51. schôdza

Chcete reagovať, pán poslanec? Nie. Ďakujem.
Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Štefan Kuffa, nech sa páči.

Dobrý večer.
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov k štátnym symbolom.
Hneď v úvode slovenskej ústavy, teda Ústavy Slovenskej republiky máme článok 8, ktorý hovorí o štátnych symboloch. Sú to štyri štátne symboly, ktoré reprezentujú Slovenskú republiku.
Tým prvým je znak Slovenskej republiky. Máme ho aj v Národnej rade, ale nie je v súlade celkom s Ústavou Slovenskej republiky, ktorý tu máme, pretože je presne definovaný, ako má vyzerať slovenský znak Slovenskej republiky. Národná rada, žiaľ, musím povedať, že nemá tento znak, ktorý, ktorý vlastne by spĺňal tieto parametre. Je to ranogotický štýl, to spĺňa. Ale má byť červený, lebo to je červený podklad, na ktorom je strieborný dvojkríž, ktorý je na tom trojvrší. Kedysi to tak ešte starí rodičia naši hovorili, že Tatra, Matra, Fatra. A to je strieborný dvojkríž. A tento dvojkríž, tak by som sa aj zastavil možno pri ňom, je symbolom našich vierozvestcov, svätých, Cyrila a Metoda, ktorí sú v podstate v Preambule Ústavy Slovenskej republiky hneď spomenutí v tejto preambule, ktorí nám prinášajú duchovné, kultúrne dedičstvo. A už sa tam nepíše, nepíšu tie detaily, musím povedať, že aj tak veľakrát aj málo vieme o týchto našich vierozvestcoch, ale okrem tej kultúry je, nám doniesli jednu výnimočnú vec, a to bolo písmo pre starých Slovákov. To bola tak mimoriadna udalosť. A za tých pár rokov, poviem pár rokov, hej, lebo tisíc rokov je akoby jeden deň a jeden deň ako tisíc rokov, čo je to oproti večnosti? Tak za tých pár rokov tá hlaholika upadla úplne do zabudnutia. Bolo to geniálne písmo, jedinečné. A myslím si, že je veľmi málo ľudí na Slovensku, ktoré dokáže poznať znaky a čítať ako v tom. Ja som to tak skúšal, ale bol som veľmi milo prekvapený, keď tie staré texty, keď som čítal, že jednoducho človek rozumel tomu obsahu. A to sú stáročia ako dozadu texty ako napísané, čo je veľmi zvláštne. Ale k tým symbolom.
Ďalším symbolom je vlajka Slovenskej republiky. Tú máme v Slovenskej národnej rade presne takú, aká má byť. A tu by som, škoda, že tu nie je pán predseda, ale by som odporúčal možno tento štátny symbol, ktorý máme ako znak Slovenskej republiky, naozaj prehodnotiť. Ja osobne by som ho vymenil všetkými desiatimi. Vlajku máme predpísanú, taká, aká má byť. V podstate sú to tri pruhy: biela, modrá, červená. Hovorím, jako deti sme to tak rapotali, je slovenská zástava, hoci bola Československá republika, ale v podstate zrejme sme to mali od tých starých rodičov, ktorí zažili aj čosi iné. A na tom jednom liste tej vlajky je takisto ten symbol našej štátnosti, a to je vlastne ten slovenský znak, ten ranogotický štýl.
Ďalším symbolom v zmysle Ústavy, článku 9, Slovenskej republiky je, teraz mi to normálne vypadlo, lebo hymna, tá je štvrtá. Je znak, vlajka a? Teraz mi pomôžte. (Reakcie z pléna.) Pečať. Áno, pečať, kde je vlastne slovenský znak a tam napísané ako Slovenská republika. Máme túto pečať. Máme ju pri vstupe do Národnej rady. Tam si ju môžu aj návštevníci ako pozrieť. Myslím, že tú pečať máme veľmi krásnu. Aj samotný znak je mimoriadne pekný.
A vlastne záver štátnej, štátnych symbolov tvorí štátna hymna. Sú to prvé dve slohy Nad Tatrou sa blýska. Takže to je štátna symbolika, ktorú máme, myslím si, že veľmi peknú. Aj cez tú tradíciu, ktorú sme ako zdedili. Máloktorý štát môže sa pochváliť takými, ja poviem, že nádhernými štátnymi symbolmi.
Dostanem sa k tomu, čo aj kolega Tomáš Taraba tu rozprával. V podstate veľakrát sú tu snahy tých rôznych ideológií, ktorí by našu štátnosť takmer chceli zatieňovať alebo potláčať a podobne a na štátnych budovách a obecných úradoch alebo štátnych úradoch ako takých vo všeobecnosti. Jednoducho štátny úradník, ktorý je reprezentant štátu, tak si vyvesí tam vlajku alebo symboly úplne hocaké, lebo k nim ako inklinuje, čo jednoducho je neprípustné. Doma vo svojom súkromí môžeš si robiť, čo chceš. Všetko. Ale to, občanovi je dovolené všetko, čo mu zákon nezakazuje, hej? Takže v podstate štát môže len to, čo mu štát prikazuje.
Preto my prekladáme návrh zákona taký, aby do budúcna sa neopakovalo to, aby na verejných budovách a štátnych budovách neboli vlajky alebo symboly také, ktoré proste nemajú s našou štátnou symbolikou nič spoločné.
Spomeniem jeden konkrétny prípad, ktorý som zažil tuná v pléne Národnej rady, a došlo to proste tak ďaleko, keď jeden z poslancov, nebudem ho tuná spomínať po rokoch, pozreli by ste si to v archíve, že čo to tu ako predvádzal, a v rámci LBGTI agendy prišiel tu s dúhovou vlajkou a takto to hodil na tento rečnícky pult. Ja som bol ten, ktorý veľmi ostro protestoval proti tomu. Bol som z toho mimoriadne pohoršený. Len sa ma pýtali, že prečo som ako tak vykrikoval? Nemal som inú možnosť. Porušil som rokovací poriadok. Uvedomujem si to, hej? Nebolo to v súlade s rokovacím. Tu som sedel v prvej lavici. Nečakal som to, že čosi také zrobí. Hodil tú dúhovú vlajku tuná cez tento pult.
Potom sa ma pýtali, že prečo som tak ostro vystupoval a vykrikoval. No jednoducho preto, lebo tu máte nápis Národná rada Slovenskej republiky a tu je náš znak. Náš symbol našej štátnosti. Nie je taký predpísaný, ktorý predpisuje Ústava Slovenskej republiky. Umelecky je to, veľmi pekne je to stvárnené. Ale predsa sme len Národná rada Slovenskej republiky a tie štátne symboly aj tu, Národná rada v podstate má byť ukážkou. My keď to chceme na tých nízkych stupňoch, ja neviem, na obecných úradoch, na štátnych úradoch, aby sa tieto štátne symboly v podstate premietli tam tie, ktoré Slovenská republika má, no tak Národná rada má ísť príkladom, aby my sme tie štátne symboly mali také, ktoré sme si schválili v Ústave Slovenskej republiky.
A iné, iné je, keď človek má kdesi v súkromí alebo možno máte firmu alebo čosi také, no tak takú drevorezbu si viem predstaviť, že by mal nejaký súkromný podnikateľ a proste, že by čosi mal, ale tento štátny symbol nemyslím si, že je vhodný do pléna Národnej rady, lebo nespĺňa tie parametre predpísané, ktoré predpisuje Ústava Slovenskej republiky.
Viete, Slovenská republika je veľmi mladým štátom, ale tak ako to Tomáš spomenul, slovenský národ je tu historicky, je, poviem, pomerne starý, nechcem povedať, že veľmi starý, hej? Ale starý, lebo keď sa to ráta na stovky rokov, tak neni to zase málo a zázrakom je to, že Slovensko alebo Slováci ako takí za tie stáročia aj pod tým útlakom, aj tých všetkých peripetiách, čo všetko museli prežiť, straty štátnosti, hej, de facto svojej vlasti, dalo by sa povedať a zostalo len nejaké to územie severného Slovenska alebo severu ako tej Veľkomoravskej ríše a za tisícky rokov, za tisícku rokov, tisícku jednu, hej, a sme dokázali ako prežiť a vytvoriť si mladý štát.
Mnohé krajiny, ktoré vlastne v revolúciách krvavými revolúciami prechádzali, aby si vydobyli tú svoju štátnosť a stále sa to deje aj vo svete. Tá mapa, keď poviem politická mapa ako tých štátov, stále sa ako prekresľuje, lebo sú štáty, že vznikajú ako nové a veľakrát je to mimoriadne násilným a krvavým spôsobom, hej, to keď tak spomeniem, Sudán južný, južný a severný, hej? A koľko krvi ako tečie, ako pri tom, kým sa, ja neviem, vytvorí nový štát alebo sa rozdelia alebo tak. Myslím si, že táto udalosť, môžeme mať politický názor na tých konkrétnych ľudí, ktorí to ako dotiahli ako do konca, hej? Môžeme pozitívne, negatívne to vnímať, ale ja to vnímam ako vysoko pozitívne. Dokázali sme sa a na úrovni štátnych politikov, dokázali sme sa dva štáty v jednom štáte dohodnúť na to, dohodnúť bez násilného spôsobu, že sa rozdelíme a vznikla Česká a Slovenská republika.
Ja sa veľmi teším, že máme svoju vlastnú vlasť, republiku a že sa volá Slovenská republika. Som na to hrdý. A chcem, aby tie štátne symboly aj reprezentovali dostatočne aj našu vlasť aj na týchto úradoch, vrátane Národnej rady.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa? Takisto nie. Ďakujem vám obom a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz by malo nasledovať druhé čítanie o návrhu poslankýň Jany Žitňanskej, Márie Šofranko, Jany Bittó Cigánikovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (Opakovane zaznieva zvuk vnútornej telefónnej linky.) Návrh zákona má parlamentnú tlač 658, spoločná správa výborov má tlač 658a. Chcem uviesť, že navrhovateľkou uvedeného návrhu zákona bola aj pani poslankyňa Zuzana Šebová, ktorá však vzala späť svoj podpis spod tohto návrhu zákona. Ale nemáme tu pani predkladateľku, pani Janu Žitňanskú, takže tento bod dneska neprerokujeme a tým pádom sme sa dostali na koniec schôdze. Ešte pardon, chvíľku. (Predsedajúci prijal telefonický hovor.)
Takže, kolegyne, kolegovia, ešte späť. To, čo som pred chvíľkou prečítal, sme si vraj o sedemnástej odsúhlasili, že to pôjde na koniec schôdze, takže neprepadá, ale tak ako sme si odsúhlasili. Tým pádom sme dnes celý program prebrali.
Zajtra o deviatej hodine budeme pokračovať na neverejnej časti schôdze, a to bodmi 76 a 77. Sú to správy o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2020 a správa o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2020.
Končím preto dnešný rokovací deň. Prajem vám ešte pekný večer všetkým, dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 18.46 hodine.)


Poznámka:
V súvislosti s celosvetovou pandémiou nového koronavírusu COVID-19 počas rokovania NR SR všetci poslanci NR SR mali povinnosť mať na tvári respirátor typu FFP2 a po vstupe do rokovacej sály boli povinní ošetriť si ruky dezinfekčným prostriedkom umiestneným pri dverách. (Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 111 z 11. 03. 2021. Rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2680/2020 zo 17. 03. 2020.)

(Neverejné rokovanie NR SR o Správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2020 a Správe o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2020.)

(Po skončení neverejného rokovania 51. schôdze NR SR a po prestávke pokračovalo verejné rokovanie 51. schôdze NR SR o 14.00 hodine.)


Príjemné popoludnie, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky verejnou časťou tejto schôdze.
Na rokovacom dni dnes požiadali o ospravedlnenie títo páni poslanci a pani poslankyňa: pán poslanec Ľudovít Goga, Jozef Habánik, Augustín Hambálek, pani poslankyňa Eva Hudecová, Patrick Linhart a Andrej Medvecký. Toľko aj pre verejné vyhlásenie o ospravedlnosti, o ospravedlneniach, pretože pri neverejnej časti to nebolo možné verejnosti vnímať toto ospravedlnenie, keďže bolo vysielanie vypnuté z rokovacej sály.
Podľa schválenej zmeny programu pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh je pod parlamentnou tlačou 763, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí 795.
Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky Jána Budaja, aby vládny návrh pred parlamentom uviedol.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni, vládny návrh zákona mení a dopĺňa zákon 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pokiaľ ide o zákon 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predkladám ho na vaše rokovanie preto, aby sa doplnili zákony predovšetkým o efektívnejšie fungovanie Environmentálneho fondu. A to konkrétne aby sa pre potreby a úpravy doplnenia účelov, aby sa vyjasnili potreby a úpravy na doplnenia účelov, na ktoré môžu byť poskytnuté a použité finančné prostriedky z rozpočtu Environmentálneho fondu, ako aj zmeny schémy zverejňovania špecifikácie činnosti a podávania žiadostí na poskytnutie podpory formou dotácie tak, aby bol proces poskytovania podpory formou dotácie alebo úveru pre žiadateľov jednoduchší a prehľadnejší.
Cieľom návrhu zákona je sprehľadniť a zefektívniť postupy poskytovania podpory Environmentálnym fondom a zabezpečiť možnosť, aby Environmentálny fond zase na druhej strane mohol operatívne reagovať na požiadavky zo strany žiadateľov. A tiež ako opodstatnená sa ukázala aj potreba zvýšiť kontrolu a preverovanie subjektov, ktorým má byť poskytnutá podpora z Environmentálneho fondu, ako aj preverovanie účelu, na ktorý táto podpora bude poskytnutá.
Z tohoto dôvodu sa sprísňujú niektoré podmienky, ktoré určujú, akým subjektom sa podpora poskytne a ako sa aj doplňuje oprávnenie Environmentálneho fondu požiadať o zmenu rozhodnutia ministra životného prostredia v tých prípadoch, v ktorých vyjdú najavo nejaké nové závažné skutočnosti, ktoré, ak by boli vopred známe, boli by mali vplyv na rozhodnutie o poskytnutí podpory.
Tieto navrhované zmeny by mali zabezpečiť vyššiu ochranu verejných prostriedkov z Environmentálneho fondu pred ich prípadným chceným či nechceným zneužitím v rozpore s prioritami a cieľmi stratégie štátnej environmentálnej politiky Slovenskej republiky. Návrhom zákona sa zároveň ustanovuje a nastavuje mechanizmus prijímania a poskytovania finančných prostriedkov z modernizačného fondu na podporu investícií, vrátane financovania malých investičných projektov na podporu energetických systémov a zlepšenia energetickej efektívnosti.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, verím, že predložený návrh schválite.

Ďakujem, pán minister.
Teraz udeľujem slovo pani poslankyni Anne Zemanovej, spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 763. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.