patriť iným krajinám. Krajinám, ktoré podporujú rodinu, krajiny, ktoré stoja na istých konzervatívnych hodnotách, nie tento liberalizmus, kde sa rúti Európa.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Trochu tak nadviažem nad, na predrečníka, ktorý tu spomenul úpadok európskej kultúry. Tak som sa v tom momente tak zamýšľal, že kde spočíva ten úpadok európskej kultúry? No predovšetkým v úpadku rodiny. Rodina, ktorá posledné desiatky rokov je systematicky torpédovaná, napádaná, no takáto kultúra a takéto štáty nemôžu dopadnúť dobre. Rodina je základnou bunkou spoločnosti alebo každého spoločenského systému a samozrejme aj štátu. Štát má byť ten, ktorý všemožne má rodine pomáhať, má jej byť nápomocný. Úplne vo všetkom. A to nie je len ten ekonomický rozmer, že teraz budeme podporovať ako rodiny. Vytvárať im vhodné podmienky, aby oni mohli formovať svoje deti, de facto pre štát. Štát nezaujímajú tieto názory, čo sa týka LGBTI agendy a podobne. Štát zaujíma to, že rodina ako je schopná pripraviť občana pre štát.
Inštitút pre rodinu to je v podstate, patrí pod rezort ministra, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, tak sa aj k týmto veciam ako vyjadril a hovoril, že v podstate takýto zdravý občan, sebavedomý a prínosný pre našu spoločnosť je práve občan ten, ktorý vyrastá v normálnej rodine. A tá normálna rodina, musím povedať, no dnes to musíme hovoriť, žiaľ, to je muž a žena, otec a mama. A deti vidia tú nerovnakosť a vnímajú ju doma, rovnosť čo do práv, do práva a dôstojnosti, do práva vo všeobecnosti ako takej, do práv, slobôd a dôstojnosti majú tento obraz deti denno-denne ako pred sebou. Ale vidia v matke, vidia ženu a v otcovi vidia muža.
Štát má byť ten, ktorý v prípade, že boli by tu nejaké ideologické snahy torpédovať túto rodinu, tak má túto rodinu chrániť a je to potrebné chrániť aj legislatívou, aj zákonom. Sú tu tendencie také, kde aj v minulosti aj boli, aj stále ako pretrvávajú, tu sme mali pred chvíľou tiež sériu návrhov zákonov, ktorými v podstate my normálne spolužitie muža a ženy, otca a matky rodiny ako celku, ako takej v podstate likvidujeme.
Ak chceme zachovať aj pre tú našu budúcnosť proste, aby sa mal aj kto o nás postarať aj v rámci demografického vývoja, ktorým prechádza aj Slovenská republika, v súčasnosti je, žiaľ, úplne dramatický, veľmi zlý, hej, viac ľudí zomiera, ako sa narodí, čo je veľmi zlá situácia. Príde tu generácia taká, ktorá sa dostane možno do dôchodkového veku, ak dožije, respektíve sa dostane do situácie, kedy bude potrebovať pomoc a nebude mať kto sa postarať o týchto ľudí. Dnes aj v čase pandémie, prepáčte, spomeniem aj to, vidíme, aký máme akútny nedostatok zdravotných sestier a lekárov. Tí sú, samozrejme, aj unavení, vyčerpaní. Ak si myslíme, že tie rôzne opatrenia, ktoré ako prijíma aj vláda, možno aj pán Mikas, že toto je dostatočne účinné. Ja si to nemyslím, že toto by bola vec, kde by bola cesta odtiaľ vonku.
K návrhu zákona nás, keď sa vrátim ako k tomu, inšpirovalo hlavne to, ako pristúpila k ochrane detí a mladistvých Slovenská republika. My to navrhujeme v zákone o školách, školský zákon, kde jednoducho propagácia homosexuality a LGBTI ideológie nebude dovolená. Na základných školách, v škôlkach, v školských zariadeniach. Tie deti nemôže si nikto privlastniť, že sú moje, a vôbec nie už žiadna ideológia. Deti patria predovšetkým rodičom, rodinám a v tom širšom kontexte, keď to povieme, hej, nechcem to tak zase, ale poviem to, hej, tak v podstate ako štátne deti to nie sú, ale štát je ten, ktorý má držať také ochranné ruky a krídla ako nad týmito deťmi, aby v podstate ich morálka nebola systematicky nabúravaná.
Pri tomto návrhu zákona na záver len toľko chcem povedať, že prihováram sa ako kolegom, tí, ktorí ste hodnotovo orientovaní a blízke sú vám v podstate hodnoty rodín, aby ste tento náš návrh zákona podporili, lebo v podstate ide o budúcnosť našej krajiny, tak ako to bolo povedané, to nie je len Európa, kde je ten celkový kultúrny úpadok alebo spoločenský úpadok, ale častokrát je to vidieť aj na Slovensku, že aj naša krajina, naše Slovensko kdesi sa prepadáva. Keď si tak spomeniem na hodnoty a možno to, čo nám rozprávali naši starí rodičia a dnešok, a neni to veľa rokov. Je to len pár desiatok rokov, to je úplne totálny prepad. Ak toto keby počúvali naši rodičia, boli by z toho, a starí rodičia, boli by z toho mimoriadne ako pohoršení. To, čo sa prirodzene žilo ako v tých rodinách, dneska nám treba vzdelávať ako tie deti, treba nás, treba nám chrániť deti pred niečím, čo kedysi nebolo ani, proste ani potrebné, žilo sa tu prirodzene. Ten príklad otca a matky tie deti mali v prirodzenom rodinnom prostrední. Ale keď im budeme predkladať ideologicky to, že to aké výhodné je mať dvoch oteckov alebo dve mamičky, to sú všetko bludy, lebo to jednoducho takto ľudstvo neprežije.
Ďakujem za pozornosť.

Áno, ďakujem.
Pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za príspevok. Ja tiež považujem zákon 245/2008 Z. z., takzvaný školský zákon, za veľmi dôležitý zákon. Myslím si, že takáto právna úprava je vhodná, ako si spomenul aj o tom, že nám generácia mladých ľudí vymiera, že o chvíľku nebude mať kto pracovať a jednoducho tlačí sa do školstva všetko možné, len nie vzdelanie, tak treba si pripomenúť, že my sme tá generácia tzv. Husákových detí, ktoré boli podporované, a to nielen školstvom, ale aj inými vecami, aj nájomným bývaním atď. atď. Takže ja si myslím, že tento zákon treba podporiť, ale treba sa sústrediť na rodinu a na podporu rodiny v globále celkovo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Štefan, vo svojej rozprave si poznamenal, že naozaj musíme rodinu chrániť a tento zákon je o tom, že chráni rodinu prostredníctvom vzdelávacieho systému. Jednoduché ako facka. Žiaľ, mnohí kolegovia tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky majú na tieto hodnoty a na tento konzervatívny pohľad na svet úplne iný názor, ja im ho naozaj neberiem, len sa budem vždy všemožne snažiť vysvetliť alebo skúsiť obhájiť ten môj pohľad na túto problematiku, ktorá je naozaj vypuklá, a ak s týmto problémom nezačneme robiť niečo už v tejto dobe, čo už je aj tak neskoro, tak dopadneme veľmi zle a skončíme ako všetky postliberálne a postmultikultúrne zoskupenia a štáty ďalej na západ. Čiže ak chceme naozaj dopadnúť ako mnohé bašty normálnosti, o ktorých sa ešte v 70. alebo 60. rokoch tak dalo povedať, ako bolo Francúzsko, Nemecko či už Španielsko, tak teraz sa tam skúste pozrieť a skúste si porovnať. To, čo sa deje tam, tak o dvadsať rokov môžeme čakať v strednej Európe alebo aj možno rovno na Slovensku.
Čiže ja naozaj nepotrebujem niekoho urážať za jeho názor alebo tvrdiť, že jeho presvedčenie je zlé, alebo nejakým spôsobom mi ubližuje, ale zároveň ja nedovolím, aby mňa niekto presviedčal, že tieto ideológie, ktoré sú nám tuná podsúvané, či už priamo alebo nepriamo, a je tu pripravovaná takáto živná pôda pre kadejaké veci, ktoré nie sú naozaj na našej slovenskej hrudi nejakým spôsobom ukotvené, aby toto bolo prezentované ako nejaká normálnosť, ako niečo, čo je progresívne, ako niečo, čo je liberálne, ako niečo, čo je potrebné.
Naozaj, chráňme si to, čo je naše a dávajme na to pozor.

Deti majú obraz rovnosti, nie však rovnakosti vo svojej, vo svojich rodičoch každý deň pred sebou. A pripravujú sa, aj prijímajú bez toho, aby musel im niekto o tom hovoriť alebo dokonca ich o tom vzdelávať. Jednoducho aj v minulosti, ale aj v súčasnosti je mnoho rodín takých, ktorí príkladne žijú vo svojich rodinách a deti sú akoby vernou kópiou alebo verným obrazom svojich rodičov. Veľakrát to tak je alebo vo väčšine prípadov to je tak. Rodičia sú tí, ktorí prví prioritne rozhodujú o výchove detí. A školský systém má byť ten, ktorý im v tejto výchove bude napomáhať.
My sme generácia ľudí alebo možno detí, ktorí nepočúvali ani z rádií, ani z televízora, ale ani nikde o nejakej sexuálnej výchove a že zavádzať nejakú sexuálnu výchovu ako do škôl. Dovolím si povedať, že sme generácia tá, ktorá sa vie zodpovedne sexuálne správať. A na tú formáciu a to, čo rodičia povedia v rámci sexuálnej výchovy svojim deťom, je to ich výsostné a prioritné právo o tom rozhodnúť. A nie každému dieťaťu aj v rovnakom veku nedokáže pochopiť tú istú vec. A oblasť sexuality je veľmi-veľmi citlivá. Ak my zabijeme dušu našich detí alebo chceme systematicky zabíjať duše našich detí, no tak je to v podstate taká duchovná alebo duševná smrť. A ten proces, ktorý by sa tu rozbehol, alebo tá mašinéria, ktorá má snahu toto všetko pretlačiť, je veľmi nebezpečná. Preto my všetkými silami vždy budeme proti tej gender ideológii bojovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Dámy a páni, predkladáme úplne jednoduchý zákon, ktorý je o štátnych symboloch, pretože za posledné obdobie sa tu javí taký trend, že na štátnych budovách sa vešajú zástavy podľa toho, akú individuálnu náklonnosť ten-ktorý úradník k niektorým organizáciám, inštitúciám alebo ideológiám má. Veľmi dobre vieme, že osobitne sa týmto preslávila napríklad verejná ochrankyňa práv, ktorá pravidelne vešia napríklad LGBTI zástavu na štátnu budovu a myslím si, že Slovensko vzhľadom na to, že je štát laický, je to štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu a náboženstvo, by mal rešpektovať to, že jednotliví úradníci si nemôžu vešať, čo ich koho napadne na štátne inštitúcie. Nech si to vešajú doma, nech si to aj vešajú vo svojich záhradách, nech si to vešajú, kde chcú, ale pokiaľ sme štát, ktorý je suverénny a ktorý má nejakú identitu, tak je potrebné trvať na tom a keďže to očividne prestáva fungovať, je potrebné rešpektovať to, čo sú legitímne štátne symboly a čo sú vlajky štátov organizácií a podobne, ktorých Slovenská republika bude členom alebo, alebo ich uznáva atď. To znamená, žiadame, aby naprieč politickým spektrom sa ujednotila zhoda na zákone, ktorý nie je o ničom inom, iba o tom, že sa potvrdzuje identita Slovenskej republiky a jej štátnych symbolov. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, prinášame návrh zákona o štátnych symboloch, teda doplnenie tohoto zákona, a to vzhľadom na to, že Slovenská republika je zvrchovaný štát, ktorý má niektoré štátne symboly, tak ako každý iný štát, a každý úradník, ktorý je predstaviteľom štátu, by mal rešpektovať, že je dobré budovať identitu štátnych symbolov na štátnych inštitúciách, na štátnych budovách, pri štátom organizovaných podujatiach. Slovenská republika nie je nejaká korporátna identita, nie je nejaká súkromná firma niekoho alebo pár ľudí, a z tohoto dôvodu je normálne, že konanie niektorých úradníkov, ktoré začína byť veľmi módne a ktoré, alebo teda nie ani úradníkov, ale volených predstaviteľov ľudu, ktorí začali si myslieť, že tie inštitúcie patria im, že sú to ako keby ich nejaké privátne korporácie a oni si môžu na budovy a na tieto inštitúcie lepiť akékoľvek symboly, akékoľvek vlajky dávať, vešať a podobne. Jednoducho sme mladý, sme mladý štát, aj keď sme teda starý národ, ale sme mladý štát a nemáme takú hlbokú históriu ako ostatné národy a štáty, ktoré si to budovali stáročia.
Ale o to väčšmi si myslím, že každý jeden vlastenec alebo každý jeden človek, ktorý akceptuje, že Slovensko má svoju identitu, tak nemôže byť alebo cítiť sa úplne v poriadku s tým, keď vidí, ako napríklad verejná ochrankyňa práv si vyvesí, kedy chce, napríklad LGBTI zástavu. Ja sa pýtam, čo to má so slovenskou štátnosťou? Kto je dal toto právo? Na základe akého zákona to robí? To je to isté, ako keby teraz nejaký prívrženec iného spektra si napríklad vyvesil zástavu, ja neviem, že má rád križiacke výpravy, tak si dá zástavu križiackych výprav. Druhý zase, vieme, že sú predstavitelia takí, ktorí tvrdia, že Zem je stále rovná. Môžete ísť na sociálne siete. Má to veľkú popularitu, tieto skupiny.
Je absurdné, že toto štát toleruje. Tie inštitúcie sú platené z daňových príspevkov občanov Slovenskej republiky. A kto si chce presadzovať akúkoľvek ideológiu, nech si to robí či už cez súkromné spoločnosti, cez občianske združenia, nech si to robí v rámci svojich rodín a akcií a čohokoľvek. Ale je neprípustné, aby sme viac tolerovali to, že niektorí úradníci sa začali tváriť, že vlastne oni sú nad zákonom, oni si z toho môžu robiť nástroj svojej vlastnej individuálnej nejakej propagandy, nejakej čiastkovej ideológie, ktorej ona, oni veria a ktorá nemá nič s ústavnosťou, pretože naša ústava hovorí, že sa neviažeme na žiadnu ideológiu, neviažeme sa na žiadne náboženstvo.
Preto je absolútne scestné, a to mi je úplne jedno, o aké symboly ide, je úplne scestné, aby na tých budovách a štátnych inštitúciách a pri štátnych akciách sa uplatňovalo čokoľvek iné, ako to, čo pozná zákon o štátnych symboloch. A keďže to tu nebolo jasne zadefinované, tak prichádzame s návrhom zmeny zákona s tým, že jediné, jediné prípustné symboly, ktoré na štátnych budovách budú môcť byť, sú v podstate zástava, samozrejme, Slovenskej republiky a všetky symboly štátnosti. Potom sú to teda symboly Európskej únie pri, teda do, v prípade akcií, že sa ktokoľvek dobrovoľne rozhodne, že chce tento symbol, aby tam bol. Sú to potom štátne symboly štátov uznaných Slovenskou republikou a symboly organizácií, v ktorých Slovenská republika je členom. Samozrejme, že potom sú všetky symboly, ktoré patria do samosprávy, atď. Všetko ostatné nemá mať dôvod byť na týchto verejných budovách či už svojím spôsobom propagované alebo, alebo dávané.
Je to zákon, ktorý je úplne nadstranícky. Je to zákon o slovenskej štátnosti. Nie je to viazané na to, či niekto je liberál alebo konzervatívec. Je to jednoducho o tom, že ak si ctíme ústavu a v tej ústave je napísané, že sa neviažeme na žiadnu ideológiu, na žiadne náboženstvo, tak žiadne symboly, ktoré túto ideológiu v akejkoľvek podobe propagujú, tam nemajú mať miesto.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak ako bolo, Tomáš, povedané, áno, tento zákon je naozaj nie o hodnotách, ale o štátnosti. Čiže ja keď sa budem zajtra cítiť ako pirát a budem zodpovedný za nejakú štátnu inštitúciu, tak si tam vyvesím vlajku, kde budú prekrížené dve kosti, bude tam lebka, bude tam nejaký poprípade, keď sa budem cítiť ako najpresvedčenejší komunista, tak si tam vyvesím zástavu Sovietskeho zväzu. Jednoducho je to totálna hlúposť.
Ak raz je na území Slovenskej republiky štátna inštitúcia, ktorá je financovaná zo štátnej pokladnice a má slúžiť občanom Slovenskej republiky, tak jediným štátnym symbolom, ktorý by tam mal byť naozaj extrémne viditeľný, tak je zástava Slovenskej republiky. To je celé. Nič iné, nič menej, nič viac.
Jednoducho zákon o štátnych symboloch máme daný. Je jasný. Aj ten, kto nevie čítať medzi riadkami, sa dopátra naozaj všetkého, čo o tomto zákone vedieť chce. Ale vyvesovať určité vlajky, určité symboly na určitých štátnych inštitúciách pri príležitosti povedzme nejakého ani nieže sviatku, ale nejakého dňa, ktorý si niektorí ľudia prajú, aby sa uznával, lebo nejakým spôsobom by sa prezentoval, považujem naozaj za dehonestujúce a neprináleží to inštitúcii, ktorá je naozaj platená z daní všetkých daňových poplatníkov, nech sú akéhokoľvek presvedčenia, akéhokoľvek vierovyznania, akéhokoľvek politického názoru.
Jednoducho slovenská inštitúcia má uznávať štátne symboly Slovenskej republiky, nie kadejaké iné paškvily.