60. schôdza

Len veľmi krátko, lebo je neskoro, a odznelo tu a úprimne sa pýtam, či som správne rozumel, že vysoké školy sú vystavené akreditácii, čo má, samozrejme, dopad na ich kvalitu.
Ja len pripomínam, že akreditácia je, samozrejme, neodmysliteľnou súčasťou udržania kvality vysokých škôl. Ako inak chceme zabrániť tomu, aby nám tu fejkoví profesori rozdávali fejkové diplomy na fejkových školách? A pevne verím, že ste to nemysleli ako zneváženie procesu akreditácie. Ten je, samozrejme, super dôležitý a, a... tie takisto bude riešiť.
Vďaka.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Čepček.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za reakcie. Najprv odpoviem pánovi poslancovi Valášekovi. Ja som to myslel skôr tak, že tam sa mení viacej zákonov a ešte sú aj vystavené akreditácii, že veľmi ťažko sa to skĺbi, aby, aby, hej... Rozumiete? Keď sa menia tri zákony a aplikovať tie tri zákony a ešte k tomu prebieha akreditácia, tak je to také nešťastné riešenie, iba to.
A, Marek, áno, z pohľadu študentov vysokých škôl študenti získajú výhody, to nepochybne. Otázka je, že my sa musíme na ten zákon vysokoškolský pozrieť v globále - aj na profesorov, aj na docentov, aj na asistentov, aj na finančnú motiváciu, aj na materiálne zabezpečenie, aj na iné veci, ktoré s tým vysokoškolským zákonom súvisia, takže nielen študenti, ale celé pedagogické spektrum a všetci zamestnanci vysokých škôl by mali byť ocenení, lebo my sa môžme baviť o vysokom školstve, ale jednoducho, tak ako som povedal ten príklad, ak absolvent vysokej školy ostane na vysokej škole učiť a po roku dostane ponuku do zahraničia, len do Českej republiky, kde v podstate nemá štátnicu z jazyka českého, ale napriek tomu dostane ponuku a vyšší plat a benefity, tak my zbytočne sa budeme pozerať, jednoducho tí študenti, absolventi aj docenti aktuálni a profesori nám budú odchádzať.
Takže ja si myslím, vysokoškolský zákon ruka v ruke so zvýšením miezd, so zvýšením finančnej motivácie a so zvýšením hlavne kvality vysokého školstva.
Ďakujem.

Teraz sa chcem opýtať vzhľadom na to, že už je 19.03 hod., či je všeobecný súhlas, aby ste tento bod dorokovali a aby sme prerokovali ešte návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Globálnym dohovorom UNESCO o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, ďakujem pekne.
Takže v rozprave ešte vystúpi ako posledný ústne prihlásený pán poslanec Stanislav Kubánek.

Vážený pán podpredseda, vážené... vážená kolegy... vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, predložená novela zákona prichádza v období, kedy slovenské univerzity deklarujú vážne obavy o vlastné prežitie. Výpadky príjmov univerzít v dôsledku pandémie COVID-19, radikálne zvyšovanie cien energie a materiálov, no predovšetkým opakované zníženie výšky štátnej dotácie spôsobujú, že slovenské univerzity sa v súčasnosti nachádzajú na hranici svojej existencie.
Po minuloročnom znížení dotácie na vysoké školy o 18 mil. eura došlo v roku 2022 oproti roku 2021 k zníženiu dotácie o viac ako 27 mil. eura. V najbližších mesiacoch preto univerzity plánujú škrtanie, v mnohých prípadoch rušenie rozvojových projektov a rekonštrukcií, prepúšťanie zamestnancov a rušenie viacerých študijných programov, zvyšovanie cien za bývanie na internátoch a podobne. V súčasnosti tiež univerzity prechádzajú procesom naplnenia požiadaviek nových akreditačných štandardov v podobe vnútorného systému kvality a podstupujú prípravu zásadných zmien v systémoch vnútornej správy s cieľom zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelania podľa štandardov Slovenskej akreditačnej agentúry. Pracovníkov slovenských vysokých škôl tak v plnej miere zamestnáva alarmujúca ekonomická situácia slovenských škôl, ako aj plnenie nových prísnejších podmienok akreditácie.
Do toho prichádza návrh novely o vysokých školách, ktorý nielenže nereflektuje aktuálne potreby a požiadavky vysokého školstva na Slovensku, ale najmä ohrozuje akademické slobody, autonómiu vysokých škôl. Nie je preto náhoda, že proti návo... novele ostro protestuje Rada vysokých škôl Slovenskej republiky, Slovenská rektorská konferencia, Klub dekanov fakúlt vysokých škôl Slovenskej republiky, univerzity, vysoké školy, jednotlivé fakulty, akademické senáty univerzít i fakúlt, odborná verejnosť, akademická obec a v neposlednom rade aj študenti vysokých škôl.
Všetky menované inštitúcie a predstavitelia konštatujú nasledovne, novela likviduje nezávislosť a samosprávu vysokých škôl, podriaďuje vysoké školy politickej moci, ohrozuje akademické slobody, ruší demokratické princípy fungovania slovenského vysokého školstva a vracia ho do obdobia spred roka 1989, umožňuje vplyv rôznych lobistických skupín, ktoré sledujú vlastné záujmy a ciele.
Prijatím novely by došlo k viacerým porušeniam akademických slobôd, pretože zásadne mení spôsob voľby rektora, ktorý by už po novom nebol volený len akademickým senátom ako najvyšším samosprávnym orgánom akademickej samosprávy, ale aj novokonštituovanou správnou radou, ktorá by polovici členov nominovaných ministrom školstva mala právo vetovať rozhodnutie akademického senátu.
Degraduje postavenie dekana fakulty, ktorého novela stavia do pozície úradníka podriadeného rektorovi a ktorý by nevzišiel z volieb vo fakultnom senáte. Po novom by dekan mal vzísť z výberového konania pred komisiou, v ktorej bude mať akademický senát len čiastočné zastúpenie.
Obmedzuje kompetencie akademického senátu, ktorý je hlavným predstaviteľom akademickej obce každej univerzity, a rozhoduje o zásadných veciach, nielen o voľbe rektora, ale aj v kľúčových ekonomických záležitostiach, schvaľuje rozpočet, rozdelenie dotácie a podobne. Obmedzuje ekonomickú samosprávu verejných vysokých škôl v prospech správnej rady, ktorá má mať vplyv aj na organizačnú, personálnu a v konečnom dôsledku aj akademickú samosprávu.
Politizuje odsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov, docentov, profesorov, pretože prijatím novely by ministerstvo malo priamo určovať, kto bude a kto nebude môcť pôsobiť v pozícii docenta alebo profesora. Dáva nebezpečné právomoci politickým nominantom, ktorí by tak mohli úplne ovládnuť vysoké školy, ich majetok a blokovať im všetky dôležité rozhodovacie procesy. Z týchto podmienok by prijatím novely mohlo v prostredí vysokého školstva dôjsť k negatívnym dôsledkom v podobe ovplyvňovania slobody šírenia vedeckých názorov. Viacerí akademici by mohli mať obavy slobodne vyjadriť názory, ktoré by boli v rozpore s politickou orientáciou ministerstva, priamo ovplyvňovania politikmi a lobistickými skupinami, odlivu vedcov, pedagógov a študentov do zahraničia alebo do iných segmentov pracovného trhu, budúcej hrozby ovládnutia akademického prostredia extrémistickými stranami v prípade, že by získali politickú moc.
Súbeh dosahu od navrhovanej novely a politické ovládnutie vysokého školstva na Slovensku možno považovať za nebezpečné, pričom prijatie novely v tomto znení nijako neprospeje kvalite vysokého školstva na Slovensku.
Väčšina slovenských vysokých škôl je v medzinárodnom prostredí plne konkurencieschopná, no v súčasnosti je značne finančne podhodnotená. Okrem znižovania dotácie pre vysoké školy súčasnou vládou je potrebné spomenúť aj platové ohodnotenie pedagogických zamestnancov vysokých škôl. Kým za predošlej vlády došlo k navyšovaniu platu týchto zamestnancov o desiatky percent, po nástupe súčasnej vlády nedošlo ani raz k navýšeniu platov.
V novodobých dejinách Slovenska boli vysoké školy podriadené politickej moci zatiaľ dvakrát, v roku 1938 ich spolitizoval fašistický režim a v roku 1950 komunistický režim. Prijatie novely by zaviedlo opäť nedemokratické princípy fungovania slovenského vysokého školstva.
Široký nesúhlas s novelou preukazuje aj fakt, že po nedostatočnej diskusii a nevypočutí vecných argumentov proti novele ministerstvom školstva došlo k viacerým protestom a štrajkom a aj dnes sú slovenské univerzity a ich zamestnanci a študenti v štrajkovej pohotovosti vrátane Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Je tiež potrebné podotknúť, že viac ako 20-tisíc ľudí podpísalo petíciu za zachovanie akademickej samosprávy na vysokých školách.
Ďakujem za pozornosť.

Vyhlasujem teraz rozpravu za skončenú. Želá si záverečné slovo pán minister? Nie.
Pán spravodajca? Nech sa páči.

Ďakujem. Ja len oznámim hlasovanie, že bude na tejto schôdzi, a ešte presne bude určené, v ktorý deň, o ktorej hodine. Ďakujem veľmi pekne.