55. schôdza

Vážené kolegyne a kolegovia poslanci, kto iný by o takomto zákone mal hovoriť ako ja? Vyše 20 rokov učím v takej oblasti, ktorej sa to priamo dotýka. Vidím, že je tu aj pán Kerekréti, s jeho synom som učil na tej istej škole.
Tento návrh zákona reaguje na živú realitu, s ktorou má každý občan Slovenskej republiky žijúci v oblastiach, kde sa neprávo stáva právom a právo sa stáva neprávom, svoje naozaj živé skúsenosti. Cieľom legislatívneho návrhu je zabezpečiť ochranu občanov Slovenskej republiky pred trestnou činnosťou páchanou maloletými osobami. Je naozaj nutné, aby tento návrh zákona sa prijal a aplikoval v praxi presne tak, ako to navrhujú poslanci za politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Marek Kotleba, Stanislav Mizík a Peter Krupa.
Štatistiky ministerstva vnútra upozorňujú na nebezpečný a vysoký počet trestných činov páchaných maloletými osobami. Súvisle s tým dochádza aj k čoraz významnejšiemu zníženiu veku páchateľov trestnej činnosti, čím sa dostávame k osobám, ktoré sú dnes podľa platnej legislatívy vyňaté z trestnej a priestupkovej zodpovednosti. Je naozaj jasné, že takýto typ kriminality v oblastiach s vysokým zastúpením asociálov je bežná skutočnosť. Kto si zatvára oči pred touto skutočnosťou, pred realitou, ktorú zažívajú občania v daných oblastiach, je buď ignorant, alebo zaplatený kuvik či troll, ktorý urobí z bielej gule čierny hranol či nebodaj z obyčajnej tehly, pálenej červenej tehly urobí váľok z hliny a slamy.
Tento typ kriminality je výrazným faktorom, ktorý určuje život a správanie v osadách, kde neprispôsobiví asociáli bezbreho zneužívajú svoje neplnoleté deti na páchanie trestnej činnosti. Dokonca ich navádzajú. Z nedávnej minulosti si pamätám prípady maloletých osôb chorých na syfilis. Kto ich posielal na zárobky na stanicu v Sečovciach alebo v Trebišove? No kto? Rodičia. Je to však ťažko dokázateľné.
Čo je však najtragickejšie, že títo asociálni rodičia navádzajú svoje potomstvo priamo alebo nepriamo na lúpeže, ktoré sa častokrát končia tragicky. No ako tragicky? Ja vám to poviem. Je to ťažké ublíženie na zdraví, častokrát depresie danej osoby do konca života a, žiaľ, častokrát aj smrť. Je reálny fakt, je to naozaj tak, viem to z vlastnej pedagogickej praxe, že fyzická vyspelosť mnohých detí – či dievčat, či chlapcov – je v inkriminovaných sociálnych skupinách taká, že dokážu reálne zneužívať či užívať svoje fyzické prednosti či predpoklady na šikanu, na útoky na tých, ktorí majú ten hendikep, v úvodzovkách hendikep, že vďaka svojej výchove, sociálnemu prostrediu neboli prispôsobení na život v takomto chorom systéme. Vedel by som vám rozprávať aj tri dni príbehy z mojej pedagogickej praxe a z môjho regiónu priamo o takýchto prípadoch. Stačilo, keď to kolega Schlosár pripomenul, aspoň niektoré príklady. Jednoducho toto treba zastaviť.
Prečo 12 rokov? Lebo aj inde majú 12 rokov povedzme. Vtedy sú už deti, mnohé deti vyspelé. A o tomto je tento návrh. Kto má oči vidí, kto má uši, počúva.
Ďakujem za slovo.

S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie ako jediný pán poslanec Marek Kotleba.

Pán poslanec Stanislav Mizík, ako povedal, zo svojej dlhoročnej pedagogickej praxe a hlavne zo svojho pôvodu, z akej je obce, mal takýchto prípadov viacero a ja si myslím, že aj ľudia, ktorí žijú s takouto menšinou vo svojich obciach, tak by o tom mohli dlho rozprávať. A tí ľudia, ktorí to nezažili, tak len veľmi ťažko si to vedia predstaviť, pretože ak je niekto možno z Bratislavy alebo z nejakého mesta, kde nemajú takéto problémy, alebo teda z obce a v živote sa s takýmto niečím nestretne, tak veľmi ťažko si to vie predstaviť, čo tí ľudia zažívajú, pretože ja sám som riešil niekoľko takýchto prípadov z východného Slovenska, z obcí, v ktorých majú takúto menšinu. A veľakrát tí ľudia boli úplne bezradní, pretože ten páchateľ, ktorý im to spôsobil, škodu či už na zdraví, alebo na majetku, nebol trestne zodpovedný a mohli sa sťažovať jedine tak na lampárni.
A mňa mrzí, že pán poslanec, ktorého si učil deti, Kerekréti sa mohol k tomu vyjadriť, ale, bohužiaľ, zaspal, takže sa nám asi nevyjadrí k tomu, ako to zažívali aj tie jeho deti v tej tvojej obci, v ktorej si učil. Ale naozaj ľudia, kým neprídu do kontaktu s takýmito trestnými činmi, tak si to asi neuvedomia. Preto ak majú možnosť sa s nejakou takouto obeťou porozprávať takéhoto trestného činu, tak nech si to utriedia.
Ďakujem.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo.
Marek trošku ťa opravím, ja som neučil jeho deti, s jeho synom som učil, jeho syn učil náboženstvo na tej škole, takže tak, aby som to dal na pravú mieru.
A chcem povedať, že napríklad teraz je tomu štyri dni, keď ma zasypali, zbombardovali mi dom telefonátmi, občania z geta, ktorí žijú pri revúckom gete, nemajú pokoja, nemajú života tam. Jednoducho naposledy im pokradli drevo, lebo v tých činžiakoch sa kúri s drevom. Pokradli im drevo. Samozrejme, rodičia posielali tie deti kradnúť. Čiže aj keby policajti ich priamo dolapili s tými polenami, nič by sa nestalo, pretože dieťa malo jedenásť, dvanásť, trinásť rokov. Vždy si to vedia vyrátať tak, aby dieťa nebolo trestne stíhateľné a aby ani rodičia neboli postihnutí. On sa bude brániť: Ja som nič ne... Ja som ho posielal kradnúť? Čiže takýto je systém. Je to ťažko dokázateľné. Preto dvanásť rokov. Sto percent dvanásť rokov.
Ďakujem.