55. schôdza

Ďakujem pekne.

Ďakujeme pekne. To bola posledná otázka v rámci hodiny otázok.
Nasledujúcim bodom budú odpovede na interpelácie, kde v súlade s novelizáciou rokovacieho poriadku v zmysle § 130 ods. 7 na interpeláciách musí byť prítomná najmenej 1/3 členov vlády, to znamená najmenej päť členov vlády. Mám avizované, že na interpeláciách budú prítomní páni ministri – Sulík, Doležal, Naď, Budaj a Lengvarský. Predpokladám, že kolegovia z vlády počítali s tým, že hodina otázok bude trvať hodinu. Čiže prerušujem teraz schôdzu do 15.00 hodiny, kedy budeme pokračovať interpeláciami.

(Prestávka.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz nasleduje bod písomné odpovede na interpelácie a interpelácie. Otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 15. decembra 2021, tlač č. 795. Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, aby pri odpovedi uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači č. 795 nachádza. A v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.
Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Marek Kotleba. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo. K pultu musíte ísť. A prosím, keby ste si dali aj respirátor.

(Rokovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 795.)

Ďakujem za slovo.
Reagoval by som na interpeláciu, ktorú som dával na ministerstvo hospodárstva. Ide konkrétne o odpoveď na moje otázky, ak šlo o obchodnú inšpekciu. Momentíček. Chcel by som sa trošku k tomu vyjadriť, lebo nie som spokojný s tou odpoveďou. (Reakcia predsedajúceho.) Áno, áno. Dobre teda.
Pán minister, v uvedenej odpovedi na interpeláciu ste uviedol, že počas vyhlásenia mimoriadnej situácie bola platná vyhláška, na základe ktorej prevádzkovatelia mohli umožniť vstup na prevádzku iba osobám v režime OTP. V danej odpovedi ste tiež uviedli, že pri výkone kontrolnej činnosti SOI je nemožné, aby boli zamestnanci SOI obmedzovaní pri vstupe do prevádzok, nakoľko v čase mimoriadnej situácie mala SOI nízku zaočkovanosť a platila nejaká vyhláška regionálneho úradu.
Z uvedenej odpovede teda vychádza, že podľa vás, pán minister, bola vlastne všeobecne ohrozená činnosť SOI, pretože inšpektori SOI nemohli plnohodnotne chodiť na prevádzky, lebo by ich tam podľa vašeho názoru nemohli, teda nebol by im umožnený vstup, pretože neboli zaočkovaní, resp. neboli v režime OTP. A tým pádom by títo zamestnanci boli aj diskriminovaní voči zaočkovaným zamestnancom obchodnej inšpekcie, pretože by mohli vykonať prácu iba z domu.
Ale podľa právnej hierarchie a právnych noriem slovenského právneho systému majú zákony vyššiu právnu silu ako vyhlášky, a teda vyhlášky sú podriadené zákonom. A taktiež na Slovensku platí, že právny predpis nižšej právnej sily nesmie odporovať predpisu vyššej právnej sily, a teda ak dôjde k situácii, že právny predpis nižšej právnej sily odporuje právnemu predpisu vyššej právnej sily, treba postupovať podľa predpisu s vyššou právnou silou. Teraz trošku inak.
A dovolím si dať do pozornosti § 5 ods. 7 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, ktorý hovorí nasledujúce: Inšpektor je pri kontrole oprávnený vstupovať do prevádzkarní na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných osôb, ktoré súvisia s výrobou, predajom výrobkov a poskytovaním služieb. Nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť týmto dotknutá. § 5 ods. 6 zároveň ustanovuje nasledujúci povinnosť inšpektorovi: Inšpektor je povinný sa preukázať pri kontrole preukazom Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorý ho oprávňuje na výkon kontroly.
Teraz z toho, čo som teraz povedal, z tohto uvedeného teda vyplýva, že inšpektori obchodnej inšpekcie sú v zmysle platných právnych predpisov oprávnení vstupovať do prevádzok aj v čase mimoriadnej situácie. A jedinú povinnosť, ktorú pri kontrole majú, je sa preukázať prevádzkovateľovi preukazom obchodnej inšpekcie.
Takže podľa tohto je jasné, že žiadna vyhláška regionálneho úradu neoprávňuje prevádzkovateľa konkrétnej prevádzky jednak mu odoprieť vstup na prevádzku a taktiež od nich vyžadovať nahliadnutie akéhokoľvek iného preukazu, covid pasu, potvrdenia OTP, očkovacieho preukazu alebo nejakého iného.
Preto sa vás, preto, pán minister, skúste na toto ešte raz reagovať, lebo podľa tohto všetkého, aj podľa tejto právnej normy, nie je možné diskriminovať zamestnancov obchodnej inšpekcie, na základe toho, či sú očkovaní, alebo nie sú očkovaní, pretože podľa súčasnej právnej normy títo zamestnanci majú taký istý možný vstup na prevádzku, ktorú by v prípade kontroly chceli navštíviť, ako teda tí nezaočkovaní takisto ako zaočkovaní.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, žiadate, aby Národná rada hlasovala o vašej nespokojnosti s odpoveďou? (Reakcia z pléna.) Ale nie, budeme hlasovať až pri hlasovaní. Takže pán poslanec žiada, aby Národná rada hlasovala o nespokojnosti s odpoveďou na otázku č. 8.
Toto bol písomne prihlásený pán poslanec. Teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto sa neprihlásil do rozpravy. Teraz sa pýtam, či chce k vystúpeniam poslancom sa vyjadriť niektorý člen vlády. Áno, pán podpredseda a minister hospodárstva Richard Sulík.

Pán poslanec Kotleba, úvodom chcem povedať, že nie som právny expert, tak budem, moja odpoveď bude možnože mierne laická. Vy ste sa odvolali na § 5 ods. 7 zákona 123, prepočul som, z ktorého roku, 128. Citovali ste ten paragraf, kde hovoríte, že tí kontrolóri majú oprávnenie, sú teda oprávnení tam vstúpiť. A ja vám tu aj píšem v tej odpovedi, že je prakticky nemožné, aby zamestnanci SOI-ky boli pri výkone svojej činnosti obmedzovaní. Čiže potiaľto sa zhodujeme.
Ale vedenie SOI-ky, konkrétne teda predseda úradu, ktorý sa volá Marcel Suchár, sa rozhodol, urobil manažérske rozhodnutie preto, lebo videl, že veľký podiel zamestnancov je nezaočkovaných a zaslal všetkým krajským riaditeľom obsahujúcu internú inštrukciu, ktorá mala motivovať k očkovaniu. No a to, tá miera očkovania následne stúpla na 74 %. Tak a dovtedy boli tie kontroly dočasne obmedzené.
No, a ja teraz ani vlastne nerozumiem, čo sa vám nepozdáva, lebo, priznám sa, ja teraz ten prípad neriešim že celé týždne, to manažérske rozhodnutie predsedu úradu, ale ja si myslím, že on postupoval správne. Zistil, že má veľa nezaočkovaných, tak na jednej strane ich motivoval a zároveň obmedzil tie kontroly. A takisto bolo jeho snahou predísť možnej diskriminácii očkovaných zamestnancov alebo tých, čo prekonali ochorenie, pri plnohodnotnom vykonávaní svojej práci v prevádzkach, kde bol umožnený vstup len pre očkovaných.
A túto selekciu označil za vynútenú. A to je niečo podobné, ako keď zákon povie, všetci musia nosiť rúška. A predstavte si, že vy ste kontrolór, pán Kotleba, a vy poviete, že ja rúško nosiť nebudem. Naďalej platí § 5 ods. 7, že ste oprávnený vstúpiť do prevádzky, ale zároveň porušíte predsa nejaké nariadenia, ktoré je v nižšej právnej sile. To je pravda, lebo je to asi len uznesenie vlády, ale ja si myslím, je správne, keď raz bola daná podmienka, že máte mať to rúško a bez neho nemôžte ísť do predajne, takže sa tam nedostanete. Lebo napríklad to, že bežný človek môže ísť do predajne, na to nájdeme tiež určite nejaký zákon. Možnože dokonca až ústavu, niečo o voľnom pohybe osôb a podobne. A aj pre bežných ľudí platilo nariadenie, uznesenie vlády, že nemôžu ísť do prevádzok, keď nemajú rúško.
A tu s tým testom je to analogické, prepáčte, s očkovaním je to analogické. Keď raz bolo povedané, že do predajne nemôžu ísť tí, ktorí nie sú očkovaní a nie sú prekonaní, tak ja si myslím, že je úplne logické, ja právny laik, si myslím, že je to úplne logické, že to platí aj na kontrolórov SOI-ky. Tento problém je ale v podstate vyriešený z dvoch dôvodov. Jednak výrazne stúpla zaočkovanosť zamestnancov, ale po druhé, chcem vás informovať, pán Kotleba, a myslím si, že týmto vás poteším a potešil som aj seba. Dnes na vláde sa podarilo presadiť to, že od budúceho utorku všetky obchody budú fungovať v tom základnom móde. To znamená, nebude žiadne obmedzenie, že očkovaný, prekonaný, do všetkých. Nielen do tých esenciálnych obchodov, čo boli že potraviny, drogérie, ale do úplne všetkých predajní môžte ísť aj vy napríklad. Lebo predpokladám, očkovaný nie ste, ak máte prekonanie staršie ako 180 dní alebo ste nemali, tak by ste nemohli ísť, povedzme, do hračkárstva. Ale teraz môžte ísť do hračkárstva a kúpiť deťom peknú hračku. Od utorku.
Prosím vás, ale dajte si rúško, lebo to platí ešte stále. A ku koncu ešte jednu vec, keď stretnete kolegu Suju, som ho tu aj videl chodiť, tak ho pozdravte. Naposledy som sa tu, jaj, nie je kolega váš, ale nevadí, tak niekto mu odkážte, prosím vás, že sme sa tu bavili o tom, že kto vedie Hlavný banský úrad a on tak mierne opovrhujúco povedal, že tam nejaký výrobca nábytku. Tak tento výrobca nábytku má, je vysokoškolsky vzdelaný, má chemické vysokoškolské vzdelanie, čo si myslím, že je dostatočne dobrá kvalifikácia na Hlavný banský úrad aj po odbornej a nielen po manažérskej stránke.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister.
Toto bolo vystúpenie člena vlády, na ktoré už sa nedá reagovať faktickou poznámkou. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz otváram bod

interpelácie poslancov.

Chcem vám dať do pozornosť § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
K predneseniu interpelácie sa písomne prihlásil pán poslanec Jaroslav Baška. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť interpeláciu na pána ministra dopravy Slovenskej republiky Andreja Doležala vo veci výstavby Rýchlostnej cesty R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky a s ustanovením § 129 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v platnom znení si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Dúbravská cesta, Bratislava (ďalej len "NDS") doručila dňa 8. 10. 2019 na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej len "MŽP SR") podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zámer navrhovanej činnosti "Rýchlostná cesta R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov" (ďalej len "zámer").
Projekt Rýchlostnej cesty (RC) R6 bol vypracovaný v súlade s projektom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest schváleného vládou Slovenskej republiky v roku 2001. Česká a Slovenská republika podpísali v roku 2004 dohodu o prepojení rýchlostnej cesty R6 a prepojenie rýchlostnej cesty R49 na slovensko-českej hranici. Celý ťah R6 - R49 predstavuje prepojenie diaľnic D1 v SR a diaľnice D1 v ČR.
Cestná dopravná infraštruktúra patrí ku kľúčovým faktorom významne ovplyvňujúcim rozvoj hospodárstva a tiež priestorové usporiadanie štátu. Neustále sa zvyšujúci rast automobilovej dopravy vyvoláva potrebu rozširovania kapacity cestnej siete a jej modernizáciu, a to hlavne v súvislosti so stúpajúcim dopravným zaťažením hlavných cestných ťahov s medzinárodnou dopravou, ale takisto aj ciest II. a III. triedy.
Východiskom tejto zhoršujúcej sa situácie je aj budovanie úsekov rýchlostných ciest, čím sa docieli odstránenie disproporcií v existujúcich dopravných kapacitách a zároveň zlepšenie prepojenia jednotlivých regiónov.
Vybudovanie rýchlostnej cesty R6 v predmetnom úseku výrazne pozitívne ovplyvní rozvoj regiónu, ktoré sa stane po vybudovaní rýchlostnej cesty konkurencieschopnejšie a atraktívnejšie pre budúcich investorov. Realizácia rýchlostnej cesty R6 na území Slovenskej republiky a rýchlostnej cesty R49 na území Českej republiky podmieni vytvorenie nového významného dopravného prepojenia medzi Slovenskou a Českou republikou, ktoré sa stane súčasťou základnej transeurópskej dopravnej siete TEN - T.
Táto trasa bude mať pozitívny vplyv na socioekonomický rozvoj, podporí podnikateľské aktivity v záujme obchodovania logistiky medzi Slovenskou republikou a Českou republikou ako aj ďalšími krajinami EÚ. Dobudovanie prepojenia oboch krajín súčasne prepojí priemyselné oblasti týchto krajín.
Dňa 06. 12. 2021, t. j. po viac ako dvoch rokov od doručenia zámeru na posúdenie, bola na ministerstvo životného prostredia listom č. 8654/77501/3100/2021 zo dňa 26. 11. 2021 od NDS doručená žiadosť o späťvzatie zámeru, pričom dôvodom má byť "aktualizácia podkladov pre posudzovanie zámeru".
Rozhodnutím č. 2076/2021 - 1.Z/ac-Rzk (správne 1.7/ac-Rzk, pozn. red.) zo dňa 20. 12. 2021 MŽP SR zastavilo správne konanie vo veci povinného hodnotenia navrhovanej činnosti "Rýchlostná cesta R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov" navrhovateľa, ktorým je NDS.
Vzhľadom na vyššie uvedený strategický význam Rýchlostnej cesty R6 a vyše 20-ročnej existencie vypracovaného projektu Rýchlostnej cesty R6 si vám, pán minister, dovolím položiť nasledovné otázky:
1. Aké konkrétne skutočnosti uvádzané ako dôvody späťvzatia zámeru sú predmetom aktualizácie podkladov pre posudzovanie zámeru?
2. Akú aktuálnu prioritu má Rýchlostná cesta R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov v rámci harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry?
3. Aké sú časové míľníky prípravy a výstavby Rýchlostnej cesty R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov?
Vážený pán minister, vopred vám ďakujem za odpoveď na moju interpeláciu.
Ďakujem.