55. schôdza

V rozprave teraz ako posledný prihlásený... á, poprosím, pán Kyselica, pripravte sa, ale ešte chce reagovať pán navrhovateľ. Nebol síce... (Reakcie z pléna.) V pohode, pán Kyselica, nech sa páči, pripravte sa, pán Urban zareaguje. Veď o nič nejde, pohodička.

(Začiatok faktickej poznámky odznel bez zapnutého mikrofónu.) ... Šefčíkovi, to som tak nepovedal. Ja som povedal, že to nezaujíma niektorých, že to, čo, ohľadom tých kazuistík, čo som ukázal ako tie pľúca, niežeby to bola akože politika, ale povedal som, že nezaujíma to ľudí, a tak som to len povedal.
Ja žiadnu, pán Lehotský, ja žiadnu hru nehrám. Ja som to teraz vôbec nemal pripravené, ja som len tak rozprával, čo ma napadlo, takže ja nemám až také nejaké úmysly bočné, aby som nejakou obkľukou vám tu hral nejakú hru. Ja sa len snažím pochopiť ľudí, ktorí sú antivaxeri. Ako brutálnych takých antivaxerov, ktorí to popierajú, to neni moja šálka kávy, to je zase pravda. Ja som videl ľudí, čo zomreli, blízki príbuzní, lebo boli presvedčení, že je to, tá vakcína taká zlá, ale snažím sa tých ľudí pochopiť, že prečo k tomu tak pristupujú, a snažím sa nájsť nejaký taký rozumný nejaký kompromis.
Áno, povedali ste, že zomrelo o 20-tisíc ľudí viac, ale to boli asi aj iné ochorenia, no na ten COVID zomrelo 17-tisíc. Zomreli pacienti, lebo neboli liečení a zavčasu ako nejakí diagnostikovaní a podobne.
Lenže vravíte, že som aj problém, akože som súčasťou problému kampane Republiky alebo takto. Ja vám môžem zase povedať, že vy ste zase súčasťou problému, ktorý sa volá Igor Matovič. Viete, to môžme si takto hovoriť. Ja mám ten svoj názor, my máme demokratický názor. Ja to, čo rozprávam, rozprávam furt rovnako, dookola a to takto si môžeme vyčítať. Viete, nie som ja zodpovedný za názory druhých a takisto ani vy, čo tu sedíte, predsa nebudem na vás teraz kydať za to, že niekto v piatej lavici má iný názor ako vy. Vy môžte mať svoj názor, ja mám na to svoj názor.
Vďaka.

Pán poslanec Kyselica, máte slovo, nech sa páči.

Ďakujem. Dočkal som sa (povedané so smiechom).
Viete čo? Nezvykám chodiť do debaty, do rozpravy, lebo koľko razy tu je veľa balastu a veľa fightu zbytočného, aj teraz som tu čakal pomaly hodinu a podstata veci tohto zákona čo hovorí? Že nemôže sa nariadiť povinné očkovanie proti ochoreniu COVID vybraným skupinám obyvateľstva bez predchádzajúceho súhlasu Národnej rady. Potom je tam ďalej, že všeobecne záväzný právny predpis týkajúci sa povinného očkovania proti covidu nadobúda účinnosť len po predchádzajúcom súhlase Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán Mazurek chcel fakty alebo hovoril, že koalícia nemá fakty, tak napríklad tu je jeden fakt, keby to prešlo do druhého čítania, tak OLAF to zmetie zo stola, lebo je tu voľajaký zákon o tvorbe právnych predpisov a ten hovorí jasne, ak, proste toto je nezmysel. Vždycky musí byť zmocňovací, zmocňovacie ustanovenie v zákone a potom môže byť niečo nariadené vo vyhláške.
Teraz k tomu zámeru. Čo hovorí pán Urban, ten zámer, ja si myslím, že ten zákon, ktorý predkladáte, je zbytočný. Ja mám tiež taký istý názor, že povinné očkovanie voči covidu musí mať zmocnenie v zákone. Tu ide v prvom rade o to, že už teraz je v zákone povinné očkovanie zavedené vyslovene v § 51 ods. 1d) a 62 1a) v tomto zákone o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ale vzhľadom na biomedicínske aspekty tohto preventívneho opatrenia samotný rozsah povinného očkovania nie je vymedzený už v zákone, ale stanovuje ho vykonávacia vyhláška 585, ktorou sa ustanovujú tie podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Teda na zmenu predmetnej vyhlášky nie je potrebné hlasovanie v parlamente. Len tu ide z toho biomedicínskeho hľadiska o to, že pokiaľ neprešla tá látka treťou fázou klinického testovania, majú len to podmienečné povolenie, tak z toho právneho hľadiska tu nevidím priestor na to, aby to bolo len vo vyhláške, ale to zmocnenie by muselo ísť do zákona. Najprv do zákona a potom do vyhlášky.
Teraz keď, k tým argumentom. Kto čítal tú analýzu, ktorú vypracovalo ministerstvo zdravotníctva s ministerstvom spravodlivosti? Tam je napísané, že inštitút povinného očkovania ako záver je legitímnym nástrojom štátu za účelom ochrany verejného zdravia, avšak je ho potrebné aplikovať len v takých prípadoch, kedy takýto zásah do osobnostných práv osôb používajúcich ústavnú, ústavnoprávnu ochranu je preukázateľne spôsobilý naplniť povahu, primeranosť a účel takéhoto opatrenia štátu. Pozitíva povinného očkovania, tam je tá všeobecná povinná, očkovacia povinnosť pre určité profesie a pre najzraniteľnejšie, prevážia negatíva, t. j. povinné očkovanie prejde testom proporcionality, avšak nie pri tých, ktorí sa nemôžu očkovať zo zdravotných dôvodov, tam preváži individuálna ochrana zdravia, a zrejme ani tých, ktorí majú dostatočnú imunitu, teda nie sú rizikom pre verejné zdravie a preváži opäť individuálna ochrana ich zdravia a telesnej integrity. Tam to je jasne napísané, že kedy má prednosť alebo kedy môže byť to povinné očkovanie a kedy nie.
Veľa sa tu rozpráva o tom medicínskom hľadisku, je to – nie je to, neviem, ja nie som doktor. Vy ste doktor, viac sa v tom vyznáte. Ale na druhej strane či už veľa antivaxerov, alebo odmietačov, alebo spochybňovačov, alebo aj tých, ktorí chcú očkovanie, hovoria o svojich ústavných právach. Áno, je tu právo na súkromie. Áno, je to porušenie. Áno, ja to plne rešpektujem. Lenže ďalšie ústavné právo je tiež o ochrane verejného zdravia. To je ďalšie ústavné právo. A vždycky, keď aj na Európskom súde pre ľudské práva skúmali porušenie alebo nejaký konflikt dvoch práv ako v tomto prípade, vždycky sa robila takzvaná Alexyho vážiaca formulka. To je taký test proporcionality, že kedy ktoré právo preváži nad tým druhým, teda či ochrana jednotlivca alebo ochrana verejného zdravia, teda všetkých obyvateľov. A z ktorej, z ktorého ústavného práva možno zobrať a u ktorého pridať.
Už v minulosti bol prieskum na Ústavnom súde a v tom prípade tá Alexyho vážiaca formulka, to je intenzita zásahu a miery uspokojenia. Ten výsledok by v tomto prípade, pokiaľ to nie je po tretej fáze očkovania, tak v tomto prípade by ten výsledok na Ústavnom súde nemusel dopadnúť tak, ak by to povinné očkovanie bolo nariadené plošne. Aj závery tej analýzy hovoria niečo v tomto zmysle.
Aj Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že súčasťou práva na súkromný život je právo každého jednotlivca viesť život podľa svojich predstáv, okrem iného aj právo fyzickej osoby odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Zároveň však toto právo nemož... možno obmedziť v prospech verejného záujmu na ochranu obyvateľstva pred šírením prenosných ochorení. Preto by sa musel Ústavný súd vysporiadať s mnohými faktormi, ktoré môžu nakloniť misky váh na jednu stranu, či už ochrany jednotlivca, alebo súkromný život, a na druhej strane ochranu všetkých občanov pri ochrane verejného zdravia vo verejnom záujme. Takže zbytočne to tu budeme rozoberať, ja si myslím, iná situácia by bola, ak by prešla tá očkovacia látka všetkými fázami. Aj teraz máme očkovanie proti chrípke, tuším u vybraných skupín, tuším v domovoch seniorov, kde môžme očkovať osoby nad neviem koľko rokov. Je tam, je tam niečo také vo vyhláške.
Takže len toto v krátkosti, nechcem sa viacej rozkecať.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Pročko, nech sa páči.

Ja som si pozorne pozeral tých, ktorým si to adresoval. Akýkoľvek argument by si použil, Lukáš, absolútne to je bezpredmetné, aj keď si si to pripravil, pretože tu nejde o to, aby počúvali argumenty. Tu ide o to, aby si urobili niečo, čo ich voliči budú brať ako smerodajné, že idú zachrániť Slovensko proti povinnému očkovaniu. Aj keď si to vysvetlil, nie je to pravda.
A mňa mrzí naozaj len to, že zneužívajú takéto citlivé témy na to, aby získavali populistické politické body, aby jednoducho túto ťažkú tému devalvovali. A tak ako tu povedali aj predrečníci, čo tu rozprávali, či už Tomáš, alebo Žiak, že vlastne svojou činnosťou nerobia nič iné, len podsúvajú, že COVID je chripočka, a namiesto toho, aby naozaj povedali ľuďom, dobre, očkovanie nech je dobrovoľné, keď sa nechcete, neočkujte sa, ale očkovanie zachránilo veľmi veľa ľudí. A toto povedal aj pán Urban, predkladateľ. A ja si myslím, že toto je to, pán Urban, čo by ste mali aj vy rozprávať ľuďom, a nerozprávate to. To, čo ste nám povedali tu, tak šíriť všade a svojim kolegom, ktorí agresívnou formou vnucujú ľuďom klamstvá, vysvetľovať pomaly, ale hlavne vedecky, že očkovanie zachránilo najviac ľudských životov na svete.
Ďakujem.

Pán poslanec Kyselica, vidím na vás podľa mikrofónu, že by ste chceli reagovať. Tak sa musíte prihlásiť a hneď vás zapojíme. Nech sa páči, môžete reagovať.

Tak ďakujem za všetky faktické poznámky (povedané so smiechom).
Nie, ja chápem ten zámer, jak ste tam aj vy napísali. Ja chápem, ale ja si myslím, že to je zbytočné. Pokiaľ je terajší stav takýto, tak to zmocnenie v zákone musí byť. Ale nemôže sa dať do zákona, že vyhláška bude platiť, až keď to schváli Národná rada. Zmocňovací je zákon. My môžme hlasovať za zákony. Vyhlášky idú, vyhláška je právny predpis nižšej právnej sily a nejde absolútne cez nás. Ale to je tá právna rovina.
Marek sa tu na mňa pozerá. Nie je to len medicínska stránka táto, ale aj právna. A Marek je šachista a vie, že musí pozerať tri kroky dopredu. A takisto je to aj pri ústavnom práve, lebo plno ľudí sa nájde, ktorí dajú tie ústavné sťažnosti a dajú to aj na Európsky súd pre ľudské práva, nájde sa mnoho judikatúry a vždycky je to zložitá téma.
Som za to, aby sa ľudia, pokiaľ to tak cítia, dali očkovať. Pokiaľ to bude nasilu, možno to u niektorých vyvolá úplne opačný efekt. Samotné povinné očkovanie je čo? Kto sa nechce, tak sa ani, aj tak nepôjde očkovať, dostane od regionálneho úradu verejného zdravia voľajakú pokutu, odvolá sa, tak ústredný orgán mu potvrdí tú pokutu a to je asi tak všetko. A nič to nevyrieši. Ale som za to, že z epidemiologického hľadiska je to najlepšia ochrana proti ťažkému ochoreniu, hlavne u tých rizikových skupín.
Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Pán navrhovateľ, máte záujem o záverečné slovo?
Pán spravodajca? Nech sa páči.

Len tak v krátkosti, lebo som už nestihol potom reagovať aj na to spochybňovanie tých mŕtvych, tak tuná matematikom z prvých lavíc by som rád povedal, že za posledných dvadsať rokov v priemere zomieralo cca 53-tisíc ľudí na Slovensku, v roku 2021, a ešte nie je dopočítané, je to 73-tisíc. Nechám to tak odznieť, už potom je na vás aj, aby ste sa zamysleli nad tým, že čím sa to dá asi tak vysvetliť, ten 40-percentný nárast.
Ďakujem.