60. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ešte raz.
Dobrý deň, vážená pani ochrankyňa práv, dobrý deň, kolegovia, toto je už tretia správa verejného ochrancu práv, ktorú v tejto parlamentnej zostave zažívame a z dôvodu nejakej mojej zažitej skúsenosti z predchádzajúcich diskusií ich obsahu a úrovne sa mi žiada pripomenúť dve veci. Prvou je, kto je vlastne verejný ochranca práv a druhou je taká otázka jeho nezávislosti, ktorá vo mne rezonuje možno ešte od diskusie o poslednej správe verejného ochrancu práv a považujem za dôležité to spomenúť aj pri diskusii o tejto správe.
Nie je náhodou, že je to práve parlament, ktorý volí verejného ochrancu práv. Je to totižto partner zákonodarcu, nie jeho nepriateľ, pokiaľ sa bavíme o verejnom ochrancovi práv. Práve preto nám rok čo rok predkladá verejný ochranca práv správu, ktorej súčasťou sú aj odporúčania pre nás strážcov, tvorcov a tých, ktorí máme zdokonaľovať legislatívu v rámci, v rámci Slovenska, a komu to pripadá na zodpovednosť. Mne sa nezdá dostatočné, ako reflektujeme na tieto odporúčania zo strany verejného ochrancu práv a tiež sa mi nezdá dostatočné to pochopenie, prečo tu vlastne rok čo rok o tejto správe diskutujeme a prečo je táto správa dôležitá.
Spomeniem jednu moju osobnú skúsenosť s takouto snahou naozaj na základe odporúčaní verejného ochrancu práv zdokonaliť našu legislatívu a dodržiavanie práv na Slovensku. Sama som na základe správy verejného ochrancu práv prišla s návrhom, s novelou, ktorá mala zakotviť právo maloletých na sprievod v prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti a rovnako tak zakotviť aj právo rodičiek pri pôrode mať pri sebe sprevádzajúcu osobu. Tým, že to v našej právnej úprave nemáme, tak dochádza k porušovaniu týchto práv, ku ktorým sme sa zaviazali na základe viacerých medzinárodných zmlúv a vyplývajú sekundárne aj z nášho, z našej ústavy a ústavou garantovaných práv. Bola to práve verejná ochrankyňa práv, ktorá prvá na tento problém upozornila a ja som jej za to veľmi vďačná, pretože to naozaj považujem za veľmi fatálne porušovanie práv detí a práv žien. Verím, že aj tento príklad nám dokáže zodpovedať a bližšie, bližšie priblížiť, kým vlastne verejný ochranca práv v našich podmienkach je, a ja to ešte raz zopakujem, pretože je to práve tá inštitúcia, ktorá nám zákonodarcom pomáha identifikovať tie porušenia práv, ktoré buď jednotlivo potrebujú riešiť konkrétne, konkrétne rezorty, alebo systematicky ich dokážeme riešiť aj my našou zákonodarnou iniciatívou a precizovaním zákonov.
No druhá téma, ktorú som v úvode otvorila, bola otázka nezávislosti verejného ochrancu práv. Toto je niečo, čo vo mne silne rezonuje, pretože minulý rok tu v diskusii k správe verejného ochrancu práv zaznelo niečo veľmi vulgárne a podľa mňa veľmi nevhodné a to, citujem: "Ak nemáte politické krytie, nemáte tu čo robiť." Bolo to voči verejnému ochrancovi práv nielen ľudsky nedôstojné, ale aj, ale aj nesprávne, pretože ide o hrubé nepochopenie funkcie verejného ochrancu práv. Verejný ochranca práv nesmie mať politické krytie, musí byť nezávislý a politizácia škodí aj diskusii o verejnom ochrancovi práv. Pretože pokiaľ ide o ľudské práva, niečo, čo stojí nad zákonmi, niečo, čo je na úrovni našej ústavy a medzinárodných dohôd, tak by mala ísť politika bokom. Na tom by sme sa mali dokázať zhodnúť všetci, ktorí tu v demokratickej krajine strážime práva ľudí.
Chcem veriť, že týmto mojím predslovom prispejem k tomu, aby bola táto dnešná diskusia pádna, kultivovaná a v súlade s tým, čo je úlohou verejného ochrancu práv, keďže tu máme príležitosť rozprávať sa s verejnou ochrankyňou práv profesorkou Patakyovou a v tejto funkcii asi naposledy. A pri tejto úlohe verejného ochrancu práv aj ostanem. Chcem vyzdvihnúť prácu profesorky Patakyovej v jej funkcii a chcem spomenúť niekoľko dôkazov toho, ako vzorne a naozaj záslužne vykonávala svoju prácu. Dôkazom toho, že tento úrad bol riadený veľmi profesionálne a, ako som povedala, vzorne, je aj nárast individuálnych podaní, keďže čoraz viac ľudí nachádzalo spätnú väzbu práve v tomto úrade, z ktorých takmer v deväťdesiatich prípadoch dokázali ľuďom pomôcť pri ochrane ich práv. Toto je podľa mňa obrovský úspech a zaslúži si, aby zaznel aj tu, v deväťdesiatich percentách prípadov.
Verejná ochrankyňa práv upozornila tiež na problém s registráciou ľudí na očkovanie. Na očkovanie sa napríklad nevedeli prihlásiť negramotní ľudia, seniori, ľudia bez pripojenia na internet, ľudia bez domova a práve na základe jej podnetu na ministerstve zdravotníctva prehodnotili systém a spravili ho dostupnejší aj v prípade telefonickej rezervácie a tak isto začali koordinovať v rámci ministerstva zdravotníctva svoje činnosti aj s mestami, obcami a všeobecnými lekármi v tejto oblasti, čo viedlo k dostupnejšiemu očkovaniu pre širokú verejnosť.
Ďalším takýmto úspechom považujem aj to, že v kauze, ktorú započal Úrad na ochranu osobných údajov v decembri 2019, keď sa obrátil na Investigatívne centrum so žiadosťou o poskytnutie súčinnosti, v ktorej sa dožadoval uvedenia zdroja, z ktorého Investigatívne centrum získalo videozáznam Kočnera a Trnku z jeho kancelárie, a zároveň sa pre prípad odmietnutia takejto spolupráce centru vyhrážal možnou pokutou do desať miliónov eur, verejná ochrankyňa práv nestála bokom, ale vyjadrila sa v tejto veci a vyjadrila sa zásadne. Investigatívne centrum svoj zdroj neprezradilo a verejná ochrankyňa práv konštatovala, že postupom úradu pri vyžadovaní súčinnosti od centra a odhalenia svojho anonymného zdroja došlo k porušeniu práva na slobodu prejavu a základných princípov správneho konania a dobrej verejnej správy. Šéfku úradu Pőtheovú sa následne pokúsili predvolať na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ale neúspešne. Na výbore sme odporučili spolu s kolegami vláde navrhnúť jej odvolanie. Vláda takýto návrh parlamentu predložila a parlament tento návrh 29. apríla 2020 schválil.
Od roku 2018 sa verejná ochrankyňa práv venovala a upozorňovala na problém nútených sterilizácií rómskych žien a minuloročné ospravedlnenie vlády nastalo aj vďaka jej apelu na tento problém. Ďakujeme za to.
Verejná ochrankyňa práv sa zaoberala aj porušovaním práv žien pri pôrodoch, čo som už spomenula, a k tejto veci podnikla naozaj široký prieskum, ktorý poukázal na hrubé porušovanie práv na ochranu súkromia, dôstojnosti a rešpektovania telesnej a psychickej integrity rodičiek a práva na informovaný súhlas. Tak isto poukázala na absenciu právnej úpravy zabezpečujúcej právo rodičky na sprevádzajúcu osobu pri pôrode. Rezort zdravotníctva v októbri 2021 prijal štandardy v oblasti pôrodníctva a viaceré jej odporúčania prevzal zo správy, uplatnil ich, avšak neuplatnil všetky. Verený ochranca práv podal aj podnet na Ústavný súd v súvislosti s nútenou karanténou osôb, ktoré prišli zo zahraničia na Slovenskú republiku, do Slovenskej republiky. Ústavný súd dal verejnej ochrankyni práv za pravdu a rozhodol, že to bol zásah do ľudskej slobody a následne parlament zmenil zákon a odstránil možnosť vykonávať karanténu v zariadeniach určených štátom.
Verejná ochrankyňa práv tiež upozornila na možný problém s ústavnosťou 14-dňového aj 50-dňového moratória pred voľbami. Zákon bol zmenený a moratórium skrátené na dva dni pred konaním volieb.
V mimoriadnej správe v roku 2020 upozornila verejná ochrankyňa práv na environmentálne záťaže napríklad v meste Strážske. Vo väčšine prípadov došlo, dochádza k porušovaniu práva na ochranu zdravia najmä preto, že nebola určená osoba zodpovedná za odstránenie škody. Vôbec po prvýkrát sa správa ochrankyne práv venovala environmentálnym záťažiam, čo v tejto dobe považujem za mimoriadne dôležité a zásluživé. Aj za to ďakujem.
A okrem dôkazu profesionality chcem spomenúť aj dôkazy ľudskosti, ktoré, na ktoré netreba zabudnúť, a to sú také milé príbehy, keď sa napríklad na pani verejnú ochrankyňu práv obrátilo deväťročné dievča. Rodičia sa rozviedli, jej mamina ju mala v starostlivosti. Odsťahovali sa z mesta, kde dovtedy žili, no a toto dievča skonštatovalo, že má rado oboch rodičov a, ale stratila kamarátov, kamarátky, spolužiačky a veľmi prosila, aby tento jej názor nebol na súde a pred orgánmi opomenutý, pretože ten domov jej chýbal. A ja som rada, že aj v prípade deväťročného dievčaťa bol jej názor vypočutý a takýto podnet bol naozaj dôstojne riešený.
Ctené kolegyne, vážená pani ombudsmanka, na záver si dovolím povedať veľmi osobne, že je toho veľa, čo mňa osobne, ale tiež verím, že širokú verejnosť, za posledné roky trápilo a trápi, od korupcie, ohrozenej dôstojnosti, znevýhodnených a zraniteľných, prieťahy v konaniach, či úrady či súdy. A napokon pandémia a teraz vojna u našich susedov. Človek by sa mohol od rána do večera pri týchto problémoch umárať pocitom, že doba je zlá a za chrbtom nemáme nič už iba psotu a mizériu (povedané so smiechom).
Ale. Dôležité je pre mňa to ´ale´. Aj napriek tomu sa dejú veci a sú tu ľudia, ktorí pomáhajú, aby sme aj tie najťažšie výzvy a situácie dokázali zvládnuť. Počas všetkých svojich dní vo funkcii, pani profesorka, počas celého svojho pôsobenia ste boli pre mňa jedným z týchto ľudí. Vytrvalo a konzistentne ste sa zasadzovali o dodržiavanie ľudských práv. A ja vám za to úprimne ďakujem, pretože pre mňa ste charakterom vyčnievali v rámci celého Slovenska a v rámci všetkých našich snáh robiť si aj v politickom, aj vo verejnom prostredí svoju prácu dobre. Vám to išlo naozaj veľmi dobre.
Ďakujem za to.

Pani kolegyňa Marcinková, je mi sympatické, ako viete verejne pochváliť a vyjadriť vlastne vďaku osobe, ktorú očividne máte veľmi vysoko. To znamená, to je úplne v poriadku. Je to sympatické z tejto stránky.
Na druhej strane, keď sa pozriete na to, koľko ľudí tu sedí, tak je to veľký výraz toho, že pani ombudsmanku nikto nepovažuje až takto vysoko, pretože každý vie, že je to teraz jej posledná, posledný prejav. Povedali ste, že táto pani ombudsmanka, vraj jej niekto vytkol, že nemá politické krytie. No ona politické krytie má, veď koniec-koncov má politickú podporu najvyššieho ústavného činiteľa - prezidentky. A že mali by sme sa zjednotiť nad tým, že proste tu je niekto, kto tak chráni tie práva a to, robila to ona. To ja práve si nemyslím, pretože bola to práve táto ombudsmanka, ktorá sem prišla do tohoto parlamentu, a začala nám rozprávať ako, ako politikom, že ona je znepokojená tým, že tu existuje skupina politikov, ktorí chcú chrániť počatý život, ktorý v ústave je zadefinovaný, pretože počatý život je hodný ochrany podľa ústavy na Slovensku a najmä je to legitímny a normálny diskus, politický. My to právo máme robiť a myslím si, že táto ombudsmanka sa zapíše práve do dejín ako osoba, ktorá absolútne premrhala príležitosť v tejto agende niečo urobiť. Áno, aj ja som dostával odkazy, že veď, že ona je v podstate konzervatívna v tejto veci, ale že jednoducho sa to nedá presadzovať teraz. Áno, keby ste to tak presadzovali, jak ste vešali tie dúhové zástavy na tej budove, na čo tiež ste nemali mandát zákonný, tak by ste určite v tejto agende urobili oveľa viac. Nikdy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Rada by som nadviazala na slová pochvaly a ja by som sa chcela pani ombudsmanke poďakovať za jej prácu, ktorú ste vykonávali spravodlivo, čestne a múdro a mali ste pevné postoje a chránili ste záujmy tých najslabších, pre ktorých ste boli mnohokrát alebo neraz jedinou nádejou a tou takou poslednou inštanciou pri domáhaní sa spravodlivosti. Z vašej práce som vždycky cítila profesionalitu, odbornosť i politickú nezávislosť a ja si myslím, že toto je veľmi dôležité a mimoriadne teda dôležité pre váš úrad.
Chcem sa vám len poďakovať, pani profesorka.

Ďakujem pekne. Pán Taraba, vy sa snažíte dezinterpretovať ľudské práva, na ktorých sme sa ako medzinárodné spoločenstvo zhodli po druhej svetovej vojne, kedy boli hrubo porušované, a asi ušla vašej pozornosti moja zmienka o tom, že práve ľudské práva by nemali byť niečo, kde tú diskusiu budeme politizovať, ale mali by sme mať v sebe ako zákonodarcovia toľko úcty a poviem, že aj znalosti, aby sme vedeli, že stoja nad tými základnými zákonmi a mali by sme ich dodržiavať. Čiže toľko k vašej poznámke.
Ja nemám vysoko len osobu pani, pani ombudsmanky. Ja mám veľmi vysoko jej prácu, výsledky a nielen jej, ale celého jej tímu. O tom som hovorila.

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, chcel som začať trochu inak, ale keď to už pán poslanec Taraba spomenul, že koľko tu sedí ľudí, tak to už je taký folklór, že na vystúpeniach verejnej ochrankyne práv je tu poloprázdna sála a skoro vždy sa objaví niekde fotka, ktorá ukazuje, ako málo poslancov tu je. Nemyslím si, že je to vysvedčenie práce verejnej ochrankyne práv. Je to svedectvo o tom, akú dôležitosť prikladajú poslanci téme ľudských práv, teda tomu, čomu sa verejná ochrankyňa práv venuje. Ale zasa ani to by som nebral tak vážne. Národná rada býva poloprázdna alebo prázdna skoro stále, až na nejakých pár výnimočných, výnimočných udalostí. Takže áno, verejnosť je na to citlivá. Ja by som bol tiež radšej, keby tu teraz bolo viacej poslancov, ale minule pri jednej rozprave som sa tak potešil, že koľko je tu poslancov a potom som ani teda nebol celkom rád, že ako prebiehala tá rozprava. Takže možno radšej menej poslancov a dôstojnejší priebeh rozpravy, ako plná sála a nedôstojné útoky na verejnú ochrankyňu práv.
Ako už moja predrečníčka povedala, je toto posledná správa o činnosti verejnej ochrankyne práv, ktorú nám súčasná pani ombudsmanka Mária Patakyová predkladá a nebudem preto hovoriť o tých jednotlivých prípadoch, ktoré sú v nej spomenuté. Je ich veľké množstvo. Týkajú sa rôznych oblastí, rôznych oblastí základných práv a slobôd a sú tam prípady, ktoré sú systémové, sú tam prípady, ktoré sú individuálne. Sú tam prípady, ktoré sa zdajú dôležité, aj prípady, ktoré sa týkajú možno pár jednotlivcov a, ale tak to, tak to asi má byť. To, čo by som chcel zdôrazniť, je, že pani verejná ochrankyňa práv druhú, nie celú polovicu, ale menšiu polovicu svojho funkčného obdobia strávila vo výnimočnej situácii, pretože okrem bežných porušení a spochybnení základných práv a slobôd musela reagovať na situáciu, v ktorej sa nielen Slovensko, ale celý svet ocitol, teda na pandémiu, ktorá prinášala nové výzvy a nové problémy, a aj nové obmedzenia a spochybnenia základných práv a slobôd a myslím si, že vo svojej funkcii to ustála. Ustála to tak, že upozorňovala na problémy, ktoré registrovala, a snažila sa prichádzať aj s návrhmi riešení. Ja som veľmi ocenil jej prístup, ktorý nebol taký, že by išla hneď s každým problémom na bubon a rešpektovala, že sme v situácii, ktorá je bezprecedentná, na ktorú sme neboli pripravení, lebo je pravda, že sme na ňu neboli pripravení, ale zároveň dôsledne na to upozorňovala a postupne ten tlak aj stupňovala povedzme aj tými podaniami na ústavný súd, ktorý jej dal zväčša za pravdu v jej podaniach. A myslím si, že tá spätná väzba bola užitočná aj pre nás, ktorí sme prijímali rozhodnutia a hoci to možno nie vždy tak, nie vždy tak vyzeralo, ale spätná väzba a upozorňovanie na limity, ktoré by sme pri prijímaní protipandemických opatrení nemali prekračovať, myslím si, že našli odraz aj v tom, akým spôsobom sa tie opatrenia nakoniec realizovali a potom časom aj modifikovali.
Ako pani verejná ochrankyňa práv spomenula vo svojom, vo svojej správe a vo svojom úvodnom vstupe, už je to pomaly dvadsať rokov, čo máme inštitúciu verejného ochrancu práv a tých dvadsať rokov sa delí na veľmi rôzne polovice. Tých prvých desať rokov akoby sme ani nevedeli, že máme tento úrad, túto inštitúciu, hoci na začiatku nového tisícročia bola táto inštitúcia vytváraná s veľkými nádejami a očakávaniami, ale počas dvoch funkčných období prvého ombudsmana pána Kandráča nejako sa nenapĺňali. Tá druhá polovica bola iná. Myslím si, že ako krajina, ako občania a občianky Slovenskej republiky sme mali šťastie na verejné ochrankyne práv, ako na predchodkyňu pani Patakyovej pani Janu Dubovcovú, tak na pani Máriu Patakyovú, že počas ich funkčného obdobia sa ukázalo, že tento úrad, to nie je len také odkladisko pre vyslúžilých politikov alebo, alebo ľudí, ktorým treba nájsť flek, ale že je to zmysluplne fungujúca inštitúcia, ktorá sa dokáže správať nezávisle, ktorá dokáže upozorňovať na problémy a ktorá sa dokáže aj postaviť k moci, dať jej kritickú spätnú väzbu a aj keď za to potom schytáva, dostáva sa jej kritiky zo strany vládnych poslancov alebo alebo iných predstaviteľov vlády, dostáva sa im, nazval by som to, ´hejtu´, tak dokáže si stáť za svojím a dokáže si robiť, robiť svoju robotu pokojným spôsobom. Čiže inštitúcie sú dôležité, ale dôležití sú aj ľudia, ktorí sú v tých inštitúciách, a ja len dúfam, že tých ďalších päť rokov bude sa viac podobať na tých uplynulých desať rokov, ako tých prvých desať rokov fungovania verejného ochrancu práv na Slovensku.
Osobitne by som chcel zdôrazniť a teda oceniť pôsobenie verejnej ochrankyne práv v témach, ktoré neboli predmetom nejakého všeobecného ocenenia, ale teda skôr, skôr možno tá väčšinová spoločnosť, aj vládni politici sa často na to pozerali cez prsty. Tam, myslím teda najmä na zákrok v Moldave, v osade, rómskej, kde teda predstavitelia predchádzajúcej vládnej garnitúry sa postavili za ten zásah a verejná ochrankyňa práv, ako Jana Dubovcová, tak Mária Patakyová, sa zastali a dôsledne zastávali ľudí z osady, ktorí vtedy čelili brutalite polície a pomaly to dochádza aj k správnemu koncu alebo teda k tomu, že súdy dávajú za pravdu, za pravdu tým postihnutým, čiže je to taká satisfakcia, ale je to zároveň aj, aj ukážka toho, ako dôležité je mať také inštitúcie, ako verejného ochrancu práv a ako dôležité je mať v nich tých správnych ľudí a mať tam aj kontinuitu.
To, prečo, to, prečo si myslím, že je dôležité, aby skôr bola kontinuita s tými uplynulými desiatimi rokmi, je aj, že ideme do ďalšej výnimočnej situácie. V susednej krajine je vojna a považujem za také, za také príznačné, že dnes, keď zájdete na webstránku verejnej ochrankyne práv, tak prvé, čo vám udrie do očí, je Ukrajina a pomoc, pomoc ľuďom z Ukrajiny. To budú opäť nové výzvy, ktoré budú stáť už teraz pred vašou nástupkyňou alebo vaším nástupcom.
Takže aj ja sa vám chcem poďakovať za vaše pôsobenie, päťročné pôsobenie v úrade. Myslím, že veľmi prispelo k tomu, aby, aby ľudia, ktorým záleží na ľudských právach, brali inštitút verejného ochrancu práv vážne. Trochu ma mrzí, že sme, že sme neboli aktívnejší v realizácii vašich, vašich odporúčaní. Tiež som mal teda predstavy, že po zmene vlády tá nová vládna väčšina bude oveľa ústretovejšia a bude oveľa vážnejšie brať vaše zistenia. V niektorých oblastiach sa to naplnilo, v niektorých nie, ale myslím si, že je to niečo, o čo by sme sa mali aj do budúcnosti usilovať vrátane tých vašich odporúčaní, týkajúcich sa nejakého systémového alebo legislatívneho postavenia a ombudsmana, aby bol ombudsman alebo ombudsmanka inštitúciou, ktorej rady a odporúčania berú aj politici, aj orgány verejnej moci vážne a aktívne sa nimi zaoberajú, tak ako spomínate v správe, že ste sa dozvedeli od fínskeho ombudsmana a podotkli ste, že je to asi aj preto, že vo Fínsku majú ombudsmana už sto rokov. U nás len pätinu toho času. Takže nepoznám podrobne históriu fínskeho ombudsmana a akým spôsobom sa vyvíjalo jeho postavenie, ale určite aj tam boli ľudia, ktorí tú funkciu posilňovali a dodávali jej vážnosť v očiach verejnosti a myslím si, že tých päť rokov, ktoré ste vy strávili vo funkcii verejnej ochrankyni práv, určite prispeli k tomu, že snáď na Slovensku skôr ako za tých fínskych sto rokov budeme mať situáciu, že budeme aj my brať verejnú ochrankyňu vážne, nielen ako jednotlivci, ale aj ako inštitúcie a orgány verejnej moci, lebo to je veľmi dôležité nielen pre fungovanie tých inštitúcií, ale aj pre ľudské práva.
Takže ešte raz ďakujem.

Vážený pán Dostál, v podstate z toho prejavu som pochopil, že hlavný prínos teda oceňujete, že pani ombudsmanka sa vo veľkej miere venovala vašim zákonom protipandemickým, ktoré napádala na súde, za čo jej patrí vďaka a že tieto zákony vlastne vám ukázali, alebo jej konanie, že kde sú hranice pri tom porušovaní ľudských práv. No my ako opozícia sme vám to v parlamente hovorili na dennej báze, že tie zákony, ktoré prijímate, a to každému, aj vám ako právnikovi, ktorý je v tejto veci precpaný a erudovaný, muselo byť už na prvé počutie a na prvý pohľad jasné, že tie zákony sú vo vážnom konflikte proste s ústavnosťou, takže z tohto pohľadu vnímam aj ten prejav tak, že vlastne vy oceňujete to, že existuje ombudsmanka, ktorá vám dala nejaké zrkadlo.
No len problém je, že ten zákon bol prijatý v tej, na pôde tejto Národnej rady, že bol prijatý, som o tom hlboko presvedčený pri plnom vedomí, že ten zákon je v kolízii s ústavou a to, že sme to tu rozprávali my, čo je dohľadateľné, to, že sme to otvorene kritizovali, to, že sme proti tomu vystupovali, tak to už je práca tohoto parlamentu a, žiaľ, ako ste to nastavili ako koalícia, že nechcete tieto veci od opozície prijímať, a potom sa tu postavíte a úplne v pohode poviete, že ako je super, že máme ombudsmana, lebo vlastne ten urobil to isté, čo sme tu hovorili my a dopadlo to tak, ako sme hovorili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ondrej, veľmi sa mi páčil ten príklad, ktorý si použil s tým Fínskom, že tam majú sto rokov ombudsmana a u nás je to dvadsať rokov, z toho mne sa rovnako ráta len tých desať, kedy bol tento úrad naozaj aktívny. A podľa mňa mať ombudsmana znamená, znamená mať ombudsmana nestačí, treba mať takého, ktorý k ochrane ľudských práv nepristupuje selektívne, ale chráni ich v celej šírke. A ja verím, že aj na ďalších päť rokov tu budeme mať ombudsmana, ktorý nielen bude, ale bude aj robiť tú svoju prácu, teda chrániť tie práva. Verím, že v tejto voľbe budeme úspešní, keďže už ako koalícia máme za sebou aj voľby, ktoré ma nie úplne tešia. Len toľko.

Pán poslanec Taraba, vy ste ma asi celkom dobre nepočúvali, alebo keď ste ma počúvali, tak ste ma nepochopili. Pani ombudsmanka rozhodne nerobila to isté, čo ste robili vy. A ak aj opomeniem ten drobný rozdiel, že keď nám spätnú väzbu dávajú fašisti, no tak to berieme trošku inak, ako keď to bere, keď nám ju dáva verejná ochrankyňa práv, ale teda keď chceme ísť už po obsahu a forme toho upozornenia, tak pred dvoma rokmi prišla pandémia a prišla bezprecedentná situácia, keď bolo potrebné chrániť zdravie, a v rámci opatrení na ochranu zdravia sa pristúpilo aj k veciam, ktoré nejakým spôsobom zasahovali do základných práv a slobôd. To absolútne nikto nespochybňoval, akurát vy ste hovorili, že tie opatrenia nie je potrebné robiť, vykrikovali ste tu niečo o tom, že fašizmus a diktatúra a neviem čo. V skutočnosti to bola situácia, keď právo na ochranu zdravia a povinnosť štátu chrániť verejné zdravie sa dostali do konfliktu s inými právami a tie opatrenia boli legitímne, potrebné a správne, len bolo potrebné hľadať tú mieru, bolo potrebné hľadať, hľadať to, aby tie opatrenia boli primerané, aby ten zásah bol robený v nevyhnutnej miere. Asi sa to nie vždy, nie vždy podarilo, my sme tú nevyhnutnú mieru a primeranosť hľadali. Čiže vy ste tu hulákali v parlamente, pani verejná ochrankyňa práv nás upozorňovala na konkrétne problémy, my sme sa ich snažili úspešnejšie alebo menej úspešne riešiť, takže áno, ja jej ďakujem, vám nie.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja veľmi stručne, pretože si vážim čas toho, ktorý Národná rada venuje mojej správe.
V reakcii na vystúpenie pani poslankyne Hatrákovej k možným kompetenčným sporom, ktoré súvisia s existenciou troch úradov. Každý úrad má svoju pôsobnosť, má svoje oprávnenia, má iné možnosti vystupovať vo vzťahoch k jednotlivým subjektom, a to zaiste nepomáha tej jednoznačnosti. Ale je to také pyramidálne usporiadanie, ktoré je v súčasnosti vybudované a zaiste aj vo vzťahu k národnému preventívnemu mechanizmu sa tie odlišnosti prejavujú, tam len si treba postaviť otázku, čo je účelom národného preventívneho mechanizmu. Jeho účelom je vykonávanie neohlásených návštev, perfektne pripravených tímov. Takže to, to je teda práve ten, ten moment, ktorý by ten efektívny, silný národný preventívny mechanizmus mal napĺňať.
Vo vzťahu k vystúpeniu pána poslanca Tarabu. Ja by som si dovolila len povedať toľko, že naša ústava má v sebe zakódovaný tzv. hodnotový zmier. To znamená, vzťah medzi mimoprávnymi normami, normatívnymi systémami, ktoré majú za úlohu presadzovať isté, isté hodnoty, ktorí príslušníci, ktorí uznávajú tieto mimoprávne normy, uznávajú, ale akonáhle príde osoba, ktorá uznáva tieto mimoprávne normy, do výkonu verejnej funkcie, tak tam podľa môjho najhlbšieho presvedčenia je viazaná prvým článkom našej ústavy, a toto je práve tá otázka, ktorá môže byť v činnosti, a to je tá odlišnosť. Môže byť ten mimoprávny normatívny systém presadzovaný v činnosti poslancov a poslankýň, ale nemôže byť presadzovaný v činnosti nezávislej inštitúcie.
K vystúpeniu pána poslanca Dostála. Ďakujem za to, že ste si všimli to stupňovanie tlaku. Pre mňa nebolo jednoduché v tej situácii, kedy sme analyzovali tie opatrenia, ktoré sa prijímali v covidovskom období, a skutočne sa veľmi menili a teda hneď z prvej alebo ´per se prima facie´ ich, ich protiústavnosť alebo porušovanie práv nebolo rozhodne zreteľné. Ale postupne, ako pribúdali tie analýzy a ich závery, samozrejme, som zvažovala vhodnosť odkomunikovania tých zistení vo väzbe na to, že máme situáciu v spoločnosti natoľko jatrenú COVID-om a s opatreniami, ktoré je potrebné prijímať. Takže ak ste si to všimli, že to stupňovanie tlaku bolo z týchto dôvodov a predovšetkým s tým akcentom na nezávislosť inštitúcie, tak som, som rada, že to pozornosti neuniklo.
A rovnako teda ďakujem za to, že ste si, áno, povšimli, žiaľ, tie aktivity, ktoré kancelária musí vykonávať za posledný mesiac, teda v podstate od toho dvadsiateho druhého, resp. 24. februára, pretože tie práve s ohľadom na obsadenosť alebo neobsadenosť inštitúcie verejného ochrancu práv potrebujem zabezpečiť, aby kancelária v rámci svojich zákonných oprávnení mohla byť aktívna a mohla pôsobiť aj v čase, keď nebude obsadený post verejného ochrancu práv, napriek tomu tie zákonné oprávnenia existujú. A je potrebné ich využívať spôsobom, ktorý ja som sa pokúsila ešte teraz nastaviť a práve za to máme na webe slovensko-anglicko-ukrajinské v podstate buklety, ktoré informujú o našej základnej pozícii, o našich oprávneniach v tejto oblasti.
Takže je to, je to, áno, vážna situácia a ja verím, že Národná rada vždy bude pôsobiť v zmysle toho, aby v maximálne možnej miere brala do úvahy to, že je veľmi nebezpečné rozdeľovať ľudí v spoločnosti a vždy je prínosné, ak sa snažíme hľadať to, čo nás spája.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážená pani profesorka, dovoľte mi, aby som hneď úvodom adresoval tieto slová práve opozícii, bojovníkom za ľudské práva, ktorí častokrát počas tohto volebného obdobia sa bijú do pŕs, akí sú oni ochrancovia ľudských práv, ktorí tu kritizujú vládne opatrenia, ako táto vláda porušuje ľudské práva. Každý jeden z opozície dnes tu mal sedieť ako bojovník za ľudské práva a tlieskať a hltať slová pani profesorky, áno, aj vy pán Suja, dajte si rúško, a každý jeden tu mal potichu sedieť a hltať slová pani ombudsmanky. Ak sú naozaj takí bojovníci za ľudské práva, ako teda o sebe hovoria, ako vlastne nás upozorňujú na to, že my porušujeme ľudské práva. Mňa naozaj mrzí, že plénum, bohužiaľ, je skoro poloprázdne a aj táto téma vlastne zrejme nezaujíma poslancov a to je vizitka vlastne, ako chodia aj poslanci pripravení do práce. A takisto toto smerujem k opozícii, lebo ani slovom, ani slovom sa nedotkli správy verejného ochrancu práv. Ja by som sa chcel pani profesorke veľmi pekne poďakovať za jej prácu za tých päť rokov, ktoré vlastne zastávala na poste ombudsmanky a ja osobne mám tie najlepšie skúsenosti s vašou prácou. Nám sa podarili totižto veľké veci. Nám sa podarili veci, ktoré vlastne predchádzajúce vlády odmietali, odmietali si to vypočuť, áno, hovorím o nezákonných sterilizáciách, o tom, že táto vláda sa ospravedlnila za krivdy predchádzajúcich vlád, za krivdy, za ktoré môžu predchádzajúce vlády, ako napríklad Moldava nad Bodvou, a aj skrz pani profesorky Patakyovej vláda sa ospravedlnila za nezákonné sterilizácie.
Táto téma tu žila dlho. Táto téma vlastne bola hovorená v nejako priestore, avšak nikdy sa nedostala na tie najyyššie poschodia politiky a práve to je to, že nám sa podarilo doniesť túto tému na tie najvyššie poschodia politiky, kde vládni predstavitelia sa postavili a ospravedlnili sa a odsúdili tento čin, toto barbarstvo. V čase, kedy tu bola predchádzajúca vláda Roberta Fica či Petra Pellegriniho, v relatívnom pokoji mohli dokázať, že oni sú naozaj tí bojovníci za, za ľudské práva. Nikdy nič z ich úst nevyšlo smerom či k týmto ženám alebo k Moldave, za ktorú môžu oni alebo k ostatným veciam. Nikdy. A teraz my máme veriť tomu, že oni sú tí, ktorí tu bojujú za ľudské práva. Ak by to tak bolo, všetci by tu sedeli do nohy a hltali by slová profesorky Patakyovej a na záver by sa postavili a tlieskali by jej. Pani profesorka je váš, mala byť váš prirodzený partner, ak to myslíte naozaj vážne s tým, že bojujete za ľudské práva. Ani slovom ste sa nedotkli správy verejnej ochrankyne práv.
Ja sa dotknem teraz niekoľkých vecí, ktoré spomínala verejná ochrankyňa práv vo svojej správe, napríklad karantenizácia rómskych osád. Píše sa tam o tom, že, áno, bohužiaľ, rómske osady boli zatvárané regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva, kde sa porušovali základné práva a slobody jednotlivcov. Áno, čas nám ukázal, že to bola možno chyba, avšak v tom stave to bolo možno jediné riešenie, ktoré sme vedeli nejakým spôsobom použiť, čas nám ukázal, že, samozrejme, vieme to riešiť aj inými spôsobmi.
Ďalej ste spomínali, pani profesorka, právo na bývanie a problém bol ten, že mesto, nebudem menovať ktoré, predlžovalo ubytovanie v rámci bytového domu len o tri mesiace ľuďom, ktorí tam bývali, a museli neustále obnovovať. Negatívne sa to dotklo najmä rómskej menšiny, kde mohlo ísť o diskriminačné konanie. Problém bol aj s prideľovaním bytov, ktoré prípady, niektoré prípady zaváňajú tým, že sa nerešpektovali kritériá prístupnosti adekvátneho bývania. Ešte tam bol takisto jeden príklad, kedy rodinu vysťahovali pre dezinsekciu, avšak potom už im nevrátili kľúč z toho bytu, lebo nemali obnovenú zmluvu. (Reakcia z pléna.) No neobnovili im zmluvu, jednoducho poslali tam dezinsekciu a nevrátili im kľúč a neobnovili im zmluvu.
Upozorňovali ste takisto, že každý človek v tejto republike má právo na vodu. Upozorňovali ste na problém, keď jedna obec, takisto nebudem menovať, nevykonávala žiadne kroky či zlepšenia ohľadne situácie s prístupom k pitnej vode práve v rómskej osade. Situáciu dlhodobo neriešila a zanedbávala.
Zásadné pripomienky ste mali aj k školskému zákonu, konkrétne k špeciálnym školám. Tam ste upozorňovali na to, že do tých špeciálnych škôl sa deti dostávajú kvôli iným dôvodom, presne cez tú optiku pozerám aj ja, a práve preto pripravujeme návrh zákona o tom, aby deti neboli zaraďované podľa nejakých iných dôvodov do špeciálnych základných škôl, ktoré štát stoja dvakrát toľko peňazí a z týchto ľudí nám vyrábajú poberačov sociálnych dávok. To my nechceme. A práve preto budeme prichádzať s návrhom zavedenia predprimárneho vzdelávania pre deti od troch rokov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Hovorili ste takisto o segregácii v príprave tvorby nového národnostného školstva. Navrhovali ste v tejto veci doplniť zákon o zákaz segregácie, aby bolo zakázané vytváranie spádových a školských obvodov len na základe etnicity, rasy či sociálneho vylúčenia. Zúčastňovali ste sa stretnutí, kde ste riešili desegregáciu a tiež takmer (krátka pauza).
Ja sa začnem teraz obracať ku koaličným poslancom a budem ich žiadať o podporu správy verejného ochrancu práv, aby sme túto správu zobrali na vedomie. Bude to symbolické gesto. Ja ešte raz chcem poďakovať profesorke Patakyovej za jej výbornú prácu za tých päť rokov, za jej spoluprácu a za to, že bola prirodzeným partnerom v tomto volebnom období, ľudsko-právnemu výboru, kde sme mali naozaj veľmi dobré vzťahy. Mohli sme sa oprieť o vaše skúsenosti, vedomosti pri tých dôležitých témach a mohli sme s vami konzultovať naozaj témy naprieč tým politickým nejakým spektrom, alebo teda naprieč všeobecným, alebo teda verejným témam.
Ja vám naozaj veľmi pekne ďakujem, pani profesorka, držím vám prsty a verím, že sa nevidíme naposledy.
Ďakujem pekne.