60. schôdza

S faktickými poznámkami štyria poslanci.
S prvou pán poslanec Drdul.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja si dovolím reagovať možno pár vetami. V prvom rade chcem jednoznačne povedať, že s komisárkou som rokoval, nikdy som vám osobne netvrdil, nikdy som vám osobne netvrdil, že súhlasí a všetkými desiatimi tento návrh berie.
Druhá vec. Národná rada občanov so zdravotným postihnutím, ktorá to prerokovala v rámci organizácií, ktoré zastupuje a ktoré zastrešuje, má súhlasné stanovisko k tomuto návrhu zákona. Situácia v oblasti zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím je zlá. Áno, je veľmi zlá, ale je zlá najmä pre príliš nevhodné a nevýhodné podmienky na ich zamestnávanie v spojení s príliš zložitým procesom rozväzovania pracovného pomeru. Prílišná ochrana je ochranou, ktorá je kontraproduktívna a je na ťarchu. Stáva sa nie ochranou pred výpoveďou, ale ochranou pred pracovným pomerom. Toto bol hlavný mesič mojej úpravy, ktorý znel, myslím, dostatočne hlasne aj prostredníctvom dôvodovej správy, aj prostredníctvom môjho vystúpenia v rozprave.
A ešte možno pár slov ku tomu, čo píše pani prezidentka. No nedá sa zároveň v jednom odstavci tvrdiť, že berieme účastníkovi konania možnosť odvolania, a na druhú stranu v inom odstavci povedať, že rozhodnutie, ktoré neobsahuje poučenie o odvolaní a ktorým teda fiktívne rozhodnutie jednoznačne je, má trojmesačnú lehotu na podanie odvolania.
Ďakujem.

S ďalšou faktickou pán poslanec Cmorej.

Pán poslanec Richter, ja teda som vás pozorne počúval a myslím, že ste si aj trošku odporovali v tom, čo ste hovorili, lebo na jednej strane ste povedali, že tri štvrtiny zamestnávateľov radšej zaplatia pokutu a nezamestnajú toho ťažko zdravotne postihnutého, a na druhej strane ste kritizovali túto zmenu, ktorú Dominik a my s ním sme priniesli, a neponúkli ste žiadne riešenie, ako teda zlepšiť to zamestnávanie ťažko zdravotne postihnutých, a teda opomenuli ste to, čo Dominik povedal aj pri predkladaní zákona aj teraz vo faktickej predo mnou, že práve to, že nie je možné toho ťažko zdravotne postihnutého prepustiť bez toho potvrdenia úradu, tak to v prvom rade znamená, že ich tí zamestnávatelia nechcú prijať do pracovného pomeru. A aj tých 30 dní, ktoré ich majú akože chrániť, tak sa ukázalo, že ich vlastne nechránia, čo ste vlastne vy sami povedali v tomto svojom vystúpení, a ani tých 30 dní častokrát oni nestíhali.
A musím povedať, že počúval som dneska zástupkyňu kancelárie prezidentky na našom výbore, a úplne nerozumiem tým výhradám, alebo teda rozumiem, že pokiaľ bude fikcia súhlasu, pokiaľ sa nevyjadria, tak nie je sa proti čomu odvolať, keďže je to fikcia súhlasu, ale nezdá sa mi alebo nepovažujem za, za až také časté, že by sa potom ten ťažko zdravotne postihnutý odvolával proti rozhodnutiu, resp. nerozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej, no ak nebude súhlasiť s tou výpoveďou, tak sa predsa bude súdiť a predsa sa bude odvolávať voči, teda voči tej výpovedi. Takže úplne všetkým tým, všetkým tým námietkam pani prezidentky nerozumiem, ale teda, samozrejme, možno bolo možné trošku viacej rokovať a nemuselo dôjsť k tej situácii, že pani, pani ombudsmanka sa vyjadrila nakoniec negatívne, čo sa teda, samozrejme, nie je šťastné, a bolo by dobré k tomuto ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S ďalšou faktickou pán poslanec Baránik.

Pán kolega Richter, na jednej strane hovoríte, že existuje problém so zamestnávaním osôb zdravotne postihnutých a že zamestnávatelia sú ochotní robiť takmer čokoľvek, aby sa tomu vyhli, na druhej strane hovoríte, že táto novela je zlá. Neverím vám.
A keď hovoríte, že prezidentka má absolútnu pravdu, no, pani prezidentka má len čiastočnú pravdu, pretože s touto situáciou, akú ste sám popísali, je potrebné niečo urobiť a my s tým niečo robíme. Námietky pani prezidentky v tom zmysle, že tento zákon je snáď protiústavný, pretože neberie v úvahu ústavný príkaz poskytovať zvýšenú ochranu osobám so zdravotným postihnutím, tiež nie je celkom pravdivý, a to preto, lebo existuje ústavné riešenie tohto problému a tým ústavným riešením je to, že úrady práce majú povinnosť ako každý orgán štátu postupovať v súlade s ústavou, a teda nič mu nebráni v tom, aby v tej sedemdňovej lehote rozhodol, tak aby poskytol ústavnú ochranu predmetnej osobe, a tým sa dodržalo to, čo je zámerom tohto zákona. A ako tu už bolo správne povedané, uvedený zákon nijako nebráni v tom, aby dotknutý zamestnanec napadol ukončenie pracovného pomeru na súde, a tým sa bránil ako každý iný.

S ďalšou faktickou pán poslanec Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda. Každý zamestnanecký subjekt, teda každý zamestnávateľ, ak uvažuje o zamestnaní osoby so zdravotným ťažkým postihnutím, by mal mať takúto osobu minimálne ako svojho budúceho zamestnanca čiastočne preverenú. To znamená, takýto zamestnávateľský subjekt by mal poznať možnosti, schopnosti a nejaké pracovné zručnosti tohto zamestnanca. Čiže ohradzovať sa voči tomu, že osoba so zdravotne ťažkým postihnutím by mala mať nejaké nadpráva alebo podpráva klasického zamestnanca, nie je pravda a s takouto vecou sa nikdy stotožniť nemôžem.
Čo sa týka socializácie, ktorá je takým prvotným cieľom a prvotným zámerom zamestnať osobu so zdravotne ťažkým postihnutím, je nad slnko jasnejšie, že aj takáto osoba potrebuje mať nejaký osobný a vnútorný pocit, že je potrebná, že vie niečo zabezpečiť a že v tejto našej spoločnosti dokáže byť prínosom. Pracovné zručnosti a ich získavanie či prehlbovanie sú takým základným stavebným kameňom a takou základnou štruktúrou, ktorú môžem naozaj zo svojej praxe len pochváliť, a aj osoby so zdravotne ťažkým postihnutím akéhokoľvek stupňa sú zamestnateľné, sú zamesntávateľné, ale musím zdôrazniť a musím opäť pripomenúť, každý jeden zamestnávateľ, ktorý uvažuje o zamestnaní osoby so zdravotným ťažkým postihnutím, by mal takúto osobu minimálne poznať, poznať jej nejakú jej rodinu a sociálnu anamnézu a na základe sa toho rozhodnúť. Čiže v žiadnom prípade by nedochádzalo k podobným veciam, o akých sa tu bavíme, či nám pôjde o 30-dňovú alebo o 7-dňovú lehotu, o nejaké napadnutie výpovede tohto zamestnanca, čiže ak dotyčnú osobu...
=== ...by mal takúto osobu minimálne poznať, poznať nejakú jej rodinu a sociálnu anamnézu a na základe sa toho rozhodnúť. Čiže v žiadnom prípade by im nedochádzalo k podobným veciam o akých sa tu bavíme, či nám pôjde o 30-dňovú, alebo o 7-dňovú lehotu, o nejaké napadnutie výpovede tohto zamestnanca, čiže ak dotyčnú osobu

budeme poznať relatívne dôkladne a dôverne, k žiadnym takýmto veciam nedôjde. Čiže aj na strane A je trošku pravdy, aj strana B sa trošku mýli, ale v prvom rade, ak sa bavíme o zmene Zákonníka práce, musí nám ísť pre dobro veci a pre dobro osoby so zdravotne ťažkým postihnutím, ktorá naozaj zamestnateľná je.

Bude reagovať pán poslanec Richter, nech sa páči.