60. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja, samozrejme, na rozdiel od koaličných poslancov plne súhlasím s tým, čo odznelo v rozprave od kolegu Mazureka, pretože napriek všetkým opatreniam a napriek tej zložitosti situácie, ktorej čelíme, si treba uvedomiť, že aj občania na Slovensku sú do istej miery znechutení a právom sa obávajú, čo sa bude diať s nimi, pretože zdvihla sa tu obrovská vlna solidarity s Ukrajincami, čo je v poriadku. Tá pomoc predovšetkým matkám a deťom je absolútne v poriadku. Ďalšie nastavenie legislatívy, ktorá, ktorá im umožní teda lepšie, lepšie sa zorientovať na Slovensku a prísť či už k práci, alebo zdravotnej starostlivosti, to je všetko v poriadku.
Len ľudia začínajú mať pocit, že skutočne vláda zabúda na to, že na Slovensku je tu pre občanov Slovenskej republiky a že ju volili občania Slovenskej republiky, a zvlášť po kríze, ktorá bola v súvislosti s covidom, očakávajú už nejaké riešenia a nejakú víziu.
Takže naopak, tieto, tieto veci sú dnes ako keby potláčané do úzadia a komunikuje sa neustále tá pomoc Ukrajincom, čo je, ako som povedal a zopakujem, v poriadku, ale vytvára to určitú nerovnováhu a určitú nervozitu v spoločnosti a to, si myslím, že nie je správne.

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Milan Mazurek, nech sa páči.

Ďakujem mojim kolegom. Pán Stančík, začnem vami. Oceňujem tie úvodné slová. O to viac ma teda mrzí tá skutočnosť, že ste mi vytkli, že vraj ja si robím na kríze nejaké politické body. Viete, mohol by som vám tu kontrovať, že či som to ja, kto chodí po hraniciach robiť si fotky, jak varí guláš, ktorý nevarí, či som to ja, ktorý sa chodí vystískavať s ľuďmi na hranice a dávať o tom statusíky na Facebook ako pán Boris Kollár a ďalší, a robí to pravidelne. To sú vládni predstavitelia, ktorí si na tomto vytĺkajú úplne detinským spôsobom politický kapitál, a o to horšie je to, že ste to pokašľali tak ako to, ja neviem, či máte nejaký talent, alebo vrodenú nejakú schopnosť všetko pokašľať tou pomocou tým ľuďom tým, že ste dali priame obstaranie bratislavskej firme na východné Slovensko na hranicu, čo je najväčší úlet, ktorý by ma nenapadol, ani keby som prepil snáď celú noc. A tak to aj reálne ľudia hodnotia. Čiže toto ma veľmi mrzí.
Ja by som mohol naozaj tu teraz hovoriť každý deň, neustále, hádzať si fotečky na Facebook o tom, ako, hej, ubytovávam 24 ľudí, ako im pomáham, ako som včera ráno utekal s jednou ženou k zubárovi, snažil sa všetko vybaviť, koľko problémov, starostí to robí. Ale ja to nebudem robiť tak ako Matovič a predbiehať sa v statusíkoch na Facebooku. Nebudem... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, upokojte sa, upokojte sa, lebo keď máte vysoké hormonálne hladiny, na to sú lieky, ale nemusíte mi tu vykričiavať. Ak by som to robil tak ako vaši, vaši konkrétni predstavitelia vlády, ako pán minister Matovič či Heger, a dal si šesť statusov denne, ako strašne mi srdce bije pre Ukrajinu, a všetky tie emócie do toho, vtedy by sme sa mohli baviť o vytĺkaní kapitálu.
A, pán Stančík, to, že hovoríte, že chválime nejak Putina a podobne, to nie je pravda. To si nás s niekým mýlite, ale nevadí. Máte v tom trošku chaos, to príde. Otázne je niečo iné. A to ste povedali, že inflácia rastie, plošné opatrenia nemajú zmysel. To je dobré pre ekonomické časopisy, ale nie je to dobré pre ľudí. Ľahko sa to hovorí z vašej pozície, z mojej taktiež, ale úplne inak sa to hovorí z pozície 700-eurového platu.

V zmysle § 28 ods. 1 požiadal o možnosť vystúpiť v rozprave pán minister hospodárstva Richard Sulík, nech sa páči.

Dobrý deň prajem, dámy a páni. Keďže pre členov vlády je to obmedzené s tými faktickými poznámkami, tak som sa takto prihlásil a chcem reagovať, pán Mazurek, na vás.
No, musím povedať, že ste teda mimoriadne talentovaný rečník, a či už tá kadencia slov, kde iní sa zajakávajú, alebo tá dynamika prejavu, a keď k tomu pridáte ešte korektnú argumentáciu, tak si myslím, že bude sa vám dobre dariť v slovenskej politike. A teraz chcem práve k tej korektnej argumentácii povedať.
Možno to neviete dať úplne presne do slov, ale určite cítite, že je veľký rozdiel medzi pomocou utečencom z Ukrajiny a medzi niečím, čo ideme robiť alebo mali by sme robiť pre domáce obyvateľstvo. Tak teraz nechajme tých utečencov bokom. A k tomu domácemu obyvateľstvu, ten štát funguje ako akýsi sprostredkovateľ a vyrovnávateľ príjmov. Na jednej strane platia všetci dane podľa toho, koľko zarábajú. Čím viac niekto zarába, tým viac platí daní. V plnom rozsahu to platí už aj pre zdravotné odvody a do sedemnásobku priemernej mzdy to platí pre sociálne odvody. A z tohto štát kupuje verejné statky. Podľa teórie by mal kupovať iba nevyhnutné, ale no tak, jak to chodí, populizmus je prítomný prakticky v každom období a v každej vláde, takže kupuje veľakrát aj hlúposti. Časť z toho sa rozkradne, niekedy viac, niekedy menej a časť sa minie na úplné hlúposti. Časť sa použije neefektívne, ale v zásade štát z peňazí, ktoré vyberie, platí verejné, verejné statky. Platí základné materiálne zabezpečenie pre ľudí, platí zabezpečenie v starobe a tak ďalej, čiže ľudia si platia a za to niečo dostanú. Teraz príde sem 50- alebo koľko tisíc ľudí z Ukrajiny. Oni v prvom momente neplatia nič. Nikto z Ukrajiny tu zatiaľ neodviedol ani cent. Možno keď tankoval, tak zaplatil DPH. Ale inak prakticky nezaplatil nič a zrazu dostanú prakticky všetko. Dostanú zdravotnú pomoc, dostanú, prispejeme im na bývanie, prispejeme im, uľahčíme im uznanie ich vzdelania. Celý tento balík je o tom, ako im vyjdeme viac v ústrety. No tak je teraz otázka, že prečo to robíme.
Robíme to z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je ten, že v 21. storočí a v strede Európy treba byť solidárni. U našich susedov sa deje niečo, čo sme si asi nikto z nás naozaj nevedeli predstaviť, že bude reálna vojna kúsok od nás, a to sa, bohužiaľ, stalo. K tomu som sa už minule vyjadroval, som tunák pánovi Sujovi dohováral. A jednoducho treba byť solidárni, lebo aj my môžeme takúto pomoc potrebovať. Toto sa robí, toto je ľudské a toto má svoj zmysel a oprávnenie, a preto som rád, že Roman Mikulec tu predložil dnes tento zákon. Nie je to iba jeho zákon. Všetky rezorty tam napísali svoje veci, ako vedia pomôcť. Áno, aj rezort obrany tam napísal, že ako vie situáciu zlepšiť.
A ale máme ešte jeden iný dôvod. Zo strany Slovenska je to investícia do budúcnosti. Rodí sa, nehovorím, že čoraz menej detí, ale asi v roku 1979 sa narodilo najviac, historicky najviac Slovákov a Sloveniek, 98-tisíc. Po revolúcii v ’89. roku to kleslo na... až na niekde na 50-, takmer na polovicu. Potom sa to trošku stabilizovalo, dnes je to 55- až 58-tisíc. Takto to kolíše. O dvadsať rokov, to znamená okolo roku 2040, budú tí, čo sa narodili v ’79., tí už pôjdu do dôchodku, tam budete mať 98-tisíc ľudí. A kto ich bude živiť? Bude ich živiť tých 52-tisíc pracujúcich, ktorí sa narodili okolo roku povedzme 2000 až 2010.
No a teraz, kto uteká z tej Ukrajiny. To sú malé deti. Viac než polovicu sú, sú malé deti. Na jednej strane ma veľmi, fakt ma veľmi mrzí a som sa k tomu už aj v minulosti mnohokrát vyjadroval, že my vlastne ukradneme tej krajine alebo prevezmeme tej krajine ich potenciál do budúcna. Ukrajina to bude mať brutálne ťažké o jednu-dve generácie, lebo nebudú tam mať tých ľudí. Niečo podobné sa dialo, keď sa pred dvesto rokmi, keď európske krajiny kolonio... kolonajli... kolonializovali krajiny v Afrike a kadečo im tam pobrali. Aj teraz ešte z Indie berieme, robia vyslovene programy, že pre tých, čo sú vzdelaní. No tak horko-ťažko niekde v nejakej krajine zaostalej, v africkej povedzme niekoho vzdelajú a tých im práve zobereme. Tak pýtam sa, ako sa tie krajiny majú pozviechať. Ukrajina to bude mať o to ťažšie, že títo ľudia odtiaľ utekajú. No ale utekajú, to je holý fakt a skončia niekde v Európe.
No tak už keď už majú niekde v Európe skončiť, tak tam je tá veľká šanca pre Slovensko, že značná časť z nich skončí tu. Tí ľudia sú plne kompatibilní s našou kultúrou, s našimi pravidlami, s našou civilizáciou a myslím si, že čo sa týka povedzme ľudí z iných kultúrnych okrajov, tam asi nemusíme zvádzať debaty, tam asi to vidíme podobne. Čiže tu robíme nejakú investíciu do budúcna, zatiaľ čo... a je to zlomok ľudí, je to 50-tisíc ľudí, je to jedno percento z obyvateľstva. No a teraz vy dôjdete s tým, že však pomáhajte Ukrajincom, koľko vládzete, fajn, ale pomôžte aj domácim. Len tam už to je, ľubovoľná pomoc je krát sto, to po prvé.
Po druhé. Ono veď sa už veľa vecí deje. Ten, ten, ten základný mechanizmus, že tu platia dane a odvody a za to dostanú verejné statky a dostanú nejaké základné prerozdelenie a základnú pomoc v hmotnej núdzi, tak je to ešte obohatené tým, že vláda je defi... rozpočet, je deficitná, vláda robí dlhy. No kam idú tie peniaze? Vláda nemá dnes vyššiu spotrebu na samu seba. Ja to vidím u mňa v ministerstve. Však my sme dokonca pred rokom každý prepustili 10 % zamestnancov. Čiže kam idú tie peniaze? Idú opäť len k ľuďom.
No a toto, čo vám chcem dnes povedať, je, že nie je korektné to porovnanie. Ja chápem, že keď sa postavíte niekde na tribúnu, a aj, aj evidujem, počul som to, že vy sa nechodíte, si chodiť robiť selfíčka na hranici, a v pohode, ale keď postavíte pred voľbami alebo aj dnes na tribúnu a budete toto hovoriť ľuďom, to budú všetci strašne radi počuť, strašne radi, lebo to, lebo to tak pekne ľúbivo znie, a budú vám dávať za pravdu. Ale po dnešku nemôžte povedať, že to neviete lepšie. Viete to dnes lepšie, lebo ma tu, teraz sedíte tu a teraz ma počúvate. Nedá sa to porovnať. Päťdesiattisíc utečencov, ktorým dáme aj preto, lebo máme byť s nimi solidárni, ale najmä preto, lebo je to investícia do budúcna, naša, tak nemôžte to porovnať s tým, že máte tu 1,250 mil. dôchodcov, a tam každá jedna, každé jedno euro znamená 1 250-tisíc eur. A keď si to tak vynásobíte, že dať im, dať im stovku.
Toto je to, čo vyčítam tunák vášmu parlamentnému kolegynovi... kolegovi pánovi Pellegrinimu. On dôjde, 300 mld., 300 mil. dajte, 300-tisíc, tristo eur dajte každému, dôchodcovi krát milión, 300 mil. Kde je problém? A toto, keď sa bavíme v televíznych debatách, tak štyri minúty neskôr ten istý Pellegrini mi rozpráva, tam ste prehajdákali peniaze, máte deficit v štátnej kase. No tak jedno, alebo druhé. A... ako však dobre. Je, samozrejme, iba vaše rozhodnutie, čo budete hovoriť.
Ale toto, čo ste tu dnes povedali, aj keď to bolo, teda hovorím, máte veľký rečnícky talent, toto je nekorektné vyčítať vláde. Vyčítajte veľa iných vecí. Je čo vyčítať. My zďaleka nie sme dokonalí. Ale porovnávať pomoc pre ľudí, ktorí utekajú zo svojimi tam dvomi kuframi a prišli prakticky o všetko, utekajú doslova s holým zadkom z Ukrajiny, že im tam teraz dáme niekde pár desiatok euro viac ako domácemu, ktorý tu žije 40 rokov, ktorý mal akože, prakticky celý svoj život tu mal mier a mal tu, keď to, keď to... to vidieť práve na Ukrajine, že ako vyvinutú, ako funkčnú štátnu správu tu mal, aj keď, samozrejme, nedostatkov je vždy kopec, tak toto nie je korektné takto porovnávať a... a to už viac chápem to, že nepodporíte, lebo je tam niečo o NATO a to je pre vás červené súkno. V poriadku, chápem, je to vaša politika.
Ale porovnávať pomoc pre utečencov s tým, čo robíme pre domáce obyvateľstvo, naozaj, naozaj nie je korektné.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem vám, pán minister. Na vaše vystúpenie evidujem, deväť, osem faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Miroslav Suja, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Tak, pán podpredseda vlády Sulík, keď sme, keď ste mi to naposledy vysvetľovali, tak som prišiel za vami a povedali ste, že mi to prídete vysvetliť, a doteraz ste neprišiel. (Reakcia z pléna.) Nie, ja som tu stál dosť dlho. (Reakcia z pléna.) Ale tak dobre, dobre, tak som tu teraz, odišiel som, bol som tu aj na hodine otázok, ale to nevadí.
Hovorili ste o pomoci pre Ukrajincov aj Slovákov, hovorili ste o tom, že niektoré veci sa rozkradnú viacej-menej, dobre. Hovorili ste, že prispievate na bývanie. Tak ja sa teraz pýtam, pán minister Sulík, koľko ste prispeli na to bývanie? Koľko ste prispeli na to jedlo, ak nerátam tú Mikulcovu firmu, čo dostala neviem koľko miliónov priamym zadaním? Koľko ste prispeli tomu človeku na hraniciach, čo spravil 22-tisíc porcií guľášu za ďakujem pekne, tá vaša vláda, keď hovoríte?!
Áno, solidárni. Vy idete hovoriť niečo o solidarite, vážení kolegovia? Ako mne je z vás na zvracanie, keď to počúvam. Ukážte mi jedného koalic... koaličného poslanca, to som tu nikdy, ukážte mi jedného koaličného poslanca, keď ste s tým začali, čo je aspoň 10 % tak solidárny ako ja! Teraz som si vytiahol presne, 103 ľudí som ubytoval a 37 je, k dnešnému dňu je dlhodobo, čo už boli aj na cudzineckej polícii, ktorí bývajú u mňa. Viete, čo je ráno zabezpečiť 40 ľuďom raňajky, obed, večeru?! A neprispievate absolútne nič! Čo ich mám nahať hladných? Tak mi tu netrepte sprostosti, že vy niečo prospievate. Ja som nevidel nič, že by ste dali niečo na ubytovanie alebo na jedlo, ak nevyberáte vlastnú firmu! Ako ma to veľmi mrzí, že ste týmto začali. 22-tisíc porcií - nedostal nič! Ani posratý stánok ste mu nedali, lebo že na to nie je povolenie. Viete, toto je nonsens.
A teraz sa vás pýtam. Hovoríte, že prídu s dvoma kuframi. Mne volajú Ukrajinci, prečo ste nezadržali tú ženu, ktorá niesla päť kufrov plných peňazí – 28 mil. dolárov, 1,3 mil. eura –, a pustili ste ju do schengenu? Tie peniaze patria Ukrajincom. A on povedal, ak im budeme dávať peniaze, všetky sa takto rozkradnú. To mi Ukrajinci hovoria. Môžem vám povedať ktorí, môžme za nimi ísť. Oni potrebujú materiálnu pomoc, nie peniaze. Takto sa tam rozkráda. Takže nie s dvoma kuframi, ale päť kufrov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Štát je, pán minister Sulík, podľa vás v podstate taký spracovávateľ, urovnávateľ či regulátor príjmov. Súhlasím, je to pravda. Z daní by sa mali naozaj kupovať iba statky, ktoré štát potrebuje, nemalo by sa to minúť na nezmysly, na hlúposti. A spomínal ste vo svojej rozprave, že časť sa z týchto finančných prostriedkov rozkradne, niekedy viac či menej. Ja sa pýtam, že keď ste takáto transparentná, úžasná, skvelá, dokonalá a nikým nepoškodená vláda, tak by sa nemalo predsa rozkradnúť jedno jediné euro.
Rozprával ste vo svojej debate o odlive mozgov z krajín a vnímate všetkých utečencov pred vojnou, pred vojenským konfliktom na Ukrajine ako možnú investíciu. Z toho vás musím hneď, pán minister, vyviesť, pretože všetci títo utečenci, odídenci pred vojnou majú eminentný záujem sa do svojej domoviny vrátiť. Oni tu nechcú zostať. Čiže žiadna investícia do novej generácie, ktorá bude pracovať na našich dôchodcov, to nie je.
Solidarita - super, vieme pomáhať, ale pomoc nesmie byť nikdy vyššia ako pomoc pre slovenského občana. Jednorazová pomoc pre odídenca pred vojnou je 654 euro, integračný príspevok je 380 euro, príspevok na bývanie pre dospelého 210, pre dieťatko 105, príspevky na pomoc, resp. príspevok na pomôcky do školy, bavíme sa okolo 200 euro, čiže dostávame sa k sume 1 444 eur plus všetky kurzy na úradoch práce majú títo odídenci pred vojnou zadarmo.
Čiže ja sa len pýtam, pán minister Sulík, nie je toto vyššia, enormnejšia pomoc pre odídenca z vojnového konfliktu, z vojnovej zóny, ako je pomoc pre dôchodcov, mladé rodiny, slobodné mamičky s deťmi? Toto je jednoduchá matematika, ktorá nepustí. Ja viem, že Slováci chcú pomáhať, vedia pomáhať. Ale dobrovoľníci, ktorí pomáhali, nedostávali nič, nedostávajú nič a tí, ktorí len špekulujú, dostanú všetko.

Pán poslanec Andrej Stančík s faktickou poznámkou.