51. schôdza

Pán spravodajca Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Beluský, ja som sa na vaše vystúpenie tešil, pretože mali sme, myslím, že dlhú, obsažnú a odbornú diskusiu už na výbore, a vôbec, vôbec ste nesklamali. Veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie. Je to presne tak, ako, ako má vlastne opozičný politik vystúpiť, to znamená povedať svoj názor, vytknúť nám to, čo teda sa mu nepáči. Veľmi oceňujem aj to, že ste aj ocenili veci, teda ktoré sa vám zdajú, že sú úplne super, takže fakt som veľmi rád, a je veľmi príjemné počuť tuná v pléne, keď diskutujeme pred, a teda a vystupujeme odborne.
Možno len pár vecí. Spomínali ste, áno, že ministri chceli teda ešte výrazne viacej, však tak to, presne tak to bolo. Aj ja poviem to, že najlepší rozpočet je ten, s ktorým je každý nespokojný, pretože vyvažuje presne tú potrebu, tie možnosti, takže verím, že presne taký rozpočet sa nám podaril, a teda súhlasím s tým, že, aj vy hovoríte, že má byť každý trochu nespokojný.
Takisto oceňujem a je mi veľmi blízky váš pohľad v tom, že už v budúcom roku ’22 by sme mali hľadieť a vytvoriť nejakú konsolidáciu, pretože - buďme realisti - v roku 2023 pred voľbami, to budeme hľadať ešte hodne vyspelejšie krajiny ako Slovensko - a nešetria v predvolebnom roku, takže tá konsolidácia tam bude veľmi náročná a ťažko možná. To vnímam aj ja ako veľké riziko.
Ešte ste spomenuli, čo som si tak zapísal, áno, hotovostný verzus akruálny prístup teda k rozpočtu. Takisto súhlas. Bolo by to jasnejšie a tých prekvapení by bolo menej, ak by sme prešli na akruálny prístup. Toľko asi.
Takže veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie.

Teraz podľa rokovacieho poriadku požiadal o slovo v rozprave pán spravodajca. Po ňom... Aha, prepáčte, lebo nevidel som vás tam, takže ospravedlňujem sa.
Takže ešte predtým, pán poslanec Beluský, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem, ďakujem, pán podpredseda. Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Čo sa týka toho dlhu, tak tam ja som to nespomenul, lebo už nebol k tomu veľmi čas, a zároveň tá debata možno patrí skôr k novele zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kde sa teda bavíme o tých výdavkových limitoch aj o dlhovej brzde.
Je podľa mňa veľmi dôležité aj prechod na ten čistý dlh, kde vyzerá, že asi tam nebude v koalícii k tomu zhoda, čo je podľa mňa veľká škoda, lebo práve v minulosti sme mali možnosť vidieť aj na začiatku minulého roka, že kvôli tomu umelému znižovaniu sa potom zbytočne tá hotovostná rezerva vyčerpá. A potom máme problém práve v takých situáciách, ako bolo na začiatku roku 2002, potom tie peniaze získať naspäť, aby sme zabezpečili tie výdavky. Čiže čistý dlh - podľa mňa veľmi dôležitý, a pokiaľ k tomu nebude politická vôľa to prijať, tak podľa mňa to bude obrovská škoda, čiže odložila sa diskusia o tomto zákone a bude potrebné pokračovať v tých diskusiách tak, aby sme už vo februári konečne dospeli k nejakému spoločnému rozhodnutiu.
A, pán predseda Viskupič, ďakujem teda za spätnú väzbu. Mohol by som tu na vás vrieskať a nadávať vám, ale asi by to ničomu nepomohlo. Keď ma počúvate, tak mám nádej, že aspoň niečo z toho reálne sa možno... si osvojíte, alebo teda niečo sa z toho reálne potom pretaví do nejakých reálnych skutkov, a to je pre mňa dôležitejšie.
Ďakujem.

Takže ešte raz zopakujem, teraz o slovo podľa rokovacieho poriadku požiadal pán navrhovateľ.
Po ňom sa pripraví pán poslanec Ladislav Kamenický ako poverený člen poslaneckého klubu SMER - sociálna demokracia. Nech sa páči.
Rovnako aj pán navrhovateľ za poslanecký klub ako poverený, poslanecký klub SaS.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, práve sme strávili štyri dni, štyri rokovacie dni rokovaním o forme motivácie pre seniorov na očkovanie. Máme pocit, že sme teda štyri dni strávili rokovaním o pomoci ľuďom, výsledkom je, že cca 250 mil. pôjde seniorom ako ďakovné a ako motivácia na očkovanie. Úprimne verím, že teda toto dokáže tomuto konkrétnemu problému pomôcť.
Ale teraz som už rád, že takmer na konci schôdze sa konečne venujeme rozpočtu, pretože rozpočet je tá skutočná pomoc občanom našej krajiny. Rozpočet je komplexný manuál, čo, ako a za čo bude štát robiť pre svojich občanov. Všetci občania sa museli vzdať časti svojich príjmov a úplne oprávnene očakávajú, že vláda dokáže tieto peniaze rozdeliť čo najlepšie tak, aby celá spoločnosť profitovala čo najviac.
Ja teda hovorím, že až teraz začíname rokovať o tom ako štát, ako vláda, ako my všetci dokážeme pomôcť každému jednému občanovi Slovenska, od bábätiek, ktoré sa práve narodili, cez deti v jasličkách, v škôlkach a našich juniorov vo všetkých ostatných školách. Dnes tiež rozhodujeme o tom, ako budú vyzerať všetky rôzne služby štátu, naše cesty, železnice, či sa budeme môcť v budúcom roku spoľahnúť na zdravotníctvo, či sa dovoláme spravodlivosti alebo napríklad či bude fungovať protipovodňová ochrana. Na druhej strane rozpočet... alebo rozpočtom ľuďom aj firmám hovoríme, ako slobodne budú môcť podnikať, ako veľmi bude štát vstupovať do ľudských i podnikateľských rozhodnutí, ako veľmi budeme výberom časti príjmov ovplyvňovať ich život.
Rozpočet je zákon roka. Som veľmi rád, že po týždni neproduktívnych debát, vzájomného osočovania a vo finále totálneho prerobenia bodu o očkovacej motivácii v pléne sa dostávame ku štátnemu rozpočtu ako dobre pripravenému a dobre odôvodnenému materiálu. Dúfam a verím, že aj rozprava k rozpočtu bude sa bude viac viezť v odbornej rovine, že budeme na seba alebo po sebe namiesto urážok hádzať len dáta a fakty, na ktorých sa zhodneme, pretože som presvedčený, že dáta a fakty sú jedny, a v čom sa môžme líšiť všetci, a je to, že sa budeme baviť, že budeme viesť legitímne diskusie o rozdielnom pohľade na tieto dáta.
Každá budúcnosť začína v minulosti, tak si dovolím krátky predslov, návrat do mája tohto roka. Naposledy sme sa v pléne k téme rozpočtu bavili v máji pri predkladanej úprave rozpočtu na tento rok, teda na rok 2021. Vtedy som vo svojom vystúpení komentoval tak spôsob prípravy a diskusie k úprave, ako aj samotné čísla a dáta k úprave rozpočtu na rok 2021. Dotkli sa ma vtedy opakované slová bohapustý klamár v rozsiahlom komentári pána ministra financií. Čas plynie rýchlo. Dnes máme pred sebou rozpočet na ďalší rok, 2022, ktorý, samozrejme, vychádza zo skutočnosti roka 2021, ktorú vzhľadom na pokročilosť času takmer celú poznáme, a budem sa jej venovať na začiatku môjho vystúpenia. Takto sa vieme spoločne pozrieť aj na dáta a čísla z mája a zhodnotiť výsledok.
Pár slov k mojej úlohe ako predsedu výboru pre financie a rozpočet. Ja osobne som vždy veľmi obozretný pri správe vecí verejných a pri narábaní s verejnými financiami, ktoré sú financiami občanov, nás všetkých. Špeciálne som vždy obozretný pri míňaní, pri výdavkoch. Rovnako nie som náchylný zaťažovať občanov, firmy alebo prácu dodatočnými daňami a odvodmi. Témy verejných financií sú veľmi ťažké, ale málokedy plnia prvé stránky novín či obrazovky televízií. Práve prerokovanie rozpočtu v pléne je priestor na diskusiu o verejných financiách, priestor, kedy sa debata o našich spoločných miliardách dostane aj do médií. Aj keď, bohužiaľ, zasa je nás tu je málo a aj tá pozornosť médií nie je nijak veľká. Každopádne je to priestor, teda kedy môžme poukázať na to, ako tie verejné financie vznikajú a ako sú použité, a teda zároveň je dôležitý aj ten pohľad dozadu a budem sa mu chvíľku venovať, takže k východiskám rozpočtu na rok 2022 je potrebné uviesť nasledovné.
Po prvé výber daní v roku 2021 mimoriadne predčil očakávania a vidíme to v sumáre príjmov za 11 mesiacov, teda za obdobie končiace novembrom. Daňové príjmy za 11 mesiacov sú viac ako 12 mld. eur a predstavujú vyšší výber, ako je suma v upravenom rozpočte. Pri úprave v máji som vtedy márne volal aj po úprave príjmov, pretože už vtedy boli indikácie vyššieho výberu zjavné a trvalé.
Po druhé daň z pridanej hodnoty v roku 2021 rastie medziročne dvojciferne a za 11 mesiacov je už na úrovni celého minulého roka. A to si ale zoberme, že celý I. štvrťrok tohto roku sme mali silný lockdown. Daň z pridanej hodnoty je dokonca za 11 mesiacov do novembra na 99 % rozpočtovaného výberu. Je to presne tá zložka, ktorá nám umožňuje pri vyššom výbere plánovať prípadné zmeny a úpravy jej sadzbe pri niektorých položkách. Preto vnímam aj to, čo som navrhoval už v máji, a následne to znelo viackrát a teraz teda aj pán minister to spomína a to je teda zníženie DPH na určité tovary a služby v gastro, turistickom a cestovnom ruchu a jej zjednotenie s už existujúcou sadzbou na ubytovacie služby. Návrh na úrovni 10 % je veľmi dobrým návrhom a prispeje k lepšej konkurencieschopnosti schopnosti predmetných služieb na Slovensku, a teda by výrazne pomohol cash-flow poskytovateľom týchto služieb.
Tiež som presvedčený, že ak by sme sa teda odhodlali ku 10 % DPH, na Slovensku by pri tejto nižšej sadzbe bolo menej podvodov a únikov a celkový výber tejto dane by nás možno prekvapil. Takže verím, že to bude téma najbližšieho roka.
Poďme k dani z príjmov právnických osôb. Tá je za 11 mesiacov roka 2021 vyššia o 800, jej výber je vyšší o 800 mil. eur a predstavuje teda výrazne vysokú položku pri krytí deficitu schváleného rozpočtu na rok 2021. Tento jav je, zvyšovanie nie je ojedinelým prvkom pre tento rok a je potrebné precízne rozpočtovať aj jej výber pre rok 2022. Vzhľadom na existujúci a trvale sa potvrdzujúci vývoj daňových príjmov roku 2021 sú pre rok 2022 rozpočtované daňové príjmy na konzervatívnej výške tak v riadkoch dane z pridanej hodnoty, ako aj v riadkoch dane z príjmu právnických, ale aj fyzických osôb. Toto nám dáva šancu na pozitívnejší ako plánovaný vývoj.
Verím, že pri predpokladanej úprave rozpočtu na rok 2022, teda niekedy v priebehu budúceho roka pred letom bude priestor na revíziu príjmov a aj na ich reálnejší odhad k úprave rozpočtu. Takýto postup považujem za správny, a teda rád sa, samozrejme, zúčastním potom akýchkoľvek diskusií na tému príjmov štátneho rozpočtu.
Poďme k príjmom z Európskej únie. Naopak, veľkým sklamaním v tomto roku sú zatiaľ príjmy z fondov Európskej únie, ktoré sú aj ku koncu novembra na žalostnej výške, a ide takmer výlučne o príjmy z predchádzajúceho programového obdobia, kde nám teda beží čas a hrozí nám, že príjmy v miliardách eur prepadnú pre nečerpanie. Oproti schválenému upravenému rozpočtu na rok 2021 a jeho deficitu vo výške, tak ako bol vtedy teda tým, zmenou rozpočtu naplánovaný na 11,8 mld. eur, máme ku koncu novembra za 11 mesiacov tohto roka deficit 5 mld. eur. Nemôžem napísať, že len, alebo povedať, že len 5 mld. eur, pretože aj pri tejto výške ide o veľmi vysokú sumu, ktorá, samozrejme, bude musieť byť krytá dodatočným dlhom.
Poďme k výdavkom. Ako problém vidím, že na strane výdavkov v položke tovary a služby s rozpočtom 8 mld. eur je vynaložených len 1,8 mld. eur. V materiáli k rozpočtu na rok 2022 vidíme, že mnohé schválené položky pomoci štátnym organizáciám a firmám, športu, ale aj zdravotníctvu nebudú v roku 2021 financované. Podľa tabuľky 7 ide viac ako 1 mld. na položky, z ktorých mnohé sa do rozpočtu dostali práve tou májovou úpravou v tomto roku. Rovnako je vo východiskách uvedené, že Sociálna poisťovňa nedostane dofinancovanie dôchodkových fondov v rozpočtovanej výške, nakoľko ide o prevedenie, nakoľko ide o prevedenie finančných prostriedkov z vrecka štátneho rozpočtu do vrecka do fondov pre budúcnosť, je otázke, či by nebol správny a vhodný čas prostriedky v rozpočtovanej výške tohto roku previesť, a teda takto posilniť fondy Sociálnej poisťovne. To nie sú peniaze, ktoré sa minú, oni budú k dispozícii pre budúcnosť. Určite je ešte čas aj priestor tento krok prediskutovať, vykonať a takto vlastne pomôcť Sociálnej poisťovni.
Predmetom šetrenia v roku 2021 má byť aj nezaslanie finančných prostriedkov transferov do štátneho, pardon, do zdravotného systému vo výške cca 200 mil. Tieto prostriedky slovenské zdravotníctvo aj v boji s deltou v tretej vlne potrebuje a prihováram sa za jej plné prevedenie z prostriedkov štátneho rozpočtu v roku 2021. Všetky tieto položky sú rozpočtované v roku 2021, a ak budú vynaložené, tak majú pozitívny dopad na budúce rozpočty, pretože sa jedná o jednorazové položky, a teda položky a raz, a raz ich bude treba financovať.
Očakávaný rozpočet v roku 2021 skončí asi aj po vykonaní, keby sa tieto prevody vykonali na ďaleko nižšej úrovni. Úprava v máji na deficit vo výške 11,8 mld. eur bolo podľa mňa nerozvážne opatrenie a finančné trhy vtedy dostali signál, ktorý nebol o Slovensku pozitívny. Upozorňoval som už vtedy na tento signál, že posledné, čo Slovensko potre... že je to posledné, čo Slovensko potrebuje, a preto som bol za revíziu príjmov a ich úpravy smerom hore, čoho dôsledkom by bol nižší ako predpokladaný, nižší predpokladaný deficit. Bola to dobrá lekcia pre nás všetkých, ale nakoniec, a to je dôležité, máme dobré správy pre investorov, ratingové agentúry pre občanov aj pre zamestnávateľov.
Skutočné hospodárenie štátu v roku 2021 bude ďaleko lepšie, ako sa v rozpočtoch verejnej správy predpokladalo. Spomínal to aj pán minister a toto je veľmi dôležitá a dobrá správa. V dôsledku nižšieho deficitu verejnej správy za rok 2021 nebude dramaticky rásť ani dlh Slovenska, zvlášť ak je teda pravdou, že sme na začiatku roka mali veľmi vysoké hotovostné rezervy, ktoré znižujú dôležitý parameter čistého dlhu krajiny. Nebudem sa k tomu bližšie venovať, mali sme to už dnes v rozprave. Ale poďme k samotnému rozpočtu na rok 2022.
Rozpočet na rok 2022 je mimoriadne štedrým rozpočtom, ktorý ráta vo verejnej správe s výdavkami viac ako 49 mld. eur, čo predstavuje takmer 47 % z celkového očakávaného hrubého domáceho produktu za rok 2022. To je fakt vysoké číslo. Už tento rok, rozpočet 2021 predpokladal výdavky vo výške 48,5 mld. eur, ale ako som už uviedol, tieto výdavky sa našťastie nepodarí naplniť. Ak by sa naplnili, bolo by to takmer 50 % hrubého domáceho produktu na tento rok. Som presvedčený alebo sme všetci v strane Sloboda a Solidarita presvedčení a jednotní v tom, že štát má veľmi vysoké výdavky a štát musí na sebe začať šetriť.
Predložený rozpočet na roky ’22 až ’24 predpokladá voči hrubému domácemu produktu pokles výdavkov postupne na spomínaných 47 % v roku 2022, 45 % v roku 2023 a 44% v roku 2024. Sme ale svedkom toho, že výdavky sa každoročne navyšujú v nominálnej výške a my potrebujeme okrem poklesu v percentách, ktoré sa deje vďaka nárastu nominálneho hrubého domáceho produktu, potrebujeme vidieť aj reálny pokles a potrebujeme teda vybudovať reálne efektívny štát. Na to sú potrebné reformy a presmerovanie finančných prostriedkov do kľúčových oblastí, ktoré potrebujú reformy, a šetrenie na úradníkoch v štátnych inštitúciách, v štátnych orgánoch, počínajúc ministerstvami a končiac aj v niektorých prípadoch samosprávami.
Zamestnanci verejnej správy. Musím uviesť, že materiál Rozpočet na rok 2022 obsahuje v tabuľke 49 počty zamestnancov v subjektoch verejnej správy a aj mzdové výdavky na úhradu ich miezd. Nemôžeme byť spokojní s tým, že od roku 2019 rastie počet zamestnancov o 7-tisíc a pre budúci rok dosiahne 429-tisíc zamestnancov. Namiesto poklesu vidíme rast a to aj napriek aj zásadným prepúšťaniam v niektorých sektoroch. Vznikajú nám nové inštitúcie, posilňuje sa namiesto digitalizácie, elektronizácie stav počtu zamestnancov. Ich platobné podmienky sú mnohokrát nadpriemerné a priemerný plat v štátnej správe je veľmi vysoký a trvale rastie. Osobné výdavky sú na rok 2022 rozpočtované vo výške 9,9 mld. eur a predstavujú tak 10 % hrubého domáceho produktu.
Som presvedčený, že po zdolaní pandémie delty aj omikronu sa vieme hneď na začiatku roka 2022 venovať zásadným reformám pri šetrení a na mzdách štátnych zamestnancov, čo sa však, samozrejme, nemá týkať pedagógov a zdravotníkov, ale teda byrokratov, administratívnych síl, prezamestnanosti v nespočetnom množstve úradov, inštitúcií, ale aj odborov na ministerstvách. Fakt potrebujeme inovovať štátnu aj verejnú správu. Ľudí potrebujeme v produktívnej sfére národného hospodárstva, teda tam, kde, kde produkujú hodnoty, nie kde sa hodnoty spotrebúvajú.
Keď sa pozrieme, ako SaS, s reforma... s reformami sme začali, presadili sme balík zmien pod názvom Kilečko 1, v procese je Kilečko 2 a nehodláme v tomto úsilí prestať a poľaviť. Vznikajú nové veci, O. K., častokrát sú, samozrejme, dôležité, ale treba pozerať aj, či už sa historická úloha niektorých inštitúcií úradov neskončila, a pozrieť sa na to, že by vedeli aj skončiť.
Poďme k deficitu štátneho rozpočtu a verejných financií. V minulom roku, teda v roku 2020 sme zaznamenali deficit 5 mld. eur, čo predstavovalo približne 6 % hrubého domáceho produktu, myslím, presne 5,8. Tento rok dosiah... tento rok, teda 2021, dosiahneme veľmi podobný, ale pravdepodobný vyšší deficit, okolo 6 až 8 mld. eur. Ten posledný mesiac v roku vie s tým ešte zamávať. Bude to predstavovať 7 až 8 % z tohtoročného hrubého domáceho produktu. Budúcoročný deficit vo výške okolo 5 mld. eur bude predstavovať asi 5 % z budúcoročného hrubého domáceho produktu. Celkový deficit za roky 2020 až 2022 predstavuje tak spolu približne 15 mld. eur a zhruba 15 % z budúcoročného hrubého domáceho produktu.
Za pandémiu sme zaplatili vysokú daň a zhruba polovica tejto sumy je skutočnou pomocou subjektov... subjektom, ktoré počas pandémii trpeli a trpia. Rovnako táto suma slúžila na pomoc tým pracovníkom a rodinám, ktoré boli nútené zostať doma na pandemických OČR-kách, PN-kách.
Deficit vzniká z medzery medzi skutočnými príjmami verejnej správy, z daní, odvodov a poplatkov od zamestnancov, zamestnávateľov a občanov. Je dobrou správou, že sa popri raste hrubého domáceho produktu a priemyselnej výroby a napriek poklesu stavebnej výroby a aj poklesu aktivít v mnohých segmentoch a sektoroch ekonomiky Slovensko teda stále zaznamenáva rast príjmov do štátnej kasy. Je to dôsledok rastu hrubého domáceho produktu, ale je to aj dôsledok štrukturálnej zmeny, ktorá nastala pri podnikaní na Slovensku. Odborná verejnosť uvidí veľmi pravdepodobne zmenu v daňovej medzere, čo je parameter, ktorý meria, koľko dane z pridanej hodnoty sa v skutočnosti vybralo oproti teoretickej efektívnej daňovej povinnosti pri tejto dani.
Poďme teda k samotnej daňovej medzere. Zasa veľmi dobrá správa. Na Slovensku došlo k masívnemu potlačeniu podvodov v oblasti karuselových schém a okamžitým efektom je už spomínaný nárast vybratej dane z pridanej hodnoty. Nejde len o nárasty v dôsledku zmien štruktúr jednotlivých segmentov, kde, kde je DPH vymeraná a následne zaplatená. Veľmi pravdepodobne však ide teda o stovky miliónov eur na ročnej báze a po náraste v roku 2020 vidíme potvrdenie v roku 2021 a verím, že vieme s rastúcou bázou príjmov na dani z príjmu, pardon, na dani z pridanej hodnoty rátať aj do budúcich rokov.
Vďaka nárastu zamestnanosti aj napriek zložitej pandemickej dobe, čo je zasa veľmi dobrá správa, vidíme nárast vybratých odvodov, ale aj zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb. Tieto financujú dôchodkový fond a ostatné fondy Sociálnej poisťovni a rovnako fondy zdravotného poistenia. Pozitívne správy potrebujeme a prichádzajú už v roku 2021. Verím, že tento trend bude aj v roku 2022, na rok ’22 teda máme tieto fondy v rozpo... alebo tieto príjmy v rozpočte na konzervatívnej úrovni.
Sme dnes v dobe delty, ktorá je na Slovensku na špičke, existuje veľa neznámych a mnoho neistôt, to treba jasne povedať. Som ale presvedčený, že Slovensko má našliapnuté v roku 2022 na lepšie časy a vykročenie z krízy a poklesov počas lockdownov v prvej, druhej či tretej vlne. Predpokladám, že náklady, náklady na riešenie problémov s COVID-om nebudeme mať v roku 2022 rádovo v mesiacoch, ale len v týždňoch. Je nepríjemné, že sa týmito problémami rok ’21 končí a rok ’22 začne, ale tak ako sa na každý kopec stúpa, tak sa jednoducho v jednom momente dosiahne vrchol a potom sa teda z každého kopca ide aj smerom dole a verím, že sme na dobrej ceste ku konsolidácii. Toto návrh rozpočtu na rok 2022 predpokladá a materiál je teda detailne a podrobne spracovaný tak, aby som v ňom či ja, či občania dostali odpovede na mnohé otázky, ktoré máme v súvislosti s financovaním štátnej správy, jej príjmov či výdavkov.
Čo, ďalšie z rizík, čo nemôžem opomenúť, je inflácia, ktorá je jednoznačne dodatočným rizikom pre verejné financie pre budúce roky. Ide o fundamentálny makroekonomický parameter, ktorý, bohužiaľ, nie je a ani pre najbližšie obdobie nebude v našich rukách. Pozorujeme vyjadrenia z veľkých ekonomík, svetových finančných inštitúcií, ale aj z Európskej únie, aj keď najprv sa to hovorilo, ale momentálne to nevyzerá, že ide o krátkodobý nárast inflácie, a je dobré, aby sme sa radšej pripravili na dlhodobo vyššiu fundamentálnu infláciu, a tento parameter, bohužiaľ, ovplyvní naše hospodárenie či už na mikroúrovni, alebo aj na ma... alebo aj na makroúrovni. Okrem sledovania vývoja budeme pozoro... budeme aj pozornosť venovať alebo mali by sme pozornosť venovať aj zavedeniu nástrojov, ktoré dopady nárastov cien tovarov, služieb môžu aspoň čiastočne eliminovať. Makroekonomické predpoklady vo východiskách návrhu rozpočtu na roky ’22 až ’24 sú v tomto ohľade nastavené správne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec, prepáčte, že vás vyrušujem, máme 13.00 hod. a chcem sa vás spýtať, ako dlho ešte máte.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Dve minútky.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Dve minútky?

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Už to dokončíme, ak teda by bol súhlas...

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Tak nech sa páči, dokončite vystúpenie. Ďakujem.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
O. K., takže posledné, posledné dve, dva paragrafy, ktoré by som chcel povedať.
Financovanie dlhu a výška dlhu. Kritickým parametrom súvisiacim s infláciou budú budúce výnosy dlhopisov vydávaných Slovenskom na medzinárodných finančných trhoch. Dnešné úrovne okolo nuly, pri kratších splatnostiach dokonca pod nulou a pri dlhých splatnostiach pod úrovňou jedného percenta umožňujú Slovensku financovať svoj dlh stále lacnejšie.
Tu treba jednoznačne veľmi pochváliť, že veľmi dobrú prácu odvádza pri riadení dlhu Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity. Dokonca si myslím, že pri dobrom vývoji deficitu verejných financií môže byť nárast hrubého dlhu ku koncu roka 2021 oproti roku 2020 mierny a stále zostaneme ako percento z hrubého domáceho produktu pod 60 %, čo je takou tou kritickou hodnotou pre malú otvorenú ekonomiku, ako je Slovensko.
Už len záver. Osobne budem veľmi rád, ak po kvalitnej a odbornej diskusii, ktorú sme mali na výbore pre rozpočet a financie, bude aj diskusia tu v pléne prebiehať odborne a konštruktívne. Ja za seba hlásim, že určite som v rozhodnutí prispieť práve k tejto odbornosti a konštruktívnej diskusie.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o podporu rozpočtu, strana SaS podporí predložený návrh rozpočtu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán spravodajca.
Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode a chcem vás informovať, aby ste sa vedeli tí, ktorí ste pripravení vystúpiť k návrhu o štátnom rozpočte pre budúci rok, ako sa bude táto diskusia vyvíjať.
Teraz bude obedňajšia prestávka do 14.00 hod. O 14.00 hod. budeme pokračovať v prerokúvaní bodov, ktoré sme si ešte minulý týždeň termínovali na štvrtok po hodine otázok. Čiže pôjde povinne hodina otázok a potom pôjdu body, ktoré predkladá pán minister Budaj, potom pán minister Lengvarský a pán minister, pán minister Matovič, a zatiaľ to vyzerá tak, že až po týchto prerokovaných bodoch by mala pokračovať rozprava o rozpočte, o štátnom rozpočte. Ak sa dovtedy nič nezmení, takže toľko pre vašu informáciu.
Prajem vám dobrú chuť a vidíme sa o 14.00 hod.

(Prerušenie rokovania o 13.03 hodiny.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram.
Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hod. jednu otázku na predsedu vlády Slovenskej republiky a trinásť otázok na členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím pána predsedu vlády Eduarda Hegera, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomní: podpredsedníčka vlády a ministerka investícií regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová, zastupuje ju ministerka kultúry Natália Milanová, podpredseda vlády a minister financií Igor Matovič, zastupuje ho ministerka kultúry Natália Milanová, minister vnútra Roman Mikulec, zastupuje ho minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.
Neprítomní sú aj ministri, ktorým neboli položené otázky: podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík, minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan, minister obrany Jaroslav Nagy a minister životného prostredia Ján Budaj.
Ďakujem, skončil som.