60. schôdza

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zmena, ktorú predkladatelia navrhujú v tomto zákone, čiže bavíme sa o § 312 ods. 1, kde sa vypúšťajú slová „násilím alebo hrozbou násilia“. Čisto z nejakého ideologického hľadiska sa s týmto dá súhlasiť, ale podľa našej analýzy, ktorú nám vypracoval náš právny tím, je to z právneho hľadiska úplný nezmysel.
Bavme sa o nejakom takomto čistom hypotetickom príklade, čiže argumentum ad absurdum. Ak by 99 % občanov Slovenskej republiky malo záujem o vstup do federácie s nejakým iným štátom, tak politici, ktorí by ľuďom chceli v tejto veci alebo v tejto situácii vyhovieť a takúto nejakú federáciu vytvoriť, dopustili by sa podľa tohto zákona obzvlášť závažného trestného činu.
Čiže, samozrejme, súhlasím s tým, aby forma nejakej federácie musela by byť nejakým všeľudovým hlasovaním, ale zároveň nesúhlasím s nejakou predstavou federácie s iným štátom, čiže stále zastávam názor, že Slovenská republika je samostatný štát a mala by zostať samostatným štátom, ale ak sa budeme baviť čisto z demokratického, pragmatického a praktického hľadiska, tak v každej demokracii by takáto možnosť mala byť z právneho hľadiska otvorená a zachovaná. Čiže hovorím, nie som právnik, túto právnu analýzu nám vypracoval náš právny tím a nemám dôvod im neveriť, nedôverovať. Čiže tieto slová „násilím alebo hrozbou násilia“ majú v tomto zákone podľa mňa, teda nás svoje opodstatnenie.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Rasťo, správne si pripomenul nezmyselné, zahlcujúce zákony, napríklad o užívaní drog a mnohé ďalšie, ktoré vôbec nie sú dôležité.
A tieto všetky zákony zakrývajú neuveriteľný deficit, rozklad štátu, zbedačenie občanov, rast cien, hlúposti, ktoré rieši vládna koalícia, zakrývajú gro problému. To je podloženie sa, otrocké podloženie sa Spojeným štátom, vlastizrada tejto vlády a zavlečenie nás do vojny, s ktorou nemáme nič spoločné!
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Miroslav Kollár.

Vážený pán poslanec, tak ako povedal kolega Gyimesi, keďže vy sa pozeráte na parlament zvnútra naposledy, ja oceňujem, že sa snažíte ešte na záver vášho poslaneckého pôsobenia vylepšiť právny poriadok tejto krajiny tak, aby, keď už nebudete poslancami, bolo možné lepšie stíhať vás samých, keďže sledujem, že ste sa pred časom prezliekli z uniforiem do oblekov a snažíte sa o rozklad ústavného zriadenia teda nie násilným spôsobom, aj keď v spolupráci a za financovania cudzej mocnosti, Ruskej federácie, takže vám vlastne za túto legislatívnu iniciatívu ďakujem, aj keď si nemyslím, že prejde.
Ale keby prešla, tak si myslím, že by najviac dopadla na vás samých.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Schlosár.

Pán poslanec Gyimesi, pán poslanec Kočiš, my, samozrejme, predpokladáme, že ak by táto naša novela Trestného zákona prešla, tak by sa tu musela meniť aj ústava minimálne v tom smere, aby boli trestne stíhateľní aj poslanci za svoje hlasovanie, samozrejme, nie za každé svoje hlasovanie, ale za hlasovanie, ktorým naozaj sa dopúšťajú toho trestného činu vlastizrady alebo úkladov proti Slovenskej republike, lebo ani to hlasovanie nemôže byť úplne neobmedzené, nemôžeme my ako volení predstavitelia evidentne ísť proti vlastnému štátu celkom beztrestne.
Čiže áno, museli by sme zmeniť v tomto smere ústavu. Takisto by sme museli zmeniť ústavu aj v tom smere, aby nebolo možné, aby Slovenská republika sa dobrovoľne, a to je jedno, či referendom, alebo nejakým iným spôsobom vzdala svojej suverenity, vzdala svojej samostatnosti a vstúpila do štátneho zväzku s inými štátmi. Pokiaľ tu máme raz slovenskú samostatnú republiku, tak to musí aj zostať a nie je možné to zmeniť ani nejakým referendom. Čiže áno, aj v tomto smere by sa musela ústava zmeniť.
No a, pán poslanec Kollár, vám len toľko, my nevylepšujeme právny poriadok tejto krajiny, my vylepšujeme právny poriadok nášho Slovenska. Ten pojem táto krajina, ktorú tu stále a neustále omieľate, to patrí vám, zradcom a zapredancom, ale nie nám. My vylepšujeme právny poriadok nášho Slovenska. Pre nás je Slovensko Slovenskou republikou, nie nejakou touto krajinou.

V rozprave by mal teraz vystúpiť pán poslanec Marian Kotleba. Nevidím ho však v sále, takže stráca poradie.
Pán poslanec Mizík, chcete do rozpravy? Alebo záverečné slovo? (Reakcia z pléna.) Záverečné slovo. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú a v záverečnom slove ešte pán navrhovateľ.
Nech sa páči.

Pôvodne som nechcel vystúpiť v rozprave, ale jedna vec sa ma dotkla a nahnevala, takže budem trošku tvrdší, ale musím.
Pán Gyimesi, vy sa ozývate a vy nazývate naše návrhy nezmyslami?! Pán Gyimesi, však vy ste vyjadril názor, že Nemaďar, ktorý sa prižení do maďarskej komunity, nemôže sa brať ako člen maďarskej komunisty (komunity, pozn. red.). Toto je vrchol šovinizmu, pán Gyimesi. Vrchol šovinizmu od človeka, ktorý má maďarské, české a rusínske korene. Toto práve je nezmysel. Vy nebudete kádrovať. Vy sa zamyslite nad sebou.
Ďakujem za slovo.

Želá si záverečné slovo pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Magdalény Sulanovej a Stanislava Mizíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 906, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 949.
Dávam slovo pánovi poslancovi Rastislavovi Schlosárovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Magdalény Sulanovej a Stanislava Mizíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 906.)