60. schôdza

Chcem poďakovať všetkým za podnety, za vystúpenia a budem reagovať na pána kolegu Dostála. Tiež si myslím, tie bytovky, že asi vieme, ako to chápe aj pán predkladateľ. My aj na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj sme sa bavili o spomínanej reforme verejnej správy, nie je to jednoduchá reforma, vieme, čo to všetko obnáša. Len si zoberte zákon 369/1990 a následne jeho noviel, koľkokrát už bola doplňovaná alebo pozmeňovaná jednotlivá novela.
Možno z toho, čo sme počuli, pán poslanec Dostál, tak je aj otázka do budúcna, kto by nás mohol inšpirovať, či by to boli poľské gmíny, alebo niektoré iné krajiny ako majú organizovanú samosprávu a výkon samosprávnych funkcií. Pomerne podrobne poznám tento výkon vzhľadom na minulé obdobie, kedy sme mali aj isté partnerské mestá v Poľsku a je to na inšpiráciu, samozrejme, ale v podstate na širokú diskusiu, pretože tá obec je z tohto zákona o obecnom zriadení vymedzená svojím katastrom, svojimi symbolmi, svojimi ďalšími náležitosťami, ktoré toto paragrafové znenie hovorí.
Takže ja uvítam akúkoľvek diskusiu, je to diskusia zaujímavá, o samospráve ako takej, Slovensko nevynímajúc, aj keď to špecifikum tu máme vzhľadom na počet obyvateľov a rozlohu krajiny.
Ďakujem.

Ďakujem kolegom za reakcie.
No to by som si vyprosil, pán poslanec Kočiš, že som to nečítal pozorne. Ja som to čítal veľmi pozorne a čítal som aj predchádzajúce návrhy pána poslanca Fecka, aj som s ním diskutoval v pléne v minulom volebnom období, aj pred predložením tohto návrhu som si teda pozorne prečítal, čo predkladá. Problém nie je v tom, že by som ja nepozorne čítal, problém je v tom, že vy ste nepozorne počúvali, rovnako nepozorne počúval aj váš kolega pán poslanec Suja. Ja som nehovoril o tom, že na základe návrhu pána poslanca Fecka sa budú môcť oddeľovať paneláky. To je, to, samozrejme, je nezmysel a to som ani nepovedal. Ja som si iba položil otázku, že keď je filozofiou, že je demokratické, že menšia časť sa môže oddeliť od väčšej, aj keď tá väčšia s tým nesúhlasí, že kde sa to má zastaviť, že či sa to má týkať iba obcí, alebo sa to má týkať aj Prešovského kraja, alebo sa to má týkať nejakých sídlisk v rámci, v rámci miest, alebo sa to má týkať panelákov, lebo však je demokracia, tak poriadne a do dôsledkov.
A tá, nie je tam, nie je tam žiadne, žiadne historické doloženie alebo historický doklad, vkladá sa tam termín história obce, teda sa predpokladá, že obec má nejakú históriu, ale opäť, to sa mi zdá nejasný pojem, lebo každá obec má nejakú históriu, dlhšiu, kratšiu, samostatnú, ako súčasť niečoho, niečoho iného. A myslím si, že teda ak by to bolo takto schválené, no tak môže, môže s tým byť problém, akým spôsobom sa to vykladá.
Pán poslanec Dobeš, áno, Poľsko je inšpiratívny príklad, to súhlasím a uvedomujem si to, že je to zložité, že to nie je také, že prídeme na budúcu schôdzu s poslaneckým návrhom zákona a schválime, ale mali by sme sa snažiť v tom nejako pohnúť.

Vážený pán predsedajúci, vážení, vážené poslankyne, poslanci, ako sme už dneska počuli, tak na Slovensku máme 2 891 obcí. Sú to obce, ktoré majú naozaj dvojciferné číslo, až po najväčšie mesto Bratislavu, ale je jasné, že tá rozdrobenosť obcí na Slovensku je veľmi výrazná a hoci hovoríme o tom, že o spájaní, o reforme verejnej správy, tak zatiaľ sa nič v tomto neurobilo.
Problémy, o ktorých hovoríme, všetci sa asi zhodneme na tom, že reforma verejnej správy väčšinu týchto problémov by mohla vyriešiť. Takisto ako predrečníci, zhodujem sa v tom, že to neni malá vec, je to veľká vec, ale stále o nej hovoríme a ja vám pravdu poviem, že z tohto volebného obdobia prešlo viac ako polovička a tú reformu verejnej správy som videl len, len naozaj v náčrtoch alebo základných bodoch, čo by sme asi mali robiť. To znamená, že osobne som nevidel nejakú rozpracovanú reformu verejnej správy. Z toho chcem povedať, že asi sme rezignovali na tú reformu verejnej správy. A myslím si, že keby sa tá reforma verejnej správy napísala počas tohto volebného obdobia, tak nie sme ju schopní presadiť, aby naozaj bola, lebo takéto zásadné reformy sa určite nerobia na konci volebného obdobia.
Keď sa pýtate v Poľsku predstaviteľov samosprávy, predstaviteľov miestnej samosprávy, regionálnej samosprávy, ľudí, štátnych úradníkov, ale aj najvyšších predstaviteľov, tak všetci sa zhodujú v jednom, že reforma verejnej správy bola najlepšia reforma, aká sa v Poľsku urobila, dokonca niektorí hovoria, že to je jediná funkčná reforma. A musím povedať, že to zloženie štátnej správy a samosprávy v Poľsku predtým bolo veľmi podobné ako na Slovensku, to znamená, že naozaj máme sa kde inšpirovať a jazykovo sme aj blízki. Ja keď som bol ešte štátny tajomník, tak poľský veľvyslanec nám priamo ponúkol, že zavolá expertov a môžme si urobiť nejakú konferenciu ohľadom, ohľadom reformy verejnej správy, ako to celé prebiehalo a ako to teraz funguje. Ja pevne verím, že keď ten covid skončí, tak že to aj zrealizujeme.
Ja, pán poslanec, musím vám povedať, že neviem ešte dneska, že ako budem hlasovať, lebo naozaj sa tu bije veľa vecí proti a jedna vec, jedna vec je veľmi silne za, takže asi, asi naozaj rozhodnutý nie som.
Čo sa týka, reagujem možno dvakrát na pána poslanca Dostála, naozaj to pojmovo, že obec musí mať nejakú históriu, sa mi zdá veľmi slabé. Ja si myslím, že pokiaľ by malo k tomu dôjsť, tak musí byť jasne povedané, že tá obec historicky fungovala v nejakom, v nejakom období, aby naozaj sa nestalo to, že, ja neviem, centrum mesta si zmyslí, že sa odčlení, alebo nejaká časť sa odčlení, lebo je to ekonomicky pre ňu výhodnejšie, a nebudeme vedieť tomu zabrániť.
Máme tu, keď to spomínam, máme tu aj príklad Košíc a obce Sokoľany, kde išlo o železiarne, kto bude brať dane a vlastne bol tam, boli tam súdne spory, dokonca neviem, či je to skončené, kde tie súdy – okresný, krajský a Najvyšší súd – rozhodli rozdielne a vlastne na tom, aj na tom príklade vidieť, že pokiaľ sa jedná o peniaze, tak tie samosprávy sú schopné urobiť všetko, aby sa k tým peniazom dostali, a všetko ostatné je druhotné.
Keď hovoríme o reforme verejnej správy, ja si myslím, že mali by sme sa hlavne baviť nie o spájaní tých obcí, ale o presune kompetencií, lebo nie je normálne, že napr. kompetenciu, ma napadá teraz, prideľovanie rybárskych lístkov má všetkých 2 891 obcí na Slovensku, hoci určite vo väčšine tých malých obcí žiadni rybári nie sú a keď niektorá za dvadsať rokov príde pýtať rybársky lístok, tak tá, ten starosta naozaj prekvapene pozerá a musí si najprv celé to pozisťovať, o čo ide. A tých kompetencií je toľko, že v skutočnosti drvivú väčšinu tých kompetencií tie samosprávy nevykonávajú.
Čo je argument za, a to je silný argument za, je, že demokraticky si obyvatelia môžu zvoliť samosprávnu jednotku, v ktorej chcú žiť. To je naozaj argument a keď v minulosti takúto samosprávnu jednotku mali, tak viem sa nad tým zamyslieť, že toto je veľmi-veľmi silný argument.
Možno ešte jeden argument, čo pán poslanec Dostál spomínal, že prečo nie Košice a Bratislava. Tak Prešov je tretie najväčšie mesto na Slovensku a Košice a Bratislava majú nejaké miestne časti, Prešov ich nemá, hej? Takže tým, že je tretie na Slovensku, je, má to nejaký význam, že tie Košice a Bratislava majú tie mestské časti. Zase hovoríme, že ich je veľa a že to treba tiež nejak zreformovať, ale Prešov ich nemá a možno práve niektoré, niektoré časti Prešova, ktoré boli niekedy samostatné, odvtedy to tak vnímajú, že sú zaznávané alebo že si nevedia presadiť tie svoje veci.
Ja si myslím, že tí, čo nás trápi, a v parlamente je nás veľa, trápia jednotlivé problémy na tej miestnej samospráve, na tej miestnej úrovni, však aj iniciatíva tohto zákona hovorí o tom, že nám to neni jedno, by nám malo vliať takú spoločnú energiu a naozaj zísť sa a povedať, že čo urobíme s tou reformou verejnej správy, naliať do toho energiu, lebo, lebo ja chápem, že úradníci, ktorí sú tuná na ministerstve a vlastne nikdy neboli v tej samospráve, nefungovali v tej samospráve, neboli starostami, neboli poslancami a neviem čím všetkým, tak jednoducho tento problém nevnímajú tak, ako to vnímame my, že potrebujeme celý ten balík problémov nejak pohnúť a vyriešiť.
Bola tu spomenutá obec Žehra aj vlastne v jednom tom návrhu bola riešená obec Žehra, chvalabohu, to z toho vypadlo, lebo to, s týmto návrhom to bolo totálne nepriechodné.
Ale musím povedať, že kto pozná súčasne, ako tá obec Žehra funguje alebo nefunguje, tak musí uznať, že sa tam urobil veľmi veľký pokrok vo vzťahu k demokratickému riadeniu tejto obce. V prvom rade je tam prednosta v obci Žehra, ktorý bol riaditeľ neziskovej organizácie za odčlenenie. On chcel, aby sa tá Žehra, ktorá má 400 obyvateľov, odčlenila od tej časti druhej. Dneska je akceptovaný prednosta a naozaj po rozhovore s ním, hovoril, že bez toho, aby vlastne tie rozhodnutia nejakým spôsobom nepotvrdil, že sú správne, demokratické a že spĺňajú nejaké zákonné normy, tak tá samospráva, tá samospráva to nejak nepresadzuje.
Druhá vec, pri rozdelení obci Žehra, ktorá má 400 obyvateľov a z toho 100 sú, myslím, že 120, 120 obyvateľov sú, je v domove sociálnych služieb, v súkromnom domove sociálnych služieb a teraz tá obec podľa zákona, ktorý sme schválili minulého roku, musí od nového roku platiť 100 eur na každého člena, tak pokiaľ by sa odčlenila tá časť, ktorá má 400 obyvateľov a z toho 120 má ľudí v domove sociálnych služieb, tak mesačne by musela platiť 12-tisíc euro tomuto domovu sociálnych služieb a keď sa na budúci rok vypočítajú skutočné náklady, tak to bude ešte podstatne viacej. Áno, je pravda, že doteraz sa to neplatilo a bolo veľmi výhodné pre každú obec, čo mala domov sociálnych služieb, aby si tých ľudí prihlásila na trvalý pobyt. Tak brala na to peniaze, hoci poskytovala im minimálne služby, teraz, teraz už to tak nie je.

Pán poslanec Ledecký, no to je práve tá debata, že či to máme stavať, že čím nižšia úroveň, tým demokratickejšie. Podľa môjho názoru je jasné, decentralizácia je dobrá vec, ale to, na akej úrovni, aké veľké budú celky, by malo byť vecou racionálneho rozhodnutia, nielen toho, aby to bolo čo najnižšie, ale aj aby to mohlo efektívne fungovať. A naše obce sú dnes príliš malé, aby samospráva na nich mohla efektívne fungovať. Ja súhlasím, že tie modely sú rôzne. Môžu byť aj také, že sa iba prenesú kompetencie, ale príklad z iných európskych krajín hovorí, že municipalizácia, komunálna reforma, spájanie obcí vo výkone samosprávnych funkcií má zmysel a je to dobrá cesta. A stále teda nerozumiem celkom, že teda že prečo od Prešova sa môže nejaká časť oddeliť a od Bratislavy alebo Košíc nie, že za to, že tam je na úrovni mestských častí samospráva, no tak môžme dať aj Prešovu samosprávu, ale teda myslím, že skôr ten trend pôjde, pôjde opačným smerom, že povedzme v Košiciach by sa mohol obmedziť počet mestských častí, ale to teraz tu nejdeme riešiť.
A áno, komunálna reforma nebude v plnosti realizovaná v tomto volebnom období. Máme za sebou polovicu volebného obdobia. Budú na jeseň komunálne voľby, takže budú navolené na štyri roky nové samosprávy, tak to je tiež dáky limit, ale nemali by sme sa k tomu stavať tak, že no teraz sa nám to nepodarilo, tak to necháme tak a nech to niekto robí, lebo takýmto spôsobom sa postupuje už desaťročia. Mali by sme sa snažiť aj v tomto volebnom období urobiť čo najviac.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Súhlasím, že decentralizácia verejnej správy je témou dňa a bude témou aj do budúcnosti. To znamená, že naozaj treba pristupovať k tejto systematickej zmene tak, aby to bolo výhodné nielen pre štát ako samotný, ale aj pre samotné obce, či sú menšie, väčšie, alebo sa bavíme už o nejakých vyšších územných celkoch.
Čo sa týka obcí, áno, treba rozdeľovať, rozlišovať kompetencie, aké by mala mať obec so sto obyvateľmi a aké by mala mať obec s tisíc obyvateľmi. To je jednoducho bezpredmetné, je to jednoducho holý fakt. Ale zároveň vždy budem tvrdiť a vždy budem zastávať jeden racionálny a podľa môjho skromného názoru veľmi rozumný názor, že obec, ktorá má historické hľadisko, má historické ponímanie, má historické korene, je na svojom území ne-pre-tr-ži-te. Bavíme sa o historických zápisoch možno 800 – 900 rokov. A len preto, že v časoch socializmu bolo k tejto obci pričlenené nejaký, nejaká iná skupina obyvateľstva alebo nejaký iný celok, ktorý sa stal za niekoľko krátkych rokov v podstate nejakou vedúcou silou tej obce, aby takejto obci bolo umožnené odčleniť sa.
Absolútne, pán kolega Ledecký, nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedal, že by obec Žehra bola v tomto neschopná alebo životu neschopná obec, ak by sa odčlenila od osady Dreveník, to v žiadnom prípade nemôžem s takou, s takým pátosom alebo s takou hrdosťou ako vy povedať, v žiadnom prípade. Čo sa týka prednostu Obecného úradu v Žehre, tak jednoducho ten pán si tam vytvoril takzvaný Klondike, takú zlatú baňu. A aby som sa takéhoto človeka zastával, to naozaj ani z morálneho, ani z ľudského hľadiska to neni prípustné a nie je to možné. A ak naozaj pôjdete do centrálnej časti obce Žehra, zistíte, že 100 zo 100 obyvateľov vám povie, že my sa odčleniť chceme, my sa odčleniť musíme, pretože takto obec nemôže fungovať, ako nefunguje. A radšej nebyť vo väčšom celku, ale byť menší, samostatnejší.

Pán Ledecký, vy účelovo, klamlivo zľahčujete problém Žehry, pretože ak by ste tam boli zmysluplne a neriešili len nejaké pseudoinfomácie, tak by ste vedeli, čo tí ľudia chcú. A oni to nechcú preto, že by teraz sa nudili, nemali čo na práci a proste si povedali, že sa len tak chcú oddeliť. Oni to chcú preto, že tam reálne trpia, že oni chcú, aby tú obec viedol niekto, kto vie čítať a písať tak, aby pri skladaní sľubu nemusel koktať ako malý chlapec. Chcú, aby mohli fungovať v tej obci normálne, aby sa dodržiavalo stavebné konanie tak, ako zákon prikazuje. Nie aby si tam rôzne úžernícke klany stavali obrovské vily, haciendy a zároveň boli na sociálnych dávkach. Viete dobre, ako to v Žehre vyzerá. Niektoré klany sa tam vozia na najluxusnejších autách, majú domy, o ktorých sa môže bežnému obyvateľovi Slovenskej republiky len snívať a oficiálne sú na sociálnych dávkach či na Slovensku, či v Anglicku. To čo je? V Žehre boli problémy s únosom ľudí, s otrockou prácou, s predávaním ľudí do zahraničia, skrývali sa tam vrahovia v osade. Veď to je katastrofa, čo tam tí ľudia musia zažívať. A oni sú doslova rukojemníci tej osady Dreveník, pretože nemôžu normálne fungovať, pretože tá osada jednoducho početne vždy prehlasuje. Teraz sa dokonca hovorí o tom, že zavedú jeden volebný obvod, pričom osada je tri kilometre za nimi, za kopcom, a aj skončí to tak, že tá centrálna obec tam už nebude mať ani jedného jediného poslanca. Rozumiete? Proste obecné zastupiteľstvo, v ktorom kopec ľudí bude normálne analfabetov. Toto reálne vyzerá v Žehre. A tí ľudia chcú žiť normálne, chcú sa odčleniť, lebo čo majú robiť?
Jednoducho vy si to neviete predstaviť bežne v nejakej SaS-ke alebo tak. V Starom Meste toto nehrozí, ale tí ľudia tam trpia. Je to proste katastrofa, čo tam musia zažívať. A ľuďom ostávajú len oči pre plač, keď vidia, ako si niekto v rozpore so stavebným zákonom stavia obrovské haciendy a im robí napriek tomu všetky prekážky.
A toho prednostu, o ktorom hovoríte, všetci v centrálnej obci volajú zradca.

Tak sa vyjadrím len k pánom poslancom, ktorí spomínali osadu Žehra. Osada nevznikla teraz, vnikla dávno, aj súčasné rozmery nabrala počas starostovania, poslancovania nerómskych poslancov a nerómskeho starostu. Ten rómsky starosta je tam, myslím, že tretie volebné obdobie. Prednosta, ešte raz, prednosta, ktorý je teraz tam a je akceptovaný a jeho názory sú akceptované a brané vážne, bol ten, ktorý založil neziskovú organizáciu na odčlenenie Žehry. Myslím si, že nie je pravdou, že ho v časti, kde Rómovia nieže nežijú, lebo už aj tam žijú, kde Rómovia predtým nežili, že ho neakceptujú. A nechápem, ako starosta rieši únosy ľudí a tých, čo pracujú v Anglicku, to teda neviem. Myslím, že poznám dosť dobre kompetencie samosprávy, ale nechápem, čo s tým vie alebo môže urobiť starosta.
Takže keď si chceme naliať čistého vína, tak si hovorme o tom, že urobíme reformu verejnej správy a presunieme kompetencie z malých samospráv na väčšie, a to je stavebný úrad a ďalšie kompetencie, kde budú rozhodovať odborne zdatní ľudia. A to neni len problém Žehry, to je problém celého Slovenska. Takže, takže nehádžme zase všetko na tých, ktorí sa nevedia alebo veľmi ťažko sa bránia, a to sú Rómovia, poprípade Židia v minulosti a neviem koho ešte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Takže ešte raz. Nie som rád, že sa to zvrhlo iba na Žehru, pretože môj zákon momentálne tento problém nerieši. Áno, momentálne ho neriešim, ale nehovorím o tom, že ak plénum bude chcieť, nech sa páči, môže prísť.
Feckov zákon hovorí o tom, že sprísňujeme ešte podmienky na to, aby sa mohlo niečo odčleniť. A za všetky kritériá, ktoré sú v súčasnosti v platnom zákone 369/1990, plne stojím, to znamená, aj tých 3-tisíc obyvateľov, ktoré sú tam a ďalšie. A tí, čo ste neboli na rozprave, tak berte na vedomie, že iba sprísňujem a snažím sa krivdu socializmu v tých obciach, ktoré sa nemohli odčleniť v 90. rokoch, lebo to nestihli, odčiniť tým, že budú mať možnosť v referende, ktoré bude iba v tej nespokojnej časti, lebo tak ja vnímam demokraciu, si budú môcť odčleniť obec, ktorá už mala svoje historické korene a mala svoju históriu. Nebude sa vznikať žiadne nové územie, takže v takomto duchu sme to aj teraz v rozprave, viacerí ste tu neboli, sme to rozoberali. Takže chcem veriť, že vaše svedomie nebude mať dôvod zahlasovať proti, pretože musíme krivdy socializmu odstraňovať aj v terajšej demokracii.
Ďakujem. Takže žime tak, aby sme, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem veľmi pekne.