51. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Naozaj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí by mal byť tým úradom, ktorý by mal zastrešovať všetkých Slovákov, ktorí žijú za hranicami našej vlasti, a naozaj ide skoro o jeden milión obyvateľov. Najviac Slovákov žijúcich v zahraničí naozaj žije v Českej republike a na Morave, je to skoro 375-tisíc obyvateľov, ktorí sa stále hrdo hlásia k slovenskej národnosti. V Maďarskej republike žije okolo 110-tisíc obyvateľov, ktorí sa ešte stále hrdo hlásia k slovenskej národnosti. Okolo 90-tisíc obyvateľov žije vo Veľkej Británii. A potom je tam mnoho menších krajín, kde sú stále silné komunity. Srbská Vojvodina je takým krásnym príkladom, kde tí Slováci naozaj dlhodobo dodržujú a udržiavajú väzby na Slovenskú republiku, je tam skoro 60-tisíc obyvateľov. A potom sú také ešte menšie komunity, napríklad v Argentíne, o ktorej sa často zmieňuje, ale málo je aj nejakým spôsobom medializovaná, žije ešte stále silná, okolo 30-tisícová komunita Slovákov a majú tam obrovské problémy s udržiavaním slovenského jazyka, pretože učitelia, ktorých žiadajú a permanentne žiadajú už viac ako 20 rokov, tam nejakým spôsobom nechcú alebo nemôžu ísť.
Kolega spomínal, že v Severnej Amerike, áno, máme obrovskú, silnú komunitu v Kanade, okolo 70-tisíc Slovákov žijúcich na tomto území. A čo sa týka Severnej Ameriky, Spojených štátov amerických, tak v tom, vysťahovaleckých rokoch v 18., 19. storočí tých Slovákov tam naozaj odišlo strašne veľa a v ešte v 90. roku sa k slovenským koreňom hlásilo viac ako 2 milióny ľudí. Teraz je to orientačne nejakých 800-tisíc, ale máme aj silné komunity v Rumunsku, na Ukrajine, vo Francúzsku a v Austrálii.
Čiže naozaj každý jeden zákon, ktorý je a bude prospešný pre všetkých Slovákov žijúcich v zahraničí, naprieč celým politickým spektrom musíme prijať, pretože každý jeden Slovák, ktorý v zahraničí žije a to srdiečko ešte stále bije pre Slovensko, tak o takého žiadneho človeka nesmieme prísť.
Ďakujem pekne.

Pán predseda výboru Vetrák, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne aj za všetky konštruktívne poznámky, ktoré zazneli. Myslím, že aj táto diskusia dokázala, že viacerí z nás máme aj osobné skúsenosti či už so životom v zahraničí, alebo minimálne s návštevou niektorých krajanských komunít v zahraničí. Ja verím, že aj viacerým z vás sa podarí počas tohto volebného obdobia navštíviť krajanské komunity, aby ich povzbudili, nech si udržiavajú národné povedomie a kultúrnu identitu a že budeme túto problematiku riešiť priebežne.
Naozaj tento návrh zákona vytvára predpoklady, pretože, predpoklady pre to, aby mohla táto oblasť byť spravovaná dobre. Spravovaná dobre kvôli tomu, že je viacsektorová, viacrezortná a pokiaľ je to len ako taký prívesok k niektorému rezortu, tak ako to bolo niekoľko rokov doteraz pri ministerstve zahraničných vecí, tak to nemá tú silu, nemá to tú razanciu, ktorú by si to vyžadovalo, preto je dôležité a týmto zákonom to urobíme, že znovu posilníme úrad ako koordinačný orgán, ktorý bude sa prioritne a s plnou vervou aj s plnými kompetenciami venovať tejto oblasti aj novým výzvam, ktoré úrad čakajú; nakoniec aj v pláne obnovy máme návratovú politiku, máme pritiahnutie mladých talentov späť zo zahraničia, dostane na to prostriedky aj samotný úrad čiastočne, čiastočne aj ministerstvo zahraničných vecí. Čiže ak chceme, aby to riadne fungovalo, musíme posilniť tie kompetencie a to práve robíme.
A druhým krokom bude schválenie koncepcie starostlivosti na najbližších päť rokov, to by malo byť teda na vláde, sem, tuná v parlamente o tom budeme diskutovať vo februári podľa všetkého, na budúci rok potom aj tá veľká novela zákona o zahraničných Slovákoch. A to budú naozaj z našej strany vytvorené potom všetky tie legislatívne predpoklady na to, aby úrad mohol s plnou vervou sa pustiť do toho, do tých všetkých výziev, ktoré ho čakajú a ktoré bude mať na starosti, a ja verím, že to zvládne, a verím, že to bude oveľa lepšie, ako to bolo za posledné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nech sa páči, máte slovo.

Ja len stručne. Som veľmi rád, že pán Suja bude spávať spokojne, že sa dozvedel, že to je v PVV-čku, to som neskutočne šťastný.
Ale chcem povedať, že naozaj niektorí občania budú rozprávať, že by sme sa mali najprv postarať o Slovákov a až potom o Slovákov v zahraničí, ale ja nepoznám na Slovensku dedinu, z ktorej by do zahraničia nešiel nejaký Slovák, kde by ten Slovák tam nežil. Takže toto, čo teraz predkladáme, ale aj tie ďalšie veci, ktoré aj ja chcem predkladať, budú o tej pomoci. A o tú pomoc pre zahraničných Slovákov, našich krajanov, vás chcem poprosiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Chce sa vyjadriť pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Obom vám ďakujem a pristúpime k... (Reakcia spravodajcu.)
Pán spravodajca, nech sa páči, môžete ohlásiť hlasovanie, aj keď je to v prvom čítaní, ale nech sa páči.
(Reakcia spravodajcu: "Aha, to som nevedel.") Nevadí. (Reakcia spravodajcu: "Hlasovanie je o sedemnástej.")
Ďakujeme pekne. Keďže neboli žiadne pozmeňujúce návrhy a tak ďalej, tak väčšinou hlasovanie je vždy na to najbližšie, stanovené termínom.
Takže budeme pokračovať teraz v rokovaní o prvom čítaní

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

pod parlamentnou tlačou 787, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 816.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Jaromírovi Šíblovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to páni poslanci a poslankyne Šíbl, Halgašová, Čekovský, Šefčík, Šudík, Pleštinská, Pročko, Majorová-Garstková, Kozelová, Brisudová, Tabák, Šipoš, Liba a Vons.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je doplnenie zákona o verejnom obstarávaní o skutočnosť, že na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie krmív určených pre chovné a rehabilitačné stanice a zabezpečovanie starostlivosti o nájdené hendikepované chránené živočíchy sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní.
Predmetná legislatívna zmena je potrebná z dôvodu, že pri zabezpečovaní krmív pre tieto zvieratá, rovnako ako napríklad pri zabezpečovaní potravín, je problematické niekedy správne zadefinovať kritériá na vyhodnocovanie ponúk. Kritériom by totiž nemala byť iba najnižšia cena, ale aj iné kritériá, najmä kvalita, ktoré pri obstarávaní krmív sú objektívne problematicky definovateľné.
Rovnako ako v prípade zabezpečovania krmív pre zvieratá v zoologických záhradách, aj zabezpečovanie krmív pre chovné a rehabilitačné stanice by preto nemalo podliehať verejnému obstarávaniu. Často sa v týchto zariadeniach nachádzajú kriticky ohrozené druhy, napr. mimoriadne vzácne dravce, ktorých početnosť na území Slovenskej republiky vo voľnej prírode sa ráta na niekoľko desiatok kusov, vo výnimočných prípadoch len na niekoľko kusov pri niektorých druhoch. Čiže je spoločenským záujmom, aby naozaj, keď už sa dostanú tieto jedince do rehabilitačných staníc, aby mali zabezpečenú maximálnu možnú úroveň starostlivosti a opatery.
Rovnako sa táto zmena týka doplnenia, obstarávania, zabezpečovania starostlivosti o tieto nájdené hendikepované chránené živočíchy. Je to potrebné z toho dôvodu, že v zmysle platného zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny môže starostlivosť o nájdené hendikepované živočíchy zabezpečovať len chovná alebo rehabilitačná stanica zriadená v zmysle zákona, pričom často zabezpečenie starostlivosti konkrétnou stanicou závisí aj od jej kapacít, dostupnosti a iných subjektívnych skutočností. Navyše získanie štatútu chovnej alebo rehabilitačnej stanice podlieha správnemu konaniu a úhrada výdavkov spojených so zabezpečením starostlivosti o hendikepované živočíchy sa riadi jednotným cenníkom, ktorý stanovuje odborná organizácia ochrany prírody po dohode s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
Druhým dôvodom navrhovanej úpravy je potreba riešiť situácie, ktoré niekedy vznikajú v dôsledku namietania niekoľkých skutočností v rámci jedného smerovania námietok podľa § 170 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Riešenie takýchto situácií v prípade, že vzniknú, v súčasne platnom a účinnom zákone o verejnom obstarávaní absentuje. V praxi tak môže pri takýchto situáciách vzniknúť potreba vydať rozhodnutie s kombinovaným výrokom, a to z dôvodu, že časť namietaných skutočností je opodstatnená a časť nie. V takom prípade úrad vydá rozhodnutie s kombinovaným výrokom, teda v časti podaným námietkam vyhovie a v časti námietky zamietne. Pre tieto situácie, kedy má navrhovateľ sčasti úspech v konaní, navrhovaná úprava vo vzťahu ku kaucii upravuje pravidlo, podľa ktorého sa bude navrhovateľovi vracať 50 % zo zloženej kaucie a zvyšná časť kaucie prepadne.
Navrhovaná úprava uplatňuje rovnaké pravidlo aj na situáciu, ak kontrolovaný na základe podaných námietok urobí v priebehu konania sčasti autoremedúru a v časti úrad námietky zamietne. V tejto situácii vzniká potom kombinácia meritórneho a procesného výroku, pričom aj v tejto situácii možno konštatovať, že navrhovateľ bol na základe podaných námietok sčasti úspešný.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá žiadne sociálne vplyvy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, žiadne vplyvy na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite do druhého čítania.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem, pán navrhovateľ.
Udeľujem teraz slovo pánovi poslancovi Petrovi Libovi, ktorý je spravodajcom za navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, aby nám predniesol spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 787). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som obdržal jednu písomnú prihlášku. Ako poverený člen poslaneckého klubu SMER – sociálna demokracia Boris Susko, ktorému udeľujem slovo.
Nech sa páči.