51. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní 12. dňa 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rozpočte na rok 2022 (tlač 632).
Pán minister financií, do rozpravy?
Nech sa páči, pán minister. Pán spravodajca sedí na svojom mieste, takže môžeme začať.

[Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2022 (o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024),tlač 632.]

Dovoľte, aby som stručne reagoval na bývalého ministra zdravotníctva Rašiho, ktorý sem prišiel predstaviť návrhy, ako teda navrhujú spraviť zmenu v rozpočte, čarovne presunúť 0,5 mld. eur do zdravotníctva. Opäť mi to pripadá veľmi, veľmi, veľmi cynické.
Vtedy, keď bolo treba pomáhať zdravotným sestrám, akosi som nevidel aktivity pána ministra Rašiho, alebo teda pána Rašiho, potom tuším bol predseda zdravotníckeho výboru, keď sa nemýlim, ale možno sa mýlim, sa ospravedlňujem, ale hlavne mi to pripadá cynické teraz v čase COVID-u zakrývať sa COVID-om. Ja takisto by som doprial zdravotníkom, takisto by som najradšej dal, aby sme teraz dali navyše voči mzdovému automatu zdravotným sestrám, lekárom. Áno, znakom toho, že si uvedomujem dôležitosť práce týchto ľudí, je aj to, že som od 1. januára, ešte vtedy ako premiér, navrhol, aby sme navrhli 7-eurový hodinový príplatok na COVID oddeleniach pre všetkých ľudí, ktorí prichádzajú teda do kontaktu s covidovými pacientami alebo sa priamo o nich starajú. Pri normálnej pracovnej dobe to robí približne 1 200 eur či pre upratovačku, sanitára, zdravotnú sestru alebo lekára, 1 200 eur mesačne príplatok k ich mzde.
Na druhej strane považujem za mimoriadny znak cynizmu, ak ľudia, ktorí absolútne nepomohli veci, ľudia, ktorí bojovali proti opatreniam, ľudia, ktorí dlhodobo spochybňovali očkovanie ako jedinú cestu z COVID krízy alebo spôsob na... pre ochranu zdravia ľudí, že teraz potom prichádzajú a tvária sa alebo hrajú sa na Ježiška, ako to dobre oni myslia s tými zdravotníkmi. Nie, prepáčte, pán Raši, aj vy a, by som povedal, taká ľahostajnosť z vašej strany a vášho predsedu k motivácii ľudí k očkovaniu, že až tuším tento týždeň konečne bol schopný zo seba dostať, že teda, ľudia nad 60 rokov, choďte sa očkovať, spôsobilo to, že dnes na tých, alebo spoluspôsobilo to, že dnes na tých covidových oddeleniach máme 3 400 pacientov.
Čiže, pán minister Raši, že aj to, že vy ste mlčali v čase, keď ste mali kričať, že vy ste nerozporovali tie bludy, ktoré vaši kolegovia, či súčasní, alebo tí z vášho klonu zo SMER - SD hlásali, že vy ste mlčali, spôsobilo to, že dnes tí zdravotníci sú v tak zúfalej situácii na tých covidových oddeleniach, a preto nemáte žiadne morálne právo sa teraz tváriť a hrať na ich záchrancu. Je to z vašej strany cynické, neľudské a bol by som veľmi rád, aby ste radšej teraz už teda tichučko mlčali, čučali a modlili sa za to, aby sme ten problém, ktorý vy ste spoluspôsobili, čím skorej cez zodpovednosť ľudí, ktorí sa budú očkovať, vyriešili.

Ďakujem, pán minister. Na vaše vystúpenie neboli faktické poznámky.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Ondrej Dostál a pripraví sa pán poslanec Vladimír Ledecký, nech sa páči.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister vo svojom úvodnom slove hovoril okrem iného aj o tom, že by sme sa mali sústrediť na reformy, ktoré máme v programovom vyhlásení vlády, no explicitne nespomenul komplexnú reformu verejnej správy ani vzťah centrálnej vlády a samospráv. K tejto téme sa vo svojom vystúpení, prezentovaní stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu v rozprave podrobne venoval pán predseda NKÚ Mitrík, a teda dovolil by som si nadviazať, lebo by som sa chcel k tej téme v kontexte návrhu zákona o štátnom rozpočtu, rozpočte vyjadriť aj ja.
Dovolím si upriamiť vašu pozornosť na fakt, že podľa článku 71 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky platí, citujem: že „na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátne správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.“ Dôležitá je práve tá druhá veta.
Zároveň by som si dovolil v tejto súvislosti upriamiť pozornosť na to, že poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu obciam a mestám na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na jednotlivých úsekoch sa dlhé roky deje na základe viac-menej nemenných výnosov, resp. opatrení jednotlivých ministerstiev. V nejednom prípade sa kritériá a sumy nemenili celé roky a tie kritériá a sumy sa dlhé roky neprispôsobujú ani inflácii či valorizácii platov. Mnohé nákladové položky, ktoré samosprávy nutne s výkonom kompetencií v mene štátu v prospech občanov majú, nie sú kryté vôbec a ani nikdy neboli, myslím, kryté zo strany štátu.
V rámci decentralizácii verejnej správy realizovanej za vlád Mikuláša Dzurindu prešli kompetencie zo štátu na samosprávy bez toho, aby bol realizovaný audit, čo výkon tej-ktorej kompetencie reálne stojí. Keď sa v tom čase realizovala reforma verejnej správy, zobral sa balík peňazí, ktorý do tej doby mal na prenášané kompetencie k dispozícii štát, teda centrálna vláda a miestna štátna správa, a tento sa na základe istých kritérií a koeficientov presunul na samosprávy. Ani vtedy však nik nepovedal, že ten balík peňazí je dostatočný. Vlády Mikuláša Dzurindu totiž nepovažovali decentralizáciu a reformu verejnej správy za dokonanú. Výkon decentralizovaných kompetencií mal byť priebežne sledovaný, hodnotený a následne upravovaný. Prišli však vlády Roberta Fica a tie sa na pokračovanie reforiem vrátane reformy verejnej správy v podstate vykašľali.
Naša vláda, teda vláda Igora Matoviča a následne vláda Eduarda Hegera sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazali, že pripravia komplexnú reformu verejnej správy. Zároveň sa mala zvážiť komplexná reforma financovania samospráv. Vláda tiež vo svojom programe sľubuje, že vykoná audit kompetencií samosprávy tak, aby bolo možné vyhodnotiť kvalitu vykonávaných kompetencií, či aktuálne nastavenie ich financovania zodpovedá ich kompetenciám. Nič z toho sa dosiaľ nezrealizovalo, a tak aj tento rozpočet ide v koľajach predošlých rozpočtov a financovanie preneseného výkonu je zo strany štátu naďalej podhodnotené oproti reálnym nákladom, ktoré majú samosprávy z výkonu kompetencií vykonávaných v mene štátu. Najvypuklejšie je to zrejme pri stavebných úradoch, ktorých ročná prevádzka niektoré samosprávy stojí reálne aj desaťkrát viac, než na ne štát prispieva.
Zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré k rozpočtu na rok 2022 prezentoval jeho predseda pán Mitrík, si dovolím citovať: „V oblasti rozpočtových vzťahov samosprávy a štátu NKÚ zistil, že obce nemajú dostatok finančných prostriedkov na vykonávanie originálnych pôsobností, ale aj preneseného výkonu štátnej správy. Navyše legislatívne návrhy, ktoré rozširovali úlohy a povinnosti pre samosprávy, nemali vyčíslené negatívne vplyvy a ani im neboli kompenzované. Štát nemal vytvorené mechanizmy na to, aby vedel, aký objem finančných prostriedkov predstavujú náklady na zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy. Na viacerých úsekoch sa objem finančných prostriedkov na krytie jeho nákladov vôbec nemenil. Absenciou pravidiel“ indexikácie dotácií... „indexácie dotácií na prenesený výkon štátnej správy vzhľadom na infláciu a rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve stráca samospráva zdroje na zabezpečenie udržateľného hospodárenia prenesených kompetencií.“
NKÚ v tomto kontexte poukazuje aj na to, že „vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala riešiť, či aktuálne nastavenie financovania samospráv zodpovedá ich kompetenciám. Zároveň NKÚ konštatuje, že v štátnom rozpočte na rok 2021 došlo k nesystémovému 10-percentnému zníženiu výdavkov na prenesený výkon štátnej správy na úseku stavebného poriadku, ktoré pretrváva aj v štátnom rozpočte na rok 2022. Pri nedostatočných finančných zdrojov... zdrojoch na zabezpečenie prenesenej kompetencie nie je možné očakávať ani zrýchlenie, ani skvalitnenie jednotlivých činností v rámci prenesenej pôsobnosti, napríklad stavebné konania.“ Toľko zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu.
Ako príklad si dovolím uviesť poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku a bývania, ktoré sa dlhé roky dialo na základe výnosu ministerstva dopravy z roku 2010, k nepatrnej aktualizácie koeficientu došlo až v roku 2018, odkedy je opäť nemenný, a nezohľadňuje teda ani infláciu a už vôbec nie valorizácie platov a nárast počtu zamestnancov, ktorí si riadne, riadne plnenie výkonu v prospech obyvateľov vyžaduje.
Keďže pôsobím aj ako poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Staré mesto, vypuklosť tohto dlhé roky vládami neriešeného problému vnímam aj na základe reality v rámci našej mestskej časti. Dotácie na prenesený výkon zo štátu pre stavebný úrad mestskej časti aktuálne dosahujú približne 60 000 eur, pričom len mzdové náklady úradu na túto kompetenciu ročne dosahujú približne 400 000 eur. Staré mesto dostáva mzdové prostriedky na dva a pol až troch ľudí, pričom stavebný úrad mal v uplynulom období priemerne 15 zamestnancov a mestská časť je nútená tento počet vzhľadom na rozsah úloh a množstvo práce zvýšiť približne na 20 zamestnancov. Nehovoriac o tom, že mestská časť má i ďalšie náklady súvisiace s plnením preneseného, preneseného výkonu kompetencií, konkrétne ide o náklady na priestory, kancelárske vybavenie, poradenstvá, poštovné, energie a iné nie úplne zanedbateľné mzdové položky. Náklady na prevádzku stavebného úradu v Bratislave-Starom meste sa pohybujú ročne na úrovni okolo 600 000 eur, pričom dotácia od štátu predstavuje 60 000 eur, čiže len jedna desatina z reálnych nákladov a nejde o origináln... originálnu samosprávu kompetencií, ale o prenesený výkon štátnej správy, teda o vec, ktorú má robiť štát, a robí to prostredníctvom samospráv a financuje to na úrovni 10 % reálnych nákladov.
Chcel by som aj touto cestou apelovať aj na pána ministra financií, aj na vládu, aby toto bol posledný rozpočet, ktorý nezohľadňuje v ústave zakotvený princíp, podľa ktorého náklady preneseného výkonu štátnej správy má samosprávam uhrádzať štát. Chcel by som vás zároveň požiadať, aby sa už v tomto rozpočte v rámci jeho rezerv počas budúceho roka hľadali zdroje na to, aby sa tento dnešný stav, ktorý je svojou povahou v rozpore s tým, čo hovorí ústava, a napravili.
Chcel by som vás požiadať, aby sme zároveň sa správali k samosprávam inak, ako to robili vlády Roberta Fica, teda aby sme vo vzťahu k štátu k samosprávam boli tou zmenou, ktorú si občania vo februári 2020 vyžiadali. Decentralizovaný štát a samosprávy sú jedným zo základných kameňov demokracie a prosperity a budúci rok je rokom prvých spojených volieb do samosprávy na oboch úrovniach, teda obce, mestá aj samosprávne kraje, takže je najvyšší čas, aby sme sa reformám v oblasti územnej samosprávy začali venovať vážnejšie a intenzívnejšie.
Som si vedomý, že nejaké rokovania na túto tému už prebiehajú, ale ak chceme nejakú reformu, ktorá reálne sa premietne do fungovania územnej samosprávy, urobiť, tak je už najvyšší čas, aby sme s tými systémovými zmenami začali, alebo teda aby sme začali o nich diskutovať spôsobom, ktorý nám umožní premietnuť ich do reality už v tomto volebnom období, a umožní nám tie anomálie, o ktorom som hovo... o ktorých som hovoril vo svojom vystúpení, odstrániť alebo napraviť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.
Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Vladimír Ledecký, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, vážení... vážené kolegyne, kolegovia, môj príspevok sa zameriava na financovanie regionálneho rozvoja a aktívnu politiku trhu práce. Prečo je to tak? Lebo si myslím, že tak ako pán Dostál pred chvíľou spomínal, že treba hľadať rezervy, práve preto si myslím, že takisto tá... tieto dve oblasti nie sú dostatočne financované v tomto štátnom rozpočte a minimálne treba hľadať rezervy.
Prečo regionálny rozvoj? Stále všetci politici, keď prídu do regiónov, stále hovoria o vyrovnávaní regionálnych rozdielov, ale financie v rozpočte tomu nenasvedčujú, ba práve naopak. Keď sme analyzovali v roku 2015. a neskôr aj minulého roku vlastne najmenej rozvinuté regióny, ktoré sme aj nazvali najmenej rozvinutými okresmi, ktoré sme presne identifikovali, tak sme hľadali, na základe čoho ich financovať, aké kritérium zvoliť. Hľadali sa rôzne možnosti, ale nakoniec sa potvrdilo, že kritérium nezamestnanosti je najlepšie a žiadne iné netreba, lebo v tom sa nám skrývajú rómske osady, v tom sa nám skrývajú nevzdelanosť alebo nízka vzdelanosť, v tom sa nám skrýva málo, málo pracovných miest. Naozaj v nezamestnanosti sa odráža všetko.
Možno taký praktický príspevok, keď som si navštívil pár osád v lete rómskych, kde som prišiel pozrieť kamarátov, ako žijú, tak tie osady boli ako vymreté, všetci muži boli preč, išli za prácou väčšinou do Čiech a v tých rómskych osadách boli akurát ženy a deti. A pýtal som sa, čím to je, takže ich nevolajú na úrady práce, nemusia sa hlásiť, nemusia robiť aktivačné práce a vlastne nemajú zamestnania, ktoré, ktoré zvyčajne, ktoré zvyčajne bolo financované sčasti z úradov práce. Keď som sa pýtal riaditeľov úradov práce, prečo je to tak, tak logicky odpovedali, že kontakty sa znížili na minimum kvôli COVID-u, a vlastne ako keby ten COVID takisto znížil aktivačné práce, znížil aktívnu politiku trhu práce. Samozrejme, na jednej strane je dobré, že tí ľudia si išli zarobiť a prilepšiť tým rodinám, na druhej strane vlastne nám to odráža to, že ten COVID naozaj spôsobil, že tá politika, aktívna politika trhu práce a tým pádom celé to, celé to financovanie tých regiónov bolo veľmi, veľmi spomalené.
Koľko zdrojov, koľko zdrojov dávame do aktívnej politiky trhu práce? Tak rok ’21 ešte neskončil, takže nemôžeme ho zhodnotiť, ale môžme porovnať rok 2019 s rokom 2020, nakoľko rok 2020 bol covidový rok, a myslím si, že ten rok ’21 podľa toho vyzerá, že, že bude naozaj ešte, ešte ťažší, alebo ešte menej zdrojov sa bude čerpať na tieto veci.
1. 4. 2020 bolo pozastavenie uzatváranie zmlúv nových dohôd na aktívnu politiku trhu práce, ktorú dal minister práce a sociálnych vecí. Chcem upozorniť, že, že vlastne postupne v roku 2021 sa uvoľňovali jednotlivé paragrafy, ale bolo to skôr v roku, bolo to skôr v druhej polovici roka, to, to znamená, že na tú aktívnu politiku trhu práce sa čerpalo, čerpalo aj preto menej peňazí, lebo pán minister dal ten príkaz. Ten príkaz dal kvôli tomu, lebo tí istí pracovníci, ktorí robili aktívnu politiku trhu práce, venovali sa prvej pomoci, covidovým peniazom a možno úplne pochopiteľné to je aj z toho dôvodu, že naozaj na tých úradoch práce robili soboty, nedele, po nociach, aby tú prvú covidovú pomoc dokázali spracovať, za to im naozaj obrovské poďakovanie, ale dôsledkom toho je, že v roku 2020 bolo podporených viac ako 5 000, teda bolo o 5 000 pracovných podporených menej z aktívnej politiky trhu práce ako v roku 2019.
A keďže si uvedomíme, že, že vlastne tá aktívna politika alebo tie paragrafy 50, 51, ktoré sú najvyužívanejšie, ktoré vlastne idú na podporu tých, čo sú tri a viac mesiacov na úrade práce, to znamená, že sú to ľudia, ktorí, ktorí, ktorých je najväčšia skupina, takisto 51j, to sú, paragraf, ktorý sa najviac využíva, ten ide do verejnej správy, môžu ho využívať len vyššie územné celky, obce a mestá a to sú tí ľudia, to nie sú tí ľudia, čo stoja s lopatami kdesi opretými, ale to tú tí ľudia, ktorí sledujú bezpečnostné kamery, to sú tí ľudia, ktorí robia informátorov na, na jednotlivých mestských úradoch, to sú tí ľudia, ktorí pomáhajú záhradníkom a strihajú stromy, to sú tí ľudia, ktorí naozaj aktívne zlepšujú a zlacňujú prácu samosprávam. Čiže ako keby peniaze, vytvorí sa pracovné miesto, zmysluplné pracovné miesto a navyše tie peniaze ešte pomáhajú verejnej správe zlacniť si svoju činnosť a ešte je to podpora živnostníkom.
Snáď pre zaujímavosť, v roku 2019 išlo na aktívnu politiku trhu práce 185 mil. a v roku 2020 1,46 mld. Ten obrovský nárast je práve tá prvá pomoc, ale keď do tohto odpočítame tú prvú pomoc, na aktívnu politiku trhu práce išlo menej peňazí, to znamená, vytvorilo sa aj menej pracovných miest. Veľmi s hrdosťou sledujem, ako sa vždy, keď sa zníži nezamestnanosť, a to je jedno, ktorý minister ktorej vlády sa postaví, väčšinou aj s riaditeľom úradu práce, a sa tam vychvaľujú, že o koľko klesla, klesla nezamestnanosť. Je potrebné povedať, že tí, čo sa tomu venujeme, vieme, že nie je dôležité len číslo nezamestnanosti, ale je dôležité aj číslo zamestnanosti. To znamená, o koľko stúpla zamestnanosť všetkých ľudí.
Môžem vám povedať, že od roku 2019 a rok 2020 zamestnanosť ľudí klesla medziročne o 28,7-tisíc ľudí. Je to hlavne kvôli tomu, lebo ľudia, ktorí odišli do dôchodku alebo z trhu práce, a tá náhrada za nich je podstatne nižšia. Ja si myslím, že tento trend bude pokračovať, ja si myslím, ale, samozrejme, že tento trend bude pokračovať, a navyše si myslím, že bude ešte vyšší práve tým covidom, lebo, samozrejme, nám, nám vo zvýšenej miere pomierajú ľudia, ktorí sú aktívni alebo ktorí boli aktívni na, na trhu práce.
A práve to je jeden z dôvodov, prečo by sme mali podporovať aktívnu politiku trhu práce, lebo máme 200 000 nezamestnaných, máme 200 000 nezamestnaných, ktorí, ktorí, máme veľmi zlý mix, a pokiaľ nejakým spôsobom nepodporíme, aby sme ich dostali na trh práce, tak buď tie pracovné miesta zaniknú, alebo nám ich budú obsadzovať ľudia z iných krajín, samozrejme, dneska, keď prídete do nemocnice do Popradu, tak je normálnym zvykom, že pracovník, ktorý je zdravotník, sa vám ozve s ukrajinským prízvukom. Chvalabohu, hej, ale, ale ja si myslím, že pokiaľ máme v rómskych osadách mužov, ktorí sú schopní cez leto vycestovať do zahraničia, nájsť si tam prácu, zaplatiť ubytovanie, efektívne pracovať, lebo donesú domov tie peniaze, tak týchto ľudí by sme sa mali snažiť využiť v našom pracovnom trhu, najmä ak sa tam pravidelne každoročne vytvára nejaká diera, lebo počet, ktorí prichádzajú, a počet, ktorí odchádzajú z toho pracovného trhu, je veľmi vysoký.
Na Slovensku máme 120 000 ľudí znevýhod... znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, čo za posledných 12 mesiacov nemali nejaké jednoliate zamestnanie. To znamená, buď to zamestnanie vôbec nemali, alebo, alebo pracovali len na nejaké dohody, alebo, alebo mali ho prerušované. A máme 70 000 dlhodobo nezamestnaných občanov. Je jasné, musíme si uvedomiť, že máme aj niekoľko tisíc ľudí, ktorí nepracovali štyri a viac rokov, ktorých, si myslím, že, že na ten pracovný trh veľmi ťažko bude dostať, ale, ale tým ostatným by sme sa mali venovať. A najlepšie opatrenie je také, že pomôžeme tomu zamestnávateľovi financovať niekoľko mesiacov to pracovné miesto, a on si nakoniec tých šikovnejších vyberie a zamestná.
Taký systémový nástroj je sociálne podniky, možno taká zaujímavosť, že počas COVID-u vzniklo v sociálnych podnikoch 2-tisíc pracovných miest, sa navýšili, to znamená, že, že ten nástroj naozaj funguje a tam je tá ná... je tam nárokovateľná položka na tých zamestnancov, to znamená, že keď sa znížili, znížili príjmy na aktívnu politiku trhu práce, tak každý, kto, kto vedel o tom, bol informovaný a sa rozhodol, že v tejto oblasti nejak zapôsobí, tak vlastne si to vykrýval tým, že založil sociálny podnik alebo podnik sociálny, ktorý mal založený, jedná sa to väčšinou o mestské, obecné, sociálne podniky, tak brali túto, túto podporu, ktorá je, samozrejme, výrazne nižšia ako, ako v paragrafoch, kde tá verejná správa môže využiť, ale nebola. Ministerstvo sociálnych vecí na aktívnu politiku požadovalo 60 mil. eur. Táto, táto požiadavka nebola vykrytá, len sčasti a vlastne toto je dôvod môjho príspevku, že naozaj treba hľadať zdroje, lebo keď chceme rozvíjať regióny a hovoríme o rozvoji regiónov, tak zamestnanie alebo podpora zamestnania je jeden z slávnych nástrojov rozvoja regiónov. A keď vieme, aký mix ľudí tam máme, tak bez tohto, bez tohto nie je možné nejakým spôsobom tie regióny rozvíjať. A že máme problém v regionálnom rozvoji a že to nevnímame správne, to nám potvrdzuje aj Európska únia, ktorá naozaj k novej zmluve nového programovacieho obdobia pristupuje s pripomienkami práve v tejto oblasti.
Druhý, druhý taký môj príspevok je k regionálnemu rozvoju, čo úzko súvisí, veď stále o ňom hovorím. Za posledných vlád SMER-u, asi posledných dvoch na regionálny rozvoj do najmenej rozvinutých okresov a výjazdové, výjazdové zasadnutia vlády cca išlo 45 mil. euro. Samozrejme, kritizovali sme a stojím si za tým, že peniaze boli delené na základe politických tričiek, nemali tie peniaze žiadne pravidlá, často skončili vo vreckách funkcionárov alebo ich spriaznených osôb, ale zase na druhej strane treba povedať, že naozaj keď v tom regióne sa nejaký problém objavil, ktorý trebalo hasiť, tak, tak tie peniaze tam takisto išli. My sme urobili revíziu, analýzu financovania tohto procesu, a keďže máme COVID, tak výjazdové zasadnutia vlády nie sú, ale tá, ten druhý zdroj financovania, najmenej rozvinuté okresy, tam sa urobila analýza, urobili sa pravidlá, proces sa zjednodušil, aby tie peniaze, aby tým peniazom netrvalo niekedy aj viac ako rok, než sa dostanú k tým žiadateľom. Urobili sa partnerstvá, že o tom nerozhoduje okresný prednosta, ale o tom rozhodujú štátne, o tom rozhoduje... partneri, ktorí sú z miestnej samosprávy, z regionálnej samosprávy, socioekonomických partnerov, čiže ten proces naozaj nikto nemôže spochybňovať a už len, už len na... do tohto procesu naliať peniaze.
Keď, keď sme boli vyjednávať ešte s pánom ministrom Hegerom, bývalým, minuloročný rozpočet, tak povedal, ako neefektívne boli tie peniaze míňané, a že keď ten proces nastavíme tak, aby naozaj to prinášalo nejaký rozvoj, tak že je, je ochotný to podporiť, tak naozaj zo sklopenými ušami som odtiaľ odišiel, lebo mal pravdu, a vlastne my sme počas roka alebo v prvých mesiacoch roka ten proces nastavili, novelizovali zákon, kde, kde po dohode, naozaj s tými regiónmi sa to celé nastavilo, a očakával som, že sa do toho nalejú podstatne väčšie peniaze a podstatne viacej zdrojov, a musím povedať, že som ostal veľmi nepríjemne prekvapený, lebo keď si zoberiem tabuľku, tak na tie, cifry sú: rok ’19 je 17 mil., rok ’20. 24 mil., hej, rok ’21. 13 mil., rok ’22. 10 mil., rok ’23. 8 mil., čiže naozaj tu, kde sa to vyčistilo a kde je perspektíva naozaj toho rozvoja, aby sa projekty, konkrétne projekty, do konkrétneho projektu, kde konkrétni ľudia, ktorí v tých regiónoch žijú, povedia, že čo im treba riešiť, na nejaké inovatívne projekty, kde podmienka je, samozrejme, zamestnávanie ľudí a nezamestnávanie len tých, len tých najhorších, ale potiahnuť aj tých lídrov, buď v tom regióne sa nachádzajú, alebo zvonku, aby tie projekty, aby tie projekty mohli riešiť tak, z tých čísiel mi to nevychádza a skôr, skôr mi to vychádza naopak.
Možno poviem ešte pár takých vecí, ktoré ma zaujali. Mali sme pandemický príspevok, dali sme ho do rodín, sociálne odkázaných rodín, a počul som v médiách, že keď sa to dostane do rómskych rodín, že to prepijú. Osady, ktoré som navštívil, sa stala taká zaujímavá, kúzelná vec a to nie jedna rodina, to je niekoľko rodín, ak dostali ten príspevok, tak sa rozhodli, že si idú postaviť dom, a každá z tej rodín, ktorú som, spomíname, už má za tie peniaze postavené základy a čaká, že si kdesi pôjdu privyrobiť alebo niečo, a vlastne aby si to nejakým spôsobom ďalej stavali. Keď už postavili základy, je jasné, že na tom budú ďalej stavať. Je mi jasné, že to bude neomietnutý dom, bude to, bude to bezomietková kultúra, ale na druhej strane nie kolibu, ale naozaj ozajstný dom na vlastnom pozemku. To znamená, my každý jeden zásah, ktorý urobíme, aj keď niekedy ho nevyhodnotíme, tak má nejakú reakciu a v tomto prípade tá reakcia podľa mňa bola veľmi pozitívna až prekvapivá.
Čo ma ešte prekvapilo, je, že keď som si pozrel návrh rozpočtu MIRRI, tak v celej textovej časti o regionálnom rozvoji tam bola jedna veta, MIRRI vníma regionálny rozvoj naozaj jak svoju okrajovú záležitosť, čo ma veľmi mrzí, a potom som si pozrel ministerstvo financií, koľko sa venovalo regionálnemu rozvoju. Tak venovali sa na jednu stranu, čo je, neviem, či je to veľa, málo, ale, ale minimálne naozaj ten regionálny rozvoj, nejakú, nejakú vážnosť tomu regionálnemu rozvoju dávajú.
Takže ešte raz, ďakujem veľmi pekne. Prihováram sa naozaj za to, aby do týchto dvoch oblastí, aby sme podporovali pracovné miesta v regiónoch a naozaj do toho regionálneho rozvoju dávali peniaze s tým, že sa vytvárajú ďalšie pracovné miesta, lebo bez toho tie regióny budú na tom tak, ako doteraz.
Ďakujem.

Ďakujem, na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, pán poslanec Juraj Šeliga.

Ďakujem pekne. Vlado, ja som ťa pozorne počúval aj tu, aj vzadu, keď som bol, ale ja teraz vlastne neviem povedať, či to je dobré, alebo zlé. Z toho, čo si hovoril, či robíme dobre ten regionálny rozvoj, alebo ho robíme zle.

Ledecký Vladimír bude reagovať.