51. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán predseda Boris Kollár, za tvoje vystúpenie. Aká je hodnota ľudského života. Len 500 eur? Situácia je veľmi vážna a dramatická, COVID-19 kosí ľudské životy, zomierajú naši blízki, zomierajú naši priatelia. Pätnásťtisíc ľudských životov, ktoré si zobral covid, nám nestojí za to, aby sme takýmto návrhom zákona zachránili životy tých, ktorých zdravie je najviac ohrozené? Keď schválime tento návrh zákona, 870-tisíc dôchodcov dostane 500 eur a 100 eur na energie.
Keď sa nám z 380-tisíc nezaočkovaných dôchodcov podarí očkovaním zachrániť aj niekoľko životov, rozhodli sme sa správne, keď za vládny návrh zákona, ktorý predkladá minister financií, zahlasujeme. Keď sa nám podarí odbremeniť zdravotníkov, ktorí sú vyčerpaní, ktorí sú v nezávideniahodnej situácii, nestojí nám za to, aby sme investovali do človeka 60+ investíciu 500 eur, aby sa zaočkoval? Ja patrím do skupiny 60+ za zodpovedných a som trikrát zaočkovaná, prosím vás, tí, ktorí nie ste zaočkovaní, zaočkujte sa proti covidu-19, ochránite seba, svojich blízkych, odbremeníte zdravotníkov, umožníte, aby nemocnice mohli robiť úkony a bielu medicínu pre svojich
pacientov.
Ďakujem.

Pán poslanec Kazda s faktickou poznámkou.

K vecnej podstate návrhu by som sa vyjadril asi až potom v prvom čítaní, ak teda dôjde k takémuto čítaniu. Možno poviem iba jednu vec. Ten návrh považujem za nemorálny, považujem ho za nemorálny preto, lebo motivuje ľudí vydupať si peniaze od vlády tým, že nebudú sa správať zodpovedne k svojmu zdraviu a toto sa môže vyplatiť v budúcnosti, resp. nevyplatiť v budúcnosti, keby náhodou malo prísť k nejakej štvrtej dávke alebo piatej dávke očkovacej.
Chcel by som ešte sa vyjadriť ku príspevku pána Kollára, ku kultivovanej parlamentnej rozprave, kedy povedal, že ak neschválime tento náš zákon, tak okradneme 870-tisíc dôchodcov. No chcel by som naozaj vedieť, ako sa dá okradnúť niekoho o peniaze, ktoré nedostane, ktoré sú v štátnom rozpočte a slúžia na iné verejné účely, resp. môžu slúžiť na iné verejné účely.
Pán minister financií zase v piatok povedal, že kto nepodporí jeho návrh, tým ukáže, že mu nezáleží na živote a zdraví dôchodcov, na zdraví, na živote starého človeka. Opäť, chcel by som vedieť, ako dospel k tomuto záveru, ale v tomto svete, v ktorom ste vytvorili spolu s pánom Kollárom fiktívneho nepriateľa, a, žiaľ, v tomto prípade aj prispeli k rozoštvávaniu spoločnosti, myslím si, že by ste si mohli aspoň zjednotiť terminológiu, keď budete svojich oponentov nejako označovať, skúste to nejako jednoducho, na základe týchto dvoch výrokov navrhujem, že nazývajte nás krutí zlodeji.

Pani poslankyňa Remiášová nech sa páči.

Chcem v prvom rade poďakovať za túto iniciatívu. Vy všetci až na pár výnimiek ste ľudia, ktorí ste 40+. Netušíte, čo to znamená pre ľudí 60+, 70+, 80+. Pre nich je to veľmi veľký peniaz a zároveň aj motivácia. Keby ste vy z opozície nerobili takú obrovskú kampaň, keby vás ľudia, vaši starí rodičia, známi tak nepočúvali, tak dnes by bolo zaočkovanie o inom.
Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať pánovi ministrovi financií Igorovi Matovičovi, že myslí na týchto ľudí za nás za všetkých a dopredu hovorím, že nepáči sa mi, ako sa vyjadril Boris Kollár o odkúpení práve týchto kupónov. On doslovne ako keby dal návod k tomu, aby boli tieto kupóny zneužité v neprospech ľudí. Ja verím, že rodina, keď bude vidieť, že tí starí ľudia nemajú šancu tie kupóny minúť, tak za rovnocennú hodnotu od nich tie kupóny odkúpi. Ďakujem, Igor.

Posledná faktická poznámka na vystúpenie pána predsedu parlamentu od pána poslanca Štefana Kuffu.

Pán predseda Kollár, no v rámci tej rozpravy, prosím aj o odpustenie už dopredu, ale dotkli sa ma tie slová a to hlavne to, že v podstate nech a taká tá poznámka utrusená, že s tou 500-eurovou poukážkou nech naložia, ako chcú a dokonca, že môžu obchodovať s tou poukážkou akoby s nejakými vekslákmi. Ja, keď som si predstavil nášho otca 86-ročného, aby náš otec bol odkázaný na to, že 500-eurovú poukážku, ktorú dostane prostredníctvom vlády, a on je potom odkázaný na to, aby s nejakým vekslákom to zobchodoval za 400 eur, nikdy by som mu to nedovolil tomu otcovi. Nikdy. Viete, čo to je nikdy? Nikdy a verím, že aj moji súrodenci, keby sme mali dať posledné peniaze, ale otec, že by bol na to odkázaný, aby on obchodoval s nejakou poukážkou s vekslákmi, nikdy by som to nedovolil.
K tým 14-tisíc mŕtvym pacientom. Dovolím si to okomentovať a to sú aj moje skúsenosti, aj keď predseda vlády dneska ma tuná nejak tak spochybnil, nech sa páči, mohol. Šestnásť rokov som pracoval pri zomierajúcich pacientoch. My sme mali dlhodobo ventilované dve deti. Môžem spomenúť krstné mená - Samko s Markom. A keď chceli nám ich preložiť z detského oddelenia z Popradu ventilovaného prvého pacienta malého, ja som to odmietol. Nie preto, že sme pacienta nechceli, ale preto, že personál nebol pripravení. Pani primárka z Popradu z detského oddelenia mi ponúkla tú možnosť, že v Banskej Bystrici zaškolia nám personál, až vtedy sme prijali prvého ventilovaného a tu je systematická dlhodobá chyba v zdravotníctve, že my nedokážeme poskytovať tú základnú zdravotnú pomoc v našich nemocniciach. Tam je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pýtam sa teraz, vážené panie poslankyne, páni poslanci, kto má záujem prihlásiť sa do rozpravy ústne, môže tak urobiť. Pán poslanec Mazurek, pán poslanec Erik Tomáš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako prvý pán poslanec Mazurek a ešte pán navrhovateľ, chcete hneď teraz? Nech sa páči, udeľujem slovo pánovi navrhovateľovi v zmysle rokovacieho poriadku. Nech sa páči.

Prepáčte, však nemusíte dávať faktické a bude to rýchlo, ale môžte. Ja som iba chcel zareagovať na také dve témy, ktoré tu zazneli teraz v tých faktických poznámkach. Jedna tá, ktorá, ktorú tu určitá časť ľudí podsúva ľuďom, že toto sú vlastne, minister financií našiel niekde 500 mil. eur. Nieže našiel, ešte raz. Toto sú peniaze, ktoré, keď tento krok neurobíme, dvakrát-trikrát toľko budeme platiť za zdravotnú starostlivosť o tých dôchodcov, čo nám budú zomierať v nemocniciach, dvakrát-trikrát toľko budeme platiť odškodné prevádzkam, reštauráciám, hotelom, penziónom, zatvoreným obchodom s obuvou a so všetkým možným, lebo tu budeme naťahovať lockdown donekonečna a potom v máji nám dojde štvrtá vlna, potom na jeseň nám dojde piata, v decembri zase pred Vianocami šiesta a budeme, áno, padlo to tu, ale nehodí sa to sem, ale asi naozaj to tak vystihuje, budeme sa motať ako prd v gatiach a nebudeme sa vedieť toho zbaviť.
Skúsme si brať príklady z krajín, ktoré to zvládli. Pozrime sa na tú Veľkú Britániu. V júni mali 95-percentnú zaočkovanosť dôchodcov, oni 55 plus mali 95 už júni, a tým pádom v pohode môžu mať vysoké čísla pozitívnych, ale v nemocniciach majú šesťkrát menej ľudí v prepočte na počet obyvateľov ako my. Predstavte si, že dnes by sme nemali 3 400, ale deleno šesť, nejakých 550. Nikto by tu nehovoril o lockdowne, neboli by, zbytočne by nekrvácali tie prevádzky z toho, že sú zatvorené, žili by sme si normálnym životom. Hygienici by nezatvárali školy, detská by zbytočne neboli na onlinoch alebo jednoducho na tom, neviem, jak sa to nazýva, dištančnom vzdelávaní. Žili by sme s covidom nie síce ako s chrípkou, ako s nepríjemnosťou väčšou ako chrípka, ale tie dopady by boli dramaticky menšie. Na zdravie, životy, ekonomiku, na deti školopovinné. Toto urobili rozhodnutia, áno, v tej Veľkej Británii hovorím, do júna mali zaočkovaných 95 percent ľudí. Neviem, koľko majú teraz.
Portugalsko? 99,6 percenta zaočkovanosť nad 60 rokov. Si to predstavte, že štyria ľudia z tisícky nie sú zaočkovaní v tomto vekovom rozpätí. Jasné, môže im tam vtrhnúť covid, budú mať kopu prípadov medzi mladými ľuďmi, ale nemocnice de facto prázdne. Úmrtí minimum, zlomok. Keď som pozeral naposledy, čo si pamätám, desatina, keď si prepočítate na počet obyvateľov voči Slovensku. To sú nespochybniteľné dáta. Čiže, keď aj si povieme, že dobre, nech tí mladí majú slobodu sa rozhodovať v očkovaní a necháme ich tak, hold, keď sa tak rozhodnú, ale poďme urobiť všetko preto, aby tí starší ľudia zaočkovaní boli. Budeme chrániť ich životy, ich zdravie, naše nemocnice, nervy zdravotníkov, naše verejné financie.
Takže ešte raz chcem vyvrátiť ten blud, čo tu niekto podsúva, že toto sú vyhodené peniaze. Nie. Toto je zlomok z ušetrených peňazí, ktoré inak do toho zdravotníctva budeme musieť investovať a sem prídeme potom niekedy v polke budúceho roku a budeme hovoriť, že keď ten krok neurobíme, že musíme prijať novelu zákona o štátnom rozpočte, lebo sme znova dali dve miliardy eur na covid pomoci, odškodnenia a podobne, ale medzičasom nám zomrie ďalších päť, šesť, sedemtisíc ľudí a z toho 90 percent práve týchto ľudí, tých starých ľudí, ktorí túto republiku postavili na nohy, ktorí ju budovali, našich rodičov, starých rodičov.
Skúste, prosím vás, odložiť trápnučke politikárčenie teraz bokom. Tu sú fakty. Tá vakcína v tejto vekovej kategórii výrazným spôsobom chráni tých ľudí, chráni naše nemocnice, odbremeňuje zdravotníkov od stresu a chráni verejné financie. Toto je investícia, toto nie je výdavok, toto je investícia, ktorá sa nám dva alebo trikrát vráti v najbližších mesiacoch a zabezpečíme si, aby sme sa toho covidu do budúcna alebo jeho dôsledkov katastrofických na ekonomiku, zdravie a životy zbavili. Samozrejme, že bude mať nejaké dopady, ale také, ktoré naše nemocnice dokážu zvládnuť bez nejakého špeciálneho stresu.
Druhá vec. Niektorí z vás tu hovoria, dajme to zdravotníkom. Ja tiež by som tie peniaze rád dal zdravotníkom, a preto som aj prišiel s návrhom tesne pred polnocou minulého roku, aby sme zaviedli tzv. špeciálny príplatok na covid oddeleniach. Každý jeden zdravotník a nielen zdravotník, ale aj upratovačka, ktorá pracuje na covidovom oddelení, má od 1. januára nárok na sedem eur špeciálny príplatok na covidových oddeleniach. Dávame na to mesačne 15 mil. eur špeciálne mimo miest ľuďom, ktorí pracujú na covidových oddeleniach. Sedemkrát 167 približne, 168 taký bežný pracovný mesiac je približne 1 200 eur mesačne. Možno niekto z vás si povie málo, dobre, vždy si môžeme povedať v tejto situácii málo, ale dávame 1 200 eur mesačne či upratovačke, či sanitárovi, či zdravotnej sestre, alebo lekárovi na covidovom oddelení mesačne navyše. Podľa hodín, koľko si tam odrobia. Keď si odrobí celý mesiac, má 1 200 eur navyše.
Áno, môže tu teraz niekto sa snažiť podsúvať ľuďom, že tú pol miliardu populisticky môže tvrdiť teraz, dajme to sestričkám a môžeme im o to zvýšiť platy. Len to je potom výdavok pol miliardy tento rok, pol miliardy ďalší, ďalší, ďalší, ďalší a tam sa pýtam, ako to je zodpovedné voči verejným financiám, keď to nie je kryté. Lebo tí ľudia, ktorí to navrhujú, keď sme sa ich pri rokovaní o rozpočte pýtali, že teda keď hovoria, že nechcú vyšší deficit, že z čoho teda navrhujú tie vyššie platy zdravotným sestrám a učiteľom, povedali, že návrhy nemajú žiadne. Keď sme sa ich to opýtali opakovane, tak tvrdili, že návrhy nemajú žiadne. My tri ostatné strany v koalícii sme spravili návrhy a oni ani jeden. Jednoducho niečo tu nesedí.
Nemôžme byť populisti, hovoriť komu by sme kde ako rozdali, keď zároveň nepovieme, odkiaľ by sme vzali. Je platné uznesenie vlády, uznesenie vlády z októbra 2020, ktoré zaväzuje každého jedného ministra, každý jeden rezort, že keď niekto príde s návrhom, kde dať navyše, zároveň musí prísť s návrhom, kde na to zobrať, kde na to vziať. Čiže buď komu zobrať, alebo aké dane a poplatky zvýšiť. Akosi tu niekto zabúda na tú druhú časť toho platného uznesenia vlády, za ktoré hlasovali všetci ministri vtedajšej Matovičovej vlády, lebo to je zodpovedné konanie voči verejným financiám. Nielen sa hrajuškať na Ježiška, populisticky hovoriť ľuďom, toto by vám sme teraz mohli dať, ale nesplniť si to druhé bé, odkiaľ na to vziať. Takže bol by som veľmi rád, aby sme sa správali voči tomuto zodpovedne.
A tretia vec, na ktorú som chcel reagovať, prepáčte, povedal som, že iba na dve, ale tretia je, chcel som si zastať Borisa Kollára, keď ste ho niektorí kritizovali aj z koalície za to vyjadrenie, keď povedal, že dôchodca ten 500-eurový šek by mohol aj predať niekomu. Nezakrývajme si oči pred realitou, keď tí dôchodci ten kupón, či ten šek dostanú a bude to dôchodca, poviem, z takej nefunkčnej rodiny, kde s tými deťmi buď nie je v kontakte, alebo sa nerozprávajú a nemá s kým si to vymeniť za také služby, ktoré by chcel alebo za hotovosť, tak jemu bude dobré, že aj ten kupón predá. Možno za 450, možno za 400, ale keď pre neho to bude mať väčšiu hodnotu tých 400 eur jako služby, ktoré môže čerpať, čo nám na tom vadí. Ten človek, ktorý si ten kupón kúpi, on sa inak k tým peniazom nedostane reálne, jako tak, že nakúpi si tie služby, na ktoré to je určené. Čiže tá pomoc tým prevádzkam na konci pôjde a priznajme si, nezakrývajme si oči pred tým, že jednoducho, hold, niektorí to predajú, tak to predajú. Budú mať peniaze, pomôžu si, keď jednoducho pre nich bude hodnotnejší peniaz, z ktorého si zaplatí kúrenie, potraviny, čokoľvek iné alebo jednoducho iný tovar, ktorý jednoducho tú službu nechce a chce si kúpiť tovar, nechajme to na ňom, ale tie poukazy budú v spoločnosti žiť, nájdu si svoju trhovú cenu, kto bude chcieť využiť tam, kde bude najmä funkčná tá rodina, deti si zoberú od starých rodičov poukaz, dajú im za to peniaze, starí rodičia si kúpia, čo chcú a deti minú na služby. Alebo si myslím, v 90 percent prípadoch, starí rodičia zoberú a takto to dajú svojim deťom a vnúčatám, tu máš, využiješ to ty.
Zároveň chceme to urobiť tak, aby to nebolo obmedzené, že iba ten jeden, kto bude mať nejakú kartu, to mohol využívať, ale aby naraz z toho jedného poukazu mohli viacerí členovia tej rodiny čerpať. Aby to bolo prenosné, či ten teraz bude práve v reštaurácii, niekto druhý u kaderníčky a niekto ďalší, ja neviem, v hoteli. Jeden, druhý, tretí v pohode môžu z toho jedného poukazu platiť a naraz sa to odčítava. Na konci jasné, keď sa suma vyčerpá, tak už to tam nebude.
Takže ja by som to, chcel by som vás tak akože uistiť, že nebojme sa toho, že ten dôchodca ten poukaz predá. Ešte raz, keď on nemá, netúži po tých službách, ktoré by mohol si čerpať, jednoducho tie svoje potreby si uspokojí aj v tejto veci inak, nemá s kým alebo komu ten poukaz posunúť, alebo vymeniť si ho v rámci rodiny za peniaze, tak ho predá, nič sa nedeje. Ale čo je dôležité. Chránime ako spoločenstvo zodpovedných ľudí jeho život. Lebo on sa k tomu poukazu dostane len vtedy, keď bude plne zaočkovaný aj tou poslednou treťou dávkou a to je predsa pre nás dôležité. Aby sme chránili jeho život, aby sme chránili nemocnice, aby sme pomohli zdravotníkom, aby sme chránili verejné financie, aby sme jednoducho ich nerozflákali na tom, že sme nezodpovední a aby sme jednoducho urobili teraz to správne rozhodnutie v správnej chvíli a aby sme nadradili život človeka, ktorého možno v živote nestretneme nad náš úzky politický záujem, kedy by sme chceli silou mocou potrestať Matoviča a vytrestať jeho tím, že však nezahlasujeme, ukážeme mu, že mal si tie hlasy zohnať. Nevytrestáte mňa, vytrestáte milión dôchodcov. Vytrestáte státisíce majiteľov a zamestnancov tých reštaurácií, penziónov, hotelov, kozmetík a kultúrnych pracovníkov, ktorí sa nedostanú k 500 mil. pomoci, ktorú takto mohli dostať. Nevytrestáte mňa. Vytrestáte ich. Vytrestáte tých dôchodcov a mnohým deťom a vnúčatám zoberiete babku a dedka. Lebo, keď ich, bohužiaľ, takto nepomkneme a nevytrhneme z pazúrov bláznov, ktorí sa im snažili tlačiť kaleráby do hlavy, ako im tam niekto vakcínou implementuje čip, tak, bohužiaľ, mnohí z nich budú naďalej s presvedčením, že bojujú proti čipu vo vakcíne, nakoniec napojení na umelú pľúcnu ventiláciu a zomierať s tým, že sa so svojimi vnúčatami a deťmi ani nerozlúčili. Lebo buď ich tam do tej nemocnice nepustia, alebo ich deti a vnúčatá sa budú báť za nimi do tej nemocnice ísť, aby náhodou ten covid nedostali. Takú smrť neprajem nikomu a verím, že ani nikto z nás. (Potlesk.)

Sedem faktických poznámok na vaše vystúpenie. Ako prvý pán predseda výboru Viskupič.