51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Ako učiteľ som zvyknutý predchádzať otázky študentov, ktoré sa pravidelne z roka na rok opakujú alebo ktoré padli už viackrát v rovnakých súvislostiach, takže aj keď teraz do rozpravy sa priamo neprihlásil nikto, tak skúsim v tejto krátkej rozprave zodpovedať a zareagovať na najčastejšie poznámky, pripomienky a otázky, ktoré padli aj v priebehu medzirezortného pripomienkového konania, ktoré bolo otvorené zo strany ministerstva školstva a kde mohli vyjadriť svoj názor alebo svoje pripomienky tí, ktorých sa to dotýkalo. Prišlo tam na, poviem to tak, na poslednú chvíľu niekoľko pripomienok, sme za ne vďační. Takže dovoľte mi reagovať.
Cieľom tejto novely je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky zjednotiť financovanie a správu školstva tak, aby bola rešpektovaná autonómia zriaďovateľov cirkevných a súkromných škôl a školských zariadení, ktoré napĺňajú ústavný rámec práva na vzdelávanie. Aby bolo jasné, novela sa nedotýka financovania základných a stredných škôl, ale ani tých škôl a školských zariadení, ktoré nie sú zaradené do siete škôl a školských zariadení ministerstva školstva, teda neplnia štátny vzdelávací program. Napríklad nepatria tam zatiaľ tie lesné kluby alebo iné nesieťové predškolské zariadenia.
Všetky školy a školské zariadenia, ktoré sú zaradené do siete, podliehajú prísnej kontrole nielen pri vzniku, ale aj počas fungovania. Kontrolu robí štátna školská inšpekcia, rovnako u všetkých. Čiže štát si u štátnych i neštátnych škôl a školských zariadení, ktoré sú zaradené do tejto siete, objednáva službu, a to je výchova a vzdelávanie pre deti tohto štátu, pre rodičov, ktorí tu žijú a platia dane. A za túto službu posiela pre každé dieťa peniaze prostredníctvom obcí. Suma je na ministerstve financií vypočítaná na základe zoznamov, teda počtov detí, ktoré navštevujú materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy alebo školské zariadenia v každej konkrétnej obci. Inými slovami, ak by napríklad cirkevná materská škola, ktorá má sto detí, z obce odišla, obec by z podielových daní o rok dostala menej financií o sumu prepočítanú na tých sto detí. A obec, kde by tieto deti do neštátnej materskej školy nastúpili, by dostala navýšenie rozpočtu presne o tento počet detí; inými slovami peniaze z podielových daní idú za dieťaťom a nie pre obec.
Koho sa teda novela dotýka? Na Slovensku máme zhruba 3-tisíc obcí, slovom obec sa myslí aj mesto, aj obec, presnejšie máme ich 2 890. Školy a školské zariadenia, ktoré rieši táto novela, sú len v približne 270 mestách a obciach. Novela teda prinesie zmenu pre nie ani jednu desatinu všetkých obcí na Slovensku, pretože nie v každej obci je neštátna cirkevná alebo súkromná materská škola alebo školské zariadenie. Konkrétne zmeny sa dotknú len tých obcí a miest, ktoré si doteraz časť peňazí určených pre deti neštátnych škôl nechávali vo vlastnom rozpočte; takýchto obcí je zhruba 200. Pritom pripomíname, že štát dáva na každé dieťa rovnako, teda aj na štátne, aj neštátne, hej, deti sú všetkých, spoločné, naše teda, ale bez ohľadu na to, či chodia do štátnych alebo neštátnych škôl alebo školského zariadenia.
V 70 mestách a obciach už dnes prideľujú všetkým deťom spravodlivo rovnakú sumu. Z tých 270, ktorých sa to týka, v 70, poviem to tak ľudove, je to okej, ale v 200 obciach z tých 270 nie, pričom pripomínam, že na Slovensku máme zhruba 2 900 obcí. Ak teda upravujeme zákon, robíme tak preto, aby to, čo už dnes platí štát za službu, vzdelávanie a záujmové aktivity detí, sa týmto deťom dostalo.
Ak argumentujeme, že neštátne školy vyberajú poplatky, hovoríme o... uvedomme si, že hovoríme o materských školách, základných umeleckých školách a jazykových školách, kde rovnako vyberajú poplatky aj obecné školy. Čiže znova pripomínam, nehovoríme tu o platení za školné na základných a stredných školách, tohto sa táto novela nedotýka, ale hovoríme o materských školách, ZUŠ-kách a jazykových školách. Napríklad naša najmladšia dcéra 12-ročná navštevuje štátne školské zariadenie, štátnu ZUŠ-ku a platí tam rovnako poplatok, aj keď to nie je súkromné, pretože treba niektoré tie proste financie dorovnať.
Štát si na základe počtu detí pre tieto deti objednáva výchovu a vzdelávanie a každej obci za túto službu pošle peniaze rovnako na každé dieťa. 70 obcí v rámci územnej kompetencie posunie tieto financie neštátnej materskej škole alebo ďalším zariadeniam, 200 obcí časť financií presmeruje do svojich škôl alebo na iné účely. Nebudem vás teraz zaťažovať podrobnými štatistikami, ale máme ich. Pandemická situácia ešte výrazne obnažila tento stav, keď niektoré z týchto obcí minuli rozpočty tak, že sa výrazne prehlbovali rozdiely medzi financovaním detí z neštátnych škôl, čo pôsobilo až likvidačne.
Vzdelávanie je rovnaká služba ako sociálne služby pre našich seniorov, ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Štát platí za služby rovnako a je na občanovi, rodičovi, či si čiastočne doplatí u neštátneho lekára alebo zariadenia, alebo uhradí plnú sumu súkromného lekára, čo sa týka porovnania so sociálnou alebo zdravotnou starostlivosťou.
V programovom vyhlásení vlády máme zjednotiť financovanie a správu školstva tak, aby bola rešpektovaná autonómia zriaďovateľov. To robíme. Upravujeme zákon tak, aby rešpektoval zriaďovateľské kompetencie, čo sa dotkne len tých 200 obcí, ktoré nerozlišujú medzi svojou územnou a zriaďovateľskou kompetenciou. To znamená, že na ich území sa síce nachádza neštátne zariadenie, ale ony sú... ony nie sú ich zriaďovateľmi. Na základe zistení dnes na Slovensku dochádza k obrovským rozdielom, keď obec na jedno dieťa poskytne 100 eur ročne a na iné tisíc eur, ale štát na obe deti objednal rovnakú službu za rovnakú cenu. A toto chceme touto novelou napraviť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka.
Pán poslanec Marek Šefčík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Tak ja som to hovoril niekoľkokrát aj na školskom výbore a poviem aj tu v pléne. Ďakujem ti, Richard, za uvedenie tohto zákona. My týmto zákonom odstraňujeme iba časť nespravodlivosti a som rád, že je tu ten zákon. Tá nespravodlivosť trvá už roky a ja, ktorý som učil na cirkevných školách, čiže neštátnych školách, asi teda pätnásť rokov, tak tam som sa toho napočúval, že keby my sme dostali aspoň toľko peňazí ako oni a tak ďalej. A vieme, ako to je v mnohých oblastiach, aj v tejto najviac nepokojov vyvolá, keď sa koná nespravodlivosť. A tu je veľká nespravodlivosť a týmto zákonom ju chceme aspoň čiastočne napraviť. Preto verím, že zákon prejde. Ja ho určite podporím.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú... A, ešte pán navrhovateľ chce reagovať. Tak vraciam späť.
Pán navrhovateľ, môžete reagovať na faktickú poznámku.

Ja len krátko, už nebudem vystupovať v záverečnom slove. Ďakujem za podporu aj za vysvetlenie. Chcem povedať takú jednu dôležitú vec, že tento zákon nie je namierený v žiadnom prípade, ani náhodou, proti samosprávam, či už obciam, mestám, vyšším územným celkom. Teda majú svoje vlastné problémy a voči nim sa tiež deje nespravodlivosť. Tento zákon nerieši všetky komplexne tie nespravodlivosti, lebo keby sme sa do toho pustili, myslím, že to možno, možno stihneme, možno nestihneme do konca volebného obdobia. A mnohé tie námietky, ktoré smerovali ani nie tak proti tomuto konkrétnemu riešeniu, ale proti celému tomu komplexu tých problémov, sú oprávnené a ja ich podporujem a treba ich riešiť. A ja som ochotný ich podporiť a priložiť ruku aj byť súčasťou tej pracovnej skupiny, ktorá by sa týkala pravdepodobne ministerstva školstva, ministerstva vnútra, ktoré má pod sebou samosprávu a možno aj ďalších, ministerstva financií, aby sme hľadali riešenie, ktoré pomôže zase v ďalších nespravodlivostiach, ktoré sa dejú aj tej samospráve.
Tento zákon je relatívne jednoduchý a rieši jednu konkrétnu vec, ktorú vieme vyriešiť promptne. Takže ja vás prosím o podporu a naozaj tie oprávnené pripomienky bereme si k srdcu, poďme na tom pracovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Vyhlasujem teraz rozpravu za uzavretú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nie.
Pán spravodajca, môžem vás poprosiť aspoň o návrh termínu hlasovania o tomto bode? Nech sa páči.

Tak navrhujem termín o jedenástej.