55. schôdza

Vážený pán poslanec, v súlade so schváleným alebo schváleným, v súlade s investičnými plánmi a tzv. harmonogramom priorít pre železničnú infraštruktúru, ktorý sme zverejnili, a o týždeň v stredu bude, verím, schválený vládou Slovenskej republiky, máme jasne stanovené priority, ale máme aj jasne stanovené limity.
Limit výdavkov na investovanie do železničnej infraštruktúry je 0,4 % HDP. Napriek tomu, a to vrátane eurofondov, vrátane štátneho rozpočtu, vrátane plánu obnovy, čiže prostredníctvom týchto troch zdrojov a ešte som zabudol CEF, čiže prostredníctvom štyroch týchto zdrojov máme už dnes vo výstavbe alebo v realizácii, alebo projekty vo vysokom stupni prípravy nasledujúce projekty.
Prebieha nám modernizácia železničného uzla Žilina, modernizácie trate Devínska Nová Ves – štátna hranica s Českou republikou, modernizácie trate Poprad – Lučivná a elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou.
Čo sa týka roku 2022, očakávame začiatok realizácie nasledovných projektov: Čadca – Svrčinovec, Svrčinovec – štátna hranica s Českou republikou, tzv. tretia etapa, modernizácia Bratislavského tunela č. 2 a realizácia projektov Fiľakovo – Holiša, Šaštín – Kúty, železničná stanica Barca, trať Margecany – Červená Skala a ďalšie menšie stavby. Kompletný zoznam stavieb, ktorú sa budú realizovať alebo majú začať realizovať v tomto a budúcich rokoch, nájdete na stránke ministerstva dopravy, slash priority, slash železničný harmonogram a, samozrejme, veľmi rád, veľmi rád možno dopodrobna vysvetlím tento harmonogram.
Postupovali sme v zmysle priorizácie a do týchto priorít vstupovali viaceré kritériá. Jednak CBA-čka, čiže pomer cena, výkon, hodnota alebo keď chcete hodnota za peniaze, ale bolo to oveľa komplexnejšie priorizovanie ako pri cestnej infraštruktúre, lebo sme museli zohľadniť aj tzv. úzke miesta alebo batuneky, potom sme museli zohľadniť trate, ktoré sú v havarijnom stave. Musíme myslieť nielen na rekonštrukciu, ale aj na modernizáciu v zmysle zrýchľovania koridorov a nesmieme zabúdať na priority Európskej komisie v budovaní TEN-T koridorov.
Takže ten harmonogram nie je jednoduchý, nie je určený na čítanie bežnej verejnosti, ale lepšia odborná verejnosť, je to, je to relatívne dobre čitateľné, máme tam viacero záložiek, ale ak treba, tak, samozrejme, veľmi rád vás s týmto strategickým dokumentom prevediem. Ten dokument prešiel hodnotením UHP a verím, že mu vyjadrí podporu aj vláda Slovenskej republiky budúci týždeň.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, vo všeobecnosti vám chcem povedať, že túto problematiku rieši ministerstvo hospodárstva, to znamená, ono má na starosti opatrenia týkajúce sa regulácií cien energií, ale napriek tomu vám odpoviem tým spôsobom, že som, poviem vám informácie, ktoré o tom mám, že aké kroky sa podnikajú.
Po prvé, za najdôležitejšie považujem, že sa uskutočnilo niekoľko stretnutí zástupcov ministerstva financií so zástupcami mesta Humenné, kde rokovali o riešení vzniknutej situácie. Dospeli k takej dohode, že vzhľadom na to, že ide o mimoriadnu okolnosť, to znamená, takéto zvýšenie cien energií pre občanov možno kvalifikovať ako mimoriadnu okolnosť a táto mimoriadna okolnosť nemusí byť len živelná pohroma, smršť, povodeň alebo čokoľvek ďalšie, tak je zákonné použiť rezervný fond mesta Humenné, ktorý má toto mesto vytvorené zhruba v objeme cca 1 mil., prípadne o trochu viac. V tomto ma neberte za slovo, naozaj nemám detailné informácie, iba som si nechal poreferovať o tom rokovaní. A tým pádom mestské zastupiteľstvo môže rozhodnúť o tom, že tento rezervný fond použije aj na zmiernenie cien energií.
Po druhé, takisto ministerstvo hospodárstva, možno ste zachytili včera informáciu, zverejní v pondelok informáciu pre domácnosti, ktorých sa týka zvýšenie cien tepla, že akým spôsobom budú môcť vlastne predložiť svoje faktúry dokladajúce takéto zvyšovanie cien tepla. Ministerstvo hospodárstva v medziach svojich kompetencií sa to bude snažiť vyriešiť najmä takéto podobné extrémne nárasty.
Ak by napriek tomu existovala ešte nejaká skupina občanov v Humennom, ktorí z rôznych dôvodov by nespadli do týchto modelov riešenia, tak ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny má možnosť poskytnúť tzv. humanitárnu dotáciu, to znamená, to je dotácia vyplývajúca pre domácnosť alebo pre rodinu, alebo pre jednotlivca. Náklady spojené s riešením s nejakou nepredvídateľnou humanitárnou situáciou, medzi ktoré, samozrejme, môžme zaradiť aj takéto náhle skokové zvýšenie nákladov na bývanie.
Takže toto sú také základné veci, ktoré vám viem k vašej otázke uviesť. A do budúcnosti chcem povedať, že možno v prípade niektorých, nie asi v prípade konkrétne Humenného, ale je tam, uvažujeme aj o takej možnosti alebo teda nemám presnú špecifikáciu všetkých tých domácností v Humennom, aby som to vedel povedať, že či to konkrétne spadá na tie konkrétne domácnosti. Ale chceme urobiť to, takú úpravu, aby vlastne aj tie najviac postihnuté domácnosti mohli požiadať o to, aby boli regulovanými subjektami. To je zhruba taký diapazón opatrení, ktoré aktuálne robíme.
Skončil som, pán podpredseda, ďakujem.

Ďakujem krásne za slovo.
Pán minister, ja situáciu v Humennom už riešim dlhodobo. Veď aj ja som taktiež absolvoval množstvo stretnutí či na úrade vlády, alebo na ministerstve financií. A my sme ako mesto využili rezervný fond, a tým pádom sme znížili tú cenu. Ale aj tak, ak sme to znížili, tak napríklad, poviem taký príklad, v 2-izbovom byte 50 m² vychádza záloha s elektrinou okolo 220 eur mesačne. Ako majú seniori, ktorí majú dôchodok 380 eur, z toho vyžiť? A takých je množstvo prípadov. Tak podľa mňa potom niekde zlyhal asi štát a to svoje obdobie, ak človek celý život pracuje, dostane dôchodok 380 eur a energie mu stúpnu na 220. Ostáva mu nejakých 120 eur na stravu na celý mesiac a lieky. Podľa mňa toto v poriadku nie je a to treba rapídne riešiť a rýchlo.

Rozumiem, pán poslanec. Môžem reagovať, že? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Áno, nech sa páči.

Krajniak, Milan, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Rozumiem, pán poslanec. Problém vidím v tom, že dodávateľom tepla pre občanov Humenného je, pokiaľ tomu správne rozumiem, ale opravte ma, naozaj nie som úplne v hĺbke, Humenská energetická spoločnosť alebo HES sa to volá, alebo tak nejak. A my ťažko vieme vstúpiť do zmluvných vzťahov, teraz by som to povedal, dcérskej firmy alebo firmy pod kontrolou mesta s jej dodávateľom tepla. Pokiaľ som správne informovaný, tak tam kdesi vznikol problém, že pri tom skokovom navýšení ten dodávateľ tepla nakúpil, ako by som to povedal, pod tlakom, tým že to nemal premyslené dostatočne dlho do budúcnosti, tú silovú energiu za obrovské ceny. Neviem si predstaviť, ako by štát vedel vstúpiť do zmluvných vzťahov tej dcérskej firmy mestskej a súkromného dodávateľa tepla. Neviem, ako by to mohol regulovať inak, než že by prípadne za nejaké okolnosti, pozrem na pána ministra hospodárstva, či môžem informovať o tom, o tej alternatíve, že MH Invest v krízovom prípade, ak by náhodou sa ukázalo, že takýto dodávateľský vzťah je zlyhávajúci a nie je to riešiteľné inak, je pripravený aj prevziať takéto spoločnosti, aby zabezpečil dodávku tepla do takýchto domácnosti.
Čiže vieme robiť, aby som to zjednodušil, pán poslanec, vieme robiť akúsi záchrannú sieť, ale vstúpiť do zmluvných vzťahov konkrétneho mesta a jeho dcérskej firmy a dodávateľa, to nevieme. A nevieme ani donútiť toho dodávateľ alebo to mesto, aby si zazmluvnili energiu, pardon, to je jedno, že či je to teplo alebo čokoľvek ďalšie, dostatočne dlho dopredu. To nariadiť nevieme. Samospráva má svoje kompetencie, štát má svoje kompetencie.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

Áno, plánujeme v tomto roku pristúpiť k zmenám alebo k vylepšeniam aj II. piliera. Asi viete, že tento rok máme určený aj podľa plánu stability na urobenie vylepšení v I. aj II. pilieri dôchodkového systému.
Okrem iného sa zaoberáme aj otázkou poplatkov. Chcem vás informovať, že vo vzťahu k výške odplaty v II. pilieri existuje taká publikácia OECD, Pensions at a Glance, z roku 2019, kde sa porovnáva pomer celkových výdavkov dôchodcovských, dôchodkových fondov vo vybraných krajín. Do celkového porovnania boli zaradené všetky dôchodkové fondy bez ohľadu na typ dôchodkovej schémy. Pomer celkových výdavkov sa pohybuje v intervale od 2,01 % – Turecko, až do 0,45 % – Austrália. Priemerná výška celkových nákladov medzi skúmanými krajinami dosiahla úroveň približne 0,8 % tých poplatkov celosvetovo, kde boli dáta, ktoré sa dali porovnať. Na Slovensku to bolo približne 0,63 %. Hodnota ukazovateľa len za II. pilier dosiahla hodnotu 0,55 %. To znamená, čo sa týka výšky poplatkov, Slovensko je 0,8 priemer, Slovensko je na tých 0,55. Čiže nepovažujeme tieto poplatky za nejaké alarmujúco vysoké, ale napriek tomu, napriek tomu v rámci tých diskusií, a do začiatku mája by to malo byť v medzirezortnom pripomienkovom konaní, preskúmame aj všetku tú poplatkovú politiku, aby sme, samozrejme, čo najviac pomohli sporiteľom zvýšiť ich potenciálny výnos zo sporenia a aby sme vedeli zregulovať tieto poplatky.
V III. pilieri je to, samozrejme, trochu inak. To znamená, že aby som vás informoval teda, nech vám poviem číslo, celkový, pomer celkových výdavkov v doplnkových fondoch v III. pilieri sa v roku 2020 pohyboval v rozmedzí od 0,48 % do 3,22 %. To je ten rozptyl, ktorý sme zaznamenali. Pričom vážený priemer celkových výdavkov v tomto sektore dosiahol úroveň 1,39 %, čo je v porovnaní s II. pilierom pomerne vysoké číslo. Aj v tomto sektore, alebo v tejto časti, nazvime to dôchodkového sporenia, existuje reálna možnosť prispievať do fondov, ktoré majú tieto poplatky znížené a niektorí správcovia aktívne využívajú možnosť stanoviť odplatu za správu nižšie. Inými slovami, sporiteľ alebo klient má možnosť si vybrať fond s takou poplatkovou politikov, ktorá mu viacej vyhovuje.
Snažil som sa vám dať nejakú súhrnnejšiu informáciu, aby ste videli, že naozaj tú problematiku analyzujeme, a sme pripravení o tom debatovať a akceptovať akékoľvek proste rozumné návrhy, ktoré môžu napomôcť k vylepšeniu tých poplatkových schém v II. a III. pilieri.
Chcem vás ešte informovať, že vlastne vždy zvažujeme aj takú druhú vec, že zase chceme, aby tie dôchodkové správcovské spoločnosti boli aj motivované robiť investičnú politiku v prospech klienta bezpečne, ale aj čo najefektívnejšie z pohľadu jeho úspor. Čiže budeme sa snažiť hľadať nejaké vyváženie, lebo za predpokladu že tie poplatky úplne znivelizujeme, tak by to potom znamenalo, že pre ten, pre tú správcovskú spoločnosti vlastne bude najjednoduchšie a najpohodlnejšie to dať do najmenej problematických a rizikových fondov, ale s nižším výnosom. Nebudú motivovaní, takpovediac, sa o to čo najlepšie starať.
Čiže aby som to zhrnul, tú moju odpoveď na tú vašu otázku, v zásad... teda chceme sa na to pozrieť a chceme nájsť pre človeka, ktorý sporí, nejaké ďalšie úspory. Vo všeobecnosti, musím povedať, že nie sme vypuklou krajinou v rámci porovnateľných krajín vo svete, kde by tie poplatky boli nastavené veľmi vysoko.

A už fungujem. (Prerušenie vystúpenia presedajúcim.)

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Tak bude predsa.

Šudík, Tomáš, poslanec NR SR
Tak ja len v krátkosti. Tak ďakujem za vašu odpoveď a som aj rád, že sa s tým niečo ide robiť. Lebo mne častokrát píšu rôzni občania a im dosť také príde prehnané, ak im príde to ročné zúčtovanie, že platia poplatky aj 500 eur za celý rok. Tak sa prvé na to pýtali a vidia tam možnosti, ako by mohli možno aj v súčasnosti ušetriť, keďže stúpajú ceny energií. Práveže znížením týchto poplatkov, aspoň pri niektorých, že každé euro je dobré v rodine. Takže ďakujem za odpoveď aj za tú snahu, že to idete riešiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Reagoval by som na interpeláciu, ktorú som dával na ministerstvo hospodárstva. Ide konkrétne o odpoveď na moje otázky, ak šlo o obchodnú inšpekciu. Momentíček. Chcel by som sa trošku k tomu vyjadriť, lebo nie som spokojný s tou odpoveďou. (Reakcia predsedajúceho.) Áno, áno. Dobre teda.
Pán minister, v uvedenej odpovedi na interpeláciu ste uviedol, že počas vyhlásenia mimoriadnej situácie bola platná vyhláška, na základe ktorej prevádzkovatelia mohli umožniť vstup na prevádzku iba osobám v režime OTP. V danej odpovedi ste tiež uviedli, že pri výkone kontrolnej činnosti SOI je nemožné, aby boli zamestnanci SOI obmedzovaní pri vstupe do prevádzok, nakoľko v čase mimoriadnej situácie mala SOI nízku zaočkovanosť a platila nejaká vyhláška regionálneho úradu.
Z uvedenej odpovede teda vychádza, že podľa vás, pán minister, bola vlastne všeobecne ohrozená činnosť SOI, pretože inšpektori SOI nemohli plnohodnotne chodiť na prevádzky, lebo by ich tam podľa vašeho názoru nemohli, teda nebol by im umožnený vstup, pretože neboli zaočkovaní, resp. neboli v režime OTP. A tým pádom by títo zamestnanci boli aj diskriminovaní voči zaočkovaným zamestnancom obchodnej inšpekcie, pretože by mohli vykonať prácu iba z domu.
Ale podľa právnej hierarchie a právnych noriem slovenského právneho systému majú zákony vyššiu právnu silu ako vyhlášky, a teda vyhlášky sú podriadené zákonom. A taktiež na Slovensku platí, že právny predpis nižšej právnej sily nesmie odporovať predpisu vyššej právnej sily, a teda ak dôjde k situácii, že právny predpis nižšej právnej sily odporuje právnemu predpisu vyššej právnej sily, treba postupovať podľa predpisu s vyššou právnou silou. Teraz trošku inak.
A dovolím si dať do pozornosti § 5 ods. 7 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, ktorý hovorí nasledujúce: Inšpektor je pri kontrole oprávnený vstupovať do prevádzkarní na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných osôb, ktoré súvisia s výrobou, predajom výrobkov a poskytovaním služieb. Nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť týmto dotknutá. § 5 ods. 6 zároveň ustanovuje nasledujúci povinnosť inšpektorovi: Inšpektor je povinný sa preukázať pri kontrole preukazom Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorý ho oprávňuje na výkon kontroly.
Teraz z toho, čo som teraz povedal, z tohto uvedeného teda vyplýva, že inšpektori obchodnej inšpekcie sú v zmysle platných právnych predpisov oprávnení vstupovať do prevádzok aj v čase mimoriadnej situácie. A jedinú povinnosť, ktorú pri kontrole majú, je sa preukázať prevádzkovateľovi preukazom obchodnej inšpekcie.
Takže podľa tohto je jasné, že žiadna vyhláška regionálneho úradu neoprávňuje prevádzkovateľa konkrétnej prevádzky jednak mu odoprieť vstup na prevádzku a taktiež od nich vyžadovať nahliadnutie akéhokoľvek iného preukazu, covid pasu, potvrdenia OTP, očkovacieho preukazu alebo nejakého iného.
Preto sa vás, preto, pán minister, skúste na toto ešte raz reagovať, lebo podľa tohto všetkého, aj podľa tejto právnej normy, nie je možné diskriminovať zamestnancov obchodnej inšpekcie, na základe toho, či sú očkovaní, alebo nie sú očkovaní, pretože podľa súčasnej právnej normy títo zamestnanci majú taký istý možný vstup na prevádzku, ktorú by v prípade kontroly chceli navštíviť, ako teda tí nezaočkovaní takisto ako zaočkovaní.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kotleba, úvodom chcem povedať, že nie som právny expert, tak budem, moja odpoveď bude možnože mierne laická. Vy ste sa odvolali na § 5 ods. 7 zákona 123, prepočul som, z ktorého roku, 128. Citovali ste ten paragraf, kde hovoríte, že tí kontrolóri majú oprávnenie, sú teda oprávnení tam vstúpiť. A ja vám tu aj píšem v tej odpovedi, že je prakticky nemožné, aby zamestnanci SOI-ky boli pri výkone svojej činnosti obmedzovaní. Čiže potiaľto sa zhodujeme.
Ale vedenie SOI-ky, konkrétne teda predseda úradu, ktorý sa volá Marcel Suchár, sa rozhodol, urobil manažérske rozhodnutie preto, lebo videl, že veľký podiel zamestnancov je nezaočkovaných a zaslal všetkým krajským riaditeľom obsahujúcu internú inštrukciu, ktorá mala motivovať k očkovaniu. No a to, tá miera očkovania následne stúpla na 74 %. Tak a dovtedy boli tie kontroly dočasne obmedzené.
No, a ja teraz ani vlastne nerozumiem, čo sa vám nepozdáva, lebo, priznám sa, ja teraz ten prípad neriešim že celé týždne, to manažérske rozhodnutie predsedu úradu, ale ja si myslím, že on postupoval správne. Zistil, že má veľa nezaočkovaných, tak na jednej strane ich motivoval a zároveň obmedzil tie kontroly. A takisto bolo jeho snahou predísť možnej diskriminácii očkovaných zamestnancov alebo tých, čo prekonali ochorenie, pri plnohodnotnom vykonávaní svojej práci v prevádzkach, kde bol umožnený vstup len pre očkovaných.
A túto selekciu označil za vynútenú. A to je niečo podobné, ako keď zákon povie, všetci musia nosiť rúška. A predstavte si, že vy ste kontrolór, pán Kotleba, a vy poviete, že ja rúško nosiť nebudem. Naďalej platí § 5 ods. 7, že ste oprávnený vstúpiť do prevádzky, ale zároveň porušíte predsa nejaké nariadenia, ktoré je v nižšej právnej sile. To je pravda, lebo je to asi len uznesenie vlády, ale ja si myslím, je správne, keď raz bola daná podmienka, že máte mať to rúško a bez neho nemôžte ísť do predajne, takže sa tam nedostanete. Lebo napríklad to, že bežný človek môže ísť do predajne, na to nájdeme tiež určite nejaký zákon. Možnože dokonca až ústavu, niečo o voľnom pohybe osôb a podobne. A aj pre bežných ľudí platilo nariadenie, uznesenie vlády, že nemôžu ísť do prevádzok, keď nemajú rúško.
A tu s tým testom je to analogické, prepáčte, s očkovaním je to analogické. Keď raz bolo povedané, že do predajne nemôžu ísť tí, ktorí nie sú očkovaní a nie sú prekonaní, tak ja si myslím, že je úplne logické, ja právny laik, si myslím, že je to úplne logické, že to platí aj na kontrolórov SOI-ky. Tento problém je ale v podstate vyriešený z dvoch dôvodov. Jednak výrazne stúpla zaočkovanosť zamestnancov, ale po druhé, chcem vás informovať, pán Kotleba, a myslím si, že týmto vás poteším a potešil som aj seba. Dnes na vláde sa podarilo presadiť to, že od budúceho utorku všetky obchody budú fungovať v tom základnom móde. To znamená, nebude žiadne obmedzenie, že očkovaný, prekonaný, do všetkých. Nielen do tých esenciálnych obchodov, čo boli že potraviny, drogérie, ale do úplne všetkých predajní môžte ísť aj vy napríklad. Lebo predpokladám, očkovaný nie ste, ak máte prekonanie staršie ako 180 dní alebo ste nemali, tak by ste nemohli ísť, povedzme, do hračkárstva. Ale teraz môžte ísť do hračkárstva a kúpiť deťom peknú hračku. Od utorku.
Prosím vás, ale dajte si rúško, lebo to platí ešte stále. A ku koncu ešte jednu vec, keď stretnete kolegu Suju, som ho tu aj videl chodiť, tak ho pozdravte. Naposledy som sa tu, jaj, nie je kolega váš, ale nevadí, tak niekto mu odkážte, prosím vás, že sme sa tu bavili o tom, že kto vedie Hlavný banský úrad a on tak mierne opovrhujúco povedal, že tam nejaký výrobca nábytku. Tak tento výrobca nábytku má, je vysokoškolsky vzdelaný, má chemické vysokoškolské vzdelanie, čo si myslím, že je dostatočne dobrá kvalifikácia na Hlavný banský úrad aj po odbornej a nielen po manažérskej stránke.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť interpeláciu na pána ministra dopravy Slovenskej republiky Andreja Doležala vo veci výstavby Rýchlostnej cesty R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky a s ustanovením § 129 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v platnom znení si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Dúbravská cesta, Bratislava (ďalej len "NDS") doručila dňa 8. 10. 2019 na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej len "MŽP SR") podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zámer navrhovanej činnosti "Rýchlostná cesta R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov" (ďalej len "zámer").
Projekt Rýchlostnej cesty (RC) R6 bol vypracovaný v súlade s projektom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest schváleného vládou Slovenskej republiky v roku 2001. Česká a Slovenská republika podpísali v roku 2004 dohodu o prepojení rýchlostnej cesty R6 a prepojenie rýchlostnej cesty R49 na slovensko-českej hranici. Celý ťah R6 - R49 predstavuje prepojenie diaľnic D1 v SR a diaľnice D1 v ČR.
Cestná dopravná infraštruktúra patrí ku kľúčovým faktorom významne ovplyvňujúcim rozvoj hospodárstva a tiež priestorové usporiadanie štátu. Neustále sa zvyšujúci rast automobilovej dopravy vyvoláva potrebu rozširovania kapacity cestnej siete a jej modernizáciu, a to hlavne v súvislosti so stúpajúcim dopravným zaťažením hlavných cestných ťahov s medzinárodnou dopravou, ale takisto aj ciest II. a III. triedy.
Východiskom tejto zhoršujúcej sa situácie je aj budovanie úsekov rýchlostných ciest, čím sa docieli odstránenie disproporcií v existujúcich dopravných kapacitách a zároveň zlepšenie prepojenia jednotlivých regiónov.
Vybudovanie rýchlostnej cesty R6 v predmetnom úseku výrazne pozitívne ovplyvní rozvoj regiónu, ktoré sa stane po vybudovaní rýchlostnej cesty konkurencieschopnejšie a atraktívnejšie pre budúcich investorov. Realizácia rýchlostnej cesty R6 na území Slovenskej republiky a rýchlostnej cesty R49 na území Českej republiky podmieni vytvorenie nového významného dopravného prepojenia medzi Slovenskou a Českou republikou, ktoré sa stane súčasťou základnej transeurópskej dopravnej siete TEN - T.
Táto trasa bude mať pozitívny vplyv na socioekonomický rozvoj, podporí podnikateľské aktivity v záujme obchodovania logistiky medzi Slovenskou republikou a Českou republikou ako aj ďalšími krajinami EÚ. Dobudovanie prepojenia oboch krajín súčasne prepojí priemyselné oblasti týchto krajín.
Dňa 06. 12. 2021, t. j. po viac ako dvoch rokov od doručenia zámeru na posúdenie, bola na ministerstvo životného prostredia listom č. 8654/77501/3100/2021 zo dňa 26. 11. 2021 od NDS doručená žiadosť o späťvzatie zámeru, pričom dôvodom má byť "aktualizácia podkladov pre posudzovanie zámeru".
Rozhodnutím č. 2076/2021 - 1.Z/ac-Rzk (správne 1.7/ac-Rzk, pozn. red.) zo dňa 20. 12. 2021 MŽP SR zastavilo správne konanie vo veci povinného hodnotenia navrhovanej činnosti "Rýchlostná cesta R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov" navrhovateľa, ktorým je NDS.
Vzhľadom na vyššie uvedený strategický význam Rýchlostnej cesty R6 a vyše 20-ročnej existencie vypracovaného projektu Rýchlostnej cesty R6 si vám, pán minister, dovolím položiť nasledovné otázky:
1. Aké konkrétne skutočnosti uvádzané ako dôvody späťvzatia zámeru sú predmetom aktualizácie podkladov pre posudzovanie zámeru?
2. Akú aktuálnu prioritu má Rýchlostná cesta R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov v rámci harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry?
3. Aké sú časové míľníky prípravy a výstavby Rýchlostnej cesty R6 štátna hranica SR/ČR - Púchov?
Vážený pán minister, vopred vám ďakujem za odpoveď na moju interpeláciu.
Ďakujem.