51. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Martin, tu presne, tu presne je vidieť, že ten zákon asi si ani nečítal alebo si ho nevidel, len si parafrázoval niečo, ktoré prišlo z nemocnice, a ja viem, že sa tu staváš do takej roly, že zastávaš tých občanov, čo je, čo je na jednej strane O. K.
A na druhej strane tu volanie, sám ich poznáš, tých odborníkov. Ja sa tiež do toho nestavám tak, že tomu rozumiem, ale poctivo som si vypočul aj všetkých tých našich poslancov, tých odborníkov, ktorí tieto pozmeňováky pripravovali, robili, ktorí to predkladali, predkladali, a myslím si, že sa tam urobili dobré veci, že proste tie komisie, ktoré to majú posudzovať jedna je, jedna dáva odporúčanie, jedna dáva, jedna rozhoduje, jedna a ten minister, ten minister, samozrejme, naprieč týmto komisiám, ktoré sú, ktoré budú spravené celým tým spektrom zdravotníkov a tých odborníkov, nemyslím si, že to bude robené len tak pre nič za nič, a si myslím, že to bude na odbornej kvalite a už tu konečne potrebujeme, aj z Plánu obnovy aby sa naozaj postavili nemocnice, aby sa to celé zreformovalo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, kolegovia. No, ja mám pochybnosti práve preto, lebo som prečítal ten list. Tie informácie, ktoré ministerstvo alebo pani poslankyňa Cigániková má, ich vo verejnoprávnej televízii prezentovala tak, že nemocnica je s týmito... konštatovaním nespokojná, resp. skôr to berie ako klamstvo alebo zavádzanie.
A potom tých 237 pozmeňujúcich návrhov, resp. bodov, no nehnevajte sa, ale ak je zákon dobrý, tak ho treba stiahnuť, dať tam pozmeňovacie návrhy, resp. body a potom ho pustiť von. Viete si predstaviť, že taký pozmeňovací návrh, ktorý mení toľko bodov môže byť diametrálne odlišný od toho pôvodného zámeru zákona? O toto ide.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, vážená pani predsedníčka, ctené dámy, vážení páni, myslím si, že informácií aj emócií bolo okolo tohto zákona dosť, a som presvedčený, že tento zákon ešte prinesie množstvo diskusií a zrejme aj výrazný odpor v regiónoch. Nie tento zákon, ale to, keď sa začne plniť, pretože úspech akejkoľvek reformy a nie reformy, ktorá sa týka zdravia a života obyvateľov Slovenskej republiky, potrebuje naozaj podporu odbornú pri takomto veľkom zásahu a potrebuje podporu aj politickú. A videli sme počas priebehu prípravy tohto zákona, počas pripomienkového konania, počas komunikácie, že tá politická podpora ani vnútrokoaličná ešte stále nie je a ani podpora odborná nie je taká, akú si takýto zákon vyžaduje na to, aby bol úspešný.
Do poslednej chvíle ešte včera boli rokovania zástupcov Asociácie nemocníc Slovenska. Boli tu zástupcovia zo samosprávnych krajov. Boli tu podpísané, teda navrhnuté memorandá, ktoré majú garantovať prístup k zdravotnej starostlivosti aj po reforme nielen v nemocničnej, ale aj v ambulantnej sfére. Bolo tu veľa emócií, bolo tu číslo 10 729, ktoré bolo prvé číslo, ktoré bolo oficiálne prezentované ministerstvom zdravotníctva ako počet akútnych lôžok, ktoré sa majú zmeniť na lôžka chronické, a bol tu a je tu Plán obnovy a záväzky Slovenskej republiky, kde v Pláne obnovy je napísané doslova a do písmena, že sa má zmeniť 40 % nemocníc. To ešte ani nesedí s tým číslom 10 729, lebo to hovorí iba o akútnych lôžkach, a je to približne 38 %.
Potom prišli pozmeňujúce návrhy. Tak ako vravel kolega, s obrovským množstvom bodov, ktoré boli síce väčšinou legislatívne, ale boli tam aj obsahové zmeny. Na poslednú chvíľu sa snažilo nájsť nejaké kompromisy. Čiže nešlo to ani náhodou tak, ako by si tento zákon vyžadoval, a myslím si, že keď sa tento zákon prijme a keď sa začne implementovať, tak sa mnoho ďalších problémov ešte objaví.
Myslím si, že chyba sa stala na začiatku. To môžem rovno povedať, to nie je chyba ministra Lengvarského, lebo on pri tom začiatku nebol, ale chyba sa stala na začiatku, keď sa začal dom tejto reformy budovať od strechy. Začalo sa to na ministerstve zdravotníctva od zeleného stola ľuďmi, ktorých väčšina reálne pri lôžku pacienta nikdy nestáli a zdravotnú starostlivosť neposkytovali, a začalo sa to budovať bez toho, aby tá úvodná komunikácia, ktorá je vždy dôležitá pri akejkoľvek príprave, bola s tými, ktorých sa to dotýkať má, pretože tento zákon sa dotýkať nemá Bratislavy, Košíc ani krajských miest, ale má sa dotýkať života v regiónoch, v ktorých mnohí z vás žijú, pretože dotýka sa väčšinou nemocníc, ktoré sú, ak nie väčšinou, takmer výlučne nemocnice, ktoré väčšinou sú v okresoch, ktoré majú už teraz relatívne vysokú nezamestnanosť, ktoré sú okrajové.
A dovolím si tvrdiť, že na základe zákona a prezentácie, kde sa hovorí, že 90 % obyvateľom Slovenska bude zaručená dostupná zdravotná starostlivosť do 30 minút. Aj to hovorí o tom, že 10 % obyvateľov Slovenska, a to ste zase vy, ktorí nežijete vo veľkých mestách, tá zdravotná starostlivosť zabezpečená v tomto dosahu nebude. Čiže tento zákon svojím spôsobom obetuváva časť obyvateľstva, ktorá žije už teraz v ťažko skúšaných regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, a práve v týchto regiónoch býva nemocnica tým nielen vo väčšine prípadov najväčším zamestnávateľom, ale aj výrazným stabilizačným prvkom života v regióne, preto keď hovorím, že úspech potrebuje podporu politickú, odbornú a, samozrejme, aj podporu ľudí, tak tu od začiatku, keď sa tento zákon začal komunikovať, tu prichádzalo opačne, prichádzal tu odpor a strach, pretože či je to Snina, Svidník, Kežmarok, Trebišov, je, my nevieme, ktoré nemocnice tam budú, lebo unikli nejaké zoznamy, ale niekto v tom zozname bude, kde sa bude meniť akútna starostlivosť na chronickú. No niekto tam byť musí, pretože sme si to dali ako Slovenská republika do Plánu obnovy, kde sme zadefinovali aj čísla, a číslo 40 % je v Pláne obnovy napísané.
A keďže tá komunikácia a celá príprava nešla, ako mala byť, vzbudila mimoriadny odpor, a aj preto, napriek tomu, že v Pláne obnovy je napísané, že súčasťou schválených cieľov do 31. 12. 2021 je aj, mal by byť aj nejaký zoznam nemocníc, tam sa doslova píše, že nemocnice typu A, sa povie, akú, aká úroveň zdravotnej starostlivosti sa tam bude poskytovať, a pretože ten odpor vznikol, tak sa povedalo, že sa zoznam nemocníc, ktorý je kľúčovým problémom v tomto zákone, posunie až po komunálnych voľbách, teda na koniec roka 2022. No a tým sa deje aj to, že tá neistota sa teda posúva o rok. Tá neistota reálne v praxi znamená, že už teraz majú riaditelia nemocníc, ktoré môžu byť potenciálne ohrozené, problém prijímať akéhokoľvek zamestnanca, pretože mladý lekár nepríde do nemocnice na akútne oddelenie, keď vie, že táto nemocnica sa môže zmeniť z akútnej na chronickú, a zároveň vie, že si nevie ani svoju špecializáciu urobiť práve v tejto nemocnici, pretože to oddelenie, chirurgia, interná aj gynekológia, pediatria, akékoľvek, neurológia, akýkoľvek akút... odbor s akútnymi lôžkami tam môže, môže zaniknúť.
Okrem tej stabilizácie regiónov je druhý problém aj to, že do mnohých nemocníc teda boli schválené v rokoch 2017, ’18, ’19 eurofondy, a nielen na chronické, ale väčšinou na poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti, čiže je tam päťročná udržateľnosť nevyhnutná, aby sme nemuseli nič vracať, ale aj to by sa dalo možno vyriešiť nejakými posuvnými... postupnými zmenami tak, aby sme, sme nevracali tieto peniaze, ale tým najväčším tlakom a ja som presvedčený, že ten zákon by si... mal dostať viac priestoru, je teda Plán obnovy a peniaze, ktoré máme z neho získať. Tým, že sme, že teda sa ohlásilo, že plán nemocníc, ktoré majú byť transformované, teda majú sa rušiť akútne lôžka a meniť na chronické, doliečovacie či rehabilitačné, bude až koncom roka 2022, tým pádom sa aj všetko, čo na to nadväzuje v Pláne obnovy, posúva, lebo potom, keď bude jasné, kde sa čo bude v nemocniciach meniť alebo rušiť, potom sa k tomu musí dostavať systém záchrannej zdravotnej služby, a až keď bude jasné, čo sa kde rušiť, bude rušiť, sa... sa bude vedieť, čo kde treba teda dobudovať. A hovorím to preto, lebo som presvedčený, že... (kýchnutie v sále) - na zdravie -, že v Pláne obnovy už teraz sme v situácii, že nebudeme stíhať termíny. A hovorím to preto, lebo keď si Plán obnovy prečítate, zistíte, že Slovenská republika tam má nejaké záväzky v I. aj v IV. kvartáli 2024, a to je to, že budú pripravené projektové dokumentácie alebo že bude pripravený už realizačný projekt aj s verejným obstarávaním, teda že sa začne stavať a že sa to dokončí tak, aby peniaze mohli byť do konca roka 2026 zaplatené.
Čiže na základe toho, ako to pomaly ide, ako sa to posúva, je reálny predpoklad, že tie peniaze aj tak sa využiť nestihnú. Nehovoríme už o stavbe nových nemocníc, kde ten proces obstarávania, ale vôbec celý proces získania povolenia na realizačný proces je veľmi dlhý, a teda som navrhol a stále si myslím, že schvaľovať tento zákona alebo schváliť ho dnes je predčasné, a keď je ochota zo strany nemocníc v regiónoch pracovať na systéme zmien akútnych lôžok na chronické, keď oni tvrdia, že si vedia predstaviť pripraviť nejaké návrhy z nie redukcie 11-tisíc akútnych lôžok na chron... a teda ich zmeniť na chronické, ale možno 4-5-tisíc, tak asi by sa to takto malo robiť a to je o tom, že ten dom, že tá veľká reforma stratifikácie by sa mala robiť od základov.
Opakujem, je to veľká zmena, ktorá zatiaľ narazila na veľký odpor, ktorý sa pri reálnych krokoch, keď sa niečo bude v regióne strácať, bude len zvyšovať.
Druhý problém je, že napriek tomu, že sa deklaruje, že je tam zahrnutá aj ambulantná starostlivosť, je tam zahrnutá iba čiastočne. Zahrnutie ambulantnej starostlivosti do akejkoľvek reformy musí byť komplexné nielen všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dospelých, ale aj špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Aj preto prišla výzva z Banskobystrického, Prešovského, Košického kraja, Lekárskeho odborového združenia, aby bola istota, že keď niečo bude zanikať, tak niečo bude vznikať, aby tá cesta pacienta a jeho liečba a diagnostika boli čo najoptimálnejšie a hlavne aby boli lepšie ako doteraz.
Samozrejme, aj tí ľudia v nemocniciach sa cítia dotknutí, lebo, opakujem, žiaden zoznam teda podľa ministerstva zatiaľ nie je, ale niekde sa tie lôžka transformovať budú musieť, a keby, pretože sme sa tu zaviazali v Pláne obnovy, a keď nepristúpime k revízii Plánu obnovy, tak tie peniaze, buď to urobíme nasilu, alebo tie peniaze nezískame. A preto je aj zlé to, že sa nezačalo pri akomkoľvek analýze a návrhu na ministerstve zdravotníctva začať komunikovať s regiónmi, lebo som presvedčený, že by sa cesta našla, tak ako sa svojho času našla v Kežmarku, kde sa nemocnica dohodla s okolitými nemocnicami, zrušili lôžkovú chirurgiu, otvorili tam jednodňovú chirurgiu, urobilo sa to k spokojnosti, dostali eurofondy na posilnenie inej časti a jednoducho to funguje. To znamená, že my keď niečo rušíme, a to robíme s tými, ktorých sa to týka, tak sa ten systém nájsť dá. Keď sa to robí zhora, analyticky, lebo v tabuľkách to sedí, tak potom je z toho takýto výsledok.
A chyba bola aj tá, že naozaj tí ľudia do tých regiónov neprišli, lebo možno si pamätáte problém Svidníka, kto išiel z Prešova do Svidníka, vie, že keď tam ide 5-tisíc kamiónov denne, môžte tam mať aj desaťkrát toľko sanitiek alebo záchrannej služby, tie sanitky tie kamióny nemajú predbehnúť ako v tých kľukatých cestách. Letecká záchranná služba - v Svidníckom okrese podľa pani primátorky je len 60 dní, keď sa lietať dá, čiže to sú praktické problémy, ktorý život v regiónoch prichádza a ktorý, bohužiaľ, ľudia, ktorí sa sústredili na túto reformu, nevzali, nevzali v úvahy.
Čiže ak sa ten zákon schváli, myslím si, že okrem nepokoja, zneistenia a ohrozenia stabilizácie života v regiónoch si sami môžme urobiť problém, a myslím si, že je stále čas na to, aby sa to posunulo, keď je ambícia z tých, ktorých sa to týka, spolupracovať a hľadať nejaké riešenie, asi by sme ich mali vypočuť a možno sa k tomu vrátiť na februárovej schôdzi, alebo kedy sa nejaký konsenzus nielen na tom, že kto bude schvaľovať a kto bude posledný, kto bude rozhodujúci a či rozhodnutie komisie pre ministra bude záväzné, alebo nie, a možno sa na to pozrieť komplexne, aby sa zavolala ambulantná sféra, do toho poskytovatelia vyšetrovacích zložiek, nemocnice, ktorých sa to týka, aby sa to naozaj začalo robiť z regiónu, kde k zmene dôjsť má.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem. Pán kolega, presne ste to pomenovali. Napríklad ja som spomenul tú nemocnicu v Snine, je to nemocnica na okraji Slovenska.
Najbližších 50 kilometrov po ukrajinskej hranici nie je nič a na druhú stranu je 20 km nemocnica v Humennom, to znamená, máme tam 70-kilometrový okruh, kde ak sa nemocnica zruší, bude problém pri tejto infraštruktúre, ktorá tam je, cestná, myslím, infraštruktúra, sú tam cesty, ktoré sú v zimnom období ťažko udržiavateľné, sú tam jednoducho, táto zdravotná starostlivosť na východnom Slovensku skončí, akonáhle tam nemocnica v Snine nebude.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Richard, správne si povedal, že by sme mali viac pri rôznych zmenách, a obzvlášť pri takýchto veľkých zmenách, ktoré sa chystajú v zdravotníctve, a práve v tomto zlom čase komunikovať viac s tými regiónmi, s mestami, kde sú tieto nemocnice, pretože oni najlepšie vedia, čo v týchto nemocniciach, v týchto regiónoch potrebujú, a nie je to len naozaj zobrať kružítko na ministerstve zdravotníctva a urobiť nejaké, nejaké kružnice dostupnosti, časovo to rátať a tak ďalej, pretože to nie je nejaká reforma, ale proste skôr oddialenie poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti pre občanov, ktorí žijú v týchto, v týchto regiónoch. Tiež mám tie informácie, keď sa dozvedeli mladí lekári, ktorí chcú si robiť atestáciu v tých nemocniciach, ktoré už v týchto zoznamoch boli, tak tú atestáciu si tam ani nezačali robiť, ani tam nenastúpili, pretože nevedia alebo boja sa o to, že tieto nemocnice skončia a on tú atestáciu v tej danej nemocnici neurobí.
Tiež si hovoril správne, že začali sme ten dom stavať niekde naopak, od strechy, a potvrdzuje to aj stanovisko samosprávnych krajov, SK8, že mali sme začať zlepšením všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti a až potom riešiť nejaké presuny lôžok v ústavnej zdravotnej starostlivosti, takže to je, to je tiež pravda, a proste mali by sme to začať úplne, úplne niekde, niekde inde.
A posledná vec, ktorú chcem povedať v tejto krátkej faktickej, že, Richard, presne tak to bolo, načo robíme ten zákon teraz. Načo? Ja by som potreboval tiež na to, na to odpoveď, že načo ten zákon teraz robíme takýmto spôsobom.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán Raši, ja som presvedčený o tom, že vy ako lekár viete o pomeroch v tých nemocniciach, že vy ako odborník, lekár máte k tomu čo povedať, to nepopieram, ale troška mi prekáža to, že hovoríte o tom, že netreba nepokoje, netreba zneisťovať tých ľudí, treba ísť za nimi, treba im vysvetľovať - a vy ste chodili za ľuďmi, aj teraz som si to otvoril tú, pardon, 11. júna 2021 ste na tlačovke, hovoríte o referende, ale je tu aj fotka, kde pán Blcháč, myslím, drží zoznam pôrodníc, ktoré sa majú zrušiť, a ja som vtedy na to upozorňoval, vy ste do obehu pustili zoznam lôžok, vlastne pardon, pôrodníc a oddelení, ktoré sa majú zrušiť, a medzi pôrodnicami ste mali napríklad pôrodnicu v Levoči, ktorá sa zrušila v roku 2011, a mali ste tam aj pôrodnicu v Malackách, ktorá sa zrušila v roku 2003.
Tak mi povedzte, pán Raši, že či toto je dobrý spôsob, ako ľuďom vysvetľovať, že či nie ste náhodou na tej druhej strane, tak ako Fico chodí po Slovensku a rozoštváva ľudí, a vy prídete s nejakým zoznamom, že 30 pôrodníc sa má rušiť, ja to tu mám pred sebou pekne otvorené a sú tam napríklad Malacky a Levoča, ktoré dávno pôrodnice nemajú.
Ďakujem.

No ono neni také rozhodujúce až to, či sa zruší 30 pôrodníc, alebo ich bude len 25, alebo dokonca 20, ale faktom je to, že rušiť sa budú a budú sa rušiť mnohé nemocnice. Tak ako pán kolega Raši to veľmi správne ako pomenoval, že ten odpor v tých regiónoch bude veľký. Prečo? Lebo nikto s nimi tieto veci neprediskutoval. V podstate toto malo predchádzať vôbec nejakej tej reforme, že v podstate to ministerstvo malo pracovať viac v tých regiónoch, osloviť ako tie konkrétne nemocnice a nájsť tú optimálnu možnosť, aby tá sieť nemocníc bola čo najlepšia. Samozrejme, ten východ Slovenska a spomínaná nemocnica v Snine, to je veľmi zložitý problém, tak jednak aj tá cestná doprava, že tá sanitka a tá dostupnosť do tých 30 minút, keď tie cesty sú katastrofálne na tom východe, nie je to možné ako dosiahnuť.
Samozrejme, tie veľké mestá, ktoré si spomenul tuná, Bratislava a Košice, tie sa nemusia toho tak obávať. Však myslím si, že dokonca aj tie krajské mestá, že sa ich to nejak nedotkne, ale tie menšie mestá, kde majú naozaj iba jednu nemocnicu, a teraz aj tú nemocnicu zrušia a tá spádovosť, keď a dostupnosť sa mimoriadne vzdiali, keď aj o ďalších 30 km alebo 50 km, tá dostupnosť pre mnohých ľudí sa to stane veľmi nedostupná, tá zdravotná starostlivosť.
A tie akútne lôžka meniť ako na chronické, tak človek sa tak nad tým zamýšľa, že ktoré z týchto lôžok sú dôležitejšie, či tie chronické lôžka. Tie chronické na druhej strane sú veľmi náročné a z dlhodobého hľadiska, keď dlho pretrvávajú, myslím si, že tie akútne sú oveľa dôležitejšie, aby flexibilnejšie fungovalo naše zdravotníctvo.

Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým, čo dali poznámky. No myslím si, že aj na obsahu tých faktických poznámok vidno, že ich dávali ľudia, ktorí nežijú v Bratislave, či Jaro Baška, Štefan Kuffa alebo pán poslanec Čepček. Ale hlavne ste videli, že rozprávajú ľudia, ktorí sa s tými problémami stretávajú, lebo žijú v regióne.
A pán poslanec Baška povedal, že aj SK8, keď si vezmete SK8, tak okrem Jaroslava Bašku tam naozaj nie je nikto, ktorý by bol nominantom súčasnej opozície. Sú tam župani, ktorí boli zvolení s podporou súčasných koaličných strán a sú proti tomu, lebo to nie je urobené tak, ako to robené má byť.
Do regiónov chodím preto, že ma tam volajú a navštívil som asi len sedem nemocníc, mám pozvania skoro zo všetkých nemocníc, aby som tam išiel, lebo ľudia chcú, aby mohli niekomu povedať, ako sa, čo tam je, čo je problém, v čom sú výnimoční a čo sú špecifiká nemocnice aj regiónu, takže ja tam nechodím rozoštvávať, ja chodím počúvať, pán poslanec Šefčík, a čo počujem, tak to potom hovorím ďalej. A to ešte vám musím povedať, že napriek tomu, že som osobitný... že som opozičný poslanec, tak moje výstupy sú slabým odvarom toho, čo dáva ako výstup pán predseda parlamentu Kollár, ktorý je ešte zatiaľ koaličným predsedom parlamentu, takže...
Ale možno aj tá vaša faktická poznámka o tých gynekológiách hovorí o tom, že vy to o tých pôrodniciach, väčšinou sú to gynekologicko-pôrodnícke oddelenia, hovorí o tom, že vy tiež nemáte argumentáciu na podporu tohto zákona, a, mimochodom, keď sme, keď som niečo zverejnil, tak to bolo len zoznam, ktorý bol medializovaný v denníkoch, čiže žiadne vlastné tvorby sme nerobili, ale zverejnil som to, čo bolo v médiách.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť teraz v druhom čítaní a nadviažem na tie veci a niektoré aj zopakujem, o ktorých som hovoril už v prvom čítaní o prerokovaní tohto, tohto zákona.
Naozaj tých 237 pozmeňovákov prekvapilo aj, prekvapilo aj mňa a dúfam, že, ste sa bavili aj s pánom poslancom Beluským (povedané so smiechom), že ak to chceme trošku predĺžiť, že by dal niekto procedurálny návrh, že by sme o každom hlasovali zvlášť, ale to, dúfam, že nikto v pléne nechce a nikto to, nikto to nenavrhne.
Ja začnem asi tým stanoviskom a postojom zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja, kde teda naozaj budú dotknuté aj nemocnice touto, touto veľkou zmenou, touto veľkou reformou v Trenčianskom kraji, a musím povedať, že zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja prijalo dve uznesenia.
To prvé bolo, že treba začať podobne, ako aj stanoviská SK8, čiže ôsmich samosprávnych krajov, treba začať posilnením všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti, pretože tá naozaj by mala odbremeniť čo najviac aj tieto nemocnice, a vidíme to nielen v našom kraji, že nám chýbajú všeobecní lekári, lekári špecialisti, na Hornej Nitre napríklad teraz ďalší onkologický lekár, ktorý vážne ochorel, tak tá onkológia na Hornej Nitre máme úplne, úplne vybuchnutú. Čiže tým treba začať a nezačať stavať ten dom, ako vravel kolega Raši, niekde, niekde od strechy, ale od silných základov. A myslím, že práve tá všeobecná a špecializovaná ambulantná starostlivosť je veľkým problémom nielen v našom kraji, ale aj na celom Slovensku. To bolo, to bolo, to bolo také to prvé uznesenie zastupiteľstva.
To druhé uznesenie zastupiteľstva, vrátili sme sa k tomu na ďalších, na ďalších rokovaniach, bolo to, že odmietame úplne tento, tento zákon takýmto spôsobom ho predkladať, a tie veci, ktoré sú v tomto zákone, teda zastupiteľstvo odmietlo. Chcem povedať, že sú to, to odmietnutie aj to uznesenie zastupiteľstva bolo odmietnuté veľkými, veľkým počtom hlasov teraz nielen nejakých opozičných poslancov, ale aj koaličných poslancov, myslím, keď sa delíme na koalíciu a opozíciu v rámci tejto vlády a tohto parlamentu, čiže neboli to len nejakí opoziční poslanci, ale hlasovalo za to veľa poslancov aj tých, ktorí tvoria súčasnú, súčasnú koalíciu. Čiže to sme, to sme odmietli.
A keď som teraz v Trenčianskom kraji, tak chcem povedať, že podľa tých zverejnených, resp. uniknutých máp, ktoré, ktoré sa objavili na verejnosti, a pred tým, teda než poviem, ktorých nemocníc sa to týka u nás v Trenčianskom kraji, tak poviem tú skladbu tých nemocníc, ktorú máme. U nás je to Fakultná nemocnica Trenčín, ktorá patrí pod rezort zdravotníctva, pod zdravotníctvo cez neziskovú organizáciu patria ďalšie dve nemocnice, pod rezort zdravotníctva, to je špecializovaná nemocnica v Novom meste nad Váhom, kde je, teda okrem ODCH je tam to interné oddelenie a táto nemocnica napríklad celý minulý rok bola čisto stanovená ministerstvom zdravotníctva ako červená, červená nemocnica, ďalej je tam Nemocnica s poliklinikou Ilava, ktorá je tiež neziskovou organizáciou, ktorú má teda ministerstvo zdravotníctva založenú, a potom tam máme vúckarské nemocnice, to je nemocnica v Bojniciach, ktorá je našou najväčšou nemocnicou, Nemocnica Považská Bystrica, tiež porovnateľná, o niečo, o niečo menšia a potom je tam najmenšia naša nemocnica, Nemocnica s poliklinikou na Myjave, čiže na odľahlých kopaniciach. Ešte tam máme bývalé dve mestské nemocnice, ktoré sa volajú stále ako nemocnice, aj keď sú tam už len ambulancie a LDCH, to sú nemocnice v Bánovciach a v Handlovej, tie teraz prevádzkuje spoločnosť AGEL, a Nemocnica s poliklinikou Partizánske, tú prevádzkuje Svet zdravia. Je tam ešte aj väzenská nemocnica, ktorá je v Trenčíne, ale to je osobitná, osobitná kapitola.
Čiže z týchto nemocníc, reálne keď si to zoberieme, funguje Fakultná nemocnica v Trenčíne ako nemocnica, potom tri vúckarské nemocnice: Myjava, Považská a Bojnice. A tie sú pekne rozdelené v rámci celého kraja, považská zabezpečuje sever kraja, Bojnice zabezpečuje a sú porovnateľné s fakultnou nemocnicou, veľkosťou s Fakultnou nemocnicou v Trenčíne, zabezpečuje Hornú Nitru a myjavská, najmenšia nemocnica, zabezpečuje vlastne ten kopaničiarsky, celý kopaničiarsky región kvôli zlej dostupnosti do krajského mesta Trenčín. Tie ďalšie nemocnice, ktoré som spomínal, naozaj oni už majú len tie, tie ODCH-áčka, tie oddelenia dlhodobej starostlivosti, tých sa to nedotkne. Ale z tej mapy, ktorú sme videli, sa to dotkne teda našej najmenšej nemocnice župnej, Nemocnice s poliklinikou na Myjave, do ktorej župa investovala, teda nielen do tejto, ale do banskobystrickej nemocnice aj do bojnickej nemocnice nemalé finančné prostriedky, máme tam napríklad nové oddelenie multidisciplinárnej intenzívnej starostlivosti, kde sme teda spojili dve jisky s árom, a myslím, že je to veľmi moderné, moderné oddelenie, ktoré momentálne je využité na covidových pacientov s dýchačmi, s umelými pľúcnymi ventiláciami aj hore z Kysúc a z Oravy. Je to nemocnica, ktorá je naozaj na okraji kraja, zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre všetkých tých ľudí, ktorí v tých lazoch na tých kopaniciach, kopaniciach, ja si neviem naozaj predstaviť, ak by táto nemocnica tam nefungovala a bola by zrušená, ako by tí ľudia s tými sanitkami chodili do krajského mesta Trenčín. Je to naozaj veľmi ďaleko.
Čo sa týka Nemocnice s poliklinikou Partizánske, tá bola tiež na tom zozname, že sa stane komunitnou nemocnicou, podobne ako myjavská nemocnica, tú prevádzkuje Svet zdravia a táto nemocnica tiež, si myslím, že robí celkom zaujímavé výsledky aj zaujímavé, zaujímavé čísla a myslím si, že je veľmi potrebná tiež pre okres, pre okres Partizánske. Čiže to sú, to sú, všetko nemocnie, ktoré nejakým spôsobom zabezpečujú tú zdravotnú
starostlivosť, ústavnú zdravotnú starostlivosť v Trenčianskom kraji, aj keď gro tých výkonov robí fakultná nemocnica, tri župné nemocnice a ešte teda tá Nemocnica s poliklinikou, s poliklinikou Partizánske.
Čo sa týka samotného stanoviska SK8 a tých desať bodov, ktoré sa vlastne ešte nejakým spôsobom predstavili prednedávnom, tak naozaj tá prvá požiadavka je, a s ktorou sa stretávame v týchto regiónoch viac, viac zabezpečiť, samozrejme, to je dlhodobý problém, to neni problém dvoch, troch rokov, desiatich rokov, pätnástich rokov, ale viac, pretože naozaj tí lekári, či už v tej všeobecnej sfére ambulantnej, ale aj tí špecializovaní, nám títo lekári naozaj v kraji, ale aj na celom Slovensku, Slovensku chýbajú, sú prestárli. Čiže poďme začať nejakú tú optimalizáciu alebo tie nové veci, podporu poskytovania zdravotnej starostlivosti práve týmto riešením a posilnením všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti v jednotlivých regiónoch, v jednotlivých dolinách, v jednotlivých strediskových obciach, pretože tí ľudia to tam naozaj, naozaj potrebujú.
Nerobme teraz, načo by sme, načo pôjdeme my teraz upratovať, upratovať tie lôžka, podľa mňa aj ten Plán obnovy vám ponúka teda niekoľko stoviek miliónov, možno vyše miliardy, miliardy euro na výstavbu, rekonštrukcie nemocníc. Asi viete, že ktoré asi nemocnice už máte vytypované, ktoré by to mali byť, a ja mám tiež obavu, že či vôbec do roku 2026 sa nejaká úplne nová nemocnica vystavia tu v hlavnom meste Bratislava. Ja si myslím že nie, že máme na to päť rokov, je koniec roka 2021 a do roku 2026 všetko zbehnúť, myslím si, že to bude, to bude nemožné.
Skôr tie finančné prostriedky sa mali použiť aj do, aj do regiónov, a nielen teda na štátne nemocnice, ale aj, aj nemocnice iných zriaďovateľov a s tými, ktorými počítate.
Viete, hovorí sa veľakrát sa hovorilo, argumentovalo, že tento zákon musíme teraz prijať z toho dôvodu, že chceme zbierať dáta, údaje a tak ďalej najskôr, tak potom, ak tie dáta nemáme, tak načo ten zákon teraz prijímame, my tie dáta môžeme zbierať aj bez prijatia tohto zákona. A som... skôr je to pravda, že my tie dáta máme. Tie dáta majú poisťovne, má ich ministerstvo zdravotníctva, majú ich všetci, kde boli aké reoperácie, kde sa zbabrali operácie, kde je aká kvalita a tak ďalej, tým myslím, že aj tie ukazovatele sú už dávnejšie a dávno stanovené, takže neobstojí ten dôvod, že ten zákon musíme prijať preto, aby sme teraz začali zbierať, zbierať dáta o zdravotnej, o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej kvalite v rámci celého, celého Slovenska. Je to naozaj zákon, ktorý dá veľmi silnú kompetenciu pre rezort ministerstva zdravotníctva, O. K., ale naozaj prečo ten zákon prijímame teraz, poďme naozaj sa venovať investičnej výstavbe, poďme do tých nemocníc, nemocníc zainvestovať, poďme to, poďme to urobiť teraz a potom riešme nejaký presun akútnych lôžok na chronické, resp., dlhodobé, lôžka dlhodobej starostlivosti. Ja by som, ja by som, ja by som takto išiel, takúto, takúto postupnosť by som, by som robil, robil ja.
Čiže poďme vystavať, rekonštruovať, modernizovať tieto nemocnice, poďme riešiť všeobecnú a špecializovanú ambulantnú starostlivosť a potom upratujme tie lôžka naprieč celým Slovenskom, ktoré lôžka kde akým spôsobom majú byť, a myslím, že aj tie lôžka v rámci aj tých oddelení sa dajú urobiť tzv. tie plávajúce lôžka, my to chceme tiež urobiť v jednej z našich nemocníc takýmto spôsobom a viem, že to umožňuje aj nejaké obdobie, aj tie sestry, ktoré sú, aj ten zdravotný personál, že už môžu byť použité nielen na jednom oddelení, kedysi to bolo úplne striktné, teraz je to uvoľnenejšie, tie sestry môžu byť aj na tých plávajúcich lôžkach a použité na rôznych, na rôznych oddeleniach, záleží na tom, ktorých chorôb v ktorom čase je, v ktorom čase je viac. Ale myslím si, že teraz schvaľovať takýto zákon je podľa mňa, podľa mňa zbytočné a je to naozaj taká bianko zmenka pre rezort zdravotníctva.
Ja som sa pýtal aj v debate v prvom čítaní, že či je ešte nejaká iná krajina, členská krajina Európskej únie, ktorá si dala do Plánu obnovy takéto, takéto záväzky proste, zmeniť tú ústavnú starostlivosť, zmeniť tú sieť celú v rámci celého Slovenska, že či je nejaká takáto krajina ešte, a druhá vec, ak aj je nejaká taká, takáto krajina, alebo teda je to len Slovensko, tak sa pýtam, prečo nejakým spôsobom neoslovíme znovu Ursulu von der Leyen: „A, počúvajte, tieto peniaze chceme použiť takto teraz a budeme tú ústavnú, budeme tú lôžkovú starostlivosť, tú ústavnú zdravotnú riešiť, riešiť neskôr, budeme ju riešiť následne.“ A to z toho dôvodu, pretože ten argument je naozaj veľmi dôležitý teraz, a myslím, že by ho aj Brusel pochopil, keď sa robil aj Plán obnovy, nevedelo sa, akým spôsobom bude zaťažený systém zdravotnícky nielen u nás na Slovensku, ale v ďalších členských krajinách EÚ, z dôvodu tohto korona-, koronavírusu, ja si myslím, že by to Európska komisia naozaj, naozaj pochopila, a robiť teraz takéto výrazné a závažné zmeny do systému poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti v tomto období, si myslím, že nie je dobré, je to samovražda.
Ten zákon prejde, ale potom tie vykonávacie predpisy, tie kroky, ktoré sa budú následne robiť, podľa mňa to až zdvihne ľudí zo stoličiek. Len pokiaľ sa tu debatuje o tomto v parlamente, je to len na papieri, schváli sa zákon, ktorý vyjde v Zbierke zákonov, to ešte ľudia tak necítia, ale až potom, keď sa bude siahať na jednotlivé oddelenia, že v tej nemocnici, v tej, v tej, skončia takéto oddelenia, takéto, tak podľa mňa potom budú ľudia, potom sa ľudia až z tých regiónov, regiónov ukážu.
My sme navrhovali aj iný zákon, ale teraz ako strana, že bolo by dobré nejakým spôsobom zastabilizovať ten zdravotný personál a zvýšiť tie mzdy alebo prispieť tými mzdami zo štátneho rozpočtu okolo 300 mil. eur, ja si myslím, že to, aj Laco Kamenický tu je, že to budeme navrhovať asi až v zákone o štátnom rozpočte, že vyčleniť finančné prostriedky práve na stabilizáciu tohto zdravotného personálu a dorovnať tie mzdy aspoň na tie okolité, okolité krajiny V4, resp. Rakúska, tam, kde nám toho zdravotníckeho personálu najviac, najviac odchádza.
A, samozrejme, je to aj to pracovné prostredie. Čiže tie finančné prostriedky, ktoré máme získať z Plánu obnovy, poďme riešiť jednotlivé projekty, územné rozhodnutia, projektové dokumentácie, rozhodnutia, povolenia, poďme riešiť realizačné projekty, realizačné projektové dokumentácie a tak ďalej, aby sa to naozaj do toho roku 2026 stihlo.
Ja si myslím, že už aj takto je na ministerstve zdravotníctva dávno nakreslené, aká bude tá sieť tých nemocníc, a toto je len proste zákon, ktorý sa teraz príjme a podľa ktorého sa to vlastne celé, celé zbehne, preto hovorím aj niektorí ďalší ľudia hovoria, že, vy, pán minister, hovoríte, že nejde sa žiadna nemocnica rušiť, aj tie toho, tie komunitné nemocnice, ten piaty stupeň že je tiež teda komunitná nemocnica, hej. Podľa mňa je nemocnica vtedy nemocnica, ak má poriadne operačné sály, má ARO, má jednotky intenzívnej starostlivosti a má aj svoj urgentný príjem. Teraz v legislatíve je to urgent prvého, resp. druhého, druhého typu. To tieto komunitné nemocnice asi nebudú všetko obsahovať, čiže mohli sme to rovno nazvať zariadenia sociálnej starostlivosti alebo zariadenia, ktoré sa starajú o dlhodobo chorých. Ja to chápem, podľa mňa to aj takto skončí a takto to, a takto to aj, takto to aj bude.
Vieme, že tú dlhodobú starostlivosť, je problém s ňou, teda s poskytovaním keď sú ľudia napríklad aj na, na tých doliečovákoch a tak ďalej, sú tam možno 21 dní, je tam nejaká platba, potom sa to nejako predĺži, ale potom tie rodiny nevedia tých ľudí, ktorí majú nejakú mozgovú príhodu alebo proste vyžadujú túto dlhodobú starostlivosť, nevieme tých ľudí nejakým spôsobom umiestniť. A tu by ste mali skôr možno viac spolupracovať a to je ten veľký medzirezortizmus, ktorý tu je dlhé roky na tomto Slovensku nejakým spôsobom zachovávaný a ktorý tu naozaj je medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí, rodiny a ministerstvom zdravotníctva.
V programovom vyhlásení máte krásne napísané v tej jednej stati na toto obdobie 2020 - 2024, že práve toto chcete nejakým spôsobom, spôsobom riešiť. To poskytovanie tej zdravotnej starostlivosti nejakým spôsobom skombinovať s tou sociálnou starostlivosťou. Čiže ja by som normálne povedal, že nie je komunitná nemocnica, to už je také zariadenie a skôr zariadenie sociálnych, sociálnych služieb.
Takže ja vám držím palce, potom pri tej realizácii, ten zákon keď vám, keď vám prejde, to bude veľmi ťažké asi, chodiť do tých regiónov a hovoriť, že toto oddelenie rušíme tu, toto oddelenie rušíme tam. A poďme, ak chceme niečo zmeniť, začnime tou všeobecnou a špecializovanou ambulantnou starostlivosťou. To je podľa mňa teraz najväčší otlak, najväčšia boľačka zdravotníctva a toto najviac pociťujú, pociťujú tí občania. Keď sa naozaj skvalitní poskytovanie tej všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti, nebude ani tlak, taký tlak na ústavnú zdravotnú starostlivosť, nebude taký tlak na nemocnice. A potom, keď sa to, keď sa to celé usadí, keď sa toto vyrieši, tak potom si môžme povedať, aha, však tu máme zbytočne toľkoto lôžok, tu máme toľkoto lôžok, tu môžeme dať chronické, akútne, dlhodobé a tak ďalej, takže takto by sa to malo, malo riešiť a to bolo aj stanovisko nielen z toho prvého uznesenia zastupiteľstva v Trenčíne, ale aj stanovisko SK8, jeden z tých bodov, že riešiť túto všeobecnú novú ambulantnú starostlivosť a špecializovanú ambulantnú starostlivosť ako prvé.
Čiže ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, so všetkým súhlasím, čo ste povedali. Ja by som bol rád, aby ak sa má niečo diať, aby sa to dialo odspodu, tak ako to tu odznelo dneska, ale aby sa to dialo až po komunálnych voľbách, lebo tento zákon bude schválený ešte predtým. A aké bude zloženie v regiónoch, akí budú starostovia, primátori a tak ďalej, to nevieme. A treba komunikovať s tými novými starostami a primátormi. A nie s týmito, resp. rozhodnúť to bez nich. Ďakujem.