51. schôdza

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Štefan Kuffa, nech sa páči.

Deti majú obraz rovnosti, nie však rovnakosti vo svojej, vo svojich rodičoch každý deň pred sebou. A pripravujú sa, aj prijímajú bez toho, aby musel im niekto o tom hovoriť alebo dokonca ich o tom vzdelávať. Jednoducho aj v minulosti, ale aj v súčasnosti je mnoho rodín takých, ktorí príkladne žijú vo svojich rodinách a deti sú akoby vernou kópiou alebo verným obrazom svojich rodičov. Veľakrát to tak je alebo vo väčšine prípadov to je tak. Rodičia sú tí, ktorí prví prioritne rozhodujú o výchove detí. A školský systém má byť ten, ktorý im v tejto výchove bude napomáhať.
My sme generácia ľudí alebo možno detí, ktorí nepočúvali ani z rádií, ani z televízora, ale ani nikde o nejakej sexuálnej výchove a že zavádzať nejakú sexuálnu výchovu ako do škôl. Dovolím si povedať, že sme generácia tá, ktorá sa vie zodpovedne sexuálne správať. A na tú formáciu a to, čo rodičia povedia v rámci sexuálnej výchovy svojim deťom, je to ich výsostné a prioritné právo o tom rozhodnúť. A nie každému dieťaťu aj v rovnakom veku nedokáže pochopiť tú istú vec. A oblasť sexuality je veľmi-veľmi citlivá. Ak my zabijeme dušu našich detí alebo chceme systematicky zabíjať duše našich detí, no tak je to v podstate taká duchovná alebo duševná smrť. A ten proces, ktorý by sa tu rozbehol, alebo tá mašinéria, ktorá má snahu toto všetko pretlačiť, je veľmi nebezpečná. Preto my všetkými silami vždy budeme proti tej gender ideológii bojovať.
Ďakujem.

To bol posledný príspevok vo všeobecnej rozprave. Vyhlasujem teda týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. A pýtam sa, či navrhovateľ chce zaujať stanovisko k rozprave. Nechce. Pán spravodajca? Tak isto nie. Ďakujem vám obom a vyhlasujem, teda prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Tomáša Tarabu, Štefan Kuffu, Jána Podmanického a Filipa Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 775. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 805. Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Tomášovi Tarabovi, aby nám návrh zákona uviedol.
Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Tarabu, Štefan Kuffu, Jána Podmanického a Filipa Kuffu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov, tlač 775.)

Ďakujem pekne za slovo.
Dámy a páni, predkladáme úplne jednoduchý zákon, ktorý je o štátnych symboloch, pretože za posledné obdobie sa tu javí taký trend, že na štátnych budovách sa vešajú zástavy podľa toho, akú individuálnu náklonnosť ten-ktorý úradník k niektorým organizáciám, inštitúciám alebo ideológiám má. Veľmi dobre vieme, že osobitne sa týmto preslávila napríklad verejná ochrankyňa práv, ktorá pravidelne vešia napríklad LGBTI zástavu na štátnu budovu a myslím si, že Slovensko vzhľadom na to, že je štát laický, je to štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu a náboženstvo, by mal rešpektovať to, že jednotliví úradníci si nemôžu vešať, čo ich koho napadne na štátne inštitúcie. Nech si to vešajú doma, nech si to aj vešajú vo svojich záhradách, nech si to vešajú, kde chcú, ale pokiaľ sme štát, ktorý je suverénny a ktorý má nejakú identitu, tak je potrebné trvať na tom a keďže to očividne prestáva fungovať, je potrebné rešpektovať to, čo sú legitímne štátne symboly a čo sú vlajky štátov organizácií a podobne, ktorých Slovenská republika bude členom alebo, alebo ich uznáva atď. To znamená, žiadame, aby naprieč politickým spektrom sa ujednotila zhoda na zákone, ktorý nie je o ničom inom, iba o tom, že sa potvrdzuje identita Slovenskej republiky a jej štátnych symbolov. Ďakujem.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Ja teraz dám slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pani poslankyni Ľubici Laššákovej.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu. Ja teraz otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa. Prihlásil sa pán poslanec Štefan Kuffa. Predtým však ešte vystúpi pán navrhovateľ.
Pán navrhovateľ, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, prinášame návrh zákona o štátnych symboloch, teda doplnenie tohoto zákona, a to vzhľadom na to, že Slovenská republika je zvrchovaný štát, ktorý má niektoré štátne symboly, tak ako každý iný štát, a každý úradník, ktorý je predstaviteľom štátu, by mal rešpektovať, že je dobré budovať identitu štátnych symbolov na štátnych inštitúciách, na štátnych budovách, pri štátom organizovaných podujatiach. Slovenská republika nie je nejaká korporátna identita, nie je nejaká súkromná firma niekoho alebo pár ľudí, a z tohoto dôvodu je normálne, že konanie niektorých úradníkov, ktoré začína byť veľmi módne a ktoré, alebo teda nie ani úradníkov, ale volených predstaviteľov ľudu, ktorí začali si myslieť, že tie inštitúcie patria im, že sú to ako keby ich nejaké privátne korporácie a oni si môžu na budovy a na tieto inštitúcie lepiť akékoľvek symboly, akékoľvek vlajky dávať, vešať a podobne. Jednoducho sme mladý, sme mladý štát, aj keď sme teda starý národ, ale sme mladý štát a nemáme takú hlbokú históriu ako ostatné národy a štáty, ktoré si to budovali stáročia.
Ale o to väčšmi si myslím, že každý jeden vlastenec alebo každý jeden človek, ktorý akceptuje, že Slovensko má svoju identitu, tak nemôže byť alebo cítiť sa úplne v poriadku s tým, keď vidí, ako napríklad verejná ochrankyňa práv si vyvesí, kedy chce, napríklad LGBTI zástavu. Ja sa pýtam, čo to má so slovenskou štátnosťou? Kto je dal toto právo? Na základe akého zákona to robí? To je to isté, ako keby teraz nejaký prívrženec iného spektra si napríklad vyvesil zástavu, ja neviem, že má rád križiacke výpravy, tak si dá zástavu križiackych výprav. Druhý zase, vieme, že sú predstavitelia takí, ktorí tvrdia, že Zem je stále rovná. Môžete ísť na sociálne siete. Má to veľkú popularitu, tieto skupiny.
Je absurdné, že toto štát toleruje. Tie inštitúcie sú platené z daňových príspevkov občanov Slovenskej republiky. A kto si chce presadzovať akúkoľvek ideológiu, nech si to robí či už cez súkromné spoločnosti, cez občianske združenia, nech si to robí v rámci svojich rodín a akcií a čohokoľvek. Ale je neprípustné, aby sme viac tolerovali to, že niektorí úradníci sa začali tváriť, že vlastne oni sú nad zákonom, oni si z toho môžu robiť nástroj svojej vlastnej individuálnej nejakej propagandy, nejakej čiastkovej ideológie, ktorej ona, oni veria a ktorá nemá nič s ústavnosťou, pretože naša ústava hovorí, že sa neviažeme na žiadnu ideológiu, neviažeme sa na žiadne náboženstvo.
Preto je absolútne scestné, a to mi je úplne jedno, o aké symboly ide, je úplne scestné, aby na tých budovách a štátnych inštitúciách a pri štátnych akciách sa uplatňovalo čokoľvek iné, ako to, čo pozná zákon o štátnych symboloch. A keďže to tu nebolo jasne zadefinované, tak prichádzame s návrhom zmeny zákona s tým, že jediné, jediné prípustné symboly, ktoré na štátnych budovách budú môcť byť, sú v podstate zástava, samozrejme, Slovenskej republiky a všetky symboly štátnosti. Potom sú to teda symboly Európskej únie pri, teda do, v prípade akcií, že sa ktokoľvek dobrovoľne rozhodne, že chce tento symbol, aby tam bol. Sú to potom štátne symboly štátov uznaných Slovenskou republikou a symboly organizácií, v ktorých Slovenská republika je členom. Samozrejme, že potom sú všetky symboly, ktoré patria do samosprávy, atď. Všetko ostatné nemá mať dôvod byť na týchto verejných budovách či už svojím spôsobom propagované alebo, alebo dávané.
Je to zákon, ktorý je úplne nadstranícky. Je to zákon o slovenskej štátnosti. Nie je to viazané na to, či niekto je liberál alebo konzervatívec. Je to jednoducho o tom, že ak si ctíme ústavu a v tej ústave je napísané, že sa neviažeme na žiadnu ideológiu, na žiadne náboženstvo, tak žiadne symboly, ktoré túto ideológiu v akejkoľvek podobe propagujú, tam nemajú mať miesto.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pán Eduard Kočiš.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Tak ako bolo, Tomáš, povedané, áno, tento zákon je naozaj nie o hodnotách, ale o štátnosti. Čiže ja keď sa budem zajtra cítiť ako pirát a budem zodpovedný za nejakú štátnu inštitúciu, tak si tam vyvesím vlajku, kde budú prekrížené dve kosti, bude tam lebka, bude tam nejaký poprípade, keď sa budem cítiť ako najpresvedčenejší komunista, tak si tam vyvesím zástavu Sovietskeho zväzu. Jednoducho je to totálna hlúposť.
Ak raz je na území Slovenskej republiky štátna inštitúcia, ktorá je financovaná zo štátnej pokladnice a má slúžiť občanom Slovenskej republiky, tak jediným štátnym symbolom, ktorý by tam mal byť naozaj extrémne viditeľný, tak je zástava Slovenskej republiky. To je celé. Nič iné, nič menej, nič viac.
Jednoducho zákon o štátnych symboloch máme daný. Je jasný. Aj ten, kto nevie čítať medzi riadkami, sa dopátra naozaj všetkého, čo o tomto zákone vedieť chce. Ale vyvesovať určité vlajky, určité symboly na určitých štátnych inštitúciách pri príležitosti povedzme nejakého ani nieže sviatku, ale nejakého dňa, ktorý si niektorí ľudia prajú, aby sa uznával, lebo nejakým spôsobom by sa prezentoval, považujem naozaj za dehonestujúce a neprináleží to inštitúcii, ktorá je naozaj platená z daní všetkých daňových poplatníkov, nech sú akéhokoľvek presvedčenia, akéhokoľvek vierovyznania, akéhokoľvek politického názoru.
Jednoducho slovenská inštitúcia má uznávať štátne symboly Slovenskej republiky, nie kadejaké iné paškvily.