60. schôdza

Pán navrhovateľ, na vaše vystúpenie nie je žiadna faktická poznámka.
Teraz by som rád udelil slovo prihláseným písomne do rozpravy, avšak konštatujem, že ani jedného z troch poslancov, ktorí sú, ani jeden z troch poslancov, ktorí sú prihlásení, sa nenachádzajú v rokovacej sále. To znamená, že im prepadáva prvýkrát a prepadáva im aj druhýkrát. Čiže prepadáva, pánovi Filipovi Kuffovi prepadol jedenkrát, pánovi Stančíkovi prepadol, pánovi Kazdovi prepadol.
A teraz opäť ide pán Filip Kuffa, ktorý sa nachádza v rokovacej sále, ktorému aj udeľujem slovo. Po ňom sa pripraví poslanec Stančík.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, kolegovia, máme tuná návrh uznesenia na vyhlásenie stavu klimatickej núdze. Ja osobne toto gesto predloženia uznesenia pokladám len za také prázdne a bezvýznamné gesto, ktoré nič nehovorí. Nie tak dávno tu bola petícia Klíma ťa potrebuje, myslím, že mala názov a keď si pamätá pán spravodajca, my sme to preberali na výbore, tam bola tiež vtedy otvorená tá otázka vyhlásenia stavu klimatickej núdze. My sme sa vtedy pýtali, čo si máme vlastne pod tým pojmom predstaviť, že dobre, prijmeme tu nejaké uznesenie, ako myslím ešte vtedy, hej, že stav klimatickej núdze a čo sa tým zlepší alebo čo bude taká lepšia východzia pozícia. Na výbore nikto veľmi nevedel k tomu viac povedať, že čo by sa zmenilo. Jedine tam padlo také všeobecné, no, že lepšie by sa možno vedeli čerpať nejaké finančné prostriedky. A jeden taký príklad, čo mi zostal v pamäti, lebo to sa mi aj celkom páčilo, že napríklad lepšie by sme vedeli podporiť nejaké vodozádržné opatrenia v krajine, pretože keď budeme zadržiavať vodu v krajine, že dokážeme ju, keď to poviem tak laicky, trocha ochladzovať, hej, a prispievať k tomu všetkému.
Návrh uznesenia bol pripravený z výboru. Myslím, že vtedy na výbore aj prešiel. No a keď to prišlo do pléna, vtedy poslankyňa Marcinková zo strany ZA ĽUDÍ, myslím, že tu ešte vtedy bola, prišla s takýmto návrhom, aby bol vyhlásený ten stav klimatickej núdze, a myslím, že dokonca že vtedy ešte aj pán predkladateľ asi boli spolu v klube, tak ten návrh neprešiel ani vtedy, hej. A teraz sa to v podstate vracia s tým istým a predpokladám, že asi ani teraz to neprejde, lebo ako som povedal, ja to považujem len za také nejaké prázdne gesto, hej, že vyhlásime stav klimatickej núdze a čo ďalej, čo sa tým zmení, hej? Čo sa tým, zníži teraz nejaká teplota na Slovensku, na svete alebo, alebo, čo sa teraz nejak rozkáže prírode, aby tu neboli nejaké prírodné katastrofy, ktoré tiež svojím spôsobom prispievajú k zvyšovaniu teploty? Nepochopil som to celkom.
A aj tým, že tuná pán predkladateľ je zo strany Progresívneho Slovenska, nie tak celkom mi to korešponduje, že na jednej strane tu oni vyplakávajú, že treba vyhlásiť stav klimatickej núdze, tu sa nám otepľuje o stupeň, na Slovensku dokonca o dva stupne. Je to pravda, hej, na Slovensku my máme vyššie to oteplenie oproti tomu globálu celosvetovému. A na druhej strane tu potom máme také iniciatívy, ktoré oni podporujú, obrovské bezzásahové územia. Dneska ste dokonca tiež hlasovali za tých 10 % ničnerobenia na území Slovenskej republiky a premieta sa to do lesov. Myslím, že dokonca aj vaši títo spolustraníci boli niektorí, čo sa uväzovali v tatranských dolinách, kde zakazovali v podstate manažovať krajinu, až sme dospeli k tomu, že veľkoplošné chránené územia sa nám začali rozpadať a v podstate, paradoxne, prispievajú k tomu globálnemu otepľovaniu. Nieže nám ochladzujú krajinu, nerobia tú vodozádržnú funkciu tie lesy, ale, naopak, spôsobujú povodne tieto rozpadnuté územia, spôsobujú oteplenie. Keď sa robili tie výskumy, aká je teplota na tých rozpadnutých územiach a aká je v lese, tak to vyšlo jednoznačne v neprospech tých obnažených plôch, ktoré zostali po rozpadnutí. Preto hovorím, že to je taký paradox, že na jednej strane tu prídete s vyhlásením stavu klimatickej núdze a na druhej strane, keď sa pozrieme do vašich radov, aj tí vaši europoslanci, tak nerobia nič iné, len obhajujú samé kadejaké takéto hlúpe návrhy.
Čo sa týka lesa. Keď už ste to tak prepojili, ten stav klimatickej núdze s tým, že za to môže pomaly Putin, aj za globálne otepľovanie že môže Putin. No keby sme to tak stiahli na to, že v Rusku boli tie rozsiahle požiare, tak určite to bolo príspevkom k tomu globálnemu otepľovaniu, že tam zhoreli výmery lesov niekoľkonásobne väčšie, jak, jako máme na území Slovenska, ale to je tak asi, neviem, neviem čo, jak by ste to tam prepájali, hej, jedno s druhým. Takisto aj ten vojnový konflikt má na svedomí negatívny vplyv, hej, to súhlasím. Ale ešte raz sa pýtam, že ak sa vyhlási stav klimatickej núdze, mňa by zaujímalo, čo sa zmení. Čo začnete vy ako poslanci Progresívneho Slovenska robiť? Čo pôjdete teraz vysádzať stromy? Ja neviem, či ste boli na tom sadení toho Lesa porozumenia, asi ste neboli, čo som videl fotky. Rozkážete prírode, poviete sopkám, aby prestali vybuchovať. Nie tak dávno to bolo, kedy na ostrove La Palma buchla sopka. Mesiac chrlila do atmosféry. Nikto, hej, každý deň to bolo len to dennodenné spravodajstvo. No chrlí, chrlí, chrlí, chrlí. No čo tam spravíte? Nič tam nespravíte. A emituje tá sopka do ovzdušia aj tie skleníkové plyny? Áno, emituje.
Čo sa týka tých štatistík, ja som to tu už raz rozprával a pripomeniem to znova. Tie ciele uhlíkovej neutrality a tak ďalej, hej, tam sa porovnáva vlastne ten rok 1990. No ja som si pozeral tie posledné správy, ako na tom stojí Slovenská republika. Tak Slovenská republika bola v roku 1990 na úrovni produkcie CO2 na hlavu obyvateľa, viac ako 14 ton to činilo. Dneska alebo resp. tú poslednú správu, čo som ja videl, tam bol porovnávaný rok asi 2017, to bolo 7,6 tony a dneska to už je menej, myslím, že to neni ani 7 ton na hlavu obyvateľa, hej, tak sa to ráta. No tým pádom z toho nevychádza nič iné len to, že Slovensko už má 50 % znížené tie emisie oxidu uhlíka a dokonca viac jak 50 %. A čo my tu potom vykrikujeme, čo my vlastne chceme dosiahnuť, hej? Tak nech sa Európa potom pozrie na seba, hej, lebo v rámci EÚ, tých štátov, ktoré sú členmi Európskej únie, ony majú produkciu, samozrejme, tam sme aj my zarátaní v tom, tak je 9 ton na obyvateľa. A potom sa pýtam, čo my vlastne chceme dosiahnuť? Kde sa my chceme ešte ďalej bičovať, hej? My si tu dáme... nie my, my nie, hej? Progresívne Slovensko tu príde, lebo nestačí nám ani 50. Európska únia dala potom 55 %, my chceme 60. Ja sa pýtam: Kde, dokedy, čo potom chcete obmedziť? Čo chcete vypnúť? Chcete vypnúť priemysel? Však aj tak padá na koleno už pri tejto energetickej kríze, ktorú sme tu dosiahli alebo potom, hovorím, to opatrenie, že možnože sa dáte na tú cestu, že začnete vysádzať stromy Progresívne Slovensko. No neviem, hej, čo iné by ste mali urobiť.
Čo sa týka tej energetickej krízy, bola rozprava v TA3, myslím, že včera večer to bolo, boli europoslanci, hej. Tak som to počúval, že čo všetko možné sa tam teda dozvieme, nedozvieme, čo všetko so všetkým súvisí, nesúvisí, hej, to niekedy normálne nonsens počúvať.
A potom vám povedia, no my by sme sa mali odpojiť od, aj tu to vlastne bolo v rozprave, od ruského plynu, od ruskej ropy a musíme nahradiť tieto veci, lebo tak podporujeme za prvé vojenský konflikt, čo podporujeme, lebo však to nakupujeme, a tým pádom dávame tam peniaze aj Rusku. A na druhej strane podporujeme to, aj to globálne otepľovanie a tak ďalej. No ale to nejde zo dňa na deň, hej? Ministerstvo životného prostredia čo robí s plánom obnovy? Povedali, že 30-tisíc domácností idú zatepliť, ale ešte nezačali nič, ani len toto málo, čo by teoreticky mohli začať robiť, čo je prakticky smiešny krok nejaký, ani to nespravia. Čo ideme robiť? Ideme si teraz všetci zaviesť solárne panely na domy a budeme mať svoje elektrárne? No majme, budeme aspoň sebestační v elektrike, každý si bude vy... No ale nemáme na to, jednoducho nemáme dneska na to. Odpojiť plyn, odpojiť ropu, ale na druhej strane ste tu teraz hlasovali za 10 % bezzásahu za pol milióna hektárov v lesoch. Tak ani plyn, ani drevo na kúrenie, ja hovorím, dneska Slovensko má zásobu v lesoch podľa zelenej správy 87 miliónov metrov kubických mŕtveho dreva. A to bol taký paradox, čo písali daktorí ľudia, no, pri tomto vojenskom konflikte, keď náhodou dôjde k tomu, že ten kohútik nám zastavia, zrazu pochopíme tú cenu a hodnotu toho dreva a zrazu asi tam nebudeme mať takú zásobu obrovskú a to, čo máme dneska bezzásahové územia, čo sa rozpadajú, čo sa pozeráme, jak nám tam hnije drevo v lese, zrazu pochopíme tú hodnotu toho, že nám bude aj takéto drevo dobré.
Ďakujem, asi toľko k tomuto bodu.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Ako prvý, pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Filip, veľmi správne si poznamenal vo svojej rozprave, že táto vlastne rezolúcia o klimatickej núdzi alebo zmene alebo zastavení je takým prázdnym gestom a je takou prázdnou frázou, pretože čo sa týka klímy, tak tá klíma nie je ovplyvniteľná až do takej značnej miery, ako si mnohí progresívni súdruhovia myslia. Dokonca by som povedal, že nie je ovplyvniteľná ani do takej miery, o akej si ani nemyslia. Jednoducho ak mnohé oveľa, oveľa, oveľa väčšie krajiny, ako je Slovenská republika, si neuvedomia, že toľké vypúšťanie oxidu uhličitého do ovzdušia nám naozaj spôsobuje globálne otepľovanie, to je jednoducho holý fakt, pretože tá atmosféra sa otepľuje a teploty v centrálnej Európe, ale aj v mnohých iných kontinentoch sa zvyšujú oproti minulým desiatkam rokov do značne závratných výšin, tak nie je jednoducho možné, aby bez týchto obrovských krajín, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia, mohla tak maličká skupinka obyvateľstva, ako je Slovenská republika, ktorá už naozaj má tie kvóty značne znížené aj oproti priemeru Európskej únie a dokonca aj proti priemeru sveta, niečo zmeniť, niečo jednoducho ešte viacej sa uskromniť, nie je to jednoducho možné. Spoliehať sa na nejaké bludy, ako je Green Deal a podobné sprostosti, toto jednoducho nefunguje. Ak svetoví lídri budú jazdiť alebo lietať na svoje konferencie každý na súkromnom lietadle, určite nedávajú správny príklad a to vozenie skvapalneného zemného plynu do Chorvátska a naspäť, tankovanie do potrubia do Európy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán navrhovateľ Valášek s faktickou poznámkou.

Vďaka.
Pán poslanec Kuffa, neviem, či sa mám, či má oko, či má oko plakať, či sa smiať. Mám pred sebou včerajší prieskum a aj v ňom jedno pozoruhodné číslo. Voliči opozičných strán vrátane tej, ktorú zastupujete, 71 % z nich si myslí, že dôsledky klimatickej krízy budú pre ľudstvo zásadné. Títo voliči, vaši voliči, pán Kuffa, vás práve desať minút počúvali znevažovať ten istý problém, ktorý oni sami považujú za zásadný a tiež sa obávajú, bude mať zásadné dôsledky na ich život. Tí istí voliči vás práve počuli klamať, že v tomto uznesení nie sú žiadne konkrétne opatrenia, keď som desať minút vysvetľoval bod po bode, čo všetko by sa zmenilo a aký dopad by to malo. Tí istí voliči vás práve počuli desať minút klamať, že neexistujú riešenia pre tie problémy, ktoré ich trápia, pričom či je to Európska komisia, či je to medzinárodná agentúra pre energiu, pomenovali konkrétne veci, investície do zelených, do obnoviteľných zdrojov, efektívne, lepšie zateplenie budov, efektívnejšie, lepšia energetická efektivita, investícia do nových kotlíkov, kopu, celú kopu opatrení, ktorými sa tieto ciele dajú v pohode dosiahnuť.
Ale v pohode, som rád, som rád, že ste hovorili a pevne verím, že si postriháte toto vystúpenie a dáte si ho na vaše kanály. Pretože práve ste povedali 71 % vašich voličov, že téma, ktorá ich trápi a ktorú považujú za prioritnú, vás nezaujíma a práve ste ju desať minút znevažovali. Super, takto to s tými percentami dopracujete naozaj ďaleko!

Pán poslanec Kuffa, môžete reagovať na faktické poznámky.

No, už aj pán Valášek nám fandí ako strane, super, bu-bu-bu, neviete, či si máte plakať, či máte sa smiať, že mojim voličom som sa teraz prihovoril, že 70 voličov teraz ja stratím, že budú proti mne, lebo som si dovolil kritizovať, že my ideme vyhlásiť nejaký stav klimatickej núdze, ktorý, zopakujem, nie je ničím iným len bezvýznamným gestom, prázdnym, nič neriešiacim. To, že tam máte opatrenia, to je síce pekné, na štyri A4 rozpísané, ale v reále čo chcete presadiť? Ja som vám to povedal aj vo vzťahu k lesom, jak sa správa vaša strana Progresívne Slovensko, na jednej strane nám tu rozvracá naše spoločenstvá, na druhej strane tu vyplačkávate, že sa nám otepľuje. No bodaj by sa neotepľovalo, keď aj vďaka vašim prívržencom sme dospeli k tomu, že sa nám rozpadli obrovské spoločenstvá, obrovské lesné komplexy, a potom tu máme nie o jeden stupeň, ale o dva stupne sa nám oteplilo, to aby aj vaši voliči počuli, že za čo nesiete priamo zodpovednosť.
A je také úsmevné sledovať Progresívne Slovensko a dokonca stranu Slobodu a Solidarita, jak ste sa na výbore už neraz posekali, dokonca pri tejto otázke, takže vy tu s tými vašimi prieskumami môžte viete čo robiť. Pretože SaS-ka vás práve dodžubala, Progresívne Slovensko, že s čím to vy prichádzate, čo vy máte za plány, že akých 60 %, či tu idete teraz zničiť priemysel a všetko hospodárstvo. Tak to je naozaj už úsmevné, nie že my ako konzervatívci, lebo my si to vypočujeme, povieme ten názor, ale vy liberáli sa v tom medzi sebou sekáte a neviete sa na tom zhodnúť, takže to, že vy tu vytiahnete teraz nejaké prieskumy a že my na tom stratíme, to sa ani náhodou nebojím toho, že vy tu máte nejaké pofidérne prieskumy a teraz tuná bu-bu-bu, lebo strana ŽIVOT stratí svojich voličov. No nestratí ich, nemusíte sa báť.

Ďalší by mali vystúpiť v rozprave pán poslanec Stančík a pán poslanec Kazda. Keďže sa nenachádzajú v rokovacej sále, strácajú možnosť vystúpiť v rozprave a na základe toho vyhlasujem rozpravu za uzavretú.
Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či má záujem o záverečné slovo. Nie?
Pán spravodajca, áno? (Reakcia spravodajcu.) V záverečnom slove, nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem veľmi pekne, ja iba v krátkosti, iba v krátkosti.
Porovnávame, porovnávame všetky klimatické opatrenia s rokom 1990 a prečo nie s rokom 1980 alebo ´95? A podľa mňa ten rok 1990 je obdobie, ktoré je poznamenané obrovským zásahom globálnej produkcie, obrovským globálnym zásahom do vidieckej krajiny. A dopadom tých globálnych zásahov je práve, práve nárast emisie, produkcie emisných plynov. Ja už som to aj minule, keď sme mali tú petíciu, hovoril, že, a vidím to aj v tejto, v tomto návrhu uznesenia a to ma najviac vyrušuje, že hovoríme stále o produkcii, hovoríme stále o biznise a nehovoríme podľa mňa o tom ďaleko podstatnejšom, a to je spotreba. Stále je vo svete vyvážená produkcia a spotreba, my rozprávame o klíme a ja som dva roky tu v Národnej rade, ale tá spotreba je veľmi silne potláčaná, to znamená, nikto o tom nerozpráva. Momentálne sa nachádzame v období vojny, vojny veľmi blízko nás a my si musíme postaviť na misku váh: Ideme robiť peknú krajinu za každú cenu, čiže aj za cenu ťažkých ekonomických dopadov, alebo ideme produkovať potraviny, zachrániť potravinovú bezpečnosť? Prvý, druhý, tretí deň vojny ešte tie debaty neboli tak silné, ale včera už na Európskej komisii padlo rozhodnutie, že alebo malo by prísť teraz definitívne rozhodnutie, že dokonca bude sa rušiť aj 10-percentný úhor, čo je 4 milióny hektárov. Necháme medonosný úhor, lebo ten je potrebný pre včely, ale úhor padne.
Svet sa začína zaoberať otázkou potravinovej bezpečnosti, hej, utešujeme sa tým, že máme dvojnásobnú produkciu potravín v Európe, čo je pre nás veľmi dobré, ale my žijeme momentálne, bohužiaľ, v globálnom svete a musíme myslieť na to, že tie potraviny nerobíme iba pre občanov alebo obyvateľov Európskej únie, ale od produkcie potravín Európskej únie je závislý tretí svet. A to je Blízky a Stredný východ. Viete všetci dobre, čítame noviny, že v prípade, že ozaj tá vojna sa neukončí a Turecko, Egypt, Líbya a ďalšie štáty nedostanú toľko potravín a hlavne surovín, ako je pšenica a olej a slnečnica a ďalšie z Ruska a Ukrajiny, môžme očakávať vážne sociálne pohyby a tam nebude tri, štyri, päť miliónov ľudí, ale môžme očakávať desiatky miliónov ľudí. Tí ľudia chcú jesť. Takže mali by sme veľmi citlivo zvažovať, či pôjdeme za každú cenu a politicky riešiť klímu, alebo to budeme riešiť pragmaticky.
Mňa osobne mrzí, že z klímy sa stala politická téma. Je to politická téma, ja vôbec tomu nie som rád, nie som rád a skôr by som to riešil pragmaticky. Dnes sme mali, tak ako spomínal poslanec Kuffa, mali sme, mali sme tú petíciu bezzásahu, 10 % Slovenskej republiky bezzásahu vrátane poľnohospodárskej pôdy. Kde chceme tie potraviny vyprodukovať? A predtým, pred rokom 1990, kedy všetci alebo väčšina tu v tomto pléne sa oháňa sebestačnosťou, tak sme tú situáciu takú nemali, čiže produkovali sme potraviny, obrábali sme pôdu, bezzásahy v podstate boli len ozaj na tých špičkových územiach, chránených územiach v národných parkoch. A my ideme robiť bezzásah ešte aj na poľnohospodársku pôdu. Nejak nám to nesedí. Nejak máme to zle zrátané.
Takže, takže ja som za a budem stále za vyrovnanie. To znamená, nemôžem podporiť, nemôžem podporiť aktivitu, ktorá povie, že do konca roka, a to sme na výbore rozprávali s pánom poslancom, do konca roku pripraviť kvalitný klimatický zákon. Nejde to, veď sme tu legislatívci, vieme, ako funguje legislatíva. Legislatívny proces spojený s medzirezortným konaním a tak ďalej zabere dva mesiace minimálne. Máme leto, za chvíľočku sú Vianoce, kedy ho chceme pripraviť? Za dva mesiace? Kvalitný legislatívny zákon? A to si musíme uvedomiť, že pokiaľ takýto zákon chceme pripraviť a ja by som nemal s tým principiálny problém, tak do každého zákona vrátane ministerstva kultúry, školstva by musela byť klimatická doložka. A pokiaľ nechceme byť totálni formalisti, tak mala by byť nejakým spôsobom merateľná alebo kontrolovateľná, nemalo by to byť len politické gesto. Takže pokiaľ by sme pripravili kvalitný klimatický zákon, ja len poviem to, čo som povedal na výbore, nech sa pripravuje, ja si myslím, že väčšina z nás by ho podporila. A je na to potrebné minimálne rok a pol, dva roky, tri roky, ako dlhú dobu, minimálne do konca budúceho roku, aby to malo nejaký zmysel. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán predseda výboru, budete ešte dlho alebo...

Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Nie, nie, takže ja už končím, ja len chcem povedať to, že...

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
V poriadku, nech sa páči, dokončite.

Karahuta, Jaroslav, poslanec NR SR
Už iba na záver, k obsahu petície poprosím. Čiže po prvé, Slovenská republika sa prihlásila k tým hodnotám, ktoré vlastne sa prihlásila celá Európa, čiže klimatickej neutralite, produkcii emisií a prihlásime sa k tomu, že znížime teplotu maximálne o jeden a pol stupňa do roku 2050. Ďalšie pritvrdzovanie podmienok, si myslím, že asi to bude ťažko ekonomicky zvládnuteľné. A ja by som navrhoval, aby toto, čo priniesol pán poslanec Valášek, aby sa prinieslo trošku inou formou, možno nejakou legislatívnou, ale určite nie takýmto rýchlym uznesením.
Ďakujem pekne.