60. schôdza

V rozprave teraz budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Teraz vystúpi pán poslanec Suja a ešte by som požiadal pani komisárku, aby zaujala miesto v sále.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o správe o činnosti komisárky pre deti za rok 2021, tlač 885.)

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážení kolegovia, kolegyne, myslím si, že na začiatku poviem pár slov, ktoré sa nám niektorým nebudú páčiť, ale niektorí celý deň tu nie ste a v tejto chvíli už väčšina znova tu nie ste. A keď prídete a miesto toho, aby ste boli ticho, keď hovorí pani ombudsmanka, ktorá nám tu predkladá správu o problémoch detí a prečo sú tie problémy a odpovedá naše otázky, tak nemáte tú slušnosť a nie ste chvíľu ticho, aby sme si vypočuli, čo trápi tie deti a prečo sú tie príčiny toho. Celý deň tu nie ste, prídete na hlasovanie a neviete byť ani chvíľočku ticho, vážení kolegovia, kolegyne. Ja si myslím, že toto je hlboká neúcta voči tomu, keď už nie voči pani ombudsmanke, tak voči deťom, ktoré zastupuje, a k tým príčinám, ktoré tie deti trápia, keď nám to tu sa snažila zodpovedať a snažila sa prekričať túto sálu. Ale ako vidím, zase tí niektorí kolegovia odišli.
Pán poslanec Kollár tu mál plné reči, že koľko nás je tu málo a presne, ako som povedal. Odhlasovalo sa a už tu nie je. Neviem, či je z Progresívneho Slovenska alebo SPOLU alebo z akej strany, ale to sú presne oni, prídu na hlasovanie a odídu. (Reakcia z pléna.) Tak dokonca ŽALUDI.
Viete, ako chceme prijímať zákony, ako, vážení kolegovia, ako chceme prijímať zákony, ktoré majú zjednať nápravu, keď nepočúvame, čo je príčinou čakacej doby, niekoľkomesačnej, niekedy 6 až 20-mesačnej čakacej doby, na ktoré tieto deti čakajú, na niektoré špeciálne vyšetrenia, keď nedokážeme ani chvíľu počúvať? Tak ako chceme prijímať zákony, aby sme toto odstránili?
Ja som veľmi rád, ja sa ospravedlňujem, že som tak na začiatku vyletel. Ja som veľmi rád, že pani komisárka tu spomenula aj autistov, aj pani spravodajkyňa, a tie problémy, ktoré majú aj autistické deti. Ja niekoľko rokov ešte ako poslanec VÚC-ky asi pred desiatimi rokmi som začal spolupracovať s organizáciou, ktorá sa venuje autistickým deťom, a som rád, že tu zazneli aj tie slová, že čakacia doba pre vyšetrenie týchto autistických detí alebo určenie diagnózy je aj 20 mesiacov. Veď nemáme ani tú slušnosť, aby sme si to vypočuli. Tak som veľmi rád, že toto tu zaznelo.
Ja by som chcel povedať aj niektorý príklad, ktoré tu pani komisárka hovorila o tých rúškach. Mňa oslovila jedna matka, ktorá je v tomto združení, ktorá má autistické dieťa, ktoré sa zapojilo do bežného života, ale predsa je to autista. Chodí na normálnu základnú školu s určitými obmedzeniami a poprosila na tej základnej škole, že to dieťa nemusí mať rúško, lebo nemuselo mať. A o to väčší problém bol, keď im potom učiteľka zo školy zahlásila, že na začiatku ho nechcel mať, ale nakoniec si ho nahal alebo nechalo to dieťa. Viete si predstaviť, aký zásah to bol do integrity toho dieťaťa? Aký bol na druhý deň ráno problém? Dá sa povedať, že také násilné správanie, len vďaka tomu, aby si niekto dokázal, že áno, dal som to rúško autistovi. A to je konkrétny prípad, ak by ho, niekoho zaujímal. Vidím, že tu kolega zo SaS-ky sa smeje. A toto nie je, kolegovia, na smiech, toto nie je na smiech. Tak som rád, že otvorila sa tu aj táto téma. Ešte raz ďakujem, pani komisárka.
Ja by som chcel poukázať ešte na jeden problém, ktorý je, a týka sa detí, aktuálny aj v tejto chvíli a dneska. Máme tu všetci, pardon za výraz, ale plné huby, ako chceme pomáhať Ukrajine, ich matkám a deťom. Od rána neriešim nič, len aby som vybavil lekára pre deti, ale nie pre tie, ktoré majú, nemajú papier, že tu trvalo chcú byť a prechádzajú, ale pre tie, ktoré tento papier aj majú a majú nárok na zdravotnú starostlivosť. A presne vám poviem, čo som sa dozvedel od lekárok, detských lekárok, čo ma veľmi mrzí. Nech to rieši moja kolegyňa, nebudem hovoriť meno, ona je lekárka VÚC-ky. Tá povie, ja dneska dokážem len dvoch, zajtra, pozajtra sa mi nedá, včera nerobila a budúci týždeň mám dovolenku. Keď voláme tretej, tak povie: "Zaneste ich do Zvolena." Do Zvolena je 30 km. Toto je v tejto chvíli problém. Ja verím, že dneska ma počúvajú aj zodpovední, ktorí majú toto na starosti a príslušný minister, a dúfam, že toto sa nebude opakovať. Nie je možné, aby sme odmietli alebo posúvali ďalej deti desiatky kilometrov, že sa nám nechce, alebo že sú z Ukrajiny.
Takže, vážení kolegovia, kolegyne, toto je problém, ktorý je dneska. Ja nebudem tu hovoriť mená z úcty, ale ak ma príslušný minister osloví, tak poviem. Ja neviem, je rozdiel medzi detskou lekárkou a detskou lekárkou? Mne bolo povedané, že keď máte z cudzineckej polície ten papier, tak nemusíte byť nikde prihlásený a majú vás ošetriť u hociktorého lekára, že za daný úkon ten lekár dostane zaplatené. A výsledok? Deti majú nárok ísť do školy, majú nárok ísť do škôlky. Je ich trinásť. Dneska som vybavil dve, ráno. Bez toho potvrdenia mi ich nezoberie riaditeľ školy ani riaditeľka škôlky. Tak sa pýtam, ako riešiť túto situáciu? Ja ako opozičný poslanec nedokážem donútiť lekárov, možno vy ani ako koaliční, možno ma tu počuje niekto z vlády. Ako to chceme riešiť? A to sú problémy, ktoré sú dneska aktuálne. To neni len nosiť zástavku, ukrajinskú, na saku, tu potrebujeme reálne pomôcť. Rozprával som sa s ministrom o úrade práce, vydiskutovali sme to, profesionálny prístup, vysvetlil mi to. Tak dúfam, že aj toto sa vysvetlí a zjedná sa náprava. Nie je možné, aby 13 detí čakalo, niektoré sa vzdelávajú online, ešte z Ukrajiny, a nemôže nastúpiť k svojim rovesníkom, ktorí sú tiež niektorí z Ukrajiny, a musí čakať, kým sa uráči dneska niekto ho vyšetriť a dať štempeľ, že je zdravé.
Tak, vážení kolegovia, toto má trápi a verím, že sa niečo pohne, lebo ak sa budeme správať tak, ako sme sa na začiatku, že nás nezaujímajú osudy detí a aj k týmto ukrajinským, tak potom sme tu úplne zbytočne.
Ďakujem.

Na pána poslanca evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Taraba, nech sa páči, máte slovo.

Miro, ďakujem ti za ten príspevok. Po prvé, aj chcem oceniť, koľko ľudí tu máš, o ktorých sa staráš, tí, ktorí majú vedieť, vedia. No ty si sa teraz pýtal, že či sú im ľahostajné tie deti, no tak áno, pri veľa tých ľuďoch to končí na tom, na tej vlajke Ukrajiny na, na saku. Ja si pamätám jednu príhodu.
Raz na SARIU, keď veľký investor sem mal ísť a pýtali nejakú veľkú pomoc, tak došli za jedným známym ministrom a ten povedal, že však najskôr ohlásme tú investíciu a potom to budeme riešiť. A oni povedali, že nie, lebo vy to ohlásite a v tom momente to pre vás prestane existovať, ten problém. Takže toto je presne tak. Oni si urobili marketing z nejakých Ukrajincov a tí ľudia tu sú odkázaní nieže na pomoc, oni sú na elementárne vybavovanie vecí. Veď toto, čo si teraz ty hovoril, s tým sa, s tým sa potýka každý jeden, že tie deti sa nedostanú do škôl a musia prejsť zdravotnou prehliadkou. Veď to je, snáď nechceme, aby sa zavlieklo do tých tried kadečo, veď to je úplne normálne. Ale na druhej strane aby to išlo takýmto tempom a to je aj otázka, že čo s tým plánujú robiť? No vieš, čo s tým najskôr oni urobia? Presne to, čo urobili na hraniciach s tým gulášom, buď sa niekde pôjdu priživiť, budú točiť guláš, ktorý niekto iný zaplatil, alebo urobia to, čo urobili včera, že rezignujú na to, že to riešiť nevedia a najmú si nejakú firmu, ktorá to akože bude robiť na nich. Takže najskôr vieš, čo spravia? Presne toto. Najmú si nejakú firmičku v priamom obstarávaní, ktorá sa bude starať a koordinovať zdravotné povolenia pre deti z Ukrajiny. Toto. Tento štát prestal fungovať, oni ho riadiť nevedia a preto naj, jediné, čo spravia, že urobia nejakú ďalšiu eseročku na to.

Želá si reagovať pán poslanec?
Nech sa páči, pán poslanec Suja.

Ďakujem pánovi poslancovi Tarabovi za jeho podporu.
Vážení kolegovia, ešte som nepovedal jednu vec, a to sa netýka len teraz, čo som hovoril okresu Detva. Dneska, dneska od rána riešime iný okres, nechcem hovoriť, lebo by sa to dalo vypátrať ktorý, kde najbližší lekár je 40 alebo 50 km, ktorý odmietol ošetriť ukrajinské dieťa a keď, tak za tvrdý peniaz lebo nemalo z cudzineckej polície ten papier a oni ho ani nechcú, lebo oni si stále myslia, že odídu za chvíľu naspäť. Tak si to nechcú ani vybavovať. To je ďalší problém. Vravím, no tak, bol tam jeden môj známy: "Povedz, tak to napíš na moje dieťa, napíš lieky na moje dieťa." Nie, zaplaťte. Tak nakoniec sa zmiloval, že dobre, takže lieky sa zaplatia a to vyšetrenie bude zadarmo. Ale to sme sa museli prosiť, alebo on sa musel prosiť, ako cigáň má väčšie práva, pardon za výraz, ako normálne ukrajinské dieťa, ktoré tu je odkázané na to! To sa ospravedlňujem za ten výraz. To nie je možné, ak ideme takto sa tváriť pri deťoch! Však chceme tým deťom pomôcť alebo nie?! Tak skúsme niečo prijať, však dajme nejaké vyhlásenie z pozície vlády, z pozície nejakej autority, že to musí byť! Ja, ja neviem, čo tí ľudia majú robiť, tí dobrovoľníci! Keď sa tí dobrovoľníci na to vykašlú a ostanú nám tie deti voľne behať s tými matkami, zasa niekde po pivniciach skrývať sa, čo budeme robiť? Však tú politiku dajme bokom! Tu vôbec nejde o politiku teraz. O prístup, ako zabezpečíme zdravotnú starostlivosť obyčajným malým deťom z Ukrajiny, ktoré tu nemajú nikoho, častokrát len jedného rodiča. Dokonca som sa stretol, ani to, že ešte čakám na rozhodnutie súdu, aby bolo určené poručníctvo, lebo tu nemajú ani jedného rodiča. Viete, dajú sa zohnať peniaze, aj kúpiť tie lieky, ale musí to byť niekým napísané na nejaký recept a keď oni nemajú to potvrdenie, tak na aký recept? Takže ide aj ten lekár do toho, že to píše úplne na niekoho iného alebo to nenapíše vôbec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)