58. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, keďže pani poslankyňa tu nie je ani jedna. Myslím si, že je na čase, aby sme po nejakých častiach, kde si mohli aj občania Slovenskej republiky, aj prítomní poslanci koalície vypočuť plné znenie uznesenia Generálnej prokuratúry zo 4. februára tohto roka. Tak aby sme si opätovne zhrnuli, že v čom je tuná problém, v čom tento megaškandál spočíva aj s poukázaním na niektoré tie konkrétne časti uznesenia, ktoré boli citované, ktoré si dovolím aj ja niektoré zacitovať.
Počuli sme tu viackrát z úst vládnej koalície, ale aj osobitne z úst ministra vnútra Slovenskej republiky a ďalších členov vlády, že v tomto prípade tohto megaškandálu ide o neformálnu komunikáciu medzi blízkymi priateľmi, a že teda nejde o žiadne konanie, ktoré by malo nejaké znaky takého protiprávneho konania, ktoré by odôvodňovalo to, aby sme tu dnes stáli a odvolávali ministra vnútra.
Vypočuli sme si mnoho vulgarizmov, ktoré boli použité pri tejto akože neformálnej komunikácii. No ja z tohto miesta musím protestovať proti tomu, aby sa takáto komunikácia nazývala neformálnou komunikáciou. Je to smiešne až trápne, aby sme hovorili o tom, že keď sa bavia vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry pri výkone svojej činnosti, že ide o neformálnu komunikáciu.
Vážené dámy, vážení páni, milí občania, orgány činné v trestnom konaní, ktorými vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry sú, rozhodujú o právach a právom chránených záujmoch právnických a fyzických osôb alebo fyzických a právnických osôb. Teda nie sú to súkromné osoby, ktoré sa neformálne bavia o niečom pri pive alebo pri káve. Sú to, ešte raz, osoby, zástupcovia štátu, ktorí rozhodujú o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb. No a tieto osoby sa bavia pri výkone svojej činnosti o tom, že vyfabulujú, teda vymyslia si skutky tak, aby niekto mohol byť trestne stíhaný za spáchanie trestného činu, resp. zločinu a aby bola založená príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry, pretože tam vedia zabezpečiť, aby títo ľudia boli vzatí do väzby.
Poukazujem na stranu 42 uznesenia Generálnej prokuratúry zo 4. februára tohto roku, ktorý hovorí: „Poukazujem na skutočnosť,“ Generálna prokuratúra hovorí: „poukazujem na skutočnosť, že sám obvinený Ján Čurilla vo výpovedi uviedol, že hľadali právnu kvalifikáciu, na základe ktorej by mohla byť založená príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá by vychádzala z úradných záznamov, resp. z realizačného návrhu, teda sám priznal, že sa snažili založiť vecnú príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry účelovo.“ K uvedenému treba konštatovať, že keďže z úradných záznamov, ani z iných použiteľných podkladov žiadna korupčná trestná činnosť príslušníkov Úradu inšpekčnej služby nevyplývala, vecná príslušnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry nemala byť vôbec založená, teda bola založená jednoznačne účelovo, čo nakoniec vyplýva zo samotnej výpovede obvineného, ako aj zo zvukových záznamov analyzovaných nižšie.
Ďalej sa dozvedáme, že títo vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry, tzv. elitní vyšetrovatelia, manipulujú dôkazy. Ako argument uvádzam napríklad tvrdenie Generálnej prokuratúry na strane 61 tohto uznesenia, kde sa hovorí: „Z uvedeného logicky vyplýva záver, že uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 nebolo vydané v súlade so zákonom, naopak, bolo nezákonné, jeho existencia bola založená na podklade vymyslených skutočností a manipulácií právnych kvalifikácií, pričom obvinený Štefan Mašin, ktorý predmetné uznesenie podpísal, teda ho vydal, zlegalizoval a zodpovedal za jeho obsah, ani netušil, čo jeho obsahom je, keďže sa v čase jeho „tvorenia“ nachádzal doma a uznesenie ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 bez relevantných podkladov na začatie trestného stíhania podpísal, keď mu ho Peter Turňa na pokyn obvineného Pavla Ďurku odviezol na podpis.“ Čiže to je druhá vec.
Tretia vec, ktorú sa dozvedáme, je, že títo vyšetrovatelia alebo že sa tu dozvedáme o tom, že sa tu realizovalo navádzanie na také opatrenia, ktoré majú zabezpečiť zlikvidovanie dôkazov proti nim samým, proti týmto vyšetrovateľom. Ako dôkaz je napríklad strana 48 uznesenia, kde sa hovorí, že: „Mali by sme ju (pani Santusovú) v nedeľu ráno spraviť, lebo by som sa potreboval venovať juniorovi.“ Ďalší vyšetrovateľ mu odpovedá: „Keď ju spravíš, budeš robiť aj domovku, budeš robiť aj prehliadku auta, budeš robiť prehliadku auta tých ďalších pánov (má na mysli príslušníkov ÚIS uvedených v realizačnom návrhu ako podozrivých) a budeš robiť prehliadku na Úrade inšpekčnej služby v kancelárii, kde jej zoberiem spis na nás.“
Čiže jednoznačne sa tu snaží vyvodiť také opatrenie alebo dosiahnuť také opatrenie, ktoré má zabezpečiť zlikvidovanie dôkazov voči týmto vyšetrovateľom samým. A to všetko s vedomím a pod koordináciou Úradu špeciálnej prokuratúry a ministra vnútra.
Na strane 52 sa dozvieme, že zvukový záznam a jeho prepis, kde Pavol Ďurka informuje ostatných: „Peťo Kysel má prísť k ministrovi, to je na dneska dohodnuté, že dostane do rúk cédečko, a teda okrem iného výpovede Borisa Beňu a týchto vecí. Že Zurian nejakým spôsobom bol v styku so službou a že tam vynáša informácie.“ Generálna prokuratúra konštatuje, že ktorý, teda toto: „Preukazuje absolútne neprijateľný a nezákonný postup obvinených v uvedenej trestnej veci, kde prostredníctvom prokurátora ÚŠP (teda Úradu špeciálnej prokuratúry) informovali o stave konania ministra vnútra Slovenskej republiky, a to dokonca o vykonaných procesných úkonoch a zabezpečených dôkazoch a ich obsahu, čo je jednoznačne v rozpore s Trestným poriadkom, ktorý presne určuje, ktorému orgánu vyšetrovateľ Policajného zboru doručuje uznesenie o začatí trestného stíhania a predkladá vyšetrovací spis na previerku stavu konania, a tiež ktoré subjekty sú oprávnené na nazeranie do vyšetrovacieho spisu, teda na oboznamovanie sa s dôkazmi vykonanými v trestnom konaní, pričom,“ a teraz podstatné, „pričom minister vnútra Slovenskej republiky rozhodne do okruhu subjektov, ktorým Trestný poriadok uvedené právo priznáva, nepatrí.“
Podľa Trestného zákona a zákona o Policajnom zbore jediný, kto môže dávať príkaz vyšetrovateľovi, je dozorujúci prokurátor. Ako to, že minister mal prístup k týmto veciam?
Aby som to teda zakončil v limite, nie vulgarizmy, nie neformálna komunikácia, ale jednoznačné dôkazy, ktoré sú v tomto uznesení, odôvodňujú výrok uznesenia Generálnej prokuratúry o zamietnutie sťažnosti obvinených voči vzneseniu obvinenia, kde Generálna prokuratúra konštatuje, že títo sa dopustili, teda zamieta sťažnosť. Inými slovami potvrdzuje, že je tu odôvodnené trestné stíhanie za zločin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1a a 2c, a to z osobitného motívu s poukázaním na § 140 písm. c), teda v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin. Ďalej v niektorých prípadoch aj v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1, písm. b) Trestného zákona a to všetko formou spolupáchateľstva.
A, vážení kolegovia a kolegyne, to nehovorím ja, to hovorí uznesenie Generálnej prokuratúry. Čiže nie opozícia, nie politici, hovorí to uznesenie generálneho prokurátora.
A na záver si dovolím ešte jednu poznámku smerom aj k občanom Slovenskej republiky. Viete, takéto manipulovanie dôkazov, manipulovanie trestných konaní, vymýšľanie si trestného stíhania v tomto prípade na šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby je jedna vec, ale pokiaľ budeme všetci takéto konanie, aj keď teraz smeruje proti inému policajtovi, akceptovať, tak zajtra sa to môže stať hocikomu z nás, hociktorému podnikateľovi, keď si budú chcieť vybaviť medzi sebou nejaké konkurenčné spory a môže sa to stať ktorémukoľvek občanovi Slovenskej republiky. Kde máme záruku, že vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry takýmto spôsobom nepostupovali a nebudú postupovať voči ktorémukoľvek občanovi Slovenskej republiky?
Ďakujem pekne.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Susko, tak ako ste správne poznamenali, nielen pri prečítaní tohto prepisu rozhovorov elitných vyšetrovateľov NAKA, ale tak ako ste na záver svojej rozpravy použil vlastnú úvahu, že ako má mať obyčajný človek, ja sa takisto radím medzi obyčajného človeka, dôveru v právny štát, ak sa takéto naozaj zverstvá, ak sa takéto veci dejú na elitných vyšetrovateľských úradoch. Ak takéto konanie je začaté alebo deje sa alebo je jednoducho pripravované voči vlastnej kolegyni, voči elitnej vyšetrovateľke, aký má mať naozaj jednoduchý občan Slovenskej republiky dôveryhodný nejaký výsledok konania voči čomukoľvek, keď toto je schopné a toto je možné vykonať na elitnom úrade.
Naozaj žiaden občan nie je nad zákonom, ale takisto žiaden vyšetrovateľ by nemal zneužívať svoje právomoci a v žiadnom prípade tieto „neformálne rozhovory“ nikto nemôže považovať za rozhovory neformálne, rozhovory trojice kamarátov niekde pri pive, ale toto je naozaj hrubé nadužívanie právomocí, fabulovanie, vymýšľanie a vopred pripravovaný scenár, ktorý sa striktne pripravoval len preto, že nejaká vyšetrovateľka si dovolila mať pripravený spis na takúto skupinu obyvateľstva. Ak naozaj budeme dávať takýto príklad, že sa niečo takéto môže stať, tak absolútne neviem, kam sme sa to už dopracovali.
A čo ma najviac mrzí je ten totálny nezáujem všetkých mainstreamových médií o túto kauzu. Ak by sa to ozaj stalo v minulom volebnom období, nemáme na Slovensku iný problém, covid by sa nám stratil, toto by bol jediný problém. Žiaľ, teraz to tak nie je.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Susko.

Pán poslanec Kočiš, ďakujem veľmi pekne za faktickú poznámku. Samozrejme, je to všetko pravda, čo ste povedali. Ja by som k tomu len dodal jednu vec ešte, že viete, akým spôsobom boli „odmenení“ títo elitní tzv. vyšetrovatelia za takéto konania, ktoré tu sú popísané v tomto uznesení Generálnej prokuratúry? Nieže by boli postavení mimo služby, ale boli povýšení. A to je, to je absolútna tragédia, a preto tu aj dnes sme, a preto tu aj odvolávame ministra vnútra, ktorý je zodpovedný za tento rezort, v ktorom sa za takéto konanie ľudia nepostavujú mimo služby, ale sa povyšujú. A to je zodpovednosť ministra a minister je zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky. A keď na základe tohto megaškandálu neodstúpil sám, tak sme tu my práve na to ako kontrolný orgán nad vládou Slovenskej republiky, aby sme ho z funkcie odvolali. Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Viliam Záhorčák, pripraví sa pán poslanec Jozef Valocký.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, keďže textu, ktorý chceme prečítať, je ešte pomerne veľa, tak pristúpim priamo k čítaniu.
Na rozdiel od názoru Krajského súdu, podľa ktorého obvinený poskytol stanovisko na podklade oficiálnych informácií zachytených vo formálnej listinnej podobe – teda na základe žiadosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry o stanovisko za účelom vydania opatrenia, a teda podľa krajského súdu konal zákonne v snahe o zachovanie o nezaujatosti preverovania, zo zvukových záznamov zo 16. 7. 2021, ako aj z nasledujúcich dní, jednoznačne vyplýva, že obvinený sa na účelovom poskytnutí súhlasného stanoviska v tom čase ešte neexistujúcej žiadosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry s niektorými obvinenými vyšetrovateľmi NAKA dohodol osobne na Prezídiu Policajného zboru na Račianskej ulici v Bratislave už v obedňajších hodinách 16. 7. 2021, hoci žiadosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry o stanovisko bola vyhotovená v neskorších večerných hodinách. Následne jeho prítomnosť na NAKA za účelom podpísania stanoviska po 20.00 hodine telefonicky koordinoval s obvineným Milanom Sabotom a to všetko, ako potvrdzujú zabezpečené zvukové záznamy, za účelom zbrzdiť vedúcu vyšetrovacieho tímu Oblúk, aby obvinení vyšetrovatelia NAKA mali čas, teda rozhodne nie za účelom nestranného preverenia podozrení, ako deklaroval postoj obvineného krajský súd.
Konštatované skutočnosti dokazujú výpoveď obvineného Milana Sabotu, ktorý popísal priebeh získania súhlasného stanoviska od obvineného, ďalej zvukové záznamy, ako aj kamerový záznam zabezpečený z oddelenia technickej ochrany, odbor ochrany objektov Prezídia Policajného zboru, z ktorých vyplýva, že obvinený po tom, ako bol telefonicky kontaktovaný Milanom Sabotom, ktorý bol v tom čase na ceste z Úradu špeciálnej prokuratúry na Račiansku ulicu v Bratislave na Policajné prezídium, 16. 7. 2021 o 19.58.02 h vošiel do budovy Prezídia Policajného zboru, pričom za ním o 20.04.24 h vošiel obvinený Milan Sabota po návrate z Úradu špeciálnej prokuratúry. Následne po tom, ako obvinený podpísal a datoval súhlas na vyššie uvedenej žiadosti, tento o 20.16.06 h vyšiel spolu s obvineným Milanom Sabotom z budovy Prezídia Policajného zboru, pričom Milan Sabota išiel späť na Úrad špeciálnej prokuratúry zaniesť podpísané súhlasné stanovisko.
Pokiaľ ide o záver krajského súdu, že poskytnutím stanoviska obvinený nevykonával právomoc, ale realizoval len služobný postup, pričom stanovisko pre prokurátora nie je záväzné a nie je povinný naň prihliadať, dovolím si s týmto názorom polemizovať. Z dôvodovej správy k zákonu č. 6/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vyplýva, že znenie vtedajšieho § 10 ods. 8 Trestného poriadku bolo doplnené o právnu úpravu vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby s pôsobnosťou na trestné činy spáchané príslušníkmi Policajného zboru alebo Zboru väzenskej a justičnej stráže a ustanovenie § 230 ods. 2 Trestného poriadku bolo doplnené o oprávnenie prokurátora, aby mohol trestný čin príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru vyšetrovať namiesto vyšetrovateľa zaradeného na Úrad inšpekčnej služby vyšetrovateľ Policajného zboru, avšak v tomto prípade iba so stanoviskom riaditeľa Úradu inšpekčnej služby.
Hoci ustanovenie § 230 ods. 2, písm. i) Trestného poriadku stanovuje, že prokurátor je oprávnený urobiť opatrenie, aby vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie trestného činu príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru vykonal policajt uvedený v § 10 ods. 7, písm. a), pričom pred urobením opatrenia si prokurátor vyžiada stanovisko riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, teda expresis verbis nepodmieňuje oprávnenie prokurátora na uvedený postup reálnou existenciou stanoviska riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Z dôvodovej správy jednoznačne vyplýva teda, možno konštatovať, že zámerom zákonodarcu bolo determinovať uplatnenie uvedeného oprávnenie prokurátora práve vydaním stanoviska riaditeľom Úradu inšpekčnej služby.
Na základe uvedenej argumentácie zároveň zastávam názor, že vydaním stanoviska podľa § 230 ods. 2, písm. i) Trestného poriadku obvinený vykonáva právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie úloh Policajného zboru zverená Trestným poriadkom, pretože týmto svojím úkonom, ktorý nemusí mať náležitosti formalizovaného rozhodovania, zasahuje do práv a povinností fyzických osôb, keďže rozhoduje o podklade na rozhodnutie o tom, kto bude vykonávať vyšetrovanie trestného činu, resp. trestných činov podozrivého príslušníka, príslušníkov Policajného zboru, teda či bude vecne príslušný vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby alebo ako v tomto prípade vyšetrovateľ NAKA.
Ďalej poukazujem tiež na kamerový záznam zabezpečený z oddelenia technickej ochrany odboru ochrany objektov Prezídia Policajného zboru z bezprostredne nasledujúcich dní a to zo 17. 7. 2021 (sobota) a 18. 7. 2021 (nedeľa), z ktorého jednoznačne vyplýva pomerne početný výskyt obvineného cez dni pracovného pokoja, pracovného voľna, resp. pokoja v budove Prezídia Policajného zboru a to konkrétne obvinený vošiel opakovane do budovy Prezídia Policajného zboru 17. 7. 2021 v čase o 11:12:12 h a vyšiel 12:02:26 h a potom o 15:07:03 h a vyšiel o 16:55:28 h. A potom následne o 18:32:33 h a vyšiel o 18:33:05 h a opäť 18. 07. 2021 v čase o 13:32:35 h vošiel a vyšiel o 13:38:50 h. Potom zase o 15:12:47 h. Je preukázané, že uvedené víkendové dni boli v trestnej veci číslo P PZ-205/NKA-BA1/2021 naliehavo realizované výsluchy viacerých svedkov, pričom obvinený v budove Prezídia Policajného zboru v sobotu 17. 7. 2021 poskytol obvinenému Pavlovi Ďurkovi bezdôvodne, bez toho, aby jeho odovzdaniu predchádzala oficiálna žiadosť vyšetrovateľa NAKA, ktorú až následne vyrábali, kamerový záznam z 12. 7. 2021 spred budovy Úradu inšpekčnej služby, na ktorom je zachytené stretnutie mjr. Mgr. Diany Santusovej s neznámou osobou nachádzajúcou sa vo vozidle Škoda Kodiaq a s Branislavom Zurianom, ktorý sa v tom čase nachádzal na Úrade inšpekčnej služby na procesnom úkone, pričom v uvedený deň ako aj v nedeľu 18. 7. 2021 tento kamerový záznam a skutočnosti s ním súvisiace intenzívne s Pavlom Ďurkom riešil a dokonca ho žiadal on, dočasne poverený riaditeľ Úradu inšpekčnej služby o rady, ako má realizovať pohovor s majorkou Mgr. Dianou Santusovou za účelom zistiť, s akou osobou sa v uvedenom vozidle stretla s cieľom diskreditovať ju s výsledným efektom v podobe straty jeho dôvery voči jej osobe a odvolania z pozície vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk.
Na rozdiel od názoru krajského súdu, podľa ktorého dôkazy predložené sťažnostnému súdu nepreukazujú akt odvolania z funkcie vedúcej obvineným tak, ako sa uvádza v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia, mám za to, že zo zvukových záznamov a ich prepisov je zrejmé, že cieľom stretnutí obvineného s obvineným Pavlom Ďurkom a preberania predmetného kamerového záznamu, ako aj postupu obvineného smerom k ministrovi vnútra Slovenskej republiky je dosiahnuť zdiskreditovanie a kriminalizovanie menovanej a v dôsledku uvedeného následne jej odvolanie z pozície vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk, teda z daného prípadu za účelom znefunkčniť vyšetrovací tím Oblúk a zabrániť vykonaniu riadneho dokazovania v konaní vedenom na Úrade inšpekčnej služby pod číslom ČVS: UIS-171/OISZ-2021.
Pripomínam, že išlo o trestné konanie, v ktorom podozrivými z možného ovplyvňovania svedkov iných trestných konaniach boli aj príslušníci NAKA zaradení do pracovnej skupiny Očistec, medzi inými teda aj obvinený Pavol Ďurka a obvinený Milan Sabota, s ktorými obvinený v tejto trestnej veci iniciatívne komunikoval, konal v ich prospech, poskytoval im informácie a aktívne súčinnosť vyššie uvedených dôvodov, hoci vedel, že jeho podriadení vyšetrujú podozrenie z možnej trestnej činnosti páchanej práve možno aj menovanými. Jeho konanie je o to nebezpečnejšie, zarážajúcejšie a závažnejšie, že v tom čase vykonával funkciu dočasne povereného riaditeľa Úradu inšpekčnej služby. Disponoval informáciami, aké trestné konania Úrad inšpekčnej služby vykonáva, vedel, ktoré osoby sú podozrivé v konaniach. Disponoval informáciami o fungovaní vyšetrovacieho tímu Oblúk, o prítomnosti jeho členov na pracovisku aj v dňoch pracovného voľna, ich činnosti ako aj o niektorých úkonoch, pričom zo svojej pozície mal povinnosť vytvárať svojim podriadeným vhodné podmienky na plnenie služobných úloh, na odhaľovanie, objasňovanie, dokumentovanie trestnej činnosti a zisťovanie jej páchateľov aj v uvedenej trestnej veci, čo však nerobil. Naopak, konal v prospech možných podozrivých a koordinoval s nimi svoju činnosť s cieľom zmariť dokazovanie v danej veci.

V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Valocký, pripraví sa pán poslanec Šudík.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, budem pokračovať v čítaní uznesenia Generálnej prokuratúry z dôvodu toho, že média neinformujú o tomto dokumente. Tak sme sa rozhodli, že budeme tento dokument čítať celý, ako je.
Vo vzťahu k tvrdeniu krajského súdu o absencii dôkazov, ktoré by preukazovali účelovosť odvolania mjr. Mgr. Diany Santusovej z funkcie vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk obvineným, poukazujem napríklad na zvukový záznam zo 16. 7. 2021 od 15:21:01 h do 15:35:01 h a jeho prepis analyzovaný v texte vyššie, ktorý mal krajský súd v čase rozhodovania k dispozícii, kde sa Ján Čurilla pýta: „No čo minister?“, pričom neznámy muž odpovedá: „Dobre, ide za ním teraz riaditeľ ÚIS a idú vymyslieť, že či sa im podarí zastaviť tú pani.“, tu je jasný dôkaz, dôkaz ako minister vstupoval do tohoto diania voči, voči pani Santusovej, ktorý, domnievam sa, nepotrebuje komentár.
V tejto súvislosti upriamujem pozornosť tiež na zvukový záznam zo 16. 7. 2021 v čase od 13.30 h do 13.31 h a jeho prepis, kde Milan Sabota hovorí: „Servus, Scholtz je ochotný sa s nami porozprávať a potrebuje našu pomoc.“ Poukazujem aj na zvukový záznam zo 17. 7. 2021 v čase od 14.27 h do 16.46 h a jeho prepis, kde Pavol Ďurka hovorí: „Kamaráta máme ináč nového, riaditeľa ÚIS. Teraz je tam a sťahuje nám záznamy (kamerové) z parkoviska.“ Peter Turňa pokračuje: „Že ju (myslí sa Mgr. Dianu Santusovú) ide kopnúť do pé. Hneď ako to pôjde, že ju ide odstaviť od roboty.“ Pavol Ďurka hovorí: „No. Takže ten, ten spolupracuje s nami úzko. Aj (nezrozumiteľné slovo) do pé. No a, a v podstate včera sa celý deň riešilo to, že či ich zoberieme skorej. Takže vyhodil som začínačku. Pišta hu podpísal. Špeciálny to zobral pod seba. Vyhodilo, vyhodilo sa opatrenie. Scholtz teda podpísal vyjadrenie, že dobre,“ (súhlas, že vyšetrovanie bude realizovať vyšetrovateľ NAKA a nie vyšetrovateľ ÚIS napriek tomu, že ako podozrivé osoby boli uvedení príslušníci Policajného zboru), z ktorého jednoznačne vyplýva, jednak že inkriminované uznesenie o začatí trestného stíhania spracoval najmä Pavol Ďurka, pričom Štefan Mišín (správne Štefan Mašin, pozn. red.) ho bez znalosti veci, bez vyhodnotenia relevantnosti existujúcich podkladov na začatie trestného stíhania podpísal a tiež motív konania obvinených, ktorý je rozobratý nižšie. Predmetný zvukový záznam zároveň preukazuje zrejmý iniciatívny postup obvineného v úzkej kooperácii s obvinenými príslušníkmi NAKA PPZ s jednoznačným cieľom, ktorý je síce vyjadrený vulgárne, ale verbálne a exaktne a bez akýchkoľvek pochybností.
Pavol Ďurka ďalej hovorí: „S tým teda, že Scholtz odchádzal v pondelok z roboty a nejako divne sa tam menili autá. Že fešanda (myslíme tým Dianu Santusovú) nevie, či odchádzala, prichádzala, jednoducho videl, jak fešanda vyšla von, nastúpila do nejakého auta. Nejaký Kodiaq alebo niečo podobné. Veľké čierne zafóliované celé. Nejakú chvíľku že tam bola, potom vystúpila, prišlo nejaké ďalšie auto, mali sa tam vymeniť ľudia. Dal si stiahnuť záznam. Došla k nemu tá informácia, čo sa týka Zaplatílka, takže v pondelok ide s ňou si robiť pohovor.“
V ďalšej časti rozhovoru bol už na NAKA PPZ prítomný aj Peter Scholtz, ktorý Pavlovi Ďurkovi hovorí: „Ja ešte budem musieť, ešte budeš musieť ty mne napísať.“ A Pavol Ďurka doplní: „Žiadosť.“ (Spracovávali ex post žiadosť vyšetrovateľa NAKA PPZ o poskytnutie kamerových záznamov spred budovy ÚIS, ktorými už ale v tom čase Pavol Ďurka disponoval od Petra Scholtza.) Peter Scholtz doplní: „A ja ti to podpíšem, že som vám, vám to odovzdal.“
Peter Scholtz ďalej informuje obvinených príslušníkov NAKA PPZ o situácii na ÚIS, čiže na inšpekcii, o prítomnosti a činnosti členov vyšetrovacieho tímu Oblúk na pracovisku, ako o úkonoch naplánovaných na pondelok 19. 7. 2021: „Takže, chlapi, tam je plné nasadenie. Tam je aj prokurátor. Teraz prišiel. Ja keď som tam bol, tam nebol, jak som odišiel, tak som videl auto zaparkované. Tam je plné nasadenie, tam prišla aj moja sekretárka pomáhať. Na vyšetrovateľskej chodbe bola len ona a vyšetrovateľ a ešte jeden. Počúvajte, chlapci, ale bude sa s vami, ako s ká rozprávať. Ja už sa len teším na ten moment, keď jej ten hrebienok odpadne. A potom akože (nezrozumiteľné slovo) a potom som odchádzal (nezrozumiteľné slová), počúvajte, a zajtra ten ako pohovor, čo máme, o koľkej vám to vychádza? No po deviatej by som mala mať, do deviatej by som mohla spraviť ten výsluch. No a potom druhý, vypadlo z nej, že druhý úkon by mala mať okolo druhej. A operatívci sú zas na druhom poschodí, tak vrátnika som poučil, aj kamery tam sťahoval, že čo majú povedať. No a tí sú tam štyria minimálne. Podľa áut. A jedného som videl. Takže tam sa na tom robí. No a šla zas znova preč, pred hodinou autom svojím súkromným. Ešte že som im nedal auto do tímu, (nadávka).“
V súvislosti so žiadosťou o kamerové záznamy Pavol Ďurka sa pýta: „Od kedy to bolo? Od dvanásť do šestnásť, aj časovo to je nejako ohraničené? Nemáš to tú žiadosť?“ Peter Scholtz odpovedá: „Mám, od dvanásť neni, ale šestnásť je pätnásť, pätnásť, pätnásť.“ Po tom ako Pavol Ďurka napísal v mene Štefana Mašina žiadosť o poskytnutie kamerových záznamov spred budovy ÚIS, hovorí Petrovi Turňovi: „Zober to a choď to dať Pištovi podpísať na otočku. Dobre?“ Peter Turňa sa spýta: „Eh, Senec?“ Pavol Ďurka odpovedá: „Hej.“ Peter Scholtz hovorí: „Ukáž to. (Myslel tú žiadosť.) Aj ja počkaj, eh, vyššie, ehhh, (nezrozumiteľné slová) poskytnutie na vyhotovenie naaa, dobre, takto to môžeš nechať.“
Pán predsedajúci, skončil som.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Pán poslanec Faič, nech sa páči.