55. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja si veľmi vážim túto debatu. Myslím si, že je to ťažká debata osobitne preto, že prichádzam s reorganizáciou súdov, s reformou, ktorá sa vlastne dotkne všetkých súdov. Osobitne vnímam, že je to veľmi citlivé pri odvolacích súdoch. Kde tie vzdialenosti, samozrejme, tak ako sú to sídla v krajských mestách, sídelných krajských mestách, sú iné. Nie sú to desiatky kilometrov, ale sú vzdialenejšie tie súdy od seba, keďže sami osebe sú sídlami krajov. Ale ako som povedala, do deväťdesiatych rokov sme tu mali tri obvody a to nebolo len tak. To nebolo, to bolo za dlhé, dlhé obdobie, nám stačili tri.
My sa súdime menej. Keď sledujeme štatisticky, aký je nápad, menej vecí prichádza na súdy. Áno, možno predpokladať a nie je to len teraz moje vyjadrenie, ale vyjadrovalo to nakoniec aj bývalá členka súdnej rady, pani sudkyňa Kosová, že je zrejmé do budúcna, že bude treba menej sudcov. Tak to napovedá ten stav. Ale to nie je o tom, že by teraz súdna mapa znamenala, že budeme prepúšťať sudcov. To, samozrejme, ani nie je možné. Ani nie je pravda, že by sme išli teraz prekladať nútene na základe reformy súdov, to tiež nie je pravda. Nie je pravda, že niekto niekde sa bude premiestňovať z Bratislavy do Trnavy a naopak. Už bez ohľadu na to, či sú to trvalé pracoviská, alebo im boli určené sídla, samozrejme, že implementácia by prebiehala spôsobom, že sudcovia aj zamestnanci sú na svojom pôvodnom pracovisku, vo svojej pôvodnej kancelárii so svojím kvetináčom a tam by rozhodovali. Ale že my sa teraz rozprávame ako vlastne nakreslíme tú mapu do budúcna.
Opakujem, to nie je žiadna radikálna reforma. A ja len poviem tie počty sudcov. Keď sme sa bavili toľko o Banskej Bystrici. Aktuálne 40, v Žiline 37, v Trenčíne 39. Takže na jednej strane sa rozprávame o reforme, ako to urobiť, aby sa tým sudcom a zamestnancom dobre pracovalo. Potom sa rozprávame, ako to urobiť pre ľudí. No toto všetko, samozrejme, spolu súvisí. Na odvolacích súdoch osobitne, že tých pojednávaní naozaj je málo. Priemerne do dvoch pojednávaní na jednu vec za všetky veci vychádza pojednávanie. To znamená, ja teraz hovorím vo všetkých, aj tých, ktorých vôbec ani nie je odvolanie. Ak dôjde k odvolaniu, tak vlastne priemerne nám vychádza, že na tých odvola..., na tých odvolacích súdoch sa nerozhoduje aj s pojednávaním, ale bez pojednávania. Ak to bolo citované od pána poslanca Gyimesiho, že sa uvažuje v novele sporového poriadku, to je pre veci, ktoré súvisia s tzv. občianskymi žalobami, že by sa viac potlačil na odvolacie súdy, aby sa nám veci nevracali, okresný súd, krajský súd, okresný súd, ale pritlačiť, ak je potrebné, vypočuť účastníka, nech to urobí krajský súd. Tak je to otázka, samozrejme, čo to urobí štatisticky. Ale to je iba právna úprava, o ktorej sa rozprávame, aby sa nám takto veci neotáčali koldokola.
Neočakávam, že rapídne by došlo k zásadnému nárastu, ale súčasne treba povedať, že je to paragrafové znenie, ktoré ešte ani nešlo do medzirezortného pripomienkového konania. Takže áno, bavíme sa o nejakej právnej úprave, ktorá môže potenciálne spôsobiť viac pojednávaní, ale určite to nebude žiadny dramatický nárast. A určite, keď v deväťdesiatych rokoch sme mali tri obvody, určite by sme to zniesli aj dnes.
Nič to na tom, že som pripravená, samozrejme, urobiť kompromisný návrh. Pretože mám záujem na tom, aby tá reforma prešla. Ale keď sa bavíme o tých počtoch sudcov, tak si teda povedzme tie počty.
V Bratislave máme 79 a áno, navrhujeme, aby sa spojila s Trnavou a s Nitrou, kde je 42 a 44. To znamená, v konečnom dôsledku bude 165 sudcov v tomto novom obvode. A pre tento nový obvod s takýmto počtom sudcov sa rozprávame, kde je vhodné mať to sídlo. My sa teraz nerozprávame, že z Bratislavy budú chodiť do Trnavy alebo z Trnavy do Nitry a naopak. My sa bavíme o tom, že keď bude komplexná celá reforma aj s Mestským súdom v Bratislave aj so Správnym súdom v Bratislave aj s Najvyšším súdom, aj s Najvyšším správnym súdom, že jednoducho je správne a dobré, aby sme odvolací súd urobili v Trnave aj preto, aby sme tu mali kvalitný odborný aparát, a aj preto, aby z celého obvodu to bolo prístupné pre sudcov, ktorí budú mať záujem o kariérny rast. Že je to jednoducho správne.
A, samozrejme, že je to správne aj ako protikorupčné opatrenie, aby sa nám všetky väzby a vzťahy nesústreďovali do jedného mesta. Ak sa to dá spraviť aj v inom. A tuto jednoducho sa dá. Ale neznamená to, že dnešní sudcovia, dnešní zamestnanci sa musia niekde sťahovať. Bez ohľadu na to, či je to trvalé pracovisko, alebo to nie je trvalé pracovisko.
Košice a Prešov, tam je rozdiel Košice 58 sudcov, Prešov 42 sudcov. Tu, ako som povedala, ste sa nakoniec aj viacerí vyjadrili, nechcem hovoriť, prečo ste sa vyjadrili v prospech Prešova, či náhodou nie ste práve z Prešova, lebo vychádza to tak, že ste. Ale veď nič proti tomu. Že ja to vnímam, že človek má, samozrejme, blízko k tomu, k tomu riešeniu, ktoré súvisí s jeho pobytom alebo kde má vzťah. No ja mám vzťah k Bratislave a veľmi silný. A nechcem Bratislave nejak poškodiť. Ale som presvedčená o tom, že jednoducho ten odvolací súd má byť v Trnave. Ak takto má byť riešená celá komplexná reforma.
A potom sa naozaj pozrime, aké sú tie počty sudcov pre ten celý obvod a čo je správne a spravodlivé aj pre sudcov, aj pre justíciu a s tým, že budujeme justíciu do budúcna. My kreslíme mapu, ku ktorej jednoducho budeme vytvárať tie podmienky. To znamená, nepozerajme sa na to, kde sú dnes zamestnanci a sudcovia. Veď pre nich tá implementácia môže byť postupná. Ste sa ma nikto neopýtali, ale bez ohľadu na to, či to je, alebo nie je trvalé pracovisko, ste sa ma nikdy neopýtali. Samozrejme, že tí zamestnanci aj sudcovia môžu ostať na tom pracovisku. Môžeme sa baviť aj o rôznych benefitoch, či teraz na to dá, alebo nedá štát. A z ohľadom na to pristupovať k tomu, samozrejme, primerane citlivo. A potom by to bolo určite aj o debate, že v akej miere vlastne tí zamestnanci sú alebo nie sú pripravení niekam ísť. Ale keď urobíme Správny súd v Bratislave, tak tiež je otázka, koľko z tých 79 sudcov v Bratislave tu vlastne ostane, pretože tu bude silný správny súd. Že potom tie počty budú úplne iné. Pretože určite v Bratislave bude potenciálne oveľa väčší záujem z tých sudcov tu ostať potom na tom správnom súde, je to veľmi pravdepodobné.
A potom sa bavíme o nejakej časti súčasného stavu justície v Bratislave, ktorá potenciálne bude teda patriť organizačne pod vedenie Trnavy, ale to neznamená, že tí sudcovia sa musia presťahovať. Ani tí zamestnanci.
Pretože mňa veľmi mrzí, samozrejme, aj to, že tu niekto štrajkuje, ale neviem prečo. Pretože nikoho nikam teraz nesťahujeme. Áno, reforma má potenciál veľkej rezervy, má potenciál. Ale aj keď to budú trvalé pracoviská, aj tak to má veľký zmysel. A má to zmysel aj pre odvolacie súdy. Nie je pravdou, že dnes na odvolacích súdoch vieme zabezpečiť špecializáciu, nie je to pravda. Osobitne to platí pre obchodnoprávnu agendu.
Ak nespravíme zlučovania a spájanie tých súdov, nemáme zabezpečenú špecializáciu pre obchodnoprávnu agendu. Osobitne pre hnutie SME RODINA vnímam, že rodinné súdy bolo naozaj kľúčové opatrenie preto, aby v rodinných veciach sa rýchlo rozhodovalo a kvalitne. Ak máme pre to spoločný cit, že jednoducho inak vnímame rodinné veci, že je dobré, aby sudca robil len rodinnú agendu. Bez toho, aby sme spájal kolektívy, rodinné senáty nikdy nebudú. Dnes nie je ani jeden sudca. Hovorím ani jeden na Slovensku v rámci odvolacích súdov, ktorý by robil len rodinnú agendu. Ani jeden. Táto reforma to umožní a budeme mať rodinné senáty v rámci všetkých odvolacích obvodov a je to kľúčová vec určite aj pre zvýšenie kvality v rámci rodinnoprávnej agendy.
A preto si vás dovoľujem požiadať a poprosiť o podporu aj tejto časti reformy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Teraz udeľujem slovo v záverečnom vystúpení pánovi spravodajcovi, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Ešte než poviem, že kedy sa bude o tomto hlasovať, by som aj ja vás chcel poprosiť, aby ste podporili tento návrh zákona. Myslím si, že je to niečo, čo Slovensko veľmi potrebuje. Prosím, nezabúdajme, že Slovensko má justíciu, ktorá je vnímaná najhoršie zo všetkých európskych krajín, a že je nutné, aby sme niečo podstatné urobili.
Rozhodovanie krajských súdov je naozaj kľúčové pre zmenu toho, ako funguje justícia, a to, že sa umožní jedna špecializácia, ale aj spretŕhanie tých korupčných väzieb, ktoré nesporne na krajských súdoch máme. Je dôležité preto, aby sme sa odrazili od dna, aby sme našu justíciu dostali tam, kam si slušní ľudia želajú, aby bola.
Z môjho pohľadu je potrebné, aby sme našu justíciu dostali do minimálne tesnej blízkosti justície v Čechách. A týmto návrhom zákona aj tými, ktoré s ním súvisia, si myslím, že sa dostaneme na dobrú cestu, aby sa tak naozaj stalo.
Hlasovanie o tomto návrhu zákona bude vo štvrtok o jedenástej tento týždeň.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi spravodajcovi.
Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o zriadení Mestského súdu Bratislava a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

je to bod č. 32, parlamentná tlač štyristo, pardon, 848. Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 879.
Udeľujem slovo pani ministerke spravodlivosti, aby tento vládny návrh zákona uviedla v snemovni.
Nech sa páči, pani ministerka.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si uviesť vládny návrh zákona k Mestskému súdu Bratislava? Bratislava. Som presvedčená, že Bratislava dnes si zaslúži moderné justičné prostredie pre každého zamestnanca, sudcu. Som presvedčená, že si to zaslúži aj každý občan, každý obyvateľ Bratislavy, ktorý ide na súd a potrebuje vyriešiť svoju vec. Som presvedčená, že každý sudca v rámci Bratislavy má právo na to, aby mu boli spravodlivo prideľované veci. Spravodlivo znamená, čo sa týka počtu, spravodlivo, čo sa týka zložitosti veci.
Máme súdy v rámci Bratislavy, ktoré sú nadmerne zaťažené v rámci jednotlivých agend. Máme sudcov so súdnymi oddeleniami, ktoré sú neprimerane zaťažení.
Je naozaj veľkým nedostatkom, že sme nemali doteraz odvahu, aby sme spojili bratislavské súdy do jednej justičnej inštitúcie a zabezpečili, aby sme mali v rámci Bratislavy rovnaký prístup k spravodlivosti. Aby sme zabezpečili, že ak dôjde k výpadku sudcu v rámci jednotlivých agend. Aby naozaj v jednoduchosti mohol iný sudca nastúpiť a rovnomerne mohol byť tento výpadok vyriešený ďalším sudcom, ktorý je špecializovaný v rámci tejto agendy.
Veľmi dobre poznáme situáciu na Okresnom súde Bratislava I Niekoľkokrát, niekedy aj niekoľkokrát mesačne, riešime situáciu aj v médiách, ako je zaťažený tento súd. Riešime, ako sa vysporadúva naozaj s ťažkými trestnými vecami práve preto, lebo kauzálne tento súd má najťažšie trestné činy. Som presvedčená, že ako mestský súd by mu veľmi prospelo, aby táto trestnoprávna agenda bola rovnomerne zaťažená medzi sudcov v rámci Bratislavského obvodu, kde majú všetci sudcovia rovnaký plat. Plat majú všetci sudcovia v rámci všetkých okresných súdov. A pritom máme sudcov, ktorí majú naozaj úplne preplnené súdne oddelenia, kde sa nevedia pohnúť. A potom máme sudcov, kde jednoducho s ohľadom na to, ako máme nastavený systém, im nepríde ani toľko, aby boli naozaj plne zaťažení v rámci hlavnej agendy. Preto spájame súdy, a preto chcem spojiť súdy aj v rámci Bratislavy. Kde fakticky neexistuje žiadny argument k tomu, aby sme organizovali päť súdov v rámci jedného mesta. Kde vieme s ľahkosťou prejsť z jedného konca Bratislavy na druhý.
Ja si myslím, že príkladom nám naozaj môže byť aj veľký Mestský súd Paríža. Kde niekoľko stoviek sudcov pracuje spoločne. A, samozrejme, že potom tento súd je výnimočný, má výnimočné moderné prostredie, ale nie je problém zorganizovať takúto prácu. A potom každý sudca má naozaj rovnomerné zaťaženie a vieme zabezpečiť rovnaký prístup k spravodlivosti, či je to obchodná agenda, trestná agenda, rodinná agenda, obchodnoprávna agenda. Je to kľúčové a dôležité preto, aby sme aj v Bratislave mali prístup k spravodlivosti pre každého rovnaký, kvalitný a v rýchlo. A to je dôležité.
A preto navrhujem presadenie mestského súdu.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Jurajovi Šeligovi, aby predniesol spravodajskú informáciu k tomuto návrhu v prvom čítaní.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, dovoľte, aby som v zmysle rokovacieho poriadku v prvom čítaní ako spravodajca určený príslušným výborom predniesol stanovisko k vládnemu návrhu zákona.
Návrh spĺňa formálnoprávne stránky uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Účel zákona je zrejmý z jeho predloženého materiálu. Ako spravodajca určený týmto gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že tento návrh bude prerokovaný v druhom čítaní s tým, že gestorský výbor bude ústavnoprávny výbor a lehoty na prerokovania v zmysle rozhodnutia pána predsedu Národnej rady.
Ďakujem pekne. Otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Písomnú prihlášku som neobdržal, dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Konštatujem, že jediná pani poslankyňa Magdaléna Sulanová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, ja by, ak dovolíte, ja by som sa vyjadrila ku všetkým štyrom materiálom, ktoré predkladá pani ministerka en bloc, pretože predstavujú návrhy jedného problému, a to reformy súdnictva.
Chcem konštatovať, že tieto reformy v podstate sú reformami nie kvality fungovania súdov, ale len počtu a sídla súdov. Čiže prakticky mení, chceme meniť len obal nejakého problému, ale nemeníme vnútro. To vnútro, ktoré je nevyhovujúce, možno prehnité. Toho sa táto reforma netýka.
Predložený, predložené návrhy reformy súdnictva predstavujú koncepčne nevyvážený bez hlbšej analýzy dôvodnosti tejto reformy metodicky v mnohých prípadoch rozporuplný a v časovom merítku nerealizovateľný materiál. Neexistujú relevantné dôvody na uskutočnenie reformy už v tomto časovom období, keďže štruktúra súdov v prvostupňovom a odvolacom konaní je ustálená ako po stránke personálnej, tak aj po stránke materiálnej a súdy vo svojich sídlach predstavujú dôležitý prvok v živote občanov.
Zarážajúcim faktom je, že milá pani ministerka spravodlivosti po svojom nástupe doteraz nerealizovala vytýčenie základných úloh pri riadení a správe všeobecných súdov. Nemôže zasahovať do konkrétnej rozhodovacej činnosti, v poriadku, ale musí naformulovať víziu, priority, prognózy a vymenovať aplikačné, čiže vnútorné problémy všeobecného súdnictva. Má dohľadové a sledovacie opatrenia, ktoré by mali byť zamerané na znižovanie reštančných vecí starších ako jeden rok a na zabezpečenie priebežného a plynulého vybavovania trestnej občianskoprávnej a obchodnej agendy. Takýto rozbor pani ministerka doteraz nepredložila verejnosti a čo je prekvapujúce, doteraz správa o úlohách všeobecného súdnictva nebola predložená na prerokovanie vládnemu kabinetu. Ide predovšetkým o problémy nezávislosti súdov, sudcov, indikátori kvality, rozhodovania a faktory determinujúce dôveryhodnosť všeobecného súdnictva.
Predložená reforma chybne predpokladá, že jej realizáciou sa zlepší pohľad občanov na činnosť súdov. V tomto smere dôveryhodnosť závisí iba od kvality rozhodovacej činnosti sudcov, od ich morálnej, od jej morálky, samozrejme, pričom prešľapom proti záveru je zlé a nespravodlivé, so zákonom nezlučiteľné rozhodnutie konkrétneho sudcu. Toto trápi občanov. Občania chcú, aby sa súdne konania skrátili, aby čo najrýchlejšie sa dočkali spravodlivého rozsudku, aby tí sudcovia neboli závislí, resp. neboli demoralizovaní, a aby sa odstránil lobizmus a aj korupcia zo súdov.
No a tretím faktorom, samozrejme, je, pre občana je veľmi dôležité, aby ten súd bol čo najbližšie k jeho bydlisku. To je preňho veľmi dôležité, čo, samozrejme, týmito reformami bude dosť značne nabúrané.
Pani ministerka dôkladne nepomenovala základné problémy súdov, resp. sudcov, od ktorých sa môže odraziť pri tvorbe revízie súdnej mapy. Ide najmä o tieto problémy, ako sú zbytočné prieťahy v súdnych agendách, subjektívne prieťahy vo väzobných súdnych veciach, predlžovanie súdneho konania z dôvodu arbitrárnosti, svojvôli sudcu v súdnom postupe a pri rozhodovaní oneskorený výkon súdnych rozhodnutí. Ešte nerešpektovanie právneho názoru vyšších súdov, nevyvodzovanie zodpovednosti za hrubé porušovanie zákona sudcov riadiacimi pracovníkmi všeobecných súdov.
Na riešenie týchto náročných úloh slúži súdny dohľad ministerstva prostredníctvom riadiacich pracovníkov súdov, čo však má ďaleko od efektívnosti.
Predkladaný materiál, resp. materiály súdnej reformy pani ministerky je iba jej slohová úloha v zmysle straníckej úlohy s prenosom do programového vyhlásenia vlády. Negatívne sa proti nemu stavajú najmä bratislavskí a košickí sudcovia. Aj Združenie sudcov Slovenska poukazuje na to, že reforma nevychádza zo skutočných podmienok výkonu súdnictva na súdoch a má zreteľné znaky politickej motivovanej účelovosti a nie požadovanej účelnosti zmeny sídla súdov. Plénum sudcov Krajského súdu v Bratislave konštatovalo, že jeho sudcami, že s jeho sudcami návrh nebol diskutovaný, sudcovia krajského súdu neboli prizvaní do pracovnej skupiny pri jeho tvorbe napriek tomu, že návrh reformy počíta so zrušením bratislavského krajského súdu ako súdu odvolacieho s prenosom kompetencií do Trnavy a s vytvorením jedného mestského súdu ako prvostupňovej inštancie.
Sudcovia vo svojej analýze konštatujú, že majú vytvorené priaznivejšie materiálno-technické podmienky ako Krajský súd v Trnave, pričom absentuje analýza týkajúca sa finančného dosahu na sudcov obyvateľov Bratislavy a blízkeho okolia. Historické i súčasné hľadisko v okolitých európskych štátoch poukazuje na to, že organizácia súdov v hlavnom meste je vlajková loď súdov a má svoje osobitné špecifiká. Je nemysliteľné, aby hlavné mesto republiky malo odvolaciu agendu v inom, menšom krajskom meste a okresné súdy boli zlúčené do mestského súdu ako súdu prvostupňového.
Autori návrhu reformy pozabudli, že päť okresných súdov nie sú súdy malé s desiatkou sudcov, ale ide v slovenskom pohľade o veľké, riadne veľké mestá. Okres Bratislava I má okolo 41 800 obyvateľov, okres Bratislava II okolo 116 200 obyvateľov, okres Bratislava III má okolo 69 400 obyvateľov a okres Bratislava IV. má 97 700 obyvateľov. Nehovoriac o okrese Bratislava V - Petržalka s 110 300 obyvateľmi. Ktoré iné mestá na Slovensku ešte sú tak veľké? Okrem Košíc. Takže sú to v podstate, Bratislava je zložená z veľkých miest. A keď Košice môžu mať, tak prečo nemôže súd aj Bratislava V, ktoré je porovnaním tak veľké? Nechápem to.
Každé z týchto okresov má viacej obyvateľov ako mesto Trnava. Nie je potrebné širšie rozoberať, aké ústredné a hospodárske organizácie sídlia v Bratislave. Je nezmyslom tejto, tieto okresy zrušiť a vytvoriť jeden zmätočný celok, pričom sa poruší zásada vykonávacieho konania sankcií v mieste bydliska. Neplatí teda podmienka revízie súdov, tzv. rozdrobený malý súd a už vôbec neplatí podmienka špecifikácie súdu, sudcov, keďže odvolávací súd okresné súdy v Bratislave majú najväčšiu mieru špecializácie na území Slovenskej republiky a to ideme rušiť.
Z predchádzajúcich bodov je zrejmé, že návrh reformy treba odložiť a dopracovať ho potom, ako ministerka predloží do vlády koncepčný materiál o aktuálnej úrovni všeobecného súdnictva Slovenskej republiky a o možnostiach optimalizácie súdnej sústavy a o opatreniach na riešenie aktuálnych aplikačných súdnych problémov. Až po takýchto krokoch možno materiál prepracovať za účasti sudcov, prokurátorov a samosprávnych orgánov. Už teraz však treba potvrdiť organizačnú štruktúru súdov v hlavnom meste Bratislava tak, že odvolacím súdom bude súd, ktorý má sídlo v Bratislave, a prvostupňovými súdmi budú súdy podľa okresov Bratislava I až V.
Chcela by som na záver zdôrazniť, že existuje reforma, ktorou myslíme pozitívne zmeny a existuje aj deforma alebo deformácie, ktorými sú negatívne zmeny. Čiže zmena, akákoľvek zmena nemusí byť vždy pozitívnou zmenou. Môže byť negatívnou zmenou. Preto treba sa zamerať na to, aby takáto, ak ideme robiť reformu, aby bola efektívna, aby slúžila ľuďom, občanom, keďže adresátom týchto reforiem alebo tejto, týchto predkladaných materiálov má byť verejnosť, občan, tak má sa prihliadať na to, čo ten občan si želá a čo to preňho prinesie. A nerobiť nejakú samoúčelnú politickú slohovú prácu pre to, aby sa splnilo programové vyhlásenie vlády. Treba skutočne pozerať na občana.
Ďakujem za pozornosť.

To bola jediná prihlásená do rozpravy pani poslankyňa Sulanová. Žiadne faktické poznámky na jej vystúpenie, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú. Chce sa k rozprave vyjadriť v záverečnom slove pani navrhovateľka?
Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.