55. schôdza

S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie pani poslankyňa Halgašová.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som vás chcel upozorniť na primárne potravinové právo európske... na nariadenia Európskej únie, ktoré hovorí o tom, že za bezpečnosť potravín zodpovedá ten, kto uvádza potraviny na trh. Čiže je, je kaž... teda je, zodpovedá každý jeden článok, to znamená nielen výrobca, ale potom následne distribútor a predajca, čiže za bezpečnosť potravín, ktoré je, ktorá je na pulte obchodného reťazca, už nezodpovedá výrobca, ale je to predajca.
A pokiaľ vieme, tak potraviny sú označované troma typmi, je to dátum spotreby, kde tieto potraviny z mikrobiologického hľadiska podliehajú rýchlej skaze, a preto nie je možné tieto a neodporúča sa ich konzumovať po uplynutí tohto dátumu, pretože spotrebitelia môžu ohroziť svoje zdravie, potom tu máme dátum minimálnej trvanlivosti, ktorý vlastne nevplýva po uplynutí tohto dátumu. Táto bezpečnosť potraviny je zachovaná, môžu však stratiť určité senzorické vlastnosti. A sú tu aj potraviny, ktoré nemajú žiaden dátum. Čo s týmito potravinami? Napríklad žuvačky alebo cukríky, to nám nevadí? Proste tieto potraviny jednoducho musia byť len správne skladované a stále sa, stále sa konzumujú.
A pokiaľ ide o charitatívne organizácie, aj teraz majú možnosť obchodníci ich po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti darovať a tieto ich spotrebovať pre sociálne odkázaných ľudí. Teraz tá možnosť je, lenže charitatívne organizácie nie vždy majú vytvorené to zázemie, aby prijali celé, celé to množstvo potravín, a preto a na zníženie plytvania je umožnené ich dopredaj a len po dobu 45 dní.
Ďakujem.

Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Martin Fecko, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, pán spravodajca, kolegyňa, kolegovia, kolegyne, teda, aj ja trošku by som chcel prispieť do rozpravy k tomuto bodu.
Vítam tento zámer ministerstva, pretože pokiaľ tu budeme sa živiť potravinami, ktoré dorábame, tak stále budeme mať nejakú tú minimálnu trvanlivosť alebo dátum spotreby, alebo nejakú tú... ten limit, kedy tie potraviny už začínajú podliehať skaze a nie sú možné ich konzumovať, takže ďakujem veľmi pekne, že znovu otvárate ďalšiu možnosť viac ich využiť, pretože ako hovorila aj pani kolegyňa Halgašová, keď 30-40 % plytváme potravinami, tak to je neskutočné, viete ako.
A ja by som chcel na začiatok, hneď teraz ma napadlo ďalšie, že mali sme to trošku aj u nás na ministerstve, keď som tam bol, že s tým niečo budeme robiť, a síce pre mňa logickú neuzáveru, ktorá prakticky vychádza z odpadu z potravín. Veď predsa keď niečo teraz konzumuje človek a nedoje obed a ostane na tanieri určitý neskonzumovaný produkt, tak teraz mi povedzte, aké kritéria ohrozujú spracovanie ďalšie tohto produktu živočíšnou výrobou, to nech mi niekto vysvetlí. Že už nie sú pre tú živočíšnu výrobu spôsobilé na konzumáciu!
Ja som bol na tejto zemi vhodený tak, že polovicu života som prežil v socializme, druhú polovicu v demokracii, a vyzerá, že stále si spomínam, keď som bol na vojne, my sme mali PRH, tí, čo ste boli na vojne, asi viete, čo to je, a tam prakticky sme zásobovali kuchyne ošípanými, normálne, to bolo neskutočné proste, to bolo, by som povedal, že uzavretý cyklus, že nikde sa nič nevyhadzovalo, všetko išlo tam a fungovalo to, takže apeloval by som na ministerstvo, samozrejme, na Európsku úniu a ďalšie pravidlá, ktoré fungujú. Nie som potravinár, takže aj tak to hovorím, ale toto ma stále štve, že nemôžme toto spracovať.
Ale poďme k tomuto návrhu novely zákonu, ktorú tu máme. Ďakujem veľmi pekne za to prídomové hospodárstvo, pán minister, už som vám to aj spomínal, že keďže v tom, tým prídomovým hospodárstvom hovoríme iba o spracovaní produktov živočíšnej výroby a chovu. Nedalo by sa dať tam aj rastlinnej výroby a pestovaniu? Pretože keď už niekto proste má tú nejakú živočíšnu, predpokladám, že nie všetko kupuje, a má tam aj nejakú tú rastlinnú výrobu v tom. A ja do dneska vidím, keď sme my ako chlapci si chceli zarobiť, tak sme išli oberať viničky, jahody, egreše, hrušky, jablká a neviem, všetko možné a sme to dávali do spracovania niekde. Bola niekedy Frucona, veľký podnik, ktorý všetko spracovával. Teraz prakticky veľa tohto ovocia ide navnivoč a ja by som bol veľmi rád, keby v tom prídomovom hospodárstve napríklad sa aj toto mohlo umožniť, aby to spracovával, keď už spracúva živočíšnu výrobu, aby tam tie ingrediencie, ktoré možno potrebuje z tej rastlinnej, prípadne nejakú kombináciu toho produktu, ktorý vyjde, živočíšna a rastlinná výroba, aby aj toto tam bolo, takže prípadne aj nad tým by som chcel, aby sme sa nejako zamysleli, či sa to nedá rozšíriť, lebo tým pádom by sme tie minipodniky, ktoré môžme a u nás absentujú, by sme im tiež dali nejakú takúto pomocnú ruku.
Áno, dali ste tam, že najviac po dobu 45 dní po tej minimálnej trvanlivosti, ona tam musí byť nejaká lehota, lebo ináč to by bolo do nepríčetna, a to by si, myslím, že nikto si nevezme na svoje svedomie, aby sme takto ohrozili zdravie našich obyvateľov a všetkých, ktorí to budú konzumovať.
Pristavil by som sa ešte pri jednej stati tejto novely, a síce pri pokutách, lebo ja som stále zástanca, že pokuty by mali byť aj výchovné, ale mali by byť aj primerané, ktoré sú tam. A pokiaľ ten rozptyl pokút je od jedna do milión, obrazne povedané, tak dosť ťažko - a tam je ten zdroj korupcie, že prídem ku tomu štátnemu úradníkovi, počúvaj, nevidel si, dávaš dve eurá, nie 20-tisíc euro, obrazne povedané. A tu by som chcel upozorniť na novelu, kde hovoríme v § 28 ods. 5, že podľa § 26 ods. 3 pokuta od výšky 100 eur do 5-tisíc. U mňa to je veľmi veľký diapazón, ktorý proste hovorí o tom, že kedy sa prikloním, ku 4-tisíc a kedy 100 eurám, a tieto pokuty sa týkajú obciam, teda obcí, ktoré nahlásia predaj potravín našej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy a nesplnia si svoje podmienky, takže môžme dať od 100 do 5-tisíc, takže, pán minister, tu by sme, možnože stálo za uváženie trošku zvážiť, či by sme teda nejaké tie limity, alebo nejak, takto nejak neskrátili proste, aby to bolo nejak dané, lebo hovorím, že tá korupcia, robil som v štátnej správe, som prakticky štátny zamestnanec, ktorý je uvoľnený na výkon mandátu poslanca Národnej rady, viem, aké sú tam možnosti korupcie našich štátnych úradníkov. A nehovorme si, že štátny úradník, ktorý je zakategorizovaný v zákone, v štátnej správe nemá plat taký, ktorý by neviem koľko tam bolo, takže v mnohých prípadoch ľudia podľahne tomuto pokušeniu.
Takže, pán minister, ja vítam tento návrh, dám asi aj nejaký pozmeňovák, ktorý, samozrejme, odkonzultujeme, aby to bolo v súlade s ministerskými zámermi, ktoré tu má, a verím, že spoločnými silami ho vypracujeme tak, aby aj, tak ako povedal pán kolega, aby to malo hlavu a pätu a aby sme prakticky, žiadny zákon neni ideálny, vyšperkovať ho môžme, život prinesie možno ďalšie úlohy, ktoré bude treba ešte v ňom ďalej dopracovávať, ale aby to bolo tak, že aby sme sa nemuseli hanbiť, keď, keď začne byť účinný a začne pomáhať ľuďom riešiť problémy, ktoré tento život pri spracovaní a potravina... v potravinovom reťazci fungujú.
Takže naši predkovia nám odkazujú: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.“
Ďakujem veľmi pekne.

Šesť faktických poznámok na vaše vystúpenie.
Ako prvý pán spravodajca Karahuta.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Čo sa týka, čo sa týka kŕmenia zvierat, hlavne ošípaných, surovinami alebo prebytkami, alebo potravinami, ktoré ostanú v domácnosti, to je to tzv. mokré kŕmenie, ktoré u nás v podstate už ani neexistuje, čo mi je tiež ľúto. Je tam aj problém s európskou legislatívou, to vieme, pri skenovaní takýchto, nazvime ich odpadov, je to hrubé slovo, ale odpadov potravinových, ale práve pri tom pridomovom predaji je tam šanca tieto, tieto doma, doma neskonzumované potraviny skŕmiť, pretože tam asi nikto nebude kontrolovať, čím to prasa je kŕmené, aj keď hovorím, tá efektivita dnes, ktorá, na ktorú sa kladie hlavne dôraz pri chove, chove zvierat, asi bude trošku nižšia, pokiaľ to nie je správne zorganizované, a zase možno aj z hľadiska ekonomického to bude asi efektívnejšie pri takomto malom predaji.
Čo sa týka, čo sa týka rastlinných, predaja rastlinných komodít, my máme, máme vyhlášky na predaj konečnému spotrebiteľovi. Tam, si myslím, že toto je celkom dobre obsiahnuté, čiže tie rastliny dajú sa predávať. A ten predaj z dvora, ten predaj, pridomový predaj je vlastne, strašne málo sa odlišuje od toho, čo je dnes bežný predaj mäsa a mäsových výrobkov, lebo je tam povinná veterinárna kontrola, takže predpokladám, že tá vyhláška to ešte nejako upresní, upresní.
A, ale hovorím, toto, čo hovorí pán Fecko, má pravdu, treba ozaj s tými potravinami narábať šetrne, a pokiaľ sa niečo dá, tak asi je lepšie doma nechať skonzumovať ten obed, ktorý ostane, a vieme, že je zdravotne nezávadný, tomu prasiatku, ako ho dávať niekde do kompostov.
Ďakujem.

Pán poslanec Kočiš s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Fecko, veľmi pekne ďakujem za normálny, ľudský a jednoduchý príspevok k tejto debate a k tomuto predkladanému návrhu zákona.
Súhlasím s tým, aj čo povedal kolega Jaro Karahuta, že ak je potravina vhodná na ľudskú spotrebu a nedojedením obeda alebo večere sa táto potravina znehodnocuje a nejaká európska smernica a podobné bludy podľa môjho názoru už túto potravinu zakazujú nejakým zvláštnym spôsobom ponúknuť do nejakej živočíšnej výroby na to, aby to bola, táto potravina bola skŕmená, je podľa mňa bohapustým plytvaním tým, čo slovenský ľud dokáže svojimi rukami na týchto poliach našich a mnohých iných inštitúciách dorobiť.
Čiže mnohé inštitúcie, ako sú školské jedálne alebo domovy sociálnych služieb, jednoducho chcú túto smernicu, alebo doslova tento blud, keď ho chcú obísť, tak to robia jednoduchým spôsobom, tieto zvyškové potraviny skladujú do špeciálnej nádoby, stačí, že navrch napíšu materiál triedy III alebo triedy C nevhodný pre ľudskú spotrebu, majú zmluvu podpísanú s nejakým chovateľom nejakých, nejakých zvierat, väčšinou je to nejaký pán, ktorý má nejakú chovateľskú stanicu psov, a táto, táto vlastne, táto vlastne zmes, ktorá vzniká vlastne týmito obedovými nejakými zvyškami, tak je potom nejakým normálnym a rozumným spôsobom skŕmená či už nejakým gazdom, ktorý naozaj tie ošípané má, alebo naozaj niekto, kto má nejakú chovateľskú stanicu psov, takže toto je naozaj rozumné, potravinami by sa plytvať nemalo a v žiadnom prípade nie sme takí bohatí, aby sme mohli kupovať drahé veci.
Čo sa týka potravín po minimálnej, minimálnom dátume spotreby, tak tieto potraviny, najmä keď si vezmeme príklad či už z okolitých krajín v strednej Európe, ale najmä je to v krajinách západnej Európy, tieto potraviny sa desiatky rokov predávajú lacnejšie, oveľa lacnejšie, ak sú po tomto dátume minimálnej spotreby, od, je tam, myslím, od 60 do 90 dní, a tieto krajiny dokážu už s týmito potravinami dobre manipulovať.

S faktickou pani poslankyňa Halgašová.

Ďakujem pekne. Ja by som bola veľmi rada, ak by sme vlastne tento inštitút pridomového hospodárstva si vyriešili za okrúhlym stolom, pretože jasné, ako hovorí aj kolega Karahuta, tieto zvyšky sa dajú využívať pre hosp... v rámci pridomového hospodárstva, ale v prípade, že vlastne tieto hospodárske zvieratá a produkty z nich sú konzumované v rámci domácností, priateľov a darovania, nie je problém a tým pádom nie je potrebné vlastne to, to upravovať priamo v zákone o potravinách, pretože zákon o potravinách a celá európska legislatíva sa vzťahuje len pri uvádzaní potravín na trh. Problém je, ak tieto potraviny z pridomového hospodárstva sú uvádzané na trh. To znamená, že v tomto prípade ten, aj ten pridomový hospodár, to hospodárenie musí spĺňať požiadavky akejkoľvek – aj európskej, aj národnej – legislatívy. Čiže z môjho pohľadu, možnože to čítam zle, je to zavedenie ďalšej povinnosti. A ja sa pýtam, prečo má byť zavedenie ďalšej povinnosti, pretože pre nich, pre pridomového hospodára platia všetky ostatné povinnosti vyplývajúce z potravinovej legislatívy.
A preto si myslím, že vlastne tento zákon by mal ísť tým pádom na notifikáciu, preto budem rada, ak tento problém si spoločne vydiskutujeme a dospejeme k nejakému rozumnému záveru.
Ďakujem pekne.