55. schôdza

Vážený pán poslanec, v súlade so schváleným alebo schváleným, v súlade s investičnými plánmi a tzv. harmonogramom priorít pre železničnú infraštruktúru, ktorý sme zverejnili, a o týždeň v stredu bude, verím, schválený vládou Slovenskej republiky, máme jasne stanovené priority, ale máme aj jasne stanovené limity.
Limit výdavkov na investovanie do železničnej infraštruktúry je 0,4 % HDP. Napriek tomu, a to vrátane eurofondov, vrátane štátneho rozpočtu, vrátane plánu obnovy, čiže prostredníctvom týchto troch zdrojov a ešte som zabudol CEF, čiže prostredníctvom štyroch týchto zdrojov máme už dnes vo výstavbe alebo v realizácii, alebo projekty vo vysokom stupni prípravy nasledujúce projekty.
Prebieha nám modernizácia železničného uzla Žilina, modernizácie trate Devínska Nová Ves – štátna hranica s Českou republikou, modernizácie trate Poprad – Lučivná a elektrifikácia trate Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou.
Čo sa týka roku 2022, očakávame začiatok realizácie nasledovných projektov: Čadca – Svrčinovec, Svrčinovec – štátna hranica s Českou republikou, tzv. tretia etapa, modernizácia Bratislavského tunela č. 2 a realizácia projektov Fiľakovo – Holiša, Šaštín – Kúty, železničná stanica Barca, trať Margecany – Červená Skala a ďalšie menšie stavby. Kompletný zoznam stavieb, ktorú sa budú realizovať alebo majú začať realizovať v tomto a budúcich rokoch, nájdete na stránke ministerstva dopravy, slash priority, slash železničný harmonogram a, samozrejme, veľmi rád, veľmi rád možno dopodrobna vysvetlím tento harmonogram.
Postupovali sme v zmysle priorizácie a do týchto priorít vstupovali viaceré kritériá. Jednak CBA-čka, čiže pomer cena, výkon, hodnota alebo keď chcete hodnota za peniaze, ale bolo to oveľa komplexnejšie priorizovanie ako pri cestnej infraštruktúre, lebo sme museli zohľadniť aj tzv. úzke miesta alebo batuneky, potom sme museli zohľadniť trate, ktoré sú v havarijnom stave. Musíme myslieť nielen na rekonštrukciu, ale aj na modernizáciu v zmysle zrýchľovania koridorov a nesmieme zabúdať na priority Európskej komisie v budovaní TEN-T koridorov.
Takže ten harmonogram nie je jednoduchý, nie je určený na čítanie bežnej verejnosti, ale lepšia odborná verejnosť, je to, je to relatívne dobre čitateľné, máme tam viacero záložiek, ale ak treba, tak, samozrejme, veľmi rád vás s týmto strategickým dokumentom prevediem. Ten dokument prešiel hodnotením UHP a verím, že mu vyjadrí podporu aj vláda Slovenskej republiky budúci týždeň.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Nebude doplňujúca otázka, takže teraz máme ešte dve otázky adresované pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Milanovi Krajniakovi. Obe otázky sú od pána poslanca Tomáša Šudíka a prvá znie:
„Pán minister, aké sú návrhy práce sociálnych vecí a rodiny v súvislosti so zvýšenými cenami energií pre občanov Slovenska. V meste Humenné sa mnoho občanov po tom, čo im stúpla cena tepla o 45 %, po dotácii mesta o 30 %, ocitlo na hranici energetickej chudoby. Náklady na bývanie im stúpli aj o 250 eur za rok.“

Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, vo všeobecnosti vám chcem povedať, že túto problematiku rieši ministerstvo hospodárstva, to znamená, ono má na starosti opatrenia týkajúce sa regulácií cien energií, ale napriek tomu vám odpoviem tým spôsobom, že som, poviem vám informácie, ktoré o tom mám, že aké kroky sa podnikajú.
Po prvé, za najdôležitejšie považujem, že sa uskutočnilo niekoľko stretnutí zástupcov ministerstva financií so zástupcami mesta Humenné, kde rokovali o riešení vzniknutej situácie. Dospeli k takej dohode, že vzhľadom na to, že ide o mimoriadnu okolnosť, to znamená, takéto zvýšenie cien energií pre občanov možno kvalifikovať ako mimoriadnu okolnosť a táto mimoriadna okolnosť nemusí byť len živelná pohroma, smršť, povodeň alebo čokoľvek ďalšie, tak je zákonné použiť rezervný fond mesta Humenné, ktorý má toto mesto vytvorené zhruba v objeme cca 1 mil., prípadne o trochu viac. V tomto ma neberte za slovo, naozaj nemám detailné informácie, iba som si nechal poreferovať o tom rokovaní. A tým pádom mestské zastupiteľstvo môže rozhodnúť o tom, že tento rezervný fond použije aj na zmiernenie cien energií.
Po druhé, takisto ministerstvo hospodárstva, možno ste zachytili včera informáciu, zverejní v pondelok informáciu pre domácnosti, ktorých sa týka zvýšenie cien tepla, že akým spôsobom budú môcť vlastne predložiť svoje faktúry dokladajúce takéto zvyšovanie cien tepla. Ministerstvo hospodárstva v medziach svojich kompetencií sa to bude snažiť vyriešiť najmä takéto podobné extrémne nárasty.
Ak by napriek tomu existovala ešte nejaká skupina občanov v Humennom, ktorí z rôznych dôvodov by nespadli do týchto modelov riešenia, tak ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny má možnosť poskytnúť tzv. humanitárnu dotáciu, to znamená, to je dotácia vyplývajúca pre domácnosť alebo pre rodinu, alebo pre jednotlivca. Náklady spojené s riešením s nejakou nepredvídateľnou humanitárnou situáciou, medzi ktoré, samozrejme, môžme zaradiť aj takéto náhle skokové zvýšenie nákladov na bývanie.
Takže toto sú také základné veci, ktoré vám viem k vašej otázke uviesť. A do budúcnosti chcem povedať, že možno v prípade niektorých, nie asi v prípade konkrétne Humenného, ale je tam, uvažujeme aj o takej možnosti alebo teda nemám presnú špecifikáciu všetkých tých domácností v Humennom, aby som to vedel povedať, že či to konkrétne spadá na tie konkrétne domácnosti. Ale chceme urobiť to, takú úpravu, aby vlastne aj tie najviac postihnuté domácnosti mohli požiadať o to, aby boli regulovanými subjektami. To je zhruba taký diapazón opatrení, ktoré aktuálne robíme.
Skončil som, pán podpredseda, ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, s doplňujúcou otázkou.

Ďakujem krásne za slovo.
Pán minister, ja situáciu v Humennom už riešim dlhodobo. Veď aj ja som taktiež absolvoval množstvo stretnutí či na úrade vlády, alebo na ministerstve financií. A my sme ako mesto využili rezervný fond, a tým pádom sme znížili tú cenu. Ale aj tak, ak sme to znížili, tak napríklad, poviem taký príklad, v 2-izbovom byte 50 m² vychádza záloha s elektrinou okolo 220 eur mesačne. Ako majú seniori, ktorí majú dôchodok 380 eur, z toho vyžiť? A takých je množstvo prípadov. Tak podľa mňa potom niekde zlyhal asi štát a to svoje obdobie, ak človek celý život pracuje, dostane dôchodok 380 eur a energie mu stúpnu na 220. Ostáva mu nejakých 120 eur na stravu na celý mesiac a lieky. Podľa mňa toto v poriadku nie je a to treba rapídne riešiť a rýchlo.

Rozumiem, pán poslanec. Môžem reagovať, že? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Áno, nech sa páči.

Krajniak, Milan, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Rozumiem, pán poslanec. Problém vidím v tom, že dodávateľom tepla pre občanov Humenného je, pokiaľ tomu správne rozumiem, ale opravte ma, naozaj nie som úplne v hĺbke, Humenská energetická spoločnosť alebo HES sa to volá, alebo tak nejak. A my ťažko vieme vstúpiť do zmluvných vzťahov, teraz by som to povedal, dcérskej firmy alebo firmy pod kontrolou mesta s jej dodávateľom tepla. Pokiaľ som správne informovaný, tak tam kdesi vznikol problém, že pri tom skokovom navýšení ten dodávateľ tepla nakúpil, ako by som to povedal, pod tlakom, tým že to nemal premyslené dostatočne dlho do budúcnosti, tú silovú energiu za obrovské ceny. Neviem si predstaviť, ako by štát vedel vstúpiť do zmluvných vzťahov tej dcérskej firmy mestskej a súkromného dodávateľa tepla. Neviem, ako by to mohol regulovať inak, než že by prípadne za nejaké okolnosti, pozrem na pána ministra hospodárstva, či môžem informovať o tom, o tej alternatíve, že MH Invest v krízovom prípade, ak by náhodou sa ukázalo, že takýto dodávateľský vzťah je zlyhávajúci a nie je to riešiteľné inak, je pripravený aj prevziať takéto spoločnosti, aby zabezpečil dodávku tepla do takýchto domácnosti.
Čiže vieme robiť, aby som to zjednodušil, pán poslanec, vieme robiť akúsi záchrannú sieť, ale vstúpiť do zmluvných vzťahov konkrétneho mesta a jeho dcérskej firmy a dodávateľa, to nevieme. A nevieme ani donútiť toho dodávateľ alebo to mesto, aby si zazmluvnili energiu, pardon, to je jedno, že či je to teplo alebo čokoľvek ďalšie, dostatočne dlho dopredu. To nariadiť nevieme. Samospráva má svoje kompetencie, štát má svoje kompetencie.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem. Ďalšia otázka, ktorá bola adresovaná vám, pán minister, pánom poslancom Šudíkom, znie:
„Pán minister, na Slovensku platia poistenci príliš vysoké poplatky za II. a III. pilier, za správu fondu, či za prestup sporiteľa do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Plánuje s tým ministerstvo niečo urobiť?“

Áno, plánujeme v tomto roku pristúpiť k zmenám alebo k vylepšeniam aj II. piliera. Asi viete, že tento rok máme určený aj podľa plánu stability na urobenie vylepšení v I. aj II. pilieri dôchodkového systému.
Okrem iného sa zaoberáme aj otázkou poplatkov. Chcem vás informovať, že vo vzťahu k výške odplaty v II. pilieri existuje taká publikácia OECD, Pensions at a Glance, z roku 2019, kde sa porovnáva pomer celkových výdavkov dôchodcovských, dôchodkových fondov vo vybraných krajín. Do celkového porovnania boli zaradené všetky dôchodkové fondy bez ohľadu na typ dôchodkovej schémy. Pomer celkových výdavkov sa pohybuje v intervale od 2,01 % – Turecko, až do 0,45 % – Austrália. Priemerná výška celkových nákladov medzi skúmanými krajinami dosiahla úroveň približne 0,8 % tých poplatkov celosvetovo, kde boli dáta, ktoré sa dali porovnať. Na Slovensku to bolo približne 0,63 %. Hodnota ukazovateľa len za II. pilier dosiahla hodnotu 0,55 %. To znamená, čo sa týka výšky poplatkov, Slovensko je 0,8 priemer, Slovensko je na tých 0,55. Čiže nepovažujeme tieto poplatky za nejaké alarmujúco vysoké, ale napriek tomu, napriek tomu v rámci tých diskusií, a do začiatku mája by to malo byť v medzirezortnom pripomienkovom konaní, preskúmame aj všetku tú poplatkovú politiku, aby sme, samozrejme, čo najviac pomohli sporiteľom zvýšiť ich potenciálny výnos zo sporenia a aby sme vedeli zregulovať tieto poplatky.
V III. pilieri je to, samozrejme, trochu inak. To znamená, že aby som vás informoval teda, nech vám poviem číslo, celkový, pomer celkových výdavkov v doplnkových fondoch v III. pilieri sa v roku 2020 pohyboval v rozmedzí od 0,48 % do 3,22 %. To je ten rozptyl, ktorý sme zaznamenali. Pričom vážený priemer celkových výdavkov v tomto sektore dosiahol úroveň 1,39 %, čo je v porovnaní s II. pilierom pomerne vysoké číslo. Aj v tomto sektore, alebo v tejto časti, nazvime to dôchodkového sporenia, existuje reálna možnosť prispievať do fondov, ktoré majú tieto poplatky znížené a niektorí správcovia aktívne využívajú možnosť stanoviť odplatu za správu nižšie. Inými slovami, sporiteľ alebo klient má možnosť si vybrať fond s takou poplatkovou politikov, ktorá mu viacej vyhovuje.
Snažil som sa vám dať nejakú súhrnnejšiu informáciu, aby ste videli, že naozaj tú problematiku analyzujeme, a sme pripravení o tom debatovať a akceptovať akékoľvek proste rozumné návrhy, ktoré môžu napomôcť k vylepšeniu tých poplatkových schém v II. a III. pilieri.
Chcem vás ešte informovať, že vlastne vždy zvažujeme aj takú druhú vec, že zase chceme, aby tie dôchodkové správcovské spoločnosti boli aj motivované robiť investičnú politiku v prospech klienta bezpečne, ale aj čo najefektívnejšie z pohľadu jeho úspor. Čiže budeme sa snažiť hľadať nejaké vyváženie, lebo za predpokladu že tie poplatky úplne znivelizujeme, tak by to potom znamenalo, že pre ten, pre tú správcovskú spoločnosti vlastne bude najjednoduchšie a najpohodlnejšie to dať do najmenej problematických a rizikových fondov, ale s nižším výnosom. Nebudú motivovaní, takpovediac, sa o to čo najlepšie starať.
Čiže aby som to zhrnul, tú moju odpoveď na tú vašu otázku, v zásad... teda chceme sa na to pozrieť a chceme nájsť pre človeka, ktorý sporí, nejaké ďalšie úspory. Vo všeobecnosti, musím povedať, že nie sme vypuklou krajinou v rámci porovnateľných krajín vo svete, kde by tie poplatky boli nastavené veľmi vysoko.

Pán poslanec Šudík s doplňujúcou otázkou... Dobre, takže nebude doplňujúca otázka.

A už fungujem. (Prerušenie vystúpenia presedajúcim.)

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Tak bude predsa.

Šudík, Tomáš, poslanec NR SR
Tak ja len v krátkosti. Tak ďakujem za vašu odpoveď a som aj rád, že sa s tým niečo ide robiť. Lebo mne častokrát píšu rôzni občania a im dosť také príde prehnané, ak im príde to ročné zúčtovanie, že platia poplatky aj 500 eur za celý rok. Tak sa prvé na to pýtali a vidia tam možnosti, ako by mohli možno aj v súčasnosti ušetriť, keďže stúpajú ceny energií. Práveže znížením týchto poplatkov, aspoň pri niektorých, že každé euro je dobré v rodine. Takže ďakujem za odpoveď aj za tú snahu, že to idete riešiť. Ďakujem.