51. schôdza

Opäť, pán Kuffa, pán poslanec, dovoľte mi, aby som vám položil doplňujúcu otázku, aby som rozumel, čo sa pýtate. Čo si predstavujete pod zavretými kostolmi?

Zavreté kostoly si predstavujem to, pán premiér, vy viete veľmi, že na čo myslím, to sú bohoslužby, sväté omše a všetky tieto obrady (reakcia premiéra: „Ja neviem, na čo myslíte.“), ktoré tuná sú, sväté omše nie sú možné na Slovensku nikde. Sme jediná krajina zase vo svete a sme raritou, hlásime sa k tomu, že koľko máme kresťanov na Slovensku, najateistickejšia krajina, akou je Česko, nemali ani v prvej, ani v druhej, ani teraz v tretej vlne zatvorené kostoly. Dalo sa to poriešiť aj tak, že by boli tiché sväté omše a proste že by neboli spievané, obmedziť ako počet tých ľudí. Za istých opatrení, myslím si, že to bolo možné. Keď, taký príklad uvediem, keď dokážeme zabezpečiť to, aby naše deti boli v školách a sedeli v laviciach jedny vedľa druhých, keď my stopäťdesiati poslanci tu dokážeme byť jedni vedľa druhých, prečo vo veľkých kostoloch, ktoré máme na Slovensku veľké kostoly a ste to najprv obmedzili na ten počet tých 50 ľudí. 50 ľudí napríklad v našom gotickom kostole, v našom gotickom chráme, v bazilike sa stratí, tam ich ani nevidíte, že tých 50 ľudí tam je. Mohli tie sväté omše zostať.
A ja vám to, pán premiér, poviem takto, keď ste veriaci človek. Viete, tie svetské zbrane, ktoré používame v boji proti COVID-u, sú nepostačujúce. A ten duchovný rozmer, ak vy budete vynechávať, táto vláda, ktorá sa hlásite, že ste aj konzervatívci, pamätajte si, nad COVID-om nikdy nezvíťazíte. Nikdy, lebo tá mutácia a ten kolotoč, ktorý tuná je, to tu bude.
Ale ja som aj predtým dal doplňujúcu otázku a neodpovedali ste mi na ňu, že či zavediete, alebo nezavediete povinné očkovanie. Ale to by som poprosil až k tej nasledujúcej otázke, keď sa dostaneme, aby ste mi prípadne toto ešte zodpovedali. Ja od vás očakávam, že tie kostoly budú otvorené a že budeme môcť ísť na tú svätú omšu aj za nejakých obmedzení, ale aby tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Som veľmi rád, že ste doplnili svoj výrok, a teda chvíľočku budem reagovať na to, čo ste povedali.
Po prvé, povedali ste, že sväté omše nie sú na Slovensku možné. Ja sa pýtam, či sa teraz nedejú na Slovensku sväté omše. Neodpovedajte, prosím, lebo nemáte priestor. A ja sa k tomu ešte vrátim. Čo chcem povedať? Som veľmi rád, že ste použili príklad škôl. Viete, školy sú momentálne miesto, kde sa najviac šíri COVID. Máme presné tabuľky o šírení a pozitivite a tie dáta, ktoré zbiera vlastne aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré je za to zodpovedné, tak ukazuje, že práve skupina od 7 do 13 a od 14 do 19 sú najviac, je tam najvyššia pozitivita. Zároveň druhá najväčšia skupina sú ich rodičia. To sú a nemám presne ten graf tu, ale myslím, že 35 až 44 a 44 až 55, nejak tak, neviem presne, ako je tá kohorta rozdelená, ale sú to ich rodičia. Toto sú dva piliere ľudí, kde sa to najviac šíri.
Ďalšia dôležitá vec, vy tu hovoríte, a teda by som rád vedel, ale nemôžte mi už odpovedať, lebo nemáte tu priestor, ale by som rád vedel, že odkiaľ čerpáte teda, že toto je dobré riešenie. Lebo viete, áno, tu na pandémiu sa nám tu rozmohol taký nešvár, ako sa hovorí, že každý dnes vie, ako by to bolo treba riešiť, ale každý povie len nejaký výsek a nehovorí celú, celé spektrum, ale my tu máme ľudí, ktorí to vyštudovali a ktorí to desiatky rokov sa v tejto oblasti pohybujú. To sú ľudia, ktorí majú bohaté skúsenosti. Aj vy ste človek, ktorý má bohaté skúsenosti v istej oblasti života a v tej viete hovoriť konkrétne riešenia, lebo, áno, je to vaša oblasť expertízy. Ale nepredpokladám, nezaznamenal som, že by ste vy mali oblasť expertízy boj s pandémiou, zápas s pandémiou a tak ďalej. Takže preto by ma zaujímalo, že z čoho vychádzate pri navrhovaní takýchto riešení. A to riešenie priniesla práve skupina odborníkov, ktorá sa tomu venuje, a povedala, že na krátky čas je potrebné pristúpiť k tomuto kroku, pretože sú to miesta, kde teda prichádza k veľkému, k veľkej mobilite, veľkému stretávaniu. Aj toto miesto.
Po druhé, my sme mali takto pred rokom núdzový stav a mali sme zákaz vychádzania. Ako viete, v núdzovom stave, keď máte zákaz vychádzania, máte výnimky zo zákazu vychádzania. Áno, pred rokom nebola výnimka zo zákazu vychádzania na návštevu kostola. A my sme jasne povedali, že toto sa už nikdy opakovať nebude. A preto dnes je výnimka zo zákazu vychádzania na návštevu kostola a taktiež bohoslužby sa môžu konať vo veľmi limitovanom počte po dobu humanitárnej katastrofy, v ktorej sa Slovensko ocitlo, práve preto, čo sme hovorili v prvej otázke, že ľudia nedodržiavali pravidlá. A hovoríte, vy hovoríte, že ich aj dnes ešte, ľudí, ktorých poznáte a medzi ktorými sa pohybujete, nedodržiavajú, čo je veľmi zlé a kontraproduktívne, lebo v tom prípade tie opatrenia, prirodzene, nemôžu účinkovať. Ja však verím, že ľudia pristúpia k tej zodpovednosti, vstúpia do seba a prestanú nedodržiavať a začnú dodržiavať opatrenia, tým pádom tie opatrenia budú mať účinok a tým pádom budú, bude nám tá krivka automaticky klesať a budeme to vidieť na nemocniciach, budeme to vidieť aj na pozitivite, ale, paradoxne, dnes nie je až tak dôležitá pozitivita, dnes je najdôležitejšia hospitalizácia. Pretože dôvod, prečo sme sa dostali do humanitárnej katastrofy, je, že máme pretlak v nemocniciach. Máme preťažených lekárov, ktorí sú na covidových oddeleniach, a vieme, že to sú internisti a anestéziológovia, ktorí tam musia primárne byť, pretože práve umelá pľúcna ventilácia vyžaduje anestéziológa, lebo musíte byť v umelom spánku, a práve títo ľudia sú vyťažení, lebo v normálnom stave bez COVID-u nepotrebujete toľko tých lekárov, ako ich potrebujete v COVID-e. Avšak chodia pomáhať aj lekári z iných oddelení a títo lekári, prirodzene, chýbajú na tých svojich oddeleniach, čiže sa odkladá klasická medicína. To je to úzke miesto, kvôli ktorému musíme robiť tie opatrenia. Ak by nám ľudia nekončili v hospitalizácii, teda v nemocniciach, tak by sme mohli nechať ľudí sa premorovať prirodzeným spôsobom ako pri iných, ale menej nebezpečných vírusoch a bolo by to v poriadku. Ale my toto nemôžme dopustiť, pretože ide to na úkor zdravia aj nezaočkovaných, aj zaočkovaných, a preto musíme regulovať ten nápor na nemocnice.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán premiér...

Heger, Eduard, predseda vlády SR
Avšak treba povedať... posledná veta, ak dovolíte ... avšak treba povedať, že žiaľ, pri COVID-e ľudia aj zomierajú a to je ďalšia veľká tragédia následkov.
A už len dokončím. Akonáhle nám začnú pod zavedením týchto opatrení klesať počty a nápor na nemocnice, príde k uvoľňovaniu, ktoré sa bude týkať zaočkovaných. To vám hovorím tu z tohto miesta, že akékoľvek uvoľňovanie, ktoré nás čaká v najbližších týždňoch, sa bude týkať zaočkovaných, lebo tak ako sme si to vysvetľovali pri prvej odpovedi, tí sú výrazne viac chránení a tí výrazne, výrazne, výrazne menej, menej ako 20 %, končia v nemocniciach... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, ministerstvo školstva v súvislosti so vstupom cudzích osôb do priestorov materskej školy pripravilo usmernenie pre riaditeľov škôl. Uvedeným obmedzením vstupu cudzích osôb do priestoru školy alebo školského zariadenia však nie je dotknutá možnosť detí a žiakov navštevovať školu alebo školské zariadenie. V prvom rade pokyny pre návštevníkov upravuje prevádzkový poriadok školy a návrhy na ich zmenu schvaľuje regionálny úrad verejného zdravotníctva. Pokyny pre návštevníkov materskej školy je potrebné upraviť tak, aby sa zvýšila ochrana zdravia všetkých detí, ale aj zamestnancov materských škôl. Je veľmi dôležité, aby materské školy ostali v prevádzke čo najdlhšie obdobie a zamedzilo sa ich zatváraniu v čo najväčšom možnom rozsahu. V súvislosti so zhoršujúcou sa epidemickou situáciou a odporúčaniami odborníkov a pediatrov sme práve toto opatrenie zahrnuli do manuálu školský semafor ako odporúčanie na zamedzenie rizika prenosu ochorenia COVID-19, ako aj iných prenosných ochorení práve v spoločných priestoroch materskej školy, kde dochádza k premiešaniu veľkého počtu detí a ich zákonných zástupcov.
Len pre informáciu, na začiatku minulého školského roka bol vstup cudzích osôb do priestorov škôl a školských zariadení obmedzený úplne. Cieľom tohto opatrenia bolo vytvoriť čo najbezpečnejšie prostredie v materských školách. Ministerstvo školstva si uvedomuje náročnosť tejto situácie, a preto prinieslo usmernenie s piatimi odporúčanými spôsobmi pri rannom preberaní a popoludňajšom odovzdávaní dieťaťa zákonným zástupcom, nakoľko materská škola má špecifický charakter výchovnovzdelávacej činnosti. Ak je možné, aby materská škola zabezpečila odovzdávanie a preberanie dieťaťa jedným z týchto spôsobov, môže vo výnimočných prípadoch umožniť vstup cudzej osoby na nevyhnutný čas, maximálne na 10 minút, a v obmedzenom počte, pričom tento počet by nemal presiahnuť dve cudzie osoby. O takomto postupe riaditeľ materskej školy informuje zriaďovateľa.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Neviem, či mi budete, pán minister, vedieť odpovedať, lebo vy tu zastupujete ministra školstva, ale tá skupina detí dva a pol až šesť, to je skupina detí, ktoré chodia do materskej školy a ich rodičia sú vo veku tak do štyridsať rokov, predpokladám. Toto je skupina ľudí, ktorá je najmenej ohrozená, čo sa týka COVID-u, a ak aj dostanú, majú najjednoduchší priebeh, preto ja nevidím zmysel v tomto opatrení osobne, možno obmedziť počet vstupujúcich osôb do objektu, toto, toto vidím ako reálne, ale takýmto spôsobom tých ľudí segregovať, sa mi to nezdá. Ale po tom, čo ste mi povedali, že teda ministerstvo upravilo tých päť vyhlášok, tak to sa mi zdá byť ako primerané, len momentálne vychádzajú odporúčania riaditeľov škôl, resp. tie záväzné usmernenia v tom, že iba v režime OP majú vstup, práve preto som položil tú otázku, že samé učiteľky majú problém s tým, ak je jedna na dvadsať detí alebo dve, tak jedna musí to dieťa komplet vyzliecť, komplet obliecť a vyniesť ho rodičom von, lebo dieťa vo veku dva a pol roka, alebo tri sa samé obliecť nevie, resp. no, nedokáže to, takže moja otázka je teda, že prečo táto skupina, ktorá je najmenej ohrozená, sa takýmto spôsobom blokuje. Ak mi viete odpovedať, budem rád, keď nie, tak nie.
Ďakujem.

Pán poslanec, keďže aj mne ľudia takéto otázky podobného typu dávajú, tak som sa pýtal pána ministra školstva, aby som to pochopil a vedel vám zreprodukovať. Čiže riaditeľ školy so súhlasom zriaďovateľa a prípadne po konzultácii s regionálnym hygienikom môže upraviť ten režim tak, ako sme hovorili, aby k tým problémom, na ktoré ste aj vy upozornili, alebo vás sa na to pýtajú občania, aby k tomu nedochádzalo. To znamená, je tam vlastne dve cudzie osoby, maximálne na desať minút. Hej, čiže dá sa to vyriešiť. Samozrejme, že závisí to teda od dohody riaditeľa materskej školy so zriaďovateľom, ale predpokladám, že v takýchto situáciách asi nikto nebude mať problém to vyriešiť tak, aby to bolo k spokojnosti aj učiteľov, aj rodičov.
A čo sa týka toho vášho argumentu, ktorý ste použili, že akoby tieto skupiny osôb, čiže nazvime to že deti, malé deti alebo tie najmenšie deti a ich rodičia nie sú až tak ohrozenou skupinou, čo sa týka COVID-u, to je pravda. Myslím si z toho, ako som vnímal názory členov lekárskeho konzília, tu nejde o to, že by oni sami boli tými ohrozenými skupinami, ale to sú dve skupiny, čiže deti a vlastne o generáciu ďalej ich rodičia, medzi ktorými sa aktuálne vlastne COVID najrýchlejšie šíri. Čiže nejde ani tak o to, že by oni sami boli nejako najviac ohrození touto chorobou, ale je prirodzené, že keď sa ten COVID šíri a každý z nás má vo svojom okruhu aj starších ľudí alebo sa stretáva s ďalšími, ktorí sa pravidelne stretávajú so staršími ľuďmi už len kvôli tomu, keď sa starajú o svojich rodičov alebo starých rodičov, tak z toho dôvodu treba byť opatrní vo všetkých kategóriách, pričom upozorňujem, že v mnohých rodinách je prirodzeným, bežným zvykom, že starí rodičia pomáhajú svojim deťom so starostlivosťou o vnúčikov, čiže k tomu styku vlastne všetkých vekových kategórií dochádza.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Šeliga, ďakujem veľmi pekne za otázku na veľmi vážnu tému, ktorej Generálna prokuratúra venuje už dlhodobo zvýšenú pozornosť. Skôr ako odpoviem presne na vami položenú otázku, pár štatistických údajov.
V minulom roku bolo trestne stíhaných 309 osôb za trestné činy domáceho násilia. V tomto roku do 30. novembra to bolo 285 osôb, máme mesiac do koncu roku. Teda možno konštatovať asi to, že ten stav je ustálený, žiaľbohu, je ustálený na tej zvýšenej miere, ku ktorej došlo od doby, kedy, kedy bojujú nielen Slovensko, ale aj všetky krajiny európske a svetové s pandémiou COVID-u. Zaujímavým údajom je aj to, že pri páchaní tejto trestnej činnosti, keď som skonštatoval pri správe o stave zákonnosti zvýšený podiel alkoholu, z tých prípadov 309 v minulom roku bolo 113 pod vplyvom alkoholu, došlo k výraznému poklesu na 47 osôb, ktoré tento trestný čin spáchali pod vplyvom alkoholu. Čo je snáď ešte, ešte alarmujúcejšie, pretože, pretože tieto trestné činy páchajú ľudia, ktorí sú plne pri, ľudovo povedané, pri zmysloch.
Pokiaľ ide o činnosť Generálnej prokuratúry, samozrejme, od nástupu pandémie, od prijatia prísnych protipandemických opatrení sme veľmi pozorne túto situáciu sledovali a monitorovali, a to aj v nadväznosti na informácie, ktorými sme disponovali z celého sveta. Aj preto Generálna prokuratúra začala od mesiaca apríl minulého roku evidovať a vyhodnocovať dostupné štatistické údaje s cieľom prijatia čo najefektívnejších opatrení na riešenie situácie obetí domáceho násilia. Samozrejme, pokiaľ ide o orgány prokuratúry, ktoré sú primárne represívnym orgánom, jedným z najúčinnejším nástrojov boja proti domácemu násiliu je riadne a efektívne vedenie trestného konania pre ktorýkoľvek z týchto dotknutých trestných činov, či už je to týranie blízkej zverenej osoby, nebezpečné vyhrážanie, nebezpečné prenasledovanie, ublíženia na zdraví, znásilnenia či sexuálneho násilia. V tejto súvislosti sú prijaté na Generálnej prokuratúre dlhodobé opatrenia spočívajúce v špecializácii prokurátorov na všetkých stupňoch prokuratúry, zároveň opatrenia na stabilizáciu stavu prokurátorov špecializujúcich sa na tento druh trestnej činnosti, ktorí pôsobia ako špecialisti dlhodobo, a s tým súvisí asi kontinuálne vzdelávanie týchto kolegov špecialistov, ktoré je realizované v spojení s príslušnými orgánmi Policajného zboru.
Trestné konania vedené pre trestné činy domáceho násilia podliehajú rovnako aj tzv. správovej povinnosti a dohľadu prokurátormi Generálnej prokuratúry, ktorí sa rovnako špecializujú na túto trestnú činnosť, a všetky rozhodnutia, ktoré sú v tejto veci vydávané, sú podrobené dôkladnej analýze a na prípadné nedostatky sa efektívne reaguje jednak ihneď prijatím konkrétnych opatrení a jednak zovšeobecňovaním a usmerňovaním podriadených prokurátorov. Prokurátori špecialisti na celom území Slovenskej republiky zároveň spolupracujú úzko s koordinátormi boja proti násiliu na deťoch, a to pôsobiacich na všetkých úrovniach vrátane teda okresnej úrovne, výsledkom tejto snahy je výrazné zefektívnenie trestných konaní a, samozrejme, aj zvýšenie objasnenosti. Paralelne s tým sa špecificky venuje pozornosť práci s obeťami domáceho násilia v rámci trestného konania s cieľom zabránenia tzv. sekundárnej viktimizácii.
Pokiaľ ide o konkrétne opatrenia počas pandémie COVID-u-19, treba povedať, že táto trestná činnosť sa vyžaduje, sa prejavuje vo vysokej miere latencie, kedy ľudia v čase, v čase prijatých opatrení strácajú akúsi vieru v to, že keď štát sa o nich „nepostará“ v čase, keď nie sú prijaté opatrenia, môže to byť problém práve v období pandémie.

Ďakujem veľmi pekne, pán generálny prokurátor. Ja začnem v tej doplňujúcej otázke tým, čo vy ste vlastne povedali na záver, že to, tá miera latencie alebo toho, že nepoznáme, že sa takáto trestná činnosť deje, je naozaj veľmi vysoká. Ja som presvedčený o tom, že ani tam nebola mierená tá otázka, že Generálna prokuratúra a vôbec prokuratúra na Slovensku stíha tieto trestné činy v momente, keď sa im dostanú na stôl, ak to povieme takto laicky. Ale mieril som skôr tam, lebo práve to, že táto trestná činnosť nie je oznámená, že v spoločnosti sa veľa o tom nehovorí, že či Generálna prokuratúra alebo koniec koncov aj vy, keďže sám aj komunikujete s médiami, aj používate sociálne siete, či nepripravujete nejaký program, kampaň, alebo neviem, ako to mám nazvať, jednoducho povedať tým ženám a deťom, ktoré sú týrané, že proste to nie je v poriadku, nebojte sa, oznámte to štátu.
Ja som sa rovnako pýtal aj tú otázku ministra vnútra, o tom bude odpovedať ďalej, ale toto sa mi zdá ako kľúčové, lebo ja naozaj nemám pochybnosti o tom, že vy robíte všetko, čo viete, keď to máte na stole. Ale mám pocit a podľa mňa iste mi v tom dáte za pravdu, my máme problém v tom, že na ten stôl sa to nedostáva, že je to v tých panelákoch, že tí susedia sú ticho a nevšímajú si to, že na tých dedinách otáčajú všetci hlavy na druhú stranu, len aby to nevideli. Čo s týmto vieme urobiť, resp. aj vy v rámci zákonných možností ako inštitúcia, s týmto vieme urobiť, pretože to proste je hanba, že máme takú vysokú mieru domáceho násilia a štát k tomu pristupuje, ako pristupuje.
Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán generálny prokurátor.

Áno, to je, to je práve tá druhá časť, ktorej som sa chcel venovať konkrétnym opatreniam z hľadiska tých úloh, ktoré sú zverené prokuratúre na úseku prevencie kriminality a protispoločenskej činnosti, ktorá spočíva predovšetkým v tej edukatívnej, edukačnej sfére, kde naša prokurátorka špecialistka v podstate ako prvá už v apríli roku 2020 opakovane vystupovala v masovokomunikačných prostriedkoch a upozorňovala na situáciu obetí domáceho násilia o dôvodoch a následkoch, aké so sebou týranie a domáce násilie prináša. Touto cestou, si myslím, že sa nám podarilo rozvíriť verejnú diskusiu a zvýšiť aj záujem médií o túto tému, pričom sa aj v roku 2021 viackrát našou špecialistkou v médiách prezentovali štatistiky, poznatky prokuratúry, ale aj apel na spoločnosť a nielen, nielen bežných ľudí, ale aj profesionálov, aby pred týmto nežiaducim javom neprivierali oči, ale pristupovali, pristupovali iniciatívne a nespoliehali sa len na to, že niekto iný to oznámi, niekto iný to za nás vyrieši.
Zároveň sme apelovali aj na ten multidisciplinárny efekt alebo prístup k riešeniu problémov spolupráce medzi Generálnou prokuratúrou, ministerstvom vnútra a ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Myslím si, že práve týmto upozorňovaním na tento negatívny jav sa nám podarilo to, že tieto trestné činy sú napriek tomu, že sú vo vysokej miere latencie, predsa len sú oznamované, inak by sme nemohli stíhať toľko páchateľov, koľko je.
A pokiaľ ide o konkrétny aj príspevok môj, je to, že v tomto mesiaci, resp. v predchádzajúcom mesiaci, 22. novembra som schválil plán hlavných úloh Generálnej prokuratúry a do tohto plánu som zaradil aj vypracovanie zhodnotenia stavu zákonnosti a dokazovania trestných činov domáceho násilia v rokoch 2020 a 2021, z ktorého by mali vyplynúť konkrétne závery, odporúčania aj s cieľom, s cieľom informovať verejnosť o tomto stave, o tých negatívach a v čom môžme my ako prokuratúra byť nápomocní. Tento, toto zhodnotenie bude, samozrejme, prezentované v ďalšom roku aj na webovej stránke Generálnej prokuratúry, budeme ho určite mediálne široko prezentovať. Jednoducho je to druh kriminality, kde sa musíme spojiť všetci, nemôže v tom ostať samostatne prokuratúra, ministerstvo práce, sociálnych vecí či Prezídium Policajného zboru, proste musíme ťahať za jeden povraz. Tie zákonné podmienky sú relatívne nastavené, by som povedal, dobre, len ide o to, aby ľudia, bežní ľudia, naši spoluobčania neboli sobeckí, neboli zaslepení a aby nezatvárali pred týmto neduhom oči.