51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.
No, pani Zemanová, pani Halgašová, pardon. Pani Halgašová, stále dvanásť rokov, dvanásť rokov, dvanásť rokov, tuto ste úplne mimo a ja si myslím, že túto argumentáciu by ste mali prestať používať.
V prvom rade si treba uvedomiť, že do roku 2013 sme tu mali prechodné obdobia ešte po vstupe do Európskej únie, kde nám umožňovali to, že sme mali prechodné obdobie, kde nám zamedzovalo, zamedzovalo nadobudnutie zahraničným nám to zo zákona, to bolo po vstupe do Európskej únie. Čiže, dobre. A v roku 2014 hneď potom, ako prestalo platiť toto predkupné, tieto, toto prechodné obdobie, tak vláda SMER-u prijala zákon, ktorým obmedzovala a znemožňovala, tak by som povedal, nadobúdaniu fyzickým a právnickým zo zahraničia, veľkostne a tak ďalej a tak ďalej. Však boli ste to vy, ktorí ste napadli potom na Ústavnom súde túto novelizáciu.
Ja vás plne chápem, že ste proti tomu, že nesúhlasíte s tým, aby sa obmedzila výmera pre právnické osoby. Ja vás chápem, však už váš koaličný partner vám vyčítal vášho oligarchu Sabola, ktorý skupuje poľnohospodársku pôdu. Teraz sme sa dozvedeli, že ju skupuje aj v Rusku, však je to váš človek, takže ja vás chápem, že proti tomuto bojujete. Však my máme informácie, že už to bolo predložené na koaličnej rade, kde to SaS-ka vetovala. Však my vás chápeme, pani kolegyňa. Takže táto argumentácia neobstojí.
Pán predseda výboru, na jednej strane hovoríš o tom, že si proti tomu, aby sa zamedzili nejaké limity, ale potom v druhej vete povieš, že tým spôsobíme to, že tí všetci, tí z Holandska, z Nemecka a tak ďalej budú mať státisíce. No nebudú mať, však tu zavádzame limity, pán kolega. Takže áno, sú to veci, ktoré sú na diskusiu a pome o tom diskutovať. Preto vieme, že bolo niečo nachystané, neprešlo to, preto sa snažíme pretlačiť na to, aby, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Radovan Kazda, pripraví sa pán poslanec Anton Stredák.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený predkladateľ, vážený spravodajca, no, pán poslanec Takáč, ja sa nebudem venovať problematike skupovania štátnej pôdy z... a toho rizika, ktoré tu vyplýva, teda ktoré sa tu javí byť, Maďarska, zo strany Maďarska, skôr teda, skôr teda sa podivujem, že máte problém s tým, že niektorá krajina chce skupovať pôdu, a zároveň navrhujete... ja kľudne aj počkám, než sa porozprávate, lebo ja sa tu teraz rozprávam hlavne ku pánovi poslancovi. Tak sa podivujem, že máte problém s tým, čo ja neoponujem, že máte na jednej strane problém s tým, že niekto chce, nejaká krajina chce skupovať pôdu, a na druhej strane, teda že štát chce skupovať pôdu, a na druhej strane tu navrhujete predkupné právo štátu, čiže opäť štátu, hej? To je, akože je to stále štát, hej, je to iná krajina a Slovensko je iná krajina. To sa teda veľmi podivujem. A mám tu také štyri body, ktoré skúsim veľmi rýchlo, rýchlo prejsť.
Vy tam uvádzate, že z hľadiska, v dôvodovej správe, že z hľadiska ústavnoprávneho rozmeru tohto návrhu, že ten sa opiera o zmenu ústavy prijatú ústavným zákonom č. 137/2017. Tým ustanovením, bol to, myslím, že návrh SNS, ktorý vtedy prešiel, tým zákonom bolo deklarované, že poľnohospodárska pôda popri pôde lesnej ako nenahraditeľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. A vy tu uvádzate, že teda, že máte za to, že toto ústavné ustanovenie oprávňuje Národnú radu prijať zákon regulujúci podmienky nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskej pôdy.
Ja som si pozeral aj dôvodovú správu, keď sa predkladala táto novela ústavy, a nie je tam nič o vlastníctve. Tam je jasne uvedené, navrhuje sa, aby pôda bola zadefinovaná ako neobnoviteľný prírodný zdroj požívajúci osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. To ustanovenie smerovalo k ochrane pôdy, ako jej úrodnostného potenciálu a tak ďalej a tak ďalej. Proste ich, jeho, jeho dôležitosti pre životné prostredie, čiže nemá to vôbec nič spoločné s riešením vlastníctva poľnohospodárskej pôdy. Takže tento predpoklad, nazdávam sa, je veľmi mylný, ktorý máte v dôvodovej správe. Preto si myslím, že tento návrh by ani nemal ísť.
Potom je tam taká tá druhá vec, a to sa budem vracať k tomu, čo už som tu spomínal, to je to predkupné právo. Myslím, že niekto hovoril, je taký citát, myslím, že autor je Benjamin Franklin, že na svete nie je nič istého, len smrť a platenie daní. Každý si tam niekto vieme niečo doplniť do toho, že tých istôt, jednou z tých istôt, ktoré by som tam ja pridal, je, že štátny vlastník ako celok ako v priemere je podstatne horší vlastník ako súkromný vlastník. To je proste nepopierateľný fakt. Nerozumiem preto tej úprave, ktorú navrhujete v § 4, že predkupné právo má mať opäť štát a opäť cez ten nešťastný Slovenský pozemkový fond, ktorý sa tu 30 rokov potĺka s obrovskými, s obrovskými rizikami a podozreniami z korupčného správania a z nehospodárnosti. A takisto potom neviem ani nerozumiem celkom tomu poradiu, že Slovenský pozemkový fond, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec a vyšší územný celok a až potom ten súkromný poľnohospodár drobný. Naozaj štát je horší vlastník, aj z toho dôvodu ja vnímam problém, keď ide, keď chce nejaký štát skupovať pôdy na Slovensku.
No a potom je tu tá tretia vec, a to je práve to obmedzenie výmery. Vy tam navrhujete, že fyzická osoba nemôže nadobúdať poľnohospodársky pozemok, ak celková výmera presiahne 100 hektárov, samostatne hospodáriaci roľník maximálne 300 hektárov, právnická osoba 1 200. No, ja toto považujem za veľmi zásadné obmedzenie vlastníctva. Vy tam v dôvodovej správe argumentujete príkladmi, že takáto úprava už je aj v niektorých krajinách, že už je zavedená napríklad v Maďarsku a Poľsku. Nemyslím si, že toto sú veľmi šťastné prípady, Maďarsko je krajina, ktorá má veľký v súčasnosti už deficit demokracie, vieme, že jej rozhodnutia sú vedené takým pomerne, veľmi často lacným populizmom, až takým nacionalistickým populizmom, takže tento príklad by som tam naozaj neuvádzal. Skôr moja otázka teda smeruje, že či teda poznáte ešte nejaké iné prípady krajín, kde je to takto upravené. A samozrejme, že ony sa môžu, môžu sa naozaj ešte takéto krajiny aj objaviť, ale nemyslím si, že to je správne takýmto spôsobom obmedzovať. A áno, viem aj o tom uznesení Európskeho parlamentu z roku 2014, 2017, ktoré nejakým spôsobom nabáda krajiny, aby možno niečo také, nejakým takýmto smerom išli.
Prekvapený som, že vôbec sa do rozpravy neprihlásili naši tradiční zástancovia, ktorí z rôznych, z rôznych poslaneckých klubov, ktorí sa zastávajú poľnohospodárstva a poľnohospodárov a roľníkov, a vy tu navrhujete teda to obmedzenie na tých 100 hektárov alebo 300 hektárov pre poľnohospodárov a pozerám, že nikto tu nie je, nikto to nenamieta.
Potom už len asi štvrtá vec, už aj tak veľa času nemám. Tam ste, už sme spomínali teda to uznesenie Európskeho parlamentu z roku 2017. Nabáda teda členské krajiny, aby robili teda nejaké, nejaké opatrenia, obmedzenie nákupného práva právnických osôb a tak ďalej a tak ďalej. Ja sa pýtam, že tak je to uznesenie z 2017, naozaj tá otázka tu leží, že prečo ste to neurobili už vtedy, však mali ste ešte dva roky, tri roky v podstate, dva a pol roka na to, aby ste nejakým spôsobom niečo navrhli a presadili. Toto mi skôr tak otvára také podozrenie, že nejakým spôsobom ani nepočítate, že táto úprava prejde, ale že chcete vyslať nejaký taký opäť populistický signál voči voličom.
Na záver chcem povedať, že naozaj nemyslím si, že je správne obmedzovať takýmto spôsobom súkromné vlastníctvo na nejakú rozlohu, nemyslím si, že to rieši ten problém, ktorý ste tu spomínali, že je tu podozrenie zo snahy nejakého štátu nakupovať nejaké, nejaké pozemky. Nemyslím si, že koncentrácia poľnohospodárskej pôdy zatiaľ je nejaký obrovský, zásadný problém slovenského poľnohospodárstva, napokon koncentrácia sa deje všade, keď si kúpite rajčiny, tak sú to rajčiny z obrovských fariem, z desaťtisíchektárových fariem, neviem, zo Španielska, možno z Maroka, takže naozaj si nemyslím, že toto je zásadný problém slovenského poľnohospodárstva, že tu dochádza k nejakej obrovskej koncentrácii. Tá, si myslím, že ani nie je možná, realizovateľná tak, že by tu vznikol nejaký, nejaký monopol.
Rozumiem vašim motiváciám, je to vaša socialistická ľavicová agenda – obmedzovať vlastníctvo, považovať štát za najlepšieho hospodára, aký existuje. V skutočnosti ten štát nie je, preukázateľne nie je lepší hospodár a pokiaľ tam ešte budete dávať takéto opatrenia, ako je predkupné právo štátnych organizácií, tak naozaj ja v tom vidím obrovský, obrovský problém, že to poľnohospodárstvo pôjde skôr k neefektivite.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou pán poslanec Takáč.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán Kazda, ja vás úplne rešpektujem a chápem, že váš pohľad je úplne iný, liberálny, načo štát, všetko súkromníci. Čo sa týka prvej vašej veci, a to z hľadiska tej ústavy, ktorá bola prijatá v roku 2017, asi ste prešli len k bodu 5, keby ste čítali ďalej, tak natrafíte na bod 6, kde podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odseku 1 až 5 v tej ústave ustanoví zákon. Čiže my sme to definovali v tom, to je jedna vec.
Druhá vec je, čo sa týka predkupného práva a toho poradia, toho, že štát a Slovenský pozemkový fond. No, štátnu pôdu spravuje Slovenský pozemkový fond. Keď chcete, aby to spravoval niekto iný, vytvorte inštitúciu alebo to dajte pod niekoho iného, to je jedna vec. Druhá vec je tá, že my sa tu nebavíme o tom, že tie inštitúcie, ktoré sú tam v poradí od obcí, mestá, VÚC-ky a tak ďalej, budú si uplatňovať vehementne predkupné práva na všetky pozemky vo všetkých katastrálnych územiach. Tu sa bavíme o tom, že v prípade, že tam majú nejaké investície, verejné budovy a tak ďalej, tak umožníme im uplatniť si predkupné právo.
Ďalšia vec. Čo sa týka toho, no napríklad v takom Maďarsku máte, máte obmedzenia nadobúdania pôdy pre nepoľnohospodárov jeden hektár. Pri fyzických osobách poľnohospodároch 300 hektárov, rodinná farma 500 hektárov a právnická osoba 1 200 hektárov. A čo sa týka, čo sa týka tých ďalších krajín, ja som to hovoril, asi ste ma nepočúvali, okrem teda, keď nechcete hovoriť o Poliakoch a Maďaroch, lebo vám vadia, tak ja hovorím napríklad o Talianoch a Francúzoch, hej? Čiže sú aj iné krajiny Európskej únie, môžme si spraviť analýzu a boli by sme prekvapení, ako to je aj v iných krajinách Európskej únie.
No a hovoríte tu o signáli, ktorý tu my vysielame a vieme, že to neprejde. Tak ja vás vyzývam, podporte to, pome do druhého čítania, spravme, znovelizujme tento zákon a pome chrániť slovenskú pôdu. Len vy to nechcete.

S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Kazda.

Ďakujem.
Áno, ja som aj povedal aj v rozprave, že určite nevylučujem, že existujú prípady aj v iných krajinách, ako je, ste spomínali že napríklad Taliansko. Ja som spochybňoval teda len to, že ste použili taký práve nie najlepší prípad, príklad Maďarska. A naozaj si nemyslím, že toto je cesta, ktorou by sme sa mali uberať napriek tomu, že uznesenie Európskeho parlamentu nabáda k nejakým reguláciám, ktoré by zabránili nejakej koncentrácii, koncentrácii vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov. Takže áno, je to, je to jedno z tých riešení, ale ja rozhodne nie som zástancom tohto riešenia, lebo si myslím, že nie je to veľmi zásadné, zásadný problém súčasnosti, prečo by sme to mali riešiť.
A k tomu pozemkovému fondu som sa už vyjadril, je to inštitúcia, ktorá neposkytne nikdy záruky dobrého obhospodarovania. Viem, že pozemkový fond je prenajímateľom následne, samozrejme, pre súkromné osoby, ale spôsob, akým sa prenajímajú tie pozemky, takisto nie je dobrý, takisto bol 30 rokov kritizovaný a vlastne to v podstate iba, iba to zvyšuje riziko neefektivity slovenského poľnohospodárstva.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Stredák. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v návrhu predmetného zákona potreby ochrany poľnohospodárskej pôdy pred jej skupovaním kapitálovo silnejšími subjektami, ako sú slovenskí poľnohospodári, si na ministerstve pôdohospodárstva uvedomovali už v roku 2013, kedy sa blížil koniec tzv. prechodného obdobia, počas ktorého bol zakázaný nákup poľnohospodárskej pôdy cudzincami po našom vstupe do Európskej únie.
Tomuto problému sa venovali seriózne, analyzovali skúsenosti s právnou úpravou tzv. starých členských štátov Európskej únie, bol pripravený a vládou schválený legislatívny zámer zákona, ktorý mal regulovať nákup poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike. Ten bol následne prijatý a publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Niekto môže namietať, že tento zákon na ochranu slovenskej poľnohospodárskej pôdy a tým aj na ochranu slovenských poľnohospodárov skrachoval preto, lebo bol v rozpore s legislatívou Európskej únie a Ústavou Slovenskej republiky. Ja si trúfnem povedať, že tomu tak nebolo a nie je a že za štyri roky svojej účinnosti tento zákon slovenským poľnohospodárom výrazne pomohol.
Čo sa týka politického dokumentu Európskeho parlamentu, ktorý bol citovaný v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona, nám dal jasne za pravdu, že eurobyrokratickí úradníci, ktorí voči Slovenskej republike spustili mašinériu tzv. infringementu, majú výrazne dvojaký meter na regulačné nástroje trhu s poľnohospodárskou pôdou, ktoré sú bežne využívané v starých členských štátoch, ale v nových členských štátoch ich považujú za rozporné s ustanoveniami Lisabonskej zmluvy, ktorá upravuje voľný pohyb tovaru a kapitálu. Taktiež príslušný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky možno považovať za výsledok výrazného nepochopenia špecifík poľnohospodárskej pôdy, a preto som veľmi rád, že následne sa ústavnoprávna akceptácia týchto špecifík premietla do novely Ústavy Slovenskej republiky prostredníctvom ústavného zákona č. 137/2017 Z. z.
Chcem sa ale vrátiť k nepochopeniu špecifík poľnohospodárskej pôdy, kde si myslím, že tak úradníci Európskej komisie, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vychádzali z mylnej domnienky, že poľnohospodárska pôda je tovar ako každý iný bežný tovar a že je teda automaticky predmetom voľného pohybu tovaru, respektíve kapitálu so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami. Na ministerstve pri príprave zákona rešpektovali, tak ako aj my teraz rešpektujeme, jedinečnosť poľnohospodárskej pôdy. Tá okrem toho, že je základom zabezpečenia výživy obyvateľstva a tým aj nástrojom potravinovej bezpečnosti, je neprenosná, neobnoviteľná a nenahraditeľná súčasť životného prostredia. Objem poľnohospodárskej pôdy je limitovaný. Jej množstvo sa nezväčšuje, ale, naopak, dochádza ku kvantitatívnemu úbytku jej výmery a vzniku takého negatívneho javu, akým je narúšanie rovnomernej distribúcie vlastníctva poľnohospodárskej pozemkov. To vyúsťuje do nemožnosti prevažnej väčšine slovenských poľnohospodárov, najmä mladých a malých, získať vlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov. V desiatkach obcí, kde v dôsledku skúpenia poľnohospodárskych pozemkov veľkými poľnohospodárskymi podnikmi, za ktorými spravidla stoja zahraniční, stojí zahraničný kapitál, prišlo k výraznej redukcii, ba až zániku miestnych poľnohospodárov, ktorí predtým boli nielen rozhodujúcimi producentami lokálnych potravín, ale najmä základom komplexného rozvoja vidieka.
Predloženým návrhom preto chceme riešiť také negatívne javy, akými sú odliv vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mimo územia Slovenskej republiky a nadmerná koncentrácia vlastníctva poľnohospodárskej pôdy jej špekulatívnymi nákupmi. Vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy v rukách jedného vlastníka, či už ide o osobu fyzickú alebo právnickú, je na Slovensku dlhodobou tendenciou, pretože nemá žiadne legislatívne bariéry. Dôsledkom toho je, že desaťtisíce hektárov poľnohospodárskej pôdy vlastní niekoľko desiatok vlastníkov, ktorí sú často majetkovo prepojení. Až 80 % poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike obhospodaruje 20 % subjektov, čo má veľmi negatívny dopad na rozdelenie podporných prostriedkov, na zamestnanosť a celkovú situáciu na vidieku. To je základný dôvod, prečo navrhujeme horné limity vlastníctva poľnohospodárskej pôdy a to až na konečného užívateľa výhod. Takáto limitácia je zakotvená aj v právnom poriadku viacerých členských štátov Európskej únie. Takisto takýmto neželaným nákupom má napomôcť aj navrhovaný systém predkupných práv, pri ktorom sa opierame o uvádzaný politický dokument Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 o súčasnom stave koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v Európskej únii.
Odliv vlastníctva poľnohospodárskej pôdy mimo Slovenskú republiku je jav, ktorý má dlhodobú tendenciu. Ide o to, že slovenský právny poriadok považuje za slovenský subjekt i právnické osoby, ktoré sú rezidentami iných štátov, ale vznikli podľa slovenského práva a sú zapísané v našom obchodnom registri. Takéto právnické osoby nielen skúpili niekoľko desiatok slovenských poľnohospodárskych firiem, ale vlastnia podľa môjho odhadu viac ako 30-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Pre vašu informovanosť uvediem, že tri obchodné spoločnosti, ktoré sú najväčšími vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, sú všetko obchodné spoločnosti zo zahraničných kapitálov a vlastnia takmer 10-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy.
Kolegyne, kolegovia, a práve pre takéto negatívne poznatky vás chcem všetkých požiadať sa touto problematikou začať seriózne zaoberať v prospech slovenských poľnohospodárov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie.
Pán navrhovateľ Takáč, nech sa páči.